Tento ostrov, neskoršiu krajinu, K. Kolumbus objavil už pri svojej prvej ceste, v októbry 1492. roku, ale prvé španielske osady sa tu zakladajú len v čase 1511 – 1524. Pre svoju významnú strategickú polohu, Kuba slúžila viacej, ako vojenská základňa, než kolónia vhodná na exploatovanie prírodných bohatstiev. O Kubu sa zaujímali aj Briti, aj Francúzi, aj Holanďania, takže vojensko-lúpežných akcií nikdy nechýbalo. Neskoršie sa o Kubu začali zaujímať aj Spojené štáty, lebo vraj tento ostrov „kontroluje“ vchod do mexického zálivu.
Španielske kolónie v „Novom“ svete už dávno získali svoju nezávislosť, kým Kube sa to nedarilo. V zaujmoch veľkých koloniálnych mocí nebolo, aby Kuba mala samostatnosť. Skorej figurovala len, ako objekt v politických hrách veľkých.
Koniec XIX. st. aj tu vrcholí nespokojnosťou. Idea samostatnosti zrie, podporujú ju aj všetky bývalé španielske kolónie, lenže tu sú aj Spojené štáty, ktorým vadí už či španielska vláda, alebo aj samostatná Kuba a preto si vypracovali plán. Buď si Kubu kúpia, alebo ju násilne zaujmú. (Podobné plány boli aj čo sa týka územia Stredoamerických krajín.) Bolo tu až päť vojenských výprav, no nevyšlo im to. Kubánec José Marti zorganizoval hnutie za nezávislosť (1895.r.) a nastali nepokoje. „Museli“ zakročiť aj Spojené štáty, takže v 1898. roku toto privádza aj ku „americko- španielskej“ vojne a ku dočasnej okupácii Kuby Američanmi.
Ako koľvek, ale nejaká nominálna samostatnosť sa dostáva už v 1898. roku a v 1902. roku sa vyhlasuje aj samostatná republika Kuba. Samostatná? Sotva. „Plattovým amandmantom“ z roku 1901. samostatnosť Kuby sa ohraničila na toľko, že Spojené štáty si rezervujú právo vojenského zákroku.
V snahe získania samostatnosti, mnohí Kubánci prechádzajú do Spojených štátov a tu agitujú, snívajú, organizujú odpor. Medzi nimi bol aj Narciso López, ktorý v odboji začal používať vlajku navrhnutú básnikom Miguel Teurbe Tolón. Vlajka sa ujala a používa sa aj dnes.
Tri modré pruhy reprezentujú tri vojenské dištrikty, ktoré tam mali Španieli. Dva biele pruhy reprezentujú „čistotu a vlasteneckú snahu“. Červený trojuholník má reprezentovať silu a stálosť, avšak amrickí experti tbrdia, že tu je viditelná *slobodomurárska symbolika, lebo v mnohých bývalých španielských kolóniach sa tento symbol ujíma. Biela hviezdička reprezentuje samostatnosť, svojbytnosť.
* Tak, o tej slobodomurárskej symbolike najslabší hlas by mal byť práve zo Spojených štátov. Od ich prvého prezidenta a dosiaľ, len zopár ich nebolo v tejto „tajnej a záhadnej“ organizácii. Tento symbol (pyramídu, oko...) majú aj na svojich dolárových banknotách. Pri spievaní národnej hymny, kladú si ruku na srdce, čo je tiež prevzaté z praxe slobodomurárov... a z nevedomosti, prax sa začala šíriť. Prostý ľud si myslí, že tak to treba, keď aj Američania si kladú ruku na srdce, lebo pravú príčinu nepoznajú.
………………..pripravil J.Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára