Nábožné piesne...

Když prišel čas vandrování...

Když prišel čas vandrování;
S mojí vlasti rozlúčení;
Daj Bože anjela svého,
V ceste tovariše mého.
Nemúže to jinak býti;
Musím se s ňou rozlúčiti;
Skúsim sveta obyčeje,
Pújdú do cidzího kraje.
Nebo človek ve své vlasti;
Nemá žádné poctivosti;
Preto radšej jinde pújdú;
Kde lepší lásku mít budú.
Sednem na more široké;
Pújdú do krajín ďaleké;
I uprostred neprátelé;
Pújdú do cidzího kraje.
Pres hory a pres údolí;
Pújdú bezpečne po mori;
Chýru o sebe žádného;
Nemám krem Boha jiného.
No, tak Bože mi pomáhej;
Sílu čestnosť mi dodávej;
Dej mi sílu bych neklesal;
A ve zdraví, dovandroval.
No tak, Bože, již z milosti;
Který bydlíš na výsosti;
Dávám se již na cestu svú;
A prúčím v ochranu Tvú.

Túto pesničku nenajdete ani v Tranosciuse a ani v žiadnom našom spevníku. Najdete ju však na CDečku, ktoré v 2004. roku vydal kvartet slovenského evanjelického zboru „Krista Pána“ v Lavertone, Austrália.
O akú pesničku tu ide? Veľmi starú, na čo poukazuje už aj sám jazyk, poslovenčená „bibličtina“. Pred sebou máme pesničku, na ktorú sa už zabudlo. Unikla nám z pamäti. Ako decko, neraz som počul ako si ju matka nôtila a neskoršie som ju poprosil, aby mi to zaspievala aj do magnetofóna. Na tom by možno aj zostalo, keby som náhodou, tu v Austrálii nedržal brožúrku zbierky pesničiek, čo niekde v 20-tých rokoch XX. storočia vytlačili Kníhtlačiarne účastinárskej spoločnosti v Petrovci, ako jednu zo svojich prvých brožúriek. Ako vydavateľ sa tam spomína určitý pán Gašpar z Petrovca.
V pôvodnej podobe, v brožúrke, táto pesnička má vyše 30 strof. Tu zverejňujem iba výber, ktorý sme použili pri nahrávaní.
V rokoch konania funkcie zodpovedného redaktora rozhlasových vysielaní v slovenskej reči na štátnej rozhlasovej stanici SBS, získal som povolenie nahrať niekoľko slovenských cirkevných pesničiek, aby sme mali zvukový materiál pre blížiace sa Vianoce. Tunajšia študentka hudby a spevu, Katka Kotvášová celú pesničku znotovala, dala jej aranžmán a aj odspievala. Ona hrala na flaute, jej brat a jedna jej priateľka z univerzity ju sprevádzali na klavíri a čele. Celá nahrávka dopadla vynikajúce a trochu aj vzbúrila tunajšiu krajanskú poslucháčsku verejnosť. Všetci boli zvedaví, odkiaľ to máme.
Čo môžem povedať o úzadí tejto pesničky? Pomerne málo. Moja matka sa ju naučila od svojej matere, ktorá mala otca v Amerike a tento, počas návštevy rodnému kraju, pesničku naučil svoju dcéru, moju starú mater. Ináč on ani nebol jediný, čo pesničku priniesol. Všetci evanjelickí „Amerikáni“ ju vedeli a aj si ju pospevovali. Naučili sa ju tam, „za veľkou mlákou“. Rozumeli jej. Cítili ju. Prežívali jej slová, lebo aj oni museli von z vlasti, za široké more, do cudzej vlasti, kde okrem Boha nemali „jiného“ a Boh im bol aj jedinou ochranou.
Akou cestou sa dostala do Ameriky, asi sa nikdy nedozvieme, ale tamojším vysťahovalcom z konca XIX. storočia prirástla k srdcu.
O vzniku tejto pesničky som nenašiel žiadne spoľahlivé dáta, ale mi vonia na diania po bitke na Bíléj Hoře (8.11.1620.), kedy do emigrácie odchádza veľký počet aktívnych účastníkov povstania proti Habsburgovcom. Boli to hlavne českí protestanti. Rozpŕchli sa po svete, ba časť sa dostala aj za more, do Anglícka, ale aj ďalej, za oceán, do novej kolónie anglíckej koruny,Virginie.
Toto by bolo všetko, čo môžem povedať o úzadí tejto pesničky.

..........................................JK

..............................................................
Pokračovanie nasleduje...