Snaha nazrieť v záhadu.
Aspoň polovicu Slovákov v Austrálii tvoria slovenskí vysťahovalci z bývalej Juhoslávie, hlavne z Vojvodiny, čo je teraz súčasťou Srbska.
Anglikáni.........0.8% (1288 osôb).
Katolíci........... 55.4% (89.194)
Lutheráni.......... 0.4% (644)
Pravoslávni....... 26.8% (43.148)
Uniting Church.......... 0.2% (322)
Ostatní protestanti... 0.6% (966)
Ostatní kresťania...... 2.8% 4508)
Spolu........................... 86.9%
Pri vstupe do manželstva, mnohí si menia náboženskú príslušnosť.
Pri vstupe Ostatní kresťania a ostatní protestanti je aj počet našich krajanov baptistického, duchovného a nazaretského náboženstva, ako aj niekoľko rodín cirkvi bratskej (pôvodne „modrý kríž“).
Keď sa teraz podívame na štatistické dáta bývalej Juhoslávie z roku 1982. uvidíme, že vtedy tam žilo:
Nie všetci Slováci žijúci v bývalej Juhoslávii boli lutheráni a zase nie všetci tamojší lutheráno boli Slováci, avšak tunajším pánom pri hľadaní „nejakej pravdy“ to vôbec nevadilo. V bývalej Juhoslávii nás bolo 0.4%, nuž bude nás proporciálne toľko aj tu a dostali, že v Austrálii, Slovákov z Juhoslávie bude 644 osôb. Obrovská chyba, ale zároveň i problém na zamyslenie. My vieme, že nás tu bude aspoň desaťkrát toľko. Čo je príčinou tohoto? Naša „odveká túlavosť“? Určite nie. Bieda v slovenských domoch? Tiež nie.
Ak by táto slovenská emigrácie do Austrálie bola vyložene „chlebová“, ťažko by sme vysvetlili fakt, že prevažnú časť týchto Slovákov tvorí „kvalifikovaná pracovná sila“, čiže sú to majstri, obchodníci a aj „gazdovia“, či ich synovia. Nejeden, po odpredaní majetku v „starej“ vlasti, hneď po príchode sem si kupoval rodinný dom, nejakú dielňu, obchod a pod. či zvyšok peňazí vrazil aj do bytov, obytných budov a pod. Vojvodina v rámci Juhoslávie nebola krajom biedárov a tam žijúci Slováci sa pokladali za „dobre situovaných“. Našich sem hnalo niečo iné. Čo? Nech na to odpoveď hľadajú budúce generácie historikov a sociológov. Keď sa pominú živí svedkovia pohybu a „strom nebude prekážkou videnia celého lesa.“
Čo sa týka problému odhalenia počtu Slovákov z bývalého ČS, resp. Súčasného Slovenska, už je to podstatne ľahšie. Keďže bývalé Slovensko, v rámci ČS , ako ako geografický, tak aj demografický, tvorilo asi jednu tretinu, túto rovnicu prichytili aj tunajšie úrady. V roku 1981. tu žilo 16.000 osôb z ČSSR. V 1991. počet sa zvýšil na 17.784, kde jednu tretinu predstavuje 5928 osôb, ktoré by mali byť slovenského pôvodu. Tak by aj bolo, keby sa do celej záležitosti, rovnice, nezastarali aj Maďari a nastala „korekcia“.
Podľa výpočtov predstaviteľov maďarskej etnickej skupiny v tom čase ich percentuálna zastúpenosť v ČS bola 6% a väčšina žila práve na Slovensku, čo podľa ich odhadu znamená, že počet Slovákov sa musí podstatne znížiť. Rovno o 1067 osôb, čiže Slovákov by malo byť len 4861, kde sa musí uvážiť, že tento počet zahrňuje aj Rómov.
Najväčší počet Slovákov zo Slovenska žije v Sydney a v Melbourne, kým v Adelaide, Brisbane, Perth a Canberra už nebola taká lákavá.
Slováci z bývalej Juhoslávie preferujú Melbourne a jeho okolie, ale predsa sa najdu aj v iných metropolách. Práve tu v Melbourne, hlavne v jeho západných predmestiach je aj najsilnejšia koncentrácia a práve tu sa nachádzajú aj všetky organizácie a cirkvi.
Za týchto 30 – 40 rokov žitia v Austrálii, vyrástli tu:
Evanjelický chrám, cirkevná spoločenská hala, až dva obytné domy (fary);
Chrám slovenskej baptistickej cirkvi so všetkými príslušnými stavbamy;
Chrám slovenskej cirkvi duchovnej a priľahlé priestory;
Spolu s inými et. Skupinamy, zakúpil sa tu rad modlitební cirkvi nazaretskej;
Vyrástol tu slovenský dom spolka „Ľudovít Štúr“;
Svojho času tu jestvovali až dva futbalové kluby;
Spolu s ev. Cirkvou Austrálie podieľali sme sa na výstavbe cirkevnej školy, kde sa fakultatívne bude vyučovať aj slovenčina a naša národná kultúra;
Práve teraz uvažujeme o možnosti výstavby vlastného starobínca a ošetrovne pre nevládnych.
Čo toto hovorí? Nuž len toľko, že nás tu bude hodne viacej, ako tých 644 osôb. Veď ako by sme inak dokázali toľko vystavať.
Tunajšie médiá masového informovania neustále hovoria, že až 73% Austrálanov vlastní svoj rodinný dom. Keď sa to „rozšiepi“ na etnické skupiny, tak v celej mozaike najlepšie vraj stoja Taliani. U nich to predstavuje 93%. Škoda, ale nikto sa nebavil podobným výskumom aj medzi nami, avšak kľudne môžem povedať, že nepoznám rodinu, ktorá by nevlastnila aspoň jeden rodinný dom. Naopak, ako po pravidle, každý tu má ak nie aj ďalší rodinný dom, tak aj dva, alebo nejaký byt. Toto percento vlastníctva rodinného domu u nás by bolo aj vyše 150%.
Slováci z bývalej Juhoslávie, ako pred Austráliu, tak aj pre Slovensko, predstavujú nejakú enigmu a preto sa nás občas aj ignoruje, lenže každá akcia vyvolá aj reakciu.
Skorej, ako by sme prešli na menoslov, podívajme sa na náš počet, čo sme mohli zistiť v 1995. roku. Dáta vôbec nie sú presné, ale predpokladám, že je tu zahrnutých aspoň 50% Slovákov z Dolnej zeme, Vojvodiny. Už tu narodené deti sme tu nezapočitovali. Teda, z ktorých to osád pochádzame a koľko z ktorej osady sem prišlo.
Aradáč................................. 73
Biele Blato.......................... 80
Binguľa / Erdevík............... 40
Hajdušica........................... 116
Ilok.................................... 30
Jánošík.............................. 180
Kovačica............................. 40
Kulpín............................... 65
Kysáč............................... 140
Laliť................................... 4
Lug..................................... 35
Ku tomuto zoznamu môžeme kľudne pripočítať aj jednotlivcov z Begeču, Hložian, Čelareva, Futoku, Ašane, Župane, Pakráca, Títelu, Babskej, Borova, Vukováru, Záhrebu, Našíc, Palánke, Dobanoviec... Argentíny, Rumunska, Maďarska... lebo vieme, že sú tu, schádzame sa, poznáme sa, ale nebolo koho požiadať, aby urobil presný popis. Takto kľudne môžeme povedať, že nás bude vyše 3000.
Osoby žijúce v zmiešaných manželstvách a ich deti (narodené v „starom kraji“) celkový počet by posunuli na nejakých 4500 a ak by sme uvážili aj takých, čo prišli sem priamo zo Slavónska, tak celkový počet by vzrástol o ďalšiu tisícku a ak uvážime už aj tu narodené deti, tak náš počet sa zvyšuje ešte aspoň o 100% .
Majme na zreteli, že táto „štatistika“ bola robená ešte v 1995. roku a od vtedy sa situácia podstatne zmenila. Vidieť to hlavne na počte bývalých padinčanov. Pred týždňom som robil ich nový zoznam a môžem podčiarknúť, že ich počet vzrástol o 100 percent. Príčinou bola hlavne občianska vojna. Táto ich vyhnala aj sem. (Viď separátny prídavok o Padine.) *
Z iných naších osád ten „vojnový“ prísun nebol taký silný, ale predsa ku každej osade môžeme pridať asi 10% „novej krvi“.
Podľa vlastného súpisu z 1995. roku (robil som to v rámci iného projektu), Austráliu sme „obohatili“ s radom nových priezvísk (pozor, pod rovnakým priezviskom sa môže skrývať počet rodín) a to:
Aradáč:
Benčík, Brveník, Čapeľa, Čech, Galo, Goda, Hučok, Jančo, Lastovica, Miler, Nemčok, Straka, Sobin, Števka, Viliamčík, Vozaf, Vyhnal.
Biele Blato:
Ďuríček, Hlavča, Chrťan, Kolárik, Kratica, Krstin, Kuraj, Maďar, Sládeček, Vika, Zadunajský.
Binguľa / Erdevík:
Bábeľa, Drieňovský, Dubovský, Kaňa, Kmeťko, Kubečka, Poniger.
Bóľovce:
Bako, Bartko, Beška, Boboš, Brna, Čáni, Čmelík, Domoni, Gedeľovský, Halaji, Hruškár, Iker, Kapitáň, Karas, Kukučka, Materák, Matúch, Miháľ, Ondrík, Petrák, Pop, Šarkézy, Sklabinský, Sládek, Števka, Tomášik, Tušiak, Urban. Žembery, Žolnaj.
Hajdušica:
Ábela, Bujdoš, Cesnak, Ďuga, Chúry, Jánošík, Jurica, Hraško, Hodolič, Holok, Horváth, Ileš, Kovarčík, Macháč, Marek, Oravec, Privratský, Strešniak, Šiška, Tóth.
Hložany, Čelárevo, Begeč, Futog:
Adámek, Baláž, Banský, Benka, Buzek, Červený, Čižmadžia, Greksa, Fábry, Lovás, Marčok, Marko, Murtin, Pažitnaj, Poniger, Sokola, Stupavský, Supek, Toman, Zolian, Zvarec.
Ilok:
Kmeťko, Marčok, Miksád, Pucovský, Sľúka, Tušiak.
Jánošík:
Benka, Bruck, Bujzáš, Čech, Čiep, Dejanovič, Kolárik, Kríž, Kroček, Lamoš, Macek, Marek, Mega, Melich, Mikuláš, Motoška, Sokola, Staňo, Suchánek, Supek, Sýkora, Šterba, Tomčík, Urban, Zdychan.
Kovačica:
Ďurkovský, Fiľko, Greksa, Hajko, Horeš, Karlečík, Kizúr, Roth.
Kulpín:
Čelovský, Čiliak, Dovič, Grňa, Kadlečík, Kočiš, Koza, Lomen, Medovarský, Miškár, Petráš, Staňo, Šimo.
Kysáč:
Benka, Bičiar, Cinkotský, Čižmadžia, Ďurovka, Funtík, Halaji, Hevera, Jagoš, Klinko, Kocka, Kollár, Krajčík, Makovník, Marčok, Medveď, Naď, Ožvát, Surový, Šuľan, Tancik, Tordaji.
Padina:
Bačúr, Baláž, Beška, Bílek, Bokor, Brtka, Čech, Čiep, Havran, Hedi, Hlavča, Horeš, Hudec, Chrťan, Jonáš, Karas, Koreň, Kotváš, Kratica, Kukučka, Luc, Majdlík, Nemček, Nosáľ, Ondrík, Pálenkáš, Petráš, Poliak, Povolný, Poničan, Roth, Sabo, Sampor, Sásik, Sľúka, Šajben, Šimák, Štaub, Šuľa, Šúľovský, Tomek, Valent, Vašica, Vlček, Zadunajský.
Pazova:
Agárský, Balej, Bzovský, Daneček, Dolinaj, Domoni, Čmelík, Hric, Hrubík, Hudec, Iršaj, Jašo, Jonáš, Marčok, Petrovič, Poliovka, Pop, Rybárský, Škripan, Uhrík, Vereš, Weich, Záhorský.
Petrovec:
Andrášik, Beck, Belička, Bovdiš, Dudáš, Fedela, Hric, Jagoš, Kokavec, Koza, Krnáč, Kulík, Kuráni, Lomen, Máľach, Melich, Mištec, Mučaji, Nosáľ, Pálenkáš, Rybár, Spevák, Sýkora, Širka, Topoľský, Vasič, Vŕbovský, Zajac, Zelenák.
Pivnica:
Beláni, Bolehradský, Brňa, Butáš, Cabuka, Červený, Česko, Činčurák, Gálický, Gapčo, Chalek, Kollár, Maďar, Merník, Mojžiš, Pudelka, Ruman, Slávik, Slavka, Šimon, Tóth.
Selenča:
Alexi, Buják, Bujzáš, Čapeľa, Deman, Dobrík, Faďoš, Gajdoš, Gašparovský, Gonda, Ilčík, Javorník, Kiš, Kočonda, Kolek, Lepóris, Lipták, Majera, Malina, Mandáč, Marčok, Mučaji, Nosáľ, Pavlis, Pavlov, Pintier, Poliak, Prokopec, Pucovský, Radič, Sľúka, Strehárský, Strický, Šimoni, Škrablov, Truban, Ušiak, Valo, Vrabčeniak.
Silbaš:
Ušiak.
Šíd:
Boboš, Častven, Dudok, Dýr, Ďuríček, Ďurík, Horniak, Chovan, Kriška, Korčok, Kováč, Mravík, Pap, Peška, Petrák, Plachtinský, Rauza, Sklenár, Stefanides, Stupavský, Šuster, Valent.
Vojlovica:
Beracký, Bosák, Gubečka, Guľáš, Gavura, Hučko, Kalmár, Kolárik, Kratica, Kováč, Madacký, Marko, Omasta, Poliak, Spišiak, Stupavský, Tŕnik.
Je tu aj celý rad rodín z menších osád, ako :
Ľubá:
Majera, Turčan, Vagala.
Laliť:
Pavlis.
Títel:
Kulík.
Župaňa:
Medovarský.
Pakrác:
Sjanta, Jaďuď
Tých z Našic, Neštínu, Čerevića, Markovca, Josipovca... už menej poznáme. Občas ich stretnúť, ale oni sa už viacej cítia Chorvatmi, ako Slovákmi a medzi nás nedochádzajú.
Z dolnozemských povojnových repatriantov (na Slovensko) je tiež zopár rodín, ako: Menďan, Myjavec, Zelenák...
Z Argentíny (potokovia dolnozemských vysťahovalcov zo začiatku 20. st. tu máme: Dudok, Fodor, Kolec a možno aj ďalších.
Z Rumunska je tu rodina Janková a dochádza medzi nás, avšak tí z Maďarska už nie. Lepšie sa cítia v maďarskej spoločnosti.
Toto je približná situácia, akú sme mali v 1995. roku. Dnešná sa už podstatne líši. Bola tu nová „transfúzia“ a ak sem pripočítame aj tu narodené deti, ktoré mimochodom, na výnimky, všetky rozprávajú aj po slovenský, tak ten náš počet poriadne vzrástol. Hlavne keď uvážime, že rodiny z Banátu a Sriemu sú veľmi „plodné“, tak so žiadnym úmyslom prehaňania môžem kľudne povedať, že počet Slovákov pôvodom z bývalej Juhoslávie sa pohybuje niekde okolo 10.000.
Marec 2007. Ján Kulík.
* Zoznam rodín pôvodom z Padiny.
Urobiť nejaký zoznam, menoslov rodín z ktorej koľvek našej osady, je pomerne náročná práca, lebo majme na zreteli, že nejedna rodina stojí nám ako mimo spolka „Ľudovít Štúr“, tak aj mimo slovenského evanjelického a.v. zboru „Krista Pána“ v Lavertone, ba čo viacej, ani všetci nežijú v samom Melbourne, či v štáte Victoria. Rozpŕchnutí sme po celej krajine.
Ako pri robení zoznamov rodín z jednotlivých osád (robil som to po prvýkrat v 1985. roku), najlepším zdrojom získania informácií je, požiadať nejakú informovanejšiu osobu z určitej osady a táto, podá najspoľahlivejšie informácie. Veď predsa, ešte vždy o svojich rodákoch pomerne dobre vieme. Hlavne my, z prvej generácie.
Pri zbieraní dát o padinčanoch, najväčšmi mi pomohli Ondrej a Zuzana Bačúroví, ale aj Anna Bobošová a Michal Poničan.
V zozname sa pod rovnakým priezviskom neraz skrýva aj viacej rodín.
V niekoľkých prípadoch pod rodinou, akože z Padiny, najdeme aj meno z druhej generácie, čiže ide tu o chlapca, ktorý už odrástol v Austrálii a tu si aj založil svoju rodinu. V týchto prípadoch manželka nemusí byť Slovenka, ale ako rodinu, padinčania si ich pripočitujú k sebe.
Neraz sa stáva, že si niekto napr. Padinu, ako osadu pôvodu uvadza preto, lebo mu bola posledné bydlisko, posledná osada v starom kraji.
Keďže nie všetci žijú v Melbourne, či v štáte Victoria, v zátvorke najdete poznámku, ako napr. Q = Queensland, N.S.W. = Nový Južný Wales, Can. = Canberra, S.A. = Južná Austrália, W.A. = Western (Západná) Austrália.
Bačúr Ondrej a Zuzana rod. Zadunajská. // Jedna dcéra a dvaja synovia.
Bačúr Ján(?) žije v Brisbane. (Q)
Bajić Ďuro. Brisbane. (Q)
Baláž Michal
Beška – otec Jozef umrel, ale sú tu traja synovia, Jozef, Michal a Pavel- nar. V Padine.
Bílek Michal a Ján, čiže sú tu dve rodiny.
Bokor ?
Brtka ? (jedna rodina)
Dubovský Ján
Čech – dve rodiny (Starý Michal umrel a Ján zahynul na žel. stanici v Newport)
Čiep Ján, žije v Melb. a jeho brat v Adelaide (S.A.)
Havran – dve rodiny
Hedík Ondrej
Holík Pavel
Hlavča Pavel v Brisbane (Q)
Horeš ?
Hudec Ján
Chrťan Ján (zvaný Germo)
Jonáš Martin (ml.) – obaja rodičia umreli
Karas Ján (má dvoch synov) – tri rodiny
Koreň Pavel st. a ml.(dve rodiny)
Kotuľač Karol
Kotváš – najmenej ôsem rodín
Kratica Ján. Žije v Canberre
Kuchárik Tomáš
Kukučka – aspoň 8 rodín
Luc Michal – Brisbane (Q)
Majdlík – aspoň štyri rodiny
Nemček Pavel
Nosáľ Pavel
Ondrík – dve, tri rodiny
Pálenkáš Ján – žije vo Wollongong (N.S.W.)
Papuga Vlado
Petráš Michal
Poliak ?
Poničan Michal – štyri vydané dcéry
Povolný – viacej rodín
Roth Jozef - žili v Melbourne, ale teraz asi v Queenslande
Sabo Pavel
Sampor Pavel - žije v Brisbane (Q)
Sásik – traja bratia, Pavel, Michal, Ján. Všetci majú rodiny a žijú v Brisbane (Q)
Sásik Daniel
Staňo ?
Šimák – tri rodiny
Šofránek – dve rodiny, čiže tu sú dvaja bratia
Šajben Michal
Sľúka Pavel - žije v Brisbane (Q)
Štaub – otec Fero umrel
Šuľa ?
Šúľovský ?
Tomek – najmenej tri rodiny
Valenta ?
Vašica – aspoň 5 rodín, plus jedna v Brisbane (Q)
Vlček – aspoň 5, 6 rodín
Zadunajská Eva – vdova po Pavlovi (umrelv 1989. roku)
Zadunajský Pavel a Ján – synovia po Pavlovi
# Približný stav vo februáry 2007.
................................................
Aspoň polovicu Slovákov v Austrálii tvoria slovenskí vysťahovalci z bývalej Juhoslávie, hlavne z Vojvodiny, čo je teraz súčasťou Srbska.
Značne menej je z Chorvatska, menovite Slavónska, kým zopár rodín je aj z Rumunska, Maďarska a Argentíny. Všetko sú to tzv. Dolonozemnskí Slováci, alebo potomkovia takýchto Slovákov, čo sa začiatkom 20. st. vysťahovali do Argentíny. Ani ich rodičia a ani oni sa nenarodili v bývalej ČR, ČSSR, alebo ČSFR. Práve teraz nám vymiera posledná generácia narodených v Rakúsko-Uhorsku a zub času načal aj tých narodených v kráľovstve Juhoslovanskom. Moja, „vojnová“ generácia svetlo sveta uzrela v rámci vtedajšieho Maďarska. Neskoršie generácie sa rodili už v Juhoslávii a teraz najnovšie, aj v Srbsku. Kam priradiť takýchto ľudí? Sú to Slováci, alebo nie? Sami seba považujú za Slovákov a to i napriek tomu, že práve toto im bolo aj častou prekážkou už či v škole, zamestnaní.... Vedia, či vieme kto sme a ak nás niekto ignoruje, no nech. Vždy sme sa spoliehali len na vlastné sily a všade nám bolo dobre. Aspoň po stránke majetkovej.
Štatistické dáta Austrálie pre rok 1991. uvádzajú, že z bývalej Juhoslávie sa tu usadilo 161.000 osôb. (Ich deti už tu narodené sa považujú za Austrálanov – určitého etnického pôvodu). Z tohoto počtu, ku kresťanským cirkvám sa hlása 86.9%, čiže v prepočítaní by to predstavovalo 139.909 osôb. Títo kresťania, podľa denominácie, rozdelení sú nasledovne:
Štatistické dáta Austrálie pre rok 1991. uvádzajú, že z bývalej Juhoslávie sa tu usadilo 161.000 osôb. (Ich deti už tu narodené sa považujú za Austrálanov – určitého etnického pôvodu). Z tohoto počtu, ku kresťanským cirkvám sa hlása 86.9%, čiže v prepočítaní by to predstavovalo 139.909 osôb. Títo kresťania, podľa denominácie, rozdelení sú nasledovne:
Anglikáni.........0.8% (1288 osôb).
Katolíci........... 55.4% (89.194)
Lutheráni.......... 0.4% (644)
Pravoslávni....... 26.8% (43.148)
Uniting Church.......... 0.2% (322)
Ostatní protestanti... 0.6% (966)
Ostatní kresťania...... 2.8% 4508)
Spolu........................... 86.9%
Pri vstupe do manželstva, mnohí si menia náboženskú príslušnosť.
Pri vstupe Ostatní kresťania a ostatní protestanti je aj počet našich krajanov baptistického, duchovného a nazaretského náboženstva, ako aj niekoľko rodín cirkvi bratskej (pôvodne „modrý kríž“).
Keď sa teraz podívame na štatistické dáta bývalej Juhoslávie z roku 1982. uvidíme, že vtedy tam žilo:
Černohorcov....,2.6% (577.298)
Chorvatov........19.7% (4.428.135)
Maďarov......... 1.9% (426.865)
Macedóncov.....6.0% (1.341.420)
Slovákov...........0.4% (80.300)
Slovincov..........7.8% (1.753.605)
Srbov................36.3% (8.136.578)
Chorvatov........19.7% (4.428.135)
Maďarov......... 1.9% (426.865)
Macedóncov.....6.0% (1.341.420)
Slovákov...........0.4% (80.300)
Slovincov..........7.8% (1.753.605)
Srbov................36.3% (8.136.578)
Nie všetci Slováci žijúci v bývalej Juhoslávii boli lutheráni a zase nie všetci tamojší lutheráno boli Slováci, avšak tunajším pánom pri hľadaní „nejakej pravdy“ to vôbec nevadilo. V bývalej Juhoslávii nás bolo 0.4%, nuž bude nás proporciálne toľko aj tu a dostali, že v Austrálii, Slovákov z Juhoslávie bude 644 osôb. Obrovská chyba, ale zároveň i problém na zamyslenie. My vieme, že nás tu bude aspoň desaťkrát toľko. Čo je príčinou tohoto? Naša „odveká túlavosť“? Určite nie. Bieda v slovenských domoch? Tiež nie.
Ak by táto slovenská emigrácie do Austrálie bola vyložene „chlebová“, ťažko by sme vysvetlili fakt, že prevažnú časť týchto Slovákov tvorí „kvalifikovaná pracovná sila“, čiže sú to majstri, obchodníci a aj „gazdovia“, či ich synovia. Nejeden, po odpredaní majetku v „starej“ vlasti, hneď po príchode sem si kupoval rodinný dom, nejakú dielňu, obchod a pod. či zvyšok peňazí vrazil aj do bytov, obytných budov a pod. Vojvodina v rámci Juhoslávie nebola krajom biedárov a tam žijúci Slováci sa pokladali za „dobre situovaných“. Našich sem hnalo niečo iné. Čo? Nech na to odpoveď hľadajú budúce generácie historikov a sociológov. Keď sa pominú živí svedkovia pohybu a „strom nebude prekážkou videnia celého lesa.“
Čo sa týka problému odhalenia počtu Slovákov z bývalého ČS, resp. Súčasného Slovenska, už je to podstatne ľahšie. Keďže bývalé Slovensko, v rámci ČS , ako ako geografický, tak aj demografický, tvorilo asi jednu tretinu, túto rovnicu prichytili aj tunajšie úrady. V roku 1981. tu žilo 16.000 osôb z ČSSR. V 1991. počet sa zvýšil na 17.784, kde jednu tretinu predstavuje 5928 osôb, ktoré by mali byť slovenského pôvodu. Tak by aj bolo, keby sa do celej záležitosti, rovnice, nezastarali aj Maďari a nastala „korekcia“.
Podľa výpočtov predstaviteľov maďarskej etnickej skupiny v tom čase ich percentuálna zastúpenosť v ČS bola 6% a väčšina žila práve na Slovensku, čo podľa ich odhadu znamená, že počet Slovákov sa musí podstatne znížiť. Rovno o 1067 osôb, čiže Slovákov by malo byť len 4861, kde sa musí uvážiť, že tento počet zahrňuje aj Rómov.
Najväčší počet Slovákov zo Slovenska žije v Sydney a v Melbourne, kým v Adelaide, Brisbane, Perth a Canberra už nebola taká lákavá.
Slováci z bývalej Juhoslávie preferujú Melbourne a jeho okolie, ale predsa sa najdu aj v iných metropolách. Práve tu v Melbourne, hlavne v jeho západných predmestiach je aj najsilnejšia koncentrácia a práve tu sa nachádzajú aj všetky organizácie a cirkvi.
Za týchto 30 – 40 rokov žitia v Austrálii, vyrástli tu:
Evanjelický chrám, cirkevná spoločenská hala, až dva obytné domy (fary);
Chrám slovenskej baptistickej cirkvi so všetkými príslušnými stavbamy;
Chrám slovenskej cirkvi duchovnej a priľahlé priestory;
Spolu s inými et. Skupinamy, zakúpil sa tu rad modlitební cirkvi nazaretskej;
Vyrástol tu slovenský dom spolka „Ľudovít Štúr“;
Svojho času tu jestvovali až dva futbalové kluby;
Spolu s ev. Cirkvou Austrálie podieľali sme sa na výstavbe cirkevnej školy, kde sa fakultatívne bude vyučovať aj slovenčina a naša národná kultúra;
Práve teraz uvažujeme o možnosti výstavby vlastného starobínca a ošetrovne pre nevládnych.
Čo toto hovorí? Nuž len toľko, že nás tu bude hodne viacej, ako tých 644 osôb. Veď ako by sme inak dokázali toľko vystavať.
Tunajšie médiá masového informovania neustále hovoria, že až 73% Austrálanov vlastní svoj rodinný dom. Keď sa to „rozšiepi“ na etnické skupiny, tak v celej mozaike najlepšie vraj stoja Taliani. U nich to predstavuje 93%. Škoda, ale nikto sa nebavil podobným výskumom aj medzi nami, avšak kľudne môžem povedať, že nepoznám rodinu, ktorá by nevlastnila aspoň jeden rodinný dom. Naopak, ako po pravidle, každý tu má ak nie aj ďalší rodinný dom, tak aj dva, alebo nejaký byt. Toto percento vlastníctva rodinného domu u nás by bolo aj vyše 150%.
Slováci z bývalej Juhoslávie, ako pred Austráliu, tak aj pre Slovensko, predstavujú nejakú enigmu a preto sa nás občas aj ignoruje, lenže každá akcia vyvolá aj reakciu.
Skorej, ako by sme prešli na menoslov, podívajme sa na náš počet, čo sme mohli zistiť v 1995. roku. Dáta vôbec nie sú presné, ale predpokladám, že je tu zahrnutých aspoň 50% Slovákov z Dolnej zeme, Vojvodiny. Už tu narodené deti sme tu nezapočitovali. Teda, z ktorých to osád pochádzame a koľko z ktorej osady sem prišlo.
Aradáč................................. 73
Biele Blato.......................... 80
Binguľa / Erdevík............... 40
Hajdušica........................... 116
Ilok.................................... 30
Jánošík.............................. 180
Kovačica............................. 40
Kulpín............................... 65
Kysáč............................... 140
Laliť................................... 4
Lug..................................... 35
Ľubá................................... 16
Bóľovce............................. 245
Ostojićevo........................... 10
Pazova................................. 100
Petrovec............................... 160
Pivnica............................... 170
Padina............................... 350
Radoš.................................. 1
Selenča............................... 280
Šíd...................................... 200
Silbaš.................................. 4
Vojlovica............................ 128
Spolu: 2496
Bóľovce............................. 245
Ostojićevo........................... 10
Pazova................................. 100
Petrovec............................... 160
Pivnica............................... 170
Padina............................... 350
Radoš.................................. 1
Selenča............................... 280
Šíd...................................... 200
Silbaš.................................. 4
Vojlovica............................ 128
Spolu: 2496
Ku tomuto zoznamu môžeme kľudne pripočítať aj jednotlivcov z Begeču, Hložian, Čelareva, Futoku, Ašane, Župane, Pakráca, Títelu, Babskej, Borova, Vukováru, Záhrebu, Našíc, Palánke, Dobanoviec... Argentíny, Rumunska, Maďarska... lebo vieme, že sú tu, schádzame sa, poznáme sa, ale nebolo koho požiadať, aby urobil presný popis. Takto kľudne môžeme povedať, že nás bude vyše 3000.
Osoby žijúce v zmiešaných manželstvách a ich deti (narodené v „starom kraji“) celkový počet by posunuli na nejakých 4500 a ak by sme uvážili aj takých, čo prišli sem priamo zo Slavónska, tak celkový počet by vzrástol o ďalšiu tisícku a ak uvážime už aj tu narodené deti, tak náš počet sa zvyšuje ešte aspoň o 100% .
Majme na zreteli, že táto „štatistika“ bola robená ešte v 1995. roku a od vtedy sa situácia podstatne zmenila. Vidieť to hlavne na počte bývalých padinčanov. Pred týždňom som robil ich nový zoznam a môžem podčiarknúť, že ich počet vzrástol o 100 percent. Príčinou bola hlavne občianska vojna. Táto ich vyhnala aj sem. (Viď separátny prídavok o Padine.) *
Z iných naších osád ten „vojnový“ prísun nebol taký silný, ale predsa ku každej osade môžeme pridať asi 10% „novej krvi“.
Podľa vlastného súpisu z 1995. roku (robil som to v rámci iného projektu), Austráliu sme „obohatili“ s radom nových priezvísk (pozor, pod rovnakým priezviskom sa môže skrývať počet rodín) a to:
Aradáč:
Benčík, Brveník, Čapeľa, Čech, Galo, Goda, Hučok, Jančo, Lastovica, Miler, Nemčok, Straka, Sobin, Števka, Viliamčík, Vozaf, Vyhnal.
Biele Blato:
Ďuríček, Hlavča, Chrťan, Kolárik, Kratica, Krstin, Kuraj, Maďar, Sládeček, Vika, Zadunajský.
Binguľa / Erdevík:
Bábeľa, Drieňovský, Dubovský, Kaňa, Kmeťko, Kubečka, Poniger.
Bóľovce:
Bako, Bartko, Beška, Boboš, Brna, Čáni, Čmelík, Domoni, Gedeľovský, Halaji, Hruškár, Iker, Kapitáň, Karas, Kukučka, Materák, Matúch, Miháľ, Ondrík, Petrák, Pop, Šarkézy, Sklabinský, Sládek, Števka, Tomášik, Tušiak, Urban. Žembery, Žolnaj.
Hajdušica:
Ábela, Bujdoš, Cesnak, Ďuga, Chúry, Jánošík, Jurica, Hraško, Hodolič, Holok, Horváth, Ileš, Kovarčík, Macháč, Marek, Oravec, Privratský, Strešniak, Šiška, Tóth.
Hložany, Čelárevo, Begeč, Futog:
Adámek, Baláž, Banský, Benka, Buzek, Červený, Čižmadžia, Greksa, Fábry, Lovás, Marčok, Marko, Murtin, Pažitnaj, Poniger, Sokola, Stupavský, Supek, Toman, Zolian, Zvarec.
Ilok:
Kmeťko, Marčok, Miksád, Pucovský, Sľúka, Tušiak.
Jánošík:
Benka, Bruck, Bujzáš, Čech, Čiep, Dejanovič, Kolárik, Kríž, Kroček, Lamoš, Macek, Marek, Mega, Melich, Mikuláš, Motoška, Sokola, Staňo, Suchánek, Supek, Sýkora, Šterba, Tomčík, Urban, Zdychan.
Kovačica:
Ďurkovský, Fiľko, Greksa, Hajko, Horeš, Karlečík, Kizúr, Roth.
Kulpín:
Čelovský, Čiliak, Dovič, Grňa, Kadlečík, Kočiš, Koza, Lomen, Medovarský, Miškár, Petráš, Staňo, Šimo.
Kysáč:
Benka, Bičiar, Cinkotský, Čižmadžia, Ďurovka, Funtík, Halaji, Hevera, Jagoš, Klinko, Kocka, Kollár, Krajčík, Makovník, Marčok, Medveď, Naď, Ožvát, Surový, Šuľan, Tancik, Tordaji.
Padina:
Bačúr, Baláž, Beška, Bílek, Bokor, Brtka, Čech, Čiep, Havran, Hedi, Hlavča, Horeš, Hudec, Chrťan, Jonáš, Karas, Koreň, Kotváš, Kratica, Kukučka, Luc, Majdlík, Nemček, Nosáľ, Ondrík, Pálenkáš, Petráš, Poliak, Povolný, Poničan, Roth, Sabo, Sampor, Sásik, Sľúka, Šajben, Šimák, Štaub, Šuľa, Šúľovský, Tomek, Valent, Vašica, Vlček, Zadunajský.
Pazova:
Agárský, Balej, Bzovský, Daneček, Dolinaj, Domoni, Čmelík, Hric, Hrubík, Hudec, Iršaj, Jašo, Jonáš, Marčok, Petrovič, Poliovka, Pop, Rybárský, Škripan, Uhrík, Vereš, Weich, Záhorský.
Petrovec:
Andrášik, Beck, Belička, Bovdiš, Dudáš, Fedela, Hric, Jagoš, Kokavec, Koza, Krnáč, Kulík, Kuráni, Lomen, Máľach, Melich, Mištec, Mučaji, Nosáľ, Pálenkáš, Rybár, Spevák, Sýkora, Širka, Topoľský, Vasič, Vŕbovský, Zajac, Zelenák.
Pivnica:
Beláni, Bolehradský, Brňa, Butáš, Cabuka, Červený, Česko, Činčurák, Gálický, Gapčo, Chalek, Kollár, Maďar, Merník, Mojžiš, Pudelka, Ruman, Slávik, Slavka, Šimon, Tóth.
Selenča:
Alexi, Buják, Bujzáš, Čapeľa, Deman, Dobrík, Faďoš, Gajdoš, Gašparovský, Gonda, Ilčík, Javorník, Kiš, Kočonda, Kolek, Lepóris, Lipták, Majera, Malina, Mandáč, Marčok, Mučaji, Nosáľ, Pavlis, Pavlov, Pintier, Poliak, Prokopec, Pucovský, Radič, Sľúka, Strehárský, Strický, Šimoni, Škrablov, Truban, Ušiak, Valo, Vrabčeniak.
Silbaš:
Ušiak.
Šíd:
Boboš, Častven, Dudok, Dýr, Ďuríček, Ďurík, Horniak, Chovan, Kriška, Korčok, Kováč, Mravík, Pap, Peška, Petrák, Plachtinský, Rauza, Sklenár, Stefanides, Stupavský, Šuster, Valent.
Vojlovica:
Beracký, Bosák, Gubečka, Guľáš, Gavura, Hučko, Kalmár, Kolárik, Kratica, Kováč, Madacký, Marko, Omasta, Poliak, Spišiak, Stupavský, Tŕnik.
Je tu aj celý rad rodín z menších osád, ako :
Ľubá:
Majera, Turčan, Vagala.
Laliť:
Pavlis.
Títel:
Kulík.
Župaňa:
Medovarský.
Pakrác:
Sjanta, Jaďuď
Tých z Našic, Neštínu, Čerevića, Markovca, Josipovca... už menej poznáme. Občas ich stretnúť, ale oni sa už viacej cítia Chorvatmi, ako Slovákmi a medzi nás nedochádzajú.
Z dolnozemských povojnových repatriantov (na Slovensko) je tiež zopár rodín, ako: Menďan, Myjavec, Zelenák...
Z Argentíny (potokovia dolnozemských vysťahovalcov zo začiatku 20. st. tu máme: Dudok, Fodor, Kolec a možno aj ďalších.
Z Rumunska je tu rodina Janková a dochádza medzi nás, avšak tí z Maďarska už nie. Lepšie sa cítia v maďarskej spoločnosti.
Toto je približná situácia, akú sme mali v 1995. roku. Dnešná sa už podstatne líši. Bola tu nová „transfúzia“ a ak sem pripočítame aj tu narodené deti, ktoré mimochodom, na výnimky, všetky rozprávajú aj po slovenský, tak ten náš počet poriadne vzrástol. Hlavne keď uvážime, že rodiny z Banátu a Sriemu sú veľmi „plodné“, tak so žiadnym úmyslom prehaňania môžem kľudne povedať, že počet Slovákov pôvodom z bývalej Juhoslávie sa pohybuje niekde okolo 10.000.
Marec 2007. Ján Kulík.
.......................................................
* Zoznam rodín pôvodom z Padiny.
Urobiť nejaký zoznam, menoslov rodín z ktorej koľvek našej osady, je pomerne náročná práca, lebo majme na zreteli, že nejedna rodina stojí nám ako mimo spolka „Ľudovít Štúr“, tak aj mimo slovenského evanjelického a.v. zboru „Krista Pána“ v Lavertone, ba čo viacej, ani všetci nežijú v samom Melbourne, či v štáte Victoria. Rozpŕchnutí sme po celej krajine.
Ako pri robení zoznamov rodín z jednotlivých osád (robil som to po prvýkrat v 1985. roku), najlepším zdrojom získania informácií je, požiadať nejakú informovanejšiu osobu z určitej osady a táto, podá najspoľahlivejšie informácie. Veď predsa, ešte vždy o svojich rodákoch pomerne dobre vieme. Hlavne my, z prvej generácie.
Pri zbieraní dát o padinčanoch, najväčšmi mi pomohli Ondrej a Zuzana Bačúroví, ale aj Anna Bobošová a Michal Poničan.
V zozname sa pod rovnakým priezviskom neraz skrýva aj viacej rodín.
V niekoľkých prípadoch pod rodinou, akože z Padiny, najdeme aj meno z druhej generácie, čiže ide tu o chlapca, ktorý už odrástol v Austrálii a tu si aj založil svoju rodinu. V týchto prípadoch manželka nemusí byť Slovenka, ale ako rodinu, padinčania si ich pripočitujú k sebe.
Neraz sa stáva, že si niekto napr. Padinu, ako osadu pôvodu uvadza preto, lebo mu bola posledné bydlisko, posledná osada v starom kraji.
Keďže nie všetci žijú v Melbourne, či v štáte Victoria, v zátvorke najdete poznámku, ako napr. Q = Queensland, N.S.W. = Nový Južný Wales, Can. = Canberra, S.A. = Južná Austrália, W.A. = Western (Západná) Austrália.
Bačúr Ondrej a Zuzana rod. Zadunajská. // Jedna dcéra a dvaja synovia.
Bačúr Ján(?) žije v Brisbane. (Q)
Bajić Ďuro. Brisbane. (Q)
Baláž Michal
Beška – otec Jozef umrel, ale sú tu traja synovia, Jozef, Michal a Pavel- nar. V Padine.
Bílek Michal a Ján, čiže sú tu dve rodiny.
Bokor ?
Brtka ? (jedna rodina)
Dubovský Ján
Čech – dve rodiny (Starý Michal umrel a Ján zahynul na žel. stanici v Newport)
Čiep Ján, žije v Melb. a jeho brat v Adelaide (S.A.)
Havran – dve rodiny
Hedík Ondrej
Holík Pavel
Hlavča Pavel v Brisbane (Q)
Horeš ?
Hudec Ján
Chrťan Ján (zvaný Germo)
Jonáš Martin (ml.) – obaja rodičia umreli
Karas Ján (má dvoch synov) – tri rodiny
Koreň Pavel st. a ml.(dve rodiny)
Kotuľač Karol
Kotváš – najmenej ôsem rodín
Kratica Ján. Žije v Canberre
Kuchárik Tomáš
Kukučka – aspoň 8 rodín
Luc Michal – Brisbane (Q)
Majdlík – aspoň štyri rodiny
Nemček Pavel
Nosáľ Pavel
Ondrík – dve, tri rodiny
Pálenkáš Ján – žije vo Wollongong (N.S.W.)
Papuga Vlado
Petráš Michal
Poliak ?
Poničan Michal – štyri vydané dcéry
Povolný – viacej rodín
Roth Jozef - žili v Melbourne, ale teraz asi v Queenslande
Sabo Pavel
Sampor Pavel - žije v Brisbane (Q)
Sásik – traja bratia, Pavel, Michal, Ján. Všetci majú rodiny a žijú v Brisbane (Q)
Sásik Daniel
Staňo ?
Šimák – tri rodiny
Šofránek – dve rodiny, čiže tu sú dvaja bratia
Šajben Michal
Sľúka Pavel - žije v Brisbane (Q)
Štaub – otec Fero umrel
Šuľa ?
Šúľovský ?
Tomek – najmenej tri rodiny
Valenta ?
Vašica – aspoň 5 rodín, plus jedna v Brisbane (Q)
Vlček – aspoň 5, 6 rodín
Zadunajská Eva – vdova po Pavlovi (umrelv 1989. roku)
Zadunajský Pavel a Ján – synovia po Pavlovi
# Približný stav vo februáry 2007.
................................................
Pokračovanie nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára