Grécko – rímski hrdinovia, junáci.

Achilles: Tento junák bol skoro nezranitelný. Keď prišlo ku vojne, na ktorej strane bol Achilles, toho bolo víťazstvo. Achilles bol 7. synom kráľa Peleusa a matka mu bola Thetis. Ako už dospelý muž, aj on bral účasť v trójskej vojne, kde aj zahynul nešťastnou náhodou. Niektoré pramene tvrdia, že ho zabil trójsky Paris, avšak iné hovoria, že to musel byť sám boh Apollo. Ináč dejiny spomínajú, že práve on zabil trójskeho junáka Hektora a zneuctil jeho mŕtve telo. Achilles bol vraj nezranitelný, lebo matka ho ponorila do rieky Styx, avšak keďže ho držala za pätu, jedine to miesto bolo zranitelné a od toho aj umrel. (Aby sa legenda lepšie vysvetlila, súčasní autori zdieľajú mienku, že ho zasiahla jedovatá strela, lebo inak od tej rany na päte by neumrel.) Keď Alexander Macedónsky namieril do Perzie, robil obeť bohom práve na mieste, kde je Achilles pochovaný. Pod menom Achilles poznáme celý rad neskorších rímskych generálov, ba tu je aj Achilles Tatius, pôvodom z Alexandrie, ktorý bol najskôr pohanom, ale neskoršie prešiel na kresťanstvo a stal sa aj biskupom. Po sebe zanechal celú zbierku literárnych diel. Je tam opis veľkých mužov minulosti a jeho súčasnosti, opis vojnových taktík, ba aj niečo z astronómie a aj z romantiky. Mnoho z toho sa zachovalo a je umiestnené v knižnici Vatikánu.

Aeneas: Trójsky princ, čo po porážke Tróje, jej zbúraní, spolu so skupinou spoluobčanov sa vydal na cestu „do sveta“, aby podľa veštby „ v zasnúbenej zemi“ založil mesto, nad mestami. Také, čo bude dominovať svetom. Po dlhoročnej plavbe, tisíc pokušení a nebezpečí, konečne vplul do rieky Tiber a jeho potomkovia tu založili večný Rím. Jeho životopis je veľmi zaujímavý. Matkou mu bola sama Afrodita (u Rimanov je to Venuša), ktorá sa namaskovala a tvrdila, že je dcérou kráľa Frýgie, Otrea, len aby sa prespala s Anchisom. Z tohoto ľúbostného styku sa narodil Aeneas, ktorý sa neskoršie oženil s dcérou Priama, Kreusou a neskoršie, už v Taliansku, aj s Lavíniou. Počas búrania Tróje, Aeneas zanecháva mesto, ktoré dôstojne bránil (spomína sa, že bojoval aj so samim Achillesom a Diomedesom ) a spolu s otcom, synom Askaniusom uťahuje sa do oblasti hory Ida a tu, spolu s počtom obyvateľov Tróje, zakladá nové mesto. Mala ho nasledovať aj manželka, ale táto neprišla. Osud ho volal ďalej, lebo pred sebou mal splnenie veštby. Prešiel Tráciou, Macedónskom, Krétou, oboplul Sicíliu, južné Taliansko, bol v Kartágu a odtial sa vydal na cestu do Talianska. Vplul do ústia Tibra a tu uzavrel mierovú zmluvu s tamojším kráľom Evanderom. Bojoval proti Turnusovi, kráľovi oblasti Rutuli, lebo obaja milovali dcéru kráľa Evandera, zvanú Lavínia. Boj vyhral a oženil sa s Lavíniou a po smrti tesťa, sám Aeneas nastúpil na trón, ale nezadlho na to hynie v boji s Etruskami. Na počesť svojej manželky, zakladá mesto Lavínium, kým jeho syn Askanius zakladá mesto Alba Longa a jeho potomok Romulus kladie základný kameň budúceho Rímu. Aeneas, ako syn Afrodity, novému mestu dal aj božskú ochranu, lebo tým sa aj Rím vlastne stáva božským mestom a najznámejšie rímske rody tvrdili, že sú priamimi potomkami Aeneasa, či potomkami jeho syna Askaniusa, ktorého aj sám Julius Caesar nazýval Iulus (Julus). Dáta o tomto junákovi najsť u Homera, Plutarcha... a aj u Virgila.

Agamemnon – V čase trójskej vojny toto bol „kráľ kráľov“. Homer ho nazýva synom Atreusa, kráľa oblasti Argos. Keď chlapec vo vyhnanstve (odbehol od svojho strýka, ktorý si zasadol na trón v Argose) vyrástol na junáka, oženil sa s Clytemnestrou, princeznou Sparty, ktorá mu pomohla prinavrátiť si kráľovstvo, až sa konečne usádza v Mycénsku, čiže stáva sa kráľom dvoch oblastí. Keď trójsky princ Paris uniesol manželku jeho brata Manelausa, kráľa Sparty, Grécki králi si vyvolili Agamemnona za vodcu armády proti Tróji. Túto úlohu prevzal s najväčšou zodpovednosťou a aby celá grécka armáda mala pokojnú plavbu, aby si prilákal na svoju stranu bohyňu Artemis (Dianu), na jej oltár položil vlastnú dcéru a tu ju zavraždil. Manželka mu to nemohla odpustiť a čakala vhodnú príležitosť. Po dlhoročnej vojne, keď už Trója ležala v dyme a troskách, ako vojnovú korisť, odnáša si prekrásnu Cassandru, dcéru kráľa Priama, ktorú nesmierne miloval aj boh Apolón a ako dôkaz lásky venoval jej dar veštenia, predpovedania budúcnosti. Táto Cassandra neustále varovala Agamemnona, aby si dával pozor, lebo inak zahynie od ruky manželky Clytemnestry a tak sa aj stalo. Trójsky junák, čo prežil mnohé boje, teraz hynie doma a to priamo od ruky vlastnej manželky a jej milenca Aegisthusa. Aby tragedia bola úplná, Clytemnestra hynie od ruky syna, Orestesa, ktorý sa takto pomstí za smrť otca. # Tu si musíme všimnúť určité faktá a celú záhadu trójskej vojny vidieť nie vo svetle legiend, ale vo vtedajšej realite. Agamemnon bol kráľom Argosa. Prvá cesta „do šíreho sveta“ sa podujala loďou zvanou „Argo“. Toto bolo hodne skorej trójskej vojny. Vtedajší hrdinovia, argonauti sa dočasne stavili aj v Tróji a videli tu prosperujúce mesto, lebo Trója ležala na užine ktorou všetci museli prejsť, ak sa chceli dostať do Čierného mora. Poplatok za prechod bol pomerne vysoký a to plnilo štátnu pokladnicu. Do Čierného mora sa išlo k vôli medi, lebo toto bola doba bronzová. Meď mala báječnú cenu. Potrebovali ju aj Heléni (Gréci), ale nejak sa zdráhali byť drancovaní Trójou a Trója sa zase nechcela zriecť svojich prijmov. Homer spomína, že Paris uniesol krásnu Helenu a to bola príčina vojny. Trochu divná príčina na zjednotenie sa všetkých Helénov, všetkých ich kráľovstiev, vyslať tam vyše 1000 lodí, vyše 100 tisíc junákov a bojovať tam celých 10 rokov. Čo to bolo, čo im tak silne zbilo rady, že na 10 rokov zabudli na vlastné domáce pračky? Určite nie manželské záležitosti Manelausa, nevera Heleny (ak sa tak vôbec aj volala), ale niečo silnejšie. To silnejšie, to bol prístup ku medi a iným kovom. Tu ležala prosperita ich kráľovstiev a to vedeli aj iní. Na strane Grékov nemame nikoho „vonkajšieho“, ale na strane Tróje je celá koalícia, kráľovstiev čo mali nehatený prístup ku medi a to kráľ Rhesus (Thrácia), , Memnon (Assýria), zopár menších „kráľovstiev“, ba spomínajú sa aj Etiópčania, Amazónky atď. Jedni chceli prístup ku medi, druhí im to nechceli dovoliť. Proste rovnako tak, ako to máme aj dnes. Hlavne čo sa týka prístupu ku rope. „Paris uniesol krásnu Helenu“, spieva Homer. Tak, ak aj niekto niekoho uniesol, nad menom tej ženy sa musíme zamyslieť. V tej dávnej dobe Grék, ako názov príslušníka ku národu, nejestvoval. Bežné bolo použiť názov mesta, krajiny, odkiaľ pochádzal, ako napr. Aténčan, Sparťan atď. alebo neraz sa použil akože univerzálny názov, Helén, pod ktorým hlavne cudzinci poznali Gréka, avšak sám názov sa vraj skorej vzťahuje na obyvateľstvo Pelopéza. Možno sa Homer vyjadruje metaforický a pod „krásnou Helenou“ vidí jeho „krásne Grécko“, ktoré Trója drancuje a z tohoto aj dochádza ku vojne. Ako koľvek, celá vojna sa zakočila, či Trója bola zbúraná okolo 1184. roku p.n.l. alebo v 3530 roku, podľa Juliánskeho kalendára, v noci zo dňa 11. na 12. jún, 408 rokov pred prvou olympiádov.

Ajax – Z obdobia trójskej vojny poznáme dvoch junákov s týmto menom.

Ajax – syn Telamona, vedľa Achillesa bol vraj najväčším junákom Grékov na trójskom bojisku. Bojoval priamo aj proti Hektorovi (trójsky princ a junák) a po ukončení boja, s Hektorom si vymenili zbrane. Podľa niektorých znalcov, Ajax vraj bol trochu pomätenou osobou a umne,nie najbystrejší. Po smrti Achillessa sa vraj dohadoval s Odyseusom, komu bude patriť Achilleusov lesklý pancier. Konečne to dostal Odyseus, čo Ajaxa strašne rozzúrilo a v tomto záchvate pobil celé stádo oviec, lebo sa domnieval, že sú to vojaci Atreusa. Po tomto, meč zapichol aj do vlastného tela. Krv ktorá vytekala z jeho rany, po dopadnutí na zem sa menila v krásny hyacint (cintľu). Toto je však len legenda, lebo mnohí hovoria, že Ajax zahynul od ruky Parisa, trójskeho princa, ktorý uniesol Helenu, ba časť ich tvrdí, že ho zabil nikto iný, ako Odyseus. Zranitelný bol jedine na krku a podľa Homera, Diomedes (tretia osoba ktorej sa pripisuje jeho smrť) všetky svoje úderi mieril rovno na krk. Kde je presne pochovaný, tiež ťažko určiť. Jedni udávajú, že to bolo v Sigaeume, iní tvrdia, že odpočíva na kopci Baetus. Keď sa Alexander Macedónsky vydal na dobyvačné boje, hodne storočí neskoršie, údajne vraj navštívil aj jeho hrobku, aby sa poklonil jeho pamiatke.

Ajax – syn Oileusa, kráľa oblasti Lokris, nuž v literatúre sa neraz spomína aj ako Ajax Lokritský. Aj on obletoval okolo Heleny a nárokoval si na jej ruku, z čoho po únose Heleny sa pripája ku gréckej armáde a vyzbrojuje 40 lodí. V samej vojne vraj bol nebojácny, vyznačoval sa smelosťou rovnakou, ako aj Ajax, syn Telamona. V tú osudnú noc, keď padla Trója, našiel Kassandru v chráme Atény (Minervy) a tu s ňou zle zaobchádzal, takže musel intervenovať aj Agamemnon. Pre túto hanbu, Odyseus vyzval Grékov na kameňovanie Ajaxa, ale tento utiekol. Odplával vraj späť do svojej krajiny. Aténa sa však nemohla dívať na to, ako zneuctil jej chrám, nuž zapríčinila aby sa jeho lode roztratili a dopustila požiar práve na tú loď, kde bol Ajax. Zachránil sa, lebo tu v mori bola aj nejaká skala, kam doplával. Keby nebol urazil bohyňu, jej chrám, hádam by prežil, ale teraz boh Poseidon (Neptún) intervenoval. Svojim trojzubcom pichol do tej skaly, takže sa rozsypala a Ajax sa utopil. Hodne neskoršie sa našlo aj jeho telo a Gréci mu urobili priliehavý pohreb. Počas pohrebného ceremoniálu obetovali sa čierne ovce. Aj v jeho krajine sa robil podobný ceremoniál. Od toho dňa, kedykoľvek Lokrišania išli do nejakého boja, vždy v šíku nechali aj jedno prázdne miesto, lebo verili, že Ajax je ešte vždy s nimi.

Amazónky – Starobylé plemeno bojovníčiek. O nich písali mnohí antickí autori, ale každý z nich nám podáva trochu inú verziu. Jedno je však jasné. Žili na prelome doby, kedy sa v oblasti Mediteránu prechádza na nové náboženstvo, na náboženstvo už nie dominované matriarchátom, ale patriarchátom. Tento prelom vidíme v záznamoch o Acchilesovi, kde jeho matka Thetis, ktorá ešte sledovala „staré“ náboženstvo, pozabíjala si všetkých synov. Len šťastnou náhodou, Achilles prežil. Amozánky, ich názov, je gréckeho pôvodu s významom, bez prsníka, α-μασοζ = bez-prsníka, alebo tu môžeme chápať ženu, ktorá utratila jeden prsník. O tomto nám svoj zápis zanechal Hippokrates, kde spomína, že v tomto plemeni ženám vypaľovali jeden prsník (u iných najdeme, že ho odrezali), aby im neprekážal v boji, hlavne v hádzaní kópie a v naťahovaní luku. Údajne žili neďaleko Thermodonu, v oblasti Kappadocia, ale presne určiť oblasť, ich kraj, zostáva tajomstvom, lebo starí autori sa tu rozchádzajú. Dnešná veda ich dáva do východnej oblasti Čierného mora, ale najdeme zápis, že žili aj v západnej oblasti Malej Ázie, ba aj v Lýbii atď. * Asi všade, kde ešte pretrvával nejaký systém matriarchátu. Časť starých, hlavne rímskych autorov spomína, že tieto ženy – bojovníčky po pôrode pozabíjali všetky deti mužského pohlavia a k vôli reprodukcie, párili sa s mužmi susedných „národov“, ktorých po akte tiež pobili. Boli bojove naladené a najdeme, že pod vedením svojej kráľovny Myrin, porazili vojsko Atlantídy, zaujali oblasť Gorgonov, väčšiu časť Lýbie, prešli cez Egypt v čase panovania Horusa, syna bohyne Isis, prešli cez Frýgiu, bojovali proti Tróji, ale v čase trójskej vojny prišli na pomoc Priamovi a bojovali proti Grékom. Vtedy tu panovala Penthesilaia, ktorá mala aj priamu zrážku s Achilleusom. Tento ju zranil do pravého prsníka, ale ušetril jej život, lebo priamo tam, na bojisku, zamiloval sa do nej. (Iliáda III.) Bojovali aj priamo s Heraklesom, keď sa vylodnili v Attike, ba aj pod samou Akropolou, kde skoro zvíťazili. (Plutarch) Konfliktné záznamy o nich nás nesmú prekvapiť. Hlavne z dôvodu, že Gréci ich „maľujú“ ako nepriateľa, kým Rimania, ako priateľa, lebo bojovali na strane Priama, Tróje a oni si zase svoj pôvod odvádzali práve z tejto krajiny, (Viď Aeneas) ale predsa, i keď s odstupom niekoľkých storočí, nesedí im ten poriadok a náboženstvo matriarchátu. (Vo včasnom Babylónsku, majetkové dedictvo išlo podľa „praslice“. Majetok po mužovi dedili sestrine deti, lebo len tu bola záruka, že to pôjde podľa rodinných génov – podľa génov spoločnej matky.) U Rimanov najdeme záznamy, že pravý prsník si vypaľovali, ale skorej, ako sa stali bojovníčkami, prešli štriktnou výchovou, kde museli zdolať hlavne ťažkú a namáhavú prácu obrábania pôdy, po čom išli na vojenský výcvik. Vybojovali si veľkú ríšu v oblasti Malej Ázie, povedľa pobrežia mora Euxine (Čierne more), neďaleko miest, či včetne aj miest Thermodon, Themyscyra a Themiscyrium a vybudovali mestá, ako Smyrna, Magnesia, Thyastira a Efesus, avšak Strabo vo svojich spisoch vonkoncom zaznáva existenciu Amazóniek, kým Justin a Diodorus ich existenciu uznávajú a aj horlive bránia. Po páde Tróje, nastáva aj úpadok ríše Amazóniek. Symbolický to vypadá, že tu zaniká aj sláva matriarchátu. Amazónky pokoruje Herkules, Bellarofon a ďalši junáci. Podľa gréckeho podania, Amazónky boli potomkami boha Ares (Mars) a nymfy Harmónie.

Antigona – grécka junáčka, hrdinka a ochrankyňa rodiny. Akým životom žili bohovia, tak konali aj ľudia, či skorej, ľud aplikoval svoj morálny život na svojich bohov a preto povedzme už len Zeusa môžeme obviňovať z nevery, incestu.... ba nejeden z nich sa nezdráhal ani homosexuality a pod. Zeusovou družkou napr. bola mu vlastná sestra Hera, ale nezdráhal sa nechať potomstvo aj s krasavicami Leto, Maia, Dione a Alkmene a občas si zabehol aj ku vlastným dcéram nymfám atď. Nuž nič divné, že aj Antigona bola dcérou vlastného brata, či jasnejšie, Antigona bola dcérou Oedipusa, ktorú splodil s vlastnou matkou zvanou Jokasta. Keď Oedipus zostarel, stal sa bezvládnym, keď ho vyhnali z vlastnej krajiny, Antigona sa starala o neho. Neposlúchla rozkaz kráľa Korinthu, Kreona, za čo mala byť zaživa pochovaná, ale skorej toho spáchala somvraždu. Život a jej smrť podané sú v jednej z tragédií Sofoklesa, ktorú obyvatelia Atén prijali s oduševnením, odmenili autora a sama hra, bez prestávky, mala až 32 reprízy. Ináč v staroveku toto meno bolo pomerne populárne.

Argonauti – Spoločný názov antických junákov, čo sprevádzali Jasona na ceste do Kolčizu, asi 79 rokov pred trójskou vojnou, alebo bolo to niekde v 1263. roku p.n.l. Vypadá, že toto bola prvá grécka výprava „do sveta“. Dosiaľ, keď cestovali, sledovali pobrežie, ale tentoraz išli aj „otvoreným“ morom, z ostrova, na ostrov... a mali ukrutné zážitky. Po rokoch plavby, cez Tróju, konečne dorazili do hlavného mesta Kolčizu, Aea. Tu Jason našiel to zlaté runo, ba aj družku, ktorá na podiv, volala sa Medea (rovnako, ako je základ nášho slova meď ) a vybrali sa späť. Ani táto cesta nebola priama. Túlali sa svetom, prišli aj po „stĺpy Herkulesa“ (Gibraltár?) a postupne prišli aj domov. Okrem Jasona, ktorý bol vedúcim cesty, dejiny spomínajú rad junákov, z ktorých asi nám najznámejší boli: Esculapius (lodný lekár), Herkules („zabudli“ ho na jednom ostrove, lebo sa tento vzdialil so svojim miláčkom), Almenus, Hyperasius, Areus, Argos (staviteľ lode), Armenus, Atalanta (preoblečená na muža), Azorus, Calais, Castor, Pollux, Idas, Iritus, Nestor (syn Neleusa), Oileus (otec Ajaxa), Orfeus, Tifus (bol kormidelníkom a navigátorom lode) a ešte celý rad menej nám známich junákov.

.................................píše Ján Kulík