Štyri podoby úradnej vlajky Austrálie.
1/ Súčasná úradná vlajka.
2/ Červená úrádná vlajka. V čase sv. vojen, bojovalo sa pod touto vlajkou. Dnes, asi následkom „chladnej vojny“, úplne ju vystriedala modrá (v 1953. r.), avšak dnes je úradnou vlajkou aust. obchodného námorníctva. Používa sa jedine na mori a nikdy nie na pevnine.
3/ RAAF (Royal Aust. Air Force), čiže vlajka vojnového letectva.
4/ „Royal Aust. Navy“, vlajka austrálskeho vojnového námorníctva.
V erbe, v samom štíte, sú erby šiestich štátov federácie, ktoré „drží“ kengúra a emu. Vraj preto sú tam, lebo tieto zvieratká nevedia ísť spiatočným krokom. (Tak si to interpretuje ľud.) Nad erbom je sedemcípová hviezda, reprezentujúca 6 federálnych štátov a územie hlavného mesta, Canberry a teritórium severa krajiny (Northern Teritory). Pod erbom je rozkvitnutá zelená halúzka tunajšej akácie (wattle tree), úradného kvetu Austrálie.
Do 1953. roku, ako úradnú vlajku krajiny, mali sme britskú, kým súčasné podoby boli len akože poloúradné.
Podľa „Flags Act 1953“ úradná vlajka krajiny je modré pole, kde hornú ľavú štvrtinu zapĺňa „Union Jack“, čiže vlajka Británie. Pod touto, na modrom poli je veľká biela sedemcípová hviezda reprezentujúca šesť štátov Austrálie a teritórie Commonwealthu (Canberra a Norther Teritory). V druhéj polovici modrého poľa je súhviezdie Južného kríža, kde štyri hlavné hviezdičky sú tiež biele, sedemcípové, kým najmenšia, akože vedľajšia, „Epsilon Crusis“ je päťcípová.
Evolúcia národnej vlajky mala svoje štádiá a tie poloúradné sa menili, vyvíjali, až v čase 1831 – 1920 jestvovala aj poloúradná „Federation“ vlajka, kde bol modrý kríž a 5 bielych hviezdičiek. Bola tu aj vlajka „rebelov“ (zlatokopov), vlajka „Eureca Stockade“, s modrým poľom a bielym krížom, kde bolo tiež 5 bielych hviezdičiek. Dnes sa používa pri rozličných demonštráciach, hlavne v demonštráciach robotníckych syndikátov.
V roku 1901. vzniká federácia austráskych kolónií a bol rozpísaný súbeh na úradnú vlajku. Komisia prijala na tisíce návrhov, no s modifikáciamy sa ujala „tradičná“ podoba. V roku 1954. túto podobu uznáva aj monarchia Británie, no ešte sa proces asi nezakončil. Mnohí sa dožadujú úplného oddelenia sa od monarchie, ustanovenia republiky Austrálie a pravda, ak to vyjde, bude potreba aj zmeny národnej vlajky. Mnohým vadí, že tam je vsunutá aj britská vlajka a Briti, neraz úštipačne poznamenajú, že „... a do ktorého jachtového klubu patríte?“, lebo v Británii podobnú vlajku majú práve ich jachtové kluby.
Nič zvláštne. V Tichomorí je spústa ostrovných krajín, ich „národných“ vlajok, kde ľavú hornú štvrtinu vypĺňa britský „Union Jack“. Nejedna z nich je už aj republikou, ale to si tam nechali, akože pamiatku na minulosť, patričnosť ku Británii.
Nový Zealand.
Austrália, Nový Zealand, sú si najbližší susedia a ako takí, neraz sa aj pohádajú. Triviálne. Podobne, ako Kysáč, Pazova, Kovačica s Petrovcom. Majú nejaký komplex podradenosti, ale dejiny európskeho osídlenia sú im paralelné. Rozdieľ je len v tom, že N. Zealand je hodne menší a Austrália im je nejakým „starším“ bratom, má viacej obyvateľstva, je bohatšia... takže aj dnes, najviacej prisťahovalcov máme práve z N. Zealandu, po čom nasleduje Brtitánia (už nie „Veľká“) a po tomto, na rebríčku sa striedajú krajiny Európy, Spojené štáty... až sú tu aj krajiny Ázie a Afriky.
Keď sa zvolala schôdza „britských kolónií Južného Tichomoria“ s úmyslom formovania nejakých „Spojených štátov Tichomoria“, vôľky, nevôľky, prišla aj delegácia zo Západnej Austrálie, avšak delegácia N. Zealandu sa nedostavila. Zostali mimo. Asi im vadil návrh, aby sa budúca krajina nazývala „Commowealth of Australia a New Zealand“, lebo tam, v názve by neboli na prvom mieste. Ako koľvek, ale aj dnes je tu banka „ANZ“ (Austrália a N. Zealand), oslavuje sa „ANZAC Day“ (Deň austrálskeho a novozealandského vojenského kontingentu – I. sv. vojna) atď. Austrálania si z nich uťahujú a oni odskakujú (od zeme). Podobne, ako je to medzi Nemeckom a Rakúskom, alebo Moskvou a Petrohradom (Leningradom, St. Petersburg...).
Aj N. Zealand, krajina večného mája, aj po otázke národnej vlajky prešiel svojou evolučnou cestou. Už v 1834. roku, federácia maorských plemien vyšla s návrhom na národnú vlajku. Mala to byť biela plocha s krížom červenej farby, kantón modrej, s hviezdičkamy... a tak postupne, nikdy tu nechýbalo návrhov s „Union Jack“, Južným krížom, ba aj s písmenami „NZ“ atď. Maori, pôvodní obyvatelia, čo tam žili už vyše tisíc rokov, nikdy sa nezdráhali od využitia britského symbolu (Union Jack), lebo sa chápali, ako lojálni občania impéria, avšak červená farba bola ich symbolickou „manou“ = nadprirodzená sila, ktorá môže prebývať nie len v ľudskej osobe, ale aj v každom predmete; symbolická farba autority,vplyvu, moci,prestíže atď.
Keďže N. Zealand sa na zasadnutie „federácie Tichomoria“ v 1901. r. nedostavil, už v 1902. roku si usporiadal svoje vlastné zvláštne zasadnutie a hlasovalo sa aj o národnej vlajke. Rozhodlo sa pre podobu, čo sa používala v čase medzi 1869 – 1900, s nápravou, že tie hviezdičky konštalácie Južného kríža budú väčšie a definovanejšie. Farba hviezdičiek je červená, s bielym okrajom a na rozdiel od vlajky Austrálie, hviezdičky sú päťcípové a v súhviezdí im chýba „Epsilon Crusis“, ako aj veľká hviezdička pod „Union Jack“.
Austrália a Nový Zealand sú si bratské krajiny, takže neraz pri anketách, ako Novozealanďania, ešte väčšmi Austrálania, sa mýlia, keď príde otázka identifikovania svojej národnej vlajky.
…………………..píše J.Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára