Ideofonia

Ideofónia.

Lingvistický termín novšieho dátumu utvorený spojením gréckeho idea + foné / ιδεα + φωνή, kde idea = vzhľad, tvar, forma, idea a + foné = hlas, zvuk, čo by vo voľnom preklade znamenalo také slovo, ktoré svojim zvukom, tónom udáva hlavnú ideu o čo tu ide, čo je idea slova, čo sa za nim skrýva. Sú to zvukovo vyjadrujúce slová, úplne odlišné od onomatopeických, kde je snaha hlasom, zvukom napodobniť prírodné zvuky. Sem môžeme zaradiť napr. hav-hav, kikirikí, mú, méé, bŕŕ... atď. Ak by ste sa stretli s Angličanom a ten vám povie, že obed bol yam-yam / jam-jam, hneď pochopíte, že ten obed bol chutný. Rovnako to pochopia aj domorodci v Pacifiku, Indiáni, Eskimáci... Pri komparovaní slov, aj z úplne odlišných a vôbec nepríbuzných jazykov, často dochádza ku omylom. V nejednom prípade sa nám tieto slová zdajú byť príbuzné a vyvolávajú dojem, že tu ide o „výpožičku“, či nejaký spoločný prakoreň. Keď v určitom jazyku takéto slovo stojí celkom izolovane, nema tu žiadne príbuzenstvá, môžeme predpokladať, že tu ide o výpožičku. Nepoznajúc tento fakt, či ignorujúc ho, ako v minulosti, tak aj dnes, početná skupina jazykovedcov, hlavne neslovanských slavistov, snaží sa nám natisnúť nejaký komplex menejcennosti, zaostalosti, jazykovej nevyspelosti a celý rad rýdzo slovanských slov, posúva na koľaj výpožičiek a nevadí kam určité slovo priradia. Či to bude „výpožička“ z tureckých, germanských, romanských atď. jazykov. Dôležité je, aby bolo cudzokrajné, exotické. Ideofónia, ako špecifický termín vzniká v kruhu jazykovedcov, čo študovali africké jazyky a tu odhalili, že ideofónia (ako to neskoršie nazvali) práve tu je nesmierne rozšírená. Jednotlivé slová vznikajú z núdze zvukovým obrazom vyjadriť nejaké dejstvo, akciu, podobu atď. (V.I.Abajev: „Istoriko etymologičejskyj slovar osetskogo jazyka“.) Pre neznalosť tohoto faktu, v 18. a 19. st. keď sa anglický jazykovedci začali podrobnejšie zaoberať jazykmy Indiánov, odrazu tu odhalili rad slov, ktoré ako fóniou, tak aj ideou nestáli ďaleko od angličtiny, jazyka Welšanov, hebrejštiny... nuž začali tvrdiť, dokazovať, že Ameriku neobjavil Kolumbus, ale skorej neho tu boli Angličania, Welšania, kým obchod s „Novým svetom“ praktikoval už aj kráľ Šalamún. Veď odkiaľ by Indiáni dostali slovo Hiawata (ich božstvo), ak nie práve z hebrejštiny, zo slova Jahve? Ideofónia siaha aj ďalej, hlbšie. Napr. Na vyjadrenie niečoho zaobleného, guľatého, vypuklého, nafúkaného, otáčajúceho sa... v rade nepríbuzných jazykov sa využívajú spoluhlásky BB, PP, KP, TP, CP, alebo aj KPL, TPL, CPL, KPR, TPR, CPR, KPN, TPN a pod. Príklady? Neúrekom. Skupinu KP pozná osetský jazyk, v slove Kópp = drevený pohár, črpák, Kóppa = hlávka, Gopp = chochol, kde pravda všade ide o spoločný ie. koreň, ale zároveň je tu aj príbuznosť ku turkomanskému kubbe = kupola, dóm, kubur = kanalizačný otvor, kübı = súdok, kampa = huba, maď. gomba = huba, gruzínske kwabi = kotol, avarské quba = kupola, starohebrejské koba = prilba, čuvašské kampa = huba, v dialektoch austrálskych domorodcov bambra = huba, slovanské gomba = huba... (tu sa však nevykľučuje, že maď. a čuvašské podoby nie sú importom zo slovanštiny – Abajev). Európske, či dnes už aj medzinárodné slovo bomba, svoj pôvod má v tal. bomba, kde ako východisko máme lat. bombus, či grécke bómbos = dutý zvuk, imitácia explózie. gr. βομβέω = zvučať hlbokým tónom, hlučať, hmkať, bzučať (v srbch. bumbár = čmeliak), kým v jazyku domorodcov Austrálie bomba = hrmavica, rachot. V autrálskych Alpách je mesto Bombala, ktorého názov sa odvádza z faktu, že v tejto doline sú silné hrmavice, rachot. Slovanské batina, ako pojem pre palicu, papek, vychádza z koreňa byť > udierať, trieskať. Medzi domorodcami Queenslandu najdeme battana = byť, udierať. V juhovýchodnej časti Austrálie najdeme slovo yas = jasné, čisté, priezračné a je tu aj barra = voda, barina, močiar... alebo turra, tarra, torra... = zo všetkých strán, potárané. Kam by sme teraz priradili naše brezák? Najskôr ku ideofónii. Vyvinulo sa z faktu, že tá zmes, čo sa dávala do tlačenky (kalk z nem. jaz.) predstavovala „obrezané“ mäso, ako líca svine, uši, možno časť „podhrlia“, kože... a aby ten „brezák“ mal aj svoj „texture“, táto surovina sa nemlela, ale krájala, rezala. Zhodou okolností v nem nárečí jestvuje aj Press + sack = stlačený vak, kde sa udáva, že ten „brezák“ sa robil zo žalúdka svine, ktorý sa po vyvarení stlačil – sformoval. Ak by sme si aj toto slovo „adaptovali“ z nemčiny, ako napr. Šunka (je z ger. jazyka), ťažko by sme si vysvetlili slová, ako je napr. sviňa, prasa, ošípaná, vepor, kanec, kanás, škraňa, rypák, klobása... Sviňa, ošípaná... predstavovali základné domáce zvieratá, čo nám „dávali“ potravu. Máme tu rozvetvenosť, kým napr. v takom slove, ako je morka > moriak > morča, táto rozvetvenosť proste chýba. S otázkou zvukomalebného symbolizmu sa bavil celý rad jazykovedcov, najme vo Francúzsku, ale najdeme tu obsiahlu literatúru aj v nemčine a v ruštine.

...............................JK