Jar okolo nás...

Mláďatá pred vyletením...viac... ... na dedine...viac... Mláďatá rastú-video

Etymologický slovník: Fiaker-Fix

Fiaker

Nájomný voz s konským záprahom. Európske slovo. V Paríži, už v 17. st. takéto vozy na prenajímanie mali svoje stanovište pred "Hôtel de St. Fiacre". K nám sa dostalo asi cestou Viedne.

Fiala / Fialka

Voňavý lúčny a záhradný kvietok. Čes. fiala. Prevzaté cez nem. výslovnosť lat. viola = r/v. Odtiaľto máme fialová farba a rad ďalších slov, ako fialovočervené atď. ako aj ľud. fajóvka a fajalka.

Fiála

Vežička na gotickom pilieri zakončená ružičkou. Čes. tiež fiála. Prevzaté z nem. Fiale, ktoré vychádza z gr. fiále / φιάλη = čaša, misa, urna (zdobená).

Fiasko

Medzinárodné slovo s významom úplný neúspech, porážka, nezdar, ktoré sa pôvodne vzťahovalo na neúspešný hudobný prednes. Vychádza z tal. fráze far fiasco, ktoré doslovne znamená "urobiť fľašu". Na čo sa tu narážalo, je krajne hmlisté.

Fíber

Jemné tenké vlákna živočíšneho, rastlinného, alebo nerastného pôvodu. Lat. fibra. Odtialto máme fibrila, fibrín, fibrióz, fibroín, fibróza atď.

Fibula

Lýtková kosť, ihlica, spona, brošňa. Lat. fibula = háčik, spona, brošňa.

Fičať

Silno viať, fúkať, fučať - súvisí s vetrom. Zvukomalebné, utvorené na podklade fúkať, fučať.

Fičúr

Prehnane, nápadne, frajerský elegantný muž, švihák, fešák. Lat. fictilis, kor. fict-, základ fingere, fingo = móda, nárok. Blízke ku fešák. Viď Fešák. (Machek)

I keď je možný súvis fičúr a fictilis, predsa som skorej mienky, že fičúr bude mať súvis s fŕkať, najmä ako mužský variant frča, frcľa. Viď Fŕkať.

Fidlikať

Hrať na husliach. Čes. fidlovati, fidlati. Z nem. fiedeln, ktoré vychádza z názvu staršieho hud. sláčikového nástroja Fiedel. Ang. fiddle, str.hol. vedel (veel), st.h.n. fidula, nem. fiedel, ger. fidhula, ktorého pôvod je hmlistý. Súvis s viol, viola a str.lat. vidula, fidula, vitula a pod. (Ox.et.slov.)

Fifi

Rozum. Viď Filip. Odtiaľto fifík, fifika.

Figa

Ovocie stredozemného pásma. St.fr. figue, rímsky fica, lat. ficus = figa, figovník.

Figa drevená, figa borová, figa ako "cmúčok", nedostaneš ani figu atď. svoj pôvod má v ovocí figy. Už v latine vzniká určitý posun významu tohto plodu na niečo nafúkané, nádor, výrastok na dolnej časti trupu, hlavne okolo konečníka, alebo pohlavných orgánov, čo v starých časoch bolo hojne zastúpené (str.fr. fi, fil, mal saint Fiacre = patrón liečby bol sv. Fiacer = asi pre podobnosť mena) a figa nadobúda význam aj niečoho potupného, výsmechu. Tu je i pôvod slova fuk = ľahostajné, na nič. (Machek)

Fígeľ

Žartovný kúsok, dôvtip, podfuk, lesť, úskok, trik. Čes. fígl, rus. fíglja, ukr. fígeľ, poľ. figiel, figlować. O tomto slove jestvuje až niekoľko výkladov.

A/ Miklosich : Východiskom bude lat. vigiliae = nočné bdenie, z čoho nočné zábavy, nočné pohanské kultové zhromaždenia... Cez nemčinu, slovo sa dostalo do Poľska a odtial sa rozšírilo.

B/ Brückner : Slovo bude súvisieť s figúrou, figurovaním, čiže niečím nepravím, falošným, výmyslom. Tu je aj rímske figulare, z čoho, ako postverb. vzniká fígel. (Iným vývojom prechádza fiklovať, figlovať, fiflovať = strojiť, vystrájať žarty.)

C/ Jestvuje aj predpoklad, že slovo bude z nem. Vögler a toto z vögeln = súložiť, čo zase podporuje poľ. figlować = r/v, z čoho vzniká pojem pre klamať, a následne i figliar = klamár a pravda, fígeľ.

Figúra

Umele zhotovená postava, socha. Lat. figura = vzhľad, forma, figúra. Základ fingo = formovať, dávať vzhľad, robiť, kde kor. je fig-, zo základu fingere.

Odtiaľto máme figurácia, figúrka, figurovať atď.

Fijok / fijovk / fiok

Ľud. zast. Zásuvka. V srbch. tiež fiok(a). Prevzaté z maď. fiók = zásuvka, priečinok, ale aj filiálka a pobočka, kým fióka = mláďa, čo jasne nasvedčuje, že tu ide o pôvodne lat. slovo z rodiny filia = dcéra, filius = syn, dieťa a že tesne súvisí so slovami, ako je filiácia. afiliácia, filiálka a pod.

Fík

Figovník a jeho plod. Prevzaté priamo z rím. fica. Viď Figa.

Fikať

Trhane plakať, fňukať, vzlykať. Viď Finkať.

Fikcia

Umelo tvorená predstava, neskutočnosť, výmysel, zdanie, klam. Medzinárodné. Lat. fictio, kor. fic-, z fingo = formovať, robiť, predstavovať si, rozmýšľať, vymýšľať.

Odtiaľto máme fiktívny, fiktus atď.

-fil(e) / -phil(e)

Cez str. a mod. latinu -philus, grécka prípona φίλος = milovaný, milý, obľúbený, príjemný, priateľský. U nás sa s ním stretneme v slovách, ako napr. frankofil, anglofil, Teofil, botanofil, bibliofil atď.

Filantropia

Ľudomilnosť, dobročinnosť. Nesk.lat. philanthropia z gr. φιλανθρωπια= ľudomilnosť, dobročinnosť, charita, humánnosť. Odtiaľto máme filantrop, filantropizmus a pod.

Filatelia

Zbierka poštových známok. Fr. philatélie, formované na gréckom fil, filo + ateleia = chcieť, mať záľubu (viď -fil(e)) + zbavenie sa dane, poplatku, gr. άτελής .

Filc

Plsť. Nem. Filz = r/v.

Filé

Vykostené mäso. Medzinárodné. Ang. fillet = filé. Pôvod v rím. deminutíve lat. filum = stužka, stuha, pásik, čiže slovo sa pôvodne vzťahovalo na rozkúskovanie mäsa na pásy šikovné na ďalšie spracovanie, prípravu.

Filharmónia

Symfonický orchester. Fr. philharmonique, tal. philarmonico. Viď Fil(o)- a Harmónia.

Filiácia

Vzťah, súvislosť, závislosť, príbuzenský pomer, synovstvo, dcéstvo. Str.lat. affiliare, pôvod Af + filius = syn.

Filiálka

Odbočka, pobočný, vedľajší ústav, závod; cirkevná pobočka. Cirk.lat. filialis, z lat. filius = syn, filia = dcéra.

Filigrán

Drobné umelecké predmety, ozdoby vyrobené z jemných drôtikov drahého kovu. Tal. a fr. filigrana, na podklade lat. filum = niť, vlákno + granum = zrno, semeno.

Filip

Žartovne a len v spojení mať, nemať filipa. Mať bystrý rozum, dôvtip. Pôvod významu tohoto slova, ako rozum, bytrý rozum najdeme v Biblii, v Skutkoch apoštolov. V šiestej kapitoly, verš 5. spomína sa Filip a 8:26-40, kde tento pokrstil kráľovského dvorana, eunucha z Etiopie, čo sa vlastne vzťahuje na bystrosť rozumu, dôvtip. Hlavne tá stať, kde Filip vysvetľuje text proroka Izaiáša.

Filipika

Prudko útočná, usvedčujúca bojová reč. Pôvodne sa takto nazývali prudké prejavy Demesthenesa, aténskeho orátora proti Filipovi II. kráľovi Macedónska (4.st.p.n.l.). Neskoršie sa názov posúva aj na Cicerónske prejavy proti Mark Antonymu, z čoho názov sa neskoršie posúva aj na každý prudko útočný y bojový prejav. Lat. philippicus, z gr. filippikós, kor.φιλλιπος.

Film

Celuloidný pás citlivý na svetlo, tenká blana čo sa utvorí na povechu tekutiny. Medzinárodné. Pôvod v ger. jaz. Ang. zastarale film = membrána, starang. filmen = membrána, st.frízijský filmene = koža, kožušina, ger. *filminjan, kor. *fellam = koža, kožušina. Ie. *pello-, zastúpené aj v lat. pellis = koža, kožušina a slovanské plsť.

Odtiaľto je filmár, filmovať, filmofón atď.

Fil(o)-

Lat. fil(o), z gr. φιλ(ο), podoba z filos = milovať, obľubovať, mať záľubu a pod. Viď -fil(e). Využíva sa ako predpona v komb. slovách, ako napr. filozof a pod.

Filológia

Odborné štúdium jazykov a literatúr, jazykoveda. Lat. philologia, z gr. filologia, podklad gr. φιλόλογος = milovať slová, alebo študovanie, milovať jazyky, venovať sa štúdiu nárečí, vedec. Odtiaľto máme filológ, filologizovať a pod.

Filozof

Vedec mysliteľ, mudrc. Medzinárodné. Lat. philosophus, z gr. filósofos = milujúci múdrosť / φιλόσοφος = milujúci, ľúbiaci vedomosti, múdrosť, vedecký, vzdelaný v literatúre, vôbec vzdelaný, filozof. φιλοσοφέω = milovať múdrosť, vedu, hľadať múdrosť, vedu, vyšetrovať, študovať. Podklad je gr. filo (viď Filo) + sofia/ σοφια = múdrosť, zbehlosť, šikovnosť, veda.

Odtialto máme rad odvodených slov, ako filozofia, filozofovať a pod.

Filter

Bežne pórovitá membrána na mechanické oddeľovanie tuhých látok v kvapalime, plynoch, zvuku a pod. St.fr. filtre, variant z feltre, súč. feutre = koža, kožušina, plsť. Str.lat. filtrum, východisko záp.ger. *filtir = koža, kožušina, plsť. (Viď Film.)

Odtiaľto máme filtrovať, východisko lat. filtrare, filtrácia a rad pod.

Fín

Príslušník fínskeho národa, ktorý sám seba nazýva Suomi. Bežne zaužívané Fín, je názov, ktorým tento národ nazývali Švédi - Finne, ktorý je odvodený od škandinávskeho Finnar = Fíni. V latine (Tacit) Fenni, gr. φίωωοι (Ptolom.) a toto údajne vychádza z gót. findhan = nachodiť, s primárnym významom lovci, poľovníci. (Rus. et. slov.) Ox.et.slovník podáva jedine, že „názov je neznámeho pôvodu“.

Finále

Záverečná časť niečoho, záver. Lat. finalis, kor. finis = koniec. Odtialto máme rad odvodených slov, ako finalista, finalita, finalizmus a pod. Viď nasledovné.

Financie

Peňažné prostriedky, peniaze. St.fr. finance = koniec, platba, peniaze, záverečné peňažné vyrovnanie. Kor. finer = urob koniec, zriaď, vyrovnaj, z lat. fin = koniec. Úzky súvis s predchádzajúcim, Finále.

Odtiaľ  máme finančný, financier, financ, finančník atď.

Finiš

Konečná, záverečná časť niečoho. Východisko lat. finis = koniec, hranica, limit. Viď Finále.

Findža

Hrubšia porcelánová šálka na čaj, kávu. (Voj.). Ku nám prišlo cestou tureckého fincan (findžan) = r/v. Perž. finjan (findžan) = r/v za ktoré F. Steigass predpokladá arabský pôvod vo funuj. Srbch. fildžan.

Finesa

Jemný odtienok, jemná podrobnosť, jemnosť. Fr. finesse. Rím.lat. finus, kor. finire. Viď Fajn.

Finkať

Fikať, vzlikať, fňukať. V príbuzenstve má pinku z nosa. Sans. a hindu pinas = nádcha, pinka, sople, a pinasi = prechladnutie. Prislúcha ku rodine slov zahrnutých pod Fŕkať.

Finta

Jedna z figúr v šerme, technický efektné zahranie s loptou, zámienka, lesť, predstieranie. Prevzaté cestou čes. finta a nem. Finte, z tal. finta = r/v, ktoré vzniklo z terminológie v šerme.

Odtialto máme odvodené fintiť, fintivý atď.

Firma

Obchodný, alebo priemyselný podnik. Najskôr šp. a port. firma, neskoršie i tal. firma. Všetko z rovnakého prameňa, str.lat. firma (porovnaj Farma). Základ v lat. firmare = posilniť, upevniť. V nesk.lat. význam sa posúva aj na potvrdenie, posilnenie, upevnenie dohody podpisom, lat. firmant = osoba, ktorá svojím podpisom ručí o právoplatnosti dohody. Z tohto v záp. Európe, v Anglicku, Holandsku a aj v Nemecku význam sa posúva aj na sám podnik.

Odtiaľ máme firemný, ale aj konfirmovať, afirmovať atď.

Firmament

Bás. Obloha. (Hviez. Luk.) Pôvod samého slova je v lat. firmamentum, kor. firmare = posilniť, upevniť, firmus = pevné. V tomto prípade lat. slovo pôvodne znamenalo podklad, základ a neskoršia vulgárna latina ho využíva ako imitáciu, paralelu gr. steréoma (gr. στερεόω = urobiť pevným, silným, odolným), ako preklad, interpretáciu heb. rakia = nebeská klenba, ktoré pôvodne a doslovne asi najskôr znamenalo priestor, priestranstvo, rozloha ako aj (v sýrskom) upevniť, posilniť.

Firnajz

Viď Fermež.

Firšt

Zast. z nem. Knieža, šľachtic. St.h.n. furist, nem. fürst, ger. *furistaz. V podstati tu ide o ger. podobu ie. *pr, odkiaľ vychádza rad slov so superlat. predponou vo význame prvý, ako napr. gr. protos, protistos, lat. primus, slovan. prvý, sans. prathama-.

Fistula

a/ Lek. Odvodný kanálik z hnísavého ložiska.

b/ Hud. Vysoký tenký hlas; falzet.

Oba významy vychádzajú z lat. fistula = pastierska píšťala, ktoré v pôvodnom význame predstavovalo trubicu, trubičku, cievku, rúrku, trstinku.

Fišak

Náboj, patróna, hlavne košieľka náboja. V SSJ nie je. Zaužívané vo Vojvodine, kam sa dostalo cestou srbch. fišek = r/v, ktoré bolo prevzaté z tur. jazyka, kde má rovnaký význam, avšak sám pôvod je v arabskom fashgh = biť, udierať, bičovať, ale aj zakrývať, prikrývať a pod. ktoré sa zase stalo východiskom súčasného peržského fishak = ambrél, dáždnik, parasol.

Fiškál

Právny zástupca, advokát, prefíkaný človek, špekulant, chytrák. Východiskom je lat. fiscalis, kor. fiscus = mešec na peniaze, pokladnica, štátna, alebo verejná pokladňa, ktorého východiskom je z rákosia pletený kôš, peňaženka. Títo ľudia, zodpovední pre verejné finančné prostriedky, museli byť aj prefíkaní, špekulanti, chytráci a neskoršie v starotalianskom sa slovo ešte ďalej kontaminuje, nastáva korupcia pod vplyvom sophisticare, kor. sophia, z gr.σοφια = múdrosť, zbehlosť, šikovnosť, takže vypadá, že toto slovo nám je nejakým konglomerátom, avšak ako, kedy, pod akými okolnosťami vzniklo a ako sa ku nám dostalo, zatiaľ je nejasné. Často sa nám vyskytuje aj v podobe fiškus.

Fištrón 1°

Rybí tuk. Čes. tiež fištrón. Z nem. Fischtran = r/v.

Fištrón 2°

Rozum, vtip, dôvtip - obyčajne sa používa v spojení mať / nemať fištrón. Je to žartovné priklonenie ku fištrón 1°, ale aj znetvorené nem. Verstand = rozum. (Machek)

Fit

Slang. Dobre pripravený, v dobrej forme, pri sile, schopný výkonu, zdravý, zdatný. Prevzaté z ang. fit = r/v. V samom ang. jaz. slovo sa zjavuje len niekde v 14.st. ako sloveso vo vete:"... fitte marshal forces..." čo udáva stredovekú angličtinu so všeobecným zmyslom významu usporiadaj, aranžuj, prispôsob atď.

Fiť

Napodobňuje hvizdnutie, švihnutie, rýchly pohyb. Zvukomalebné. Odtiaľ máme fiťfiriť ako posmešné slovo pre ľahkomyselneho, pobehaja, neseriózneho človeka.

Fix

Pevný, stály, fixný. St.fr. fix, z lat. fixus, zo základu figere / figo = pripevniť, spútať, prepichnúť, ktoré v str.lat. fixare. Východiskom všetkého je lat. fixus = fixné, nepohyblivé.

Odtiaľ máme fixácia, fixatív, fixáž, fixír, fixný, fixovať, fixľovať .

…autor Ján Kulík

Jazyková príloha: Nie predsedať Európskou úniou, ale Európskej únii

Pripravuje Ján širka.

V aktuálnom jazykovom okienku vám chceme poukázať na chybné slovenské spojenie (či väzbu) predsedať úniou. To preto, že ho občas zachytíme vo vetách, čo vznikajú, ako iste viete alebo aspoň tušíte, pod vplyvom srbčiny. Prečítajme si vetu: Španielsko predsedá Európskou úniou. Je to doslovný preklad srbskej vety: Španija predsedava Evropskom unijom.

Všimnite si, s ktorým pádom sa viažu slovesá predsedať (či predsedavati) v oboch vetách? Odpovedáme za vás. S inštrumentálom či 7.-mym pádom. Predsedať kým, čím – Európskou úniou. V srbčine je to v poriadku. Lenže v slovenskej vete väzba slovesa predsedať s menom v inštrumentáli je zlá. Žiaľbohu, niektorí to už pod náporom srbčiny ani necítime. A to je zle!

Prečítajme si teraz, čo sa píše za heslom predsedať v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. Viesť schôdzku, rokovanie a podobne, napríklad: predsedať medzinárodnému zjazdu, predsedať zasadnutiu správnej rady nadácie... Teraz si všimnime na príkladoch správnu väzbu slovesa s menom v slovenčine, lebo nás vlastne iba to zaujíma, keďže slovesá predsedať/predsedavati majú rovnaký význam: predsedať zjazdu. Predsedať čomu? komu? Týmito otázkami sa pýtame na tretí pád. Teda sloveso predsedať viaže meno v treťom páde či v datíve. Uvedieme ďalšie vety so správnym slovenským spojením predsedať plus meno v datíve: Odbornej porote predsedal minuloročný víťaz. Komu predsedal? Odbornej porote. Ďalšie vety. Fóru predsedala švédska ministerka sociálnych vecí. V tom čase v Pivnici Anna predsedala mládežníckej organizácii.

Nakoniec môžeme zopakovať, že pokým si sloveso predsedavati v srbčine vyžaduje meno v inštrumentáli, v slovenčine predsedať vyžaduje meno v treťom páde či datíve. Predsedať komu? A problémová slovenská veta zo začiatku textu bude správne znieť: Španielsko predsedá Európskej únii.

jš

Etymologický slovník: Feb…-Fez

Pripravuje Ján Kulík.

………………………………………………………….

Febrílny

Horúčkovitý, zimničný. Kor. februaris. Viď Február.

Február

Druhý a i najkratší mesiac v roku. latinsko-rímska podoba slova bola febrarius, avšak správna lat. podoba je februarius, zo základu februa = rímsky festival čistenia sa, ktorý sa konal 15. februára. Kor. je v lat. febris = (chorobná) horúčka.

Féder

Pružina, pružný pás na zachytenie nárazov, na tlmenie nárazov, na zachytenie energie. Féderovanie = tlmenie nárazov, perovanie. Féderovať = tlmiť, perovať, oslabovať nárazy. Z nem. Feder = r/v.

Federácia

Združenie, zväz. Pôvod v lat. foedus, foeder = zmluva, dohoda, spojenectvo. Z tohto federálne, federatívne, federalizmus a pod.

Fedrovať

Podporovať, uprednostňovať, pestovať, opatrovať. Čes. fedrovati = r/v. Z nem. staršej podoby födern, súč. fördern = r/v.

Fejtón

Zast. písanie feuilleton. Literárny útvar menšieho rozsahu, písaný živo, vtipne, duchaplne, uverejňovaný v tlači, obyčajne pod čiarou. Medzinárodné. Prevzaté z fr. feuilleton v základnom význame lístoček. Základ feuille = list.

Fekálie

Výkaly. Lat. faex, -cis = sediment, kal, výkal, ostatok, zvyšok.

Felah

Roľník v Egypte, Sýrii, Palestíne, Arábii. Arab. fellah, pl. fellahin, kor. falaha = obrábať, orať pôdu, hospodár.

Felba

Horší druh vlneného aksamietu, hodvábny plyš. Čes. felba, poľ.felpa. Z tal. felpa. Čes. a sloven. b asi pod vplyvom nem. Felber.

Felčiar

Nediplomovaný ranohojič, mastičkár. Čes. felčar. Z nem. Feldscher, toto zase z Feldscherer = vojenský (poľný) chirurg, kde scheren = rezať.

Felónia

Porušenie manželskej, vazalskej, alebo vojenskej vernosti, poslušnosti, zrada. Ang. tiež pozná felon, felony = r/v, ktoré sa tam dostalo cestou st.fr. felon (st.fr. nom fel) a pôvod tohoto je v str.lat. fello, -on, lat. fel, fellis = žlč, hnev, horkosť, trpkosť, jed, podráždenie a pod. za ktoré ox. et. slov. poznamenáva "pôvod neistý".

Feminínum

Ženský rod. Lat. femininus, -ina, kor. femina = žena. Ie. základ, *dhe(i)-, dhi- = sať, dojiť, ako v lat. felare, gr. thésai, sans. dháyati, slovan. dojit(i).

Odtialto feminizácia, feminizmus a pod.

Fenek

Malá púštna líška, Canis zerdo / Vulpes zerda. Z arab. fenek.

Fenícia

Staroveká krajina v oblasti súčasného Libanonu ako aj časti Sýrie a Izraelu. Lingvistický prislúchali ku semítskej jaz. skupine, ale ako sami seba, vo svojom jazyku nazývali, nemožno s určitosťou potvrdiť. Vypadá, že Kenaani ( v akádskom Kinahna) = Kanaani. V heb. jaz. slovo kenaani má svoj sekundárny význam obchodník, kupec, kupčiť, ktoré asi dôkladne zachytáva ich charakter. V oblasti sa zjavujú niekde okolo roku 3000 p.n.l. ale odkiaľ prišli, nie je známe. Podľa určitých zvykov, ich pôvodnou vlasťou bude asi oblasť Peržského zálivu.

Fenig

Stotina bývalej nem. marky, drobná minca. Nem. pfennig. Zaujímavé slovo, ktoré je zastúpené v mnohých jazykoch. V ang. penny, staršie podoby penig, paenig, pen(n)ing, v str. ang. penezes, neskoršie, niekde v 14.st. vzniká pence, st.h.n. pfenning, záp.ger. panninga. U nás má v príbuznosti peniaz. Viď Peniaz.

Fenikel

Aromatická rastlina Foeniculum vulgare s využívaním v medicíne a v kuchárstve. Pôvod slova vo vulg.latine fenuclum, základ lat. faeniculum, dem. z faenum = seno.

Fénix

Mytologický vták prekrásneho peria, ktorý storočiami žil v Arabskej púšti, potom sa spálil a zase povstal z popola s regeneravanou mladosťou. Lat. phoenix , z gr. foinix / φοινιξ = purpúrovo-červené, purpúrové, ale aj datľová palma a lýra (všetko asi sekundárne významy), takže sám pôvod slova zostáva temný.

Fen(o)-

Slovo reprezentuje gr. faíno / φαίνο = svietiť, jagať, trblietať, osvetliť, zviditelniť a pod. ktorý výraz sa pôvodne vzťahoval na uhľový decht, ktorý vznikal pri výrobe "svietiplynu", čo sa neskoršie sa aplikuje na produkty fenacetín, fenobarbiton a pod.

Fenol

Hydroxilový derivát benzolu a kyseliny karbolovej. Fr. phénole, kor. phéne = benzol. Viď Fen(o).

Fenomén

Nekaždodenný úkaz, jav. Lat. phaenomenon - gr. fainómenon, kde základ je faínein = ukázať, zjaviť, vidieť, kor. φαίνω = zviditeľniť, osvetliť, ukázať, zjaviť, nahlásiť, zverejniť a pod.

Odtialto máme fenomenálny, fenotyp atď.

Feračina

Papradie. Ie. základ v *porno-, odkiaľ vychádza ako ger. farna, tak aj lit. papártis, slovanské papraď, lat. ferox, gr. pterón, sans. parná = krídlo, pero, list. Viď Papraď.

Ferálny

Divý, dravý, zdivený. Lat. ferus, príbuzné ku gr. θήρ, θερός = šelma, divá zver, obluda lit. žveris a slovan. zver(i).

Férie

Dni odpočinku, prázdniny, dovolenka. Pôvod v lat. feriae, -erum ktoré sa vzťahovalo na dni festivalu, sviatok, čiže dni voľna z príležitosti nejakého festivalu v antickom Ríme. Pravidelný týždenný deň odpočinku, nedeľa (nedelaj) prichádza z judaizmu, cestou kresťanstva. V predkresťanskom Ríme, dni odpočinku určoval nejaký festival (preto ich bolo toľko veľa).

Odtiaľto máme feriálny.

Ferit

Čisté železo. Lat. ferrum = železo, železné náčinie, druh rímskeho meča / šable.

Ferman

Rozkaz, výnos, nariadenie sultána, úradné nariadenie. Čes. tiež ferman. Prevzaté z tureckého (osmanského) jazyka.

Fermáta

Hud. Predĺženie tónu, znamienko predĺženia tónu, korunka. Prevzaté z tal. fermata = zastávka, prestávka, z tal. fermo = v pokoji, nehybne.

Ferment

Organická látka spôsobujúca kvasenie, trávenie. Lat. fermentun, základ fervere = vrieť. Odtiaľto máme fermentácia a pod.

Fermež

Olejovitá ľahko vysýchajúca látka na natieranie, firmajz. Čes. tiež fermež. Prevzaté cestou bavorského nem. vernes (súč. Firnis), ktorého východiskom je fr. vernis, ktorému podklad je *veronice = Berenike názov mesta odkiaľ sa v neskorom stredoveku dovážal určitý lak.

Fertáľ

Zast. ľud. A/ Stará plošná a objemová miera. Napr. 10 fertáľov zeme, pôdy.

B/ Štvrtina. Napr. fertáľ kila.

Prevzaté z nem. Viertel.

Fertilný

Plodný, úrodný, fertilnosť, fertilita = plodnosť, úrodnosť. Lat. fertilis z gr. fertós = narodený, kor. φέρω = nosiť.

Fertucha

Ľud. zast. Zástera, keteňa. Slovo je zastúpené aj v čes. fěrtuch, poľ. fartuch (odkiaľ vyšlo ukr. fartúch a rus. fártuch) , srbch. fertuh. Pôvod je v juhonem. vortuch, súč. Fürtuch = zástera.

Feruľa

Palica, prút na trestanie (detí v škole), richtárska palica, vojensko - kapelnícka palica. Poľ. ferula = metla, disciplína. Prevzaté priamo z latiny, cestou "rechtorov" škôl, ktorí radi siahali po latinských slovách. Lat. ferula = prút, palica. (Machek)

Fest

Pevne, poriadne, náležite, silne, mnoho, veľa, veľmi. Prevzaté z nem. fest = r/v.

Festival

Kultúrna slávnosť. Medzinárodné. Pôvod v str.lat. festivalis, základ v lat. festivus = uzhodnuteľné, príjemné, veselé.

Festón

Druh maliarskej, alebo sochárskej ozdoby v podobe kvetinového závesu, girlandy; zúbky na okraji záclon, alebo ženského odevu. Fr. feston - tal. festone, odvodené z festivalového ornamentu. Kor. festa, príbuzné ku Festival a Férie.

Feš

Pekný, švárny, vkusný, pekne, švárne, vkusne. Rovnaký význam aj v čes. Všetko z nem. fesch, Feschak, ktoré slovo vzniklo vo Viedni, niekde v 19. st. na podklade ang. fashionable = moderné. (Machek)

Odtialto máme fešák, fešanda, fešný, fešácky atď.

Fetiš

Nejaká vec, predmet uctievaný primitívmi. Medzinárodné. Port. fetisso, fr. fétiche, základ lat. facticius, kor. fact. Viď Fakt. Odtiaľto máme fetišizácia, fetišizmus, fetišista atď.

Fétus

Zárodok cicavcov, embryo. Medzinárodné. Lat. fetus = tehotné, plodné, novozrodené, plod. Pravdepodobná obďalečná súvislosť s fecundus, ktoré stojí tesne vedľa felix = plodné, šťastné.

Feudál

V stredoveku majiteľ pôdy obrábanej nevolníkmi, poddanými, veľmož, šľachtic. Slovo, o ktorom vládne mienka, že je pôvodne germanské feud s (hist.) významom léno, ktoré si prebrala latina v podobe feudum, feodum.(Ox. et. slov.)

// Toto slovo v ger. jazykoch stojí hneď vedľa ďalšieho (ang. feud, foe) s významom nepriateľstvo, nepriateľ, nenávisť, nevraživosť, st.h.n. fehida, nem. fehde, za ktoré ox. et. slov. má poznámku "pôvod neistý".//

Nevylučuje sa však možnosť iba ger. ovplyvnenia, ba až prevzatia si pôvodne lat. slova fundo = založiť, potvrdiť, fundus = hospodárstvo, farma, gazdovstvo, majetok, spodok, základ, pôda, "fundament".

Odtialto máme feudalizmus, feudálny, feudum atď.

Fez

Okrúhla turecká čiapka bez striešky a s kystkou. Medzinárodné. Pôvodne turecký útvar na základe názvu mesta Fez v Maroku, kde svojho času bolo stredisko výroby týchto čiapok. Do Európy sa slovo dostalo asi cestou francúzštiny.

Jazyková príloha na tému: Nie Ohradil sa od jeho konania, ale proti jeho konaniu

 

 

 

 

 

…autor Ján širka

Nie Ohradil sa od jeho konania, ale proti jeho konaniu

Aj v aktuálnom jazykovom okienku sa budeme snažiť poukázať na nedopatrenia v našom spisovnom jazyku sťažujúce každodennú komunikáciu. A ako to u nás najčastejšie býva, budeme sa zaoberať negatívnym vplyvom srbčiny na slovenčinu. Zachytili sme takúto vetu: Ohradil sa od jeho konania. Je to doslovný preklad zo srbčiny Ogradio se od njegovog postupka. Ale nie celkom presný.

Prečítajme si, čo sa o slovese ohradiť sa píše v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4. 1. oddeliť sa (ohradou), napr.: ohradiť sa železnými mrežami; ohradili sa, aby im nik nevidel do dvora. 2. prejaviť nesúhlas, protestovať, napr.: ohradiť sa proti klamstvu, zlostne sa ohradiť...

Tento druhý význam – prejaviť nesúhlas, protestovať nás zaujíma, keďže vo vete zo začiatku textu ide, ako sme si iste všimli, o nesúhlas s konaním niekoho, o dištancovanie sa od jeho počínania, ba o protest proti jeho konaniu. Takže by sme mohli povedať aj: – Dištancoval sa od jeho konania, – Protestoval proti jeho konaniu a ako priamu odpoveď na problémovú vetu zo začiatku uvádzame – Ohradil sa proti jeho konaniu.

Iste ste si všimli, že sme v uvedenej vete srbskú predložku od, ktorá sa ináč aj v srbčine, aj v slovenčine spája s genitívom, vystriedali slovenskou predložkou proti s datívom, používanú na väzbu pri slovesách a menách s významom nepriateľskej alebo obrannej činnosti. A tu aj ide o dištancovanie, ba protest proti konaniu niekoho. Teda ešte raz: Ohradiť sa proti niečomu, tu konaniu.

Etymologický slovník: kiahne-klavír

 

 

 

 

 

 

…autor Ján Kulík

 

Kiahne: Epidemická detská choroba, vyznačujúca sa hnísavými vyrážkami (čierne, plané, ovčie kiahne). Nejasné. Srbch. boginje, ospice, čes. neštovice, na podklade nežitovice (z nežiť), z češtiny preniklo aj do poľštiny, starý cirk.-slov. nežitovica, rus. vetrjánka, vetrjanája ospa atď. V úzadí slovenského termínu asi máme východisko z gr. kakós / κακός = zlé, diabolské, nezdravé, boľavé...

Kibic: Kart. slang. Ten, kto sa mieša radami medzi hráčov karát, šachu a pod. Z nem. Kiebitz = cíbik (druh vtáka).

Kibuc / Kibbutz: Komunálna poľnohospodárska osada v Izraeli, svoj druh poľnohospodárskeho družstva. Mod. hebrejské qibbuß = hŕba, zástup, zhromaždenie.

Kiež: čast. kniž. uvádza hlavné vety vyjadrujúce naliehavé želanie, túžbu. Čes. kéž, kýž (z čoho následne je čes. kýžený = túžený). Utvorené z keby + že. (viď) Širšie, kiežby.

Kíkať: V detskej reči kíkať = rezať, zarezať. Zabíjači zakíkali všetky pušiky = Zabíjači porezali všetky prasiatka. Nejasné. Je niekoľko možností na vysvetlenie:

1/ Predstavuje detské slovo pre kŕkať, krknúť = rezať, zarezať (viď Krknúť), lebo deti majú problém s výslovnosťou spoluhlásky „r“.

2/ V SSJ je vstup kik = rýchly rez na hrdle hoväda. Bude súvisieť s krájať.

3/ Predstavuje zvukomalebné slovo, ktoré zachytáva aj sans. v podobe kikkati, kukkati = kričať, drať sa, revať, vrešťať, nariekať. (V srbch. kukati = bedákať, nariekať, horekovať, kým u nás máme kuvik, kikiríkať...)

Rus. et. slovník pod vstupom kíkať = kričať, nár. žalostne nariekať, horekovať, ako príbuzné dáva str. lit. sukukti, kaukti, kaukiu = vyť, zavýjať, lot. káukt = vyť, sans. kokas = vlk, hus, gr. κύκνος = labuť a praslov. *kykati. Všade je zvukomalebný pôvod.

Kikiríkať: Vydávať charakteristický hrdelný zvuk, spievať (kohút). Zvukomalebné.

Viď predošlé, Kíkať.

Kiks: Pomýlenie sa, chyba. Čes. kiks(at) = r/v. Z nem. Gicks = nepodarený, nevydarený, falošný tón.

Kilo- : Jedným z veľkých úspechov francúzskej revolúcie je aj decimálny metrický systém, ktorého zrod sa datuje na 1795. rok. Mottom zriaďovacej komisie bolo (vo voľnom preklade): „Pre všetkých ľudí, na večné časy“. Určila sa základná jednotka (meter) a z tejto sa vyvinuli iné základné jednotky, ako liter a gram. Ak sa pohybujeme v smere vyššie od základnej jednotke, ako predpony používame slová gréckeho pôvodu (deka-, hekto-, kilo-), ale ak sa pohybujeme v smere nižšie, na tvorenie predpôn sa siahlo do latiny (deci-, centi-, mili-).

Predpona kilo- je gr. pôvodu a znamená tisíc, χίλιοι = tisíc. Odtiaľto máme: kilogram, kilometer, kilovolt, kilowatt... atď.

Kimono: Japonský ľudový odev so širokými splývavými rukávmi. V Európe sa termín používa aj na druh domácich šiat, zvrchníka s rukávmi. Jap. ki- = obliecť, + mono = vec.

Kindžal: Orientálna bodná a sečná zbraň, dýka so zakrivenou čepeľou. Rus. kinžál, ukr. kindžál, čingál atď. Prevzaté z tur. jazykov, najskôr z kuminského, kde je kъьinčal, avšak v iných tur. jaz. najdeme aj handžár, hančal... kým v perzskom aj händžär. // Viď Handžar.

Kine- : Predpona gr. pôvodu, ktorá sa využíva v zložených slovách na vyjadrenie pohybu niečoho. Gr. kinéo / κινέω = hýb, pohybuj, daj do pohybu... kínesis / κίνησις = pohyb, rozruch, hurhaj... Nájdeme hu v slovách, ako: kinematika, kinematografia, kinestéza, kinetika, kino, kinofilm...

Kiosk: Búda, stánok na predávanie novín, občerstvenia a pod. Fr. kiosque – tur. köşk = pavilón – perzský küšk = palác. Podľa Littmana, slovo bude arabsko-aramejského pôvodu.

Kiria: Nájomné, ktoré je v reči voj. Slovákov hlboko zakorenené. Predstavuje výpožičku zo srboch. kirija = r/v, avšak slovo nachádzame ako v perzskom, tak aj v hindu, v podobe kiraya = nájomné, poplatok za niečo, poplatok za nejaké služby, nájomné, renta a pod. Súvisí so sans. kirata = obchodník, priekupník, kupčenie. Východiskom mu je kr = činiť, konať.

Kirvaj: Cirkevné hody spojené s ľudovou zábavou, svoj druh cirkevného jarmoku, ktorý sa v jednotlivých osadách na Dolnej zemi, konal na deň posviacky domáceho chrámu. V SSJ nie je zachytené, ale ho máme pod vstupom Kermeš. Obe podoby majú spoločné východisko, v strednom hornonemeckom kir(ch)mёsse, čo predstavuje kombináciu slov kirch + wih + mёsse, kde kirche = cirkev (kostol), wihen = svätiť (súvisí s lat. vincio = zväzovať, viazať; sans. –viśa = putá) + Masse, Maesse, Mёsse, Mässe, ie. mass = festival, oslavy, kde svoje východisko má aj omša.

Do slovníka dolnozemských Slovákov kirvaj sa dostal cestou nárečia tamojších Nemcov, Švábov.

Kišasoňa, kišasonka: Zast. slečna, slečinka. Slovo použili niekoľkí naši spisovatelia. Predstavuje výpožičku z maďarského kisszasony = slečna, kde máme kis(kiš) + asszony(ašsoň) = malé + žena, pani.

Kitľa (kytľa): nár. sukňa. Čes. kytle. Z nem. Kittel. Viď Keteňa.

Klacnúť: nár. aj klecnúť. Nár. exp. klepnúť, udrieť, buchnúť. Zvukomalebné. Súvisí s klepať, kladivo a pod. Viď Kladivo.

Klad, kladný: Dobrá vlastnosť,dobrá stránka niečoho, prednosť, výhoda (opak záporu). Slovo vytvoril F. Palacký, na podklade staročeského kládati = klásť. rus. klad, poľ. klod = to, čo je položené. Viď Klásť.

Klada: Odťatý hrubý kmeň stromu zbavený konárov a obyčajne i kôry; stredoveký mučiaci nástroj. Čes. klada = r/v, srbch. klada = klada, v športe kladina, sleng. = hrada, brvno, hl. klóda, dl. poľ. kloda, polab. klada, slovín. bul. klada, ukr. rus. kolóda, staroslov. klada, glada = peň, kmeň, praslov. *kólda. Všetko súvisí so slovanským * kolti = rúbať, klčovať, rozsekávať, štiepať, kálať, klať, skladať a môžeme ho komparovať so staroisl. holt = drevo, strom, les(ík), st.h.n. holz = r/v, nem. Holz = drevo, drevina, keltský *kaldi = les, staroír. caill, súč. ír. coill = les, drevo, starowel. celli, wel. coed, coedwig = les, drevo, gr. kládos / κλάδος = haluz, palica.

Kladivo: Nástroj, zariadenie na rozbíjanie, zabíjanie niečoho, mlato, mlačok. Čes. kladivo, rus. kladivo = r/v, cirkevnoslov. srbch. slovín. kladivo. Súvis s kladú, klásť, biť, čiže svojho času, najmä v ie. mytológii máme príklady, že ukrutnou zbraňou bolo práve kladivo. V ger. mytológii to bola zbraň boha Thora, ktorú sa nazýva aj „Mjöllnir“ = mlato, kladivo, „hammer“. Lat. clades = rana, zranenie, katastrofa, pohroma, porážka, masakra, jatka, quatio = rozbiť, rozbíjať, udierať, búchať, búrať.., gr. kroúo / κρούω = byť, mlátiť, rážať, κλάω = odlomiť, zlomiť, roztrepať na kúsky, κλάζω = zrážka, cvengot, zvonenie (zbraní), wel. cleddyf, cleddau, cled = meč, ír. claíomh = meč. O súvise s lit. káldinu = kuť a lot. kaldit = biť mlatom, kladivom, zopár etymológov má svoje výhrady.

Viď Klásť.

Kladka 1°, kladkostroj: Tech. jednoduchý stroj, koleso voľne sa otáčajúce okolo osi, alebo kladkostroj = stroj pozostávajúci zo sústavy kladiek, používaný na dvíhanie ťažkých bremien. Paralelný termín máme čiga (viď). Súvisí s klásť. Viď Klad, Klásť.

Kladka 2° = skrutková matica: Tech. v Slovenskej enkláve vo Vojvodine má význam skrutkovej matice. Predstavuje slov. archaizmus, ktorý tu pretrváva vedľa srboch. „matica“. Viď Klad, Klásť.

Kľag, kľagať: Syridlo; žalúdok mladých teliec používaný na kýšenie mlieka; kľagať = pomocou teľacieho žalúdka spôsobovať skýšenie mlieka. Čes. kľag = r/v, rus. ukr. gljag, poľ. klag, klok, gleg, srbch. kljag(an) = r/v. Pastiersky termín karpatského oblúku a predstavuje adaptáciu rumunského chiag, vlašský (priestoru Balkánu) cľag a východiskom je *clagum <*quaglum < lat. coagulum = kľag, syridlo, formované na *coagere = dávať dospolu, zväčšovať, zbíjať.

Kľakať, kľačať: Zaujímať polohu na ohnutých kolenách. Všeslovanské, vyjmúc ruského, avšak aj tam jestvuje odvodené, kljánča, kljánčiť = prosiť (na kolenách), ktoré predstavuje výpožičku z poľ. kleczeć = kľačať.

Čes. klečeti, klekati, kleknouti... = r/v ukr. kljakáty, poľ. klekać, hl. klakać, dl. klěkaś, polab. klacě, srbch. klekati, klečeti, slovín. klekati... staroslov. klěčati, praslov. klekati, kde Machek má poznámku, že to malo význam „prikľakovať v kolene, poklesávať v kolene počas chôdzi – ak noha bola chybná, poškodená...“, z čoho sa vyvinulo české klécati = kuľhať a slovenské exp. kľanckať, kľonckať... = kuľhať.

V príbuznosti má lot. klencet = kuľhať, lit. nár. klénketi = rýchle isť, ako aj ang. kneel a nem. knien = kľačať. Gr. gonu-petéo / γονυ-πετέω = kľaknúť, padnúť na kolená. Ako pravýchodisko slova kľakať, kľačať, môžeme uvážiť klesať (viď). Viď aj koleno.

Klaksón: Výstražná trúbka na aute. Medzinárodné. Prevzaté z angličtiny, kde bolo klaxon, ako ochranná známka, firemná značka tohto tovaru. Utvorené je na podklade gr. klázo / κλάζω = zvučať, robiť zvuk, kričať, vrešťať... ktorého lat. paralela je clango(r) = r/v.

Klam: Omyl, mylná predstava, zdanie, podvod, nepravda. Čes. klam, klamati, klamný... poľ. klamać, klam, z poľského je ukr. klam a české asi poskytlo dl. klamaś, srbch. nár. klamljiv = klamlivý, nezodpovedá výzoru, podradný... Praslov. *klamati = privádzať niekoho do rozpakov, podvádzať, klamať. Možný súvis s lat. clam = tajne, súkromne, bez plného vedomia o ..., clamor = hlasný výkrik, vyhlásenie, hluk, stažnosť a sans. klám(y)ati = slabnúť, chabnúť, klamah = zoslabnutie, s ktorým súvisí katara = zmätený, zbabelý, slabý, zastrašený, čo v následných jazykoch sa posúva aj na lenivý, nečinný, protivný a pod. Príbuzné mu je aj lit. krópiu, krópti a lot. krapju, krapt = klamať, podvádzať. Stojí blízko aj slovu kloniť, nakláňať (sa).

Klampiar: Remeselník zhotovujúci rozličné predmety z plechu. Čes. klempíř. Prevzaté buď z nem. Klemperer, alebo z rakúskej nem. Klampferer. Etymológia je zvukomalebná. V ang. jestvuje slovo clamp = biť, ohýnať nejaký kov a clap = robiť ostrý, „ozvenový“ zvuk, kde v st.h.n. je klapfon, v str.d.n. klapen, str.d.n. kleppen, z čoho st.h.n. klepfen... a všetko súvisí so slovansko-slovenským klepať, z čoho u nás vzniklo aj klepáč = mlato, mlačok. V maď. kalapács = mlato, mlačok.

Klan: Spoločenský útvar v rodovej spoločnosti, rod. V Škótsku aj dnes jestvujú klány, ktoré predstavujú „združenie“ rodín s rovnakým priezviskom. Šk. clen, gálsko-keltský clann = potomok rodiny, národa... a stojí v príbuznosti so staroírskym cland, súčasné ír. clann a Ox. et. slovník tu vidí súvislosť, príbuzenstvo s lat. planta = výhonok (rastliny), lenže takéto vysvetlenie bude veľmi povrchné. Spoľahlivejšiu etymológiu nájdeme pri vstupe Koleno (v zmysle potomok).

Klaňať sa: Robiť niekomu poklonu, vzdávať úctu, koriť sa, uctievať niekoho, alebo niečo, vážiť si (niekoho, niečo), z nejakého dôvodu skláňať si hlavu pred niekým, niečím. Súvisí s kloniť. Viď.

Klanica 1°: Bočná podpera na voze, alebo vagóne. Súvisí s klin. Viď. Čes. klanice, Poľ. hl. dl. klonica, slovín. klanica, praslov. kolnica.

Klanica 2°: Miesto, kde sa kole dobytok, bitúnok. V SSJ nie je. Viď Klať, Kálať.

Klaný: Rozdelený, rozštiepený na dvoje. Viď Klať, Kôl.

Klap: Napodobňuje zvuk, ktorý vzniká udieraním tvrdým predmetom, čiže klopanie. Viď Klampiar.

Klapancia: Zastar. málo hodnotná báseň, alebo pieseň, veršovačka. „Nasklepávané“. Zvukomalebný pôvod, základ je v klepať. V chorvátskom jazyku svojho času bolo frekventované „stihoklepac“, v zmysle básnik.

Klapať: Fungovať, dariť sa, byť v poriadku, zhodovať sa. Čes. klapati. Z nem. klappen = r/v. Zvukomalebný pôvod. Viď Klampiar.

Klapka: Uzáver rozličného tvaru na otvoroch potrubí, kanálikov a pod; zriadenie na hud. nástrojoch, hlavne dychových; na telefónnom zriadení; tienidlo na konskom postroji; chránidlá na uši (proti mrazu) atď. Všetky významy najlepšie vysvetľuje srbch. poklopac = vrchnák, veko, príklop, kryt. Machek toto slovo podáva, ako nie prevzaté z nemčiny, i keď sa približuje k nem. Klappe, ale predsa tu vidí zvukomalebný pôvod. Konečne, on je tam, avšak same slovo predstavuje len zosilnený význam slova Chlopka. Viď, aj Klopiť.

Klapňa: Príklop, chlopňa. Viď Chlopka.

Klarinet: Jazýčkový dychový hudobný nástroj. Medzinárodné. Tal. clarinetto, čo predstavuje demin. z clarino = trúbka vysokého prenikavého hlasu, clarion, na podklade str.lat. clario, kde východiskom je lat. clarus = jasný, čistý, hlasný...

Klas: Vrchná časť stebla obilnín. Všeslovanské. Čes. slovín. srbch. bul. klas, rus. ukr. kólos, poľ. dl. klos, hl. klós, staroslov. klasъ, praslov. kolsъ. Príbuzné je alb. kall = klas, slama. Časť starších domácich vedcov hľadala aj nejaký súvis s ger. jaz. a „našli“ to v nem. Hülle, Hülse = lusk, lupeň (obtiahnutý okolo semiačka), „obmotávač“, obal, závoj... lenže v takom prípade mali by sme tu súvis aj s inými ger. jazykmi a ekvivalentom nem. Hülse je ang. husk = šupa, šupina, obielka, struk, strúčok, pleva... o čom sa OxES zmieňuje: „ pôvod slova neistý, lebo dolnonem. je hüske = malý domček; obal plodu, str. hol. huskijn, hol. huisken a všetko to predstavuje dem. slova house = dom.“

Väčšina autorov zastáva mienku, že slovanské klas, kolos... ako východisko má pojem pre klanie, pichanie. Na toto poukazuje aj alb. kall, ktorého prvoradým významom je klací, pichľavý, ostrej podoby. Na evolučnú cestu klasa v tomto smere, poukazujú iné ger. podoby, ako: ang. ear = klas (nie ucho, lebo et. je iná), st.h.n. ahir, nem. ähre, ger. aXuz, aXiz, ktoré je v príbuzenstve s lat. acus, acer = špicaté, ostré, pichľavé, ihla...spica = klas. Všade figuruje ie. základ *ak- = zaostrené, špicaté, zahrotené a pod. Teda, aj slovanská podoba sa vyvinula na podklade ie. pojmu pre zahrotené, ostré.

Sanskritové kaniśa- = klas, kukuričný šúľok, v jazyku gudžarati dostáva podobu kanas, kansu, kaśnu = r/v. a všetko stojí hneď vedľa sans.kanta-, kantaka - = tŕň, pichliač... ktoré sa postupne posúva na význam rybia kosť, kostička, vôsťa a odtialto sa posúva na význam ostrého, ostny, pichľavého... ktoré najdeme v takých slovách, ako je jež a pod.

Klasa : Trieda, rozdelenie ľudí, alebo vecí do určitých skupín. Klasa, ako trieda (v škole, ľud. zastar.) vzniká asi z roztriedenia detí do tried, oddelení podľa veku..., kde ako východisko poslúžilo lat. classis = každá zo šiestich tried rozdelenia rímskej spoločnosti, Rimanov... trieda, skupina ľudí schopných nosenia zbraní, najmä námornej flotily a preto lat. classiarius = námorník, classicum = hlas, volanie vojenskej trúbky, classicus = patriace námorníctvu, patriace najvyššej triede občanov Ríma. Medzinárodné.

Odtiaľ máme klasifikácia, klasifikovanie a pod. Viď Klásť.

Klaseň: Starý ľudový názov mesiaca augusta. Súvisí s klasom, zberaním klasov.

Klasifikácia: Systematické triedenie, delenie do určitých kategórií. Viď Klasa.

Klasik(a): Diela klasických spisovateľov a umelcov; spisovateľ, umelec, vedec, ktorého diela predstavujú trvalú hodnotu a svojou dokonalosťou slúžia za vzor. Pôvodne sa názov vzťahoval na veľkých autorov antického Grécka a Rímu, hlavne na spisovateľov. Medzinárodné. Fr. classique, na podklade lat. classicus, východisko classis. Viď Klasa.

Klasobranie: Kniž. zastar. Žatva, zber úrody, obilia; pren bás. zbieranie plodov práce, životného úsilia. Viď Klaseň a Klas.

Klásť: Dávať na nejaké miesto, ukladať, skladať napr. podľa druhu, veľkosti, charakteru, čiže hneď aj triediť; odb. časove, historicky niečo zaraďovať, ukladať, triediť a pod. Všeslovanské. Čes. klásti, rus. kladú, klásť, ukr. klásty atď. Staroslov. a praslov. kladú, klasti. Príbuzné má lit. klóti, lot. klát, ang. lade = nakladať, naložiť, load = náklad, nálož, st.h.n. hladan, hol. nem. laden = nakladať, plniť, tovariť. Nejaká súvislosť s lat. classis zatiaľ nie je bezpečne dokázaná.

Ako každé starobylé slovo, aj toto má celý rad odvodenín, ako: skladať, nakladať, dokladať, prekladať, sklad, poklad, skladateľ, skladba, skladanka atď. atď.

Kláštor: Bydlisko rehoľníkov, sídlo rehole. Čes. klášter, poľ. klasztor. Prevzaté zo str.h.n. kloster, st.h.n. klostar, avšak pôvod je v lat. claustrum, ktorého východiskom je lat. claudo = zatvoriť, zamknúť, zavrieť, obkľúčiť...

Klát: Dolná, prízemná a hrubá časť zoťatého kmeňa stromu, kus hrubého kmeňa stromu, obyčajne používaný na kálanie dreva; druh primitívneho úľa. Čes. klát. U Macheka je poznámka, že slovo je nejasné. Tu môžeme poznamenať, že v prípade slovenčiny (aj češtiny), takým sa zdá byť, lebo dochádza nám ku kolízii na vonok rozličných slov, ako klať, resp. kálať, rúbať, sekať, ale aj, ako to máme v prípade úľa, schovať, kradnúť, ak si neuvedomíme, že aj tu máme pra východisko vo význame ničenia, lúpania > rúbania.

Klát, ako kus pňa, kmeňa stromu bude súvisieť s kálať = rúbať, štiepať, ničiť a následne aj so slovom kôl, klať, skoliť. (Viď Kálať) Mýli tu však význam kláta, ako úľa, i keď aj ten úľ bol vlastne len klátom, umelým brtom. Sans. koreň khut = rozbiť, zničiť, prepichnúť, preklať... ie. *k(e)l-, k(o)l- významovo stojí hneď vedľa sans. lup = zničiť, rozbiť, z ktorého sa následne vyvinuli sans. a indické slová s významom schovať, ukryť, ukradnúť... ie. *leup-, loup- je v koreni našich slov, ako lúpež, lup, loptoš... Klát, ako hrubšia časť pňa svojim významom rúbania, kálania, klania, nejako „pohltil“ derivát z blízkeho mu koreňa s významom úkrytu, kradnutia... *Vo welšskom jazyku lladd = klať, zaklať, zabiť a lladrad = krádež, únos. (Viď Klať)

Klať: Bodať, pichať; pri rohatých zvieratách, klať, bodať rohmi. Všeslovanské. Čes. kláti, poľ. klóć, dl. klojś, hl. klóć, bul. kólja, mac. kole, srbch. klati, slovín. kláti, rus. koľú, klati, ukr. kolóty, staroslov. koľú, klati, praslov. *kolti. Pôvodný význam bol: vraziť niečo ostré, špicaté, zahrotené priamo do niečoho, niekoho a tak zapríčiniť usmrtenie už či zvierať, alebo človeka, prípadne nejakú vec rozbiť, rozštiepať na márne kúsky.

Blízke ku lit. kálti = biť mlatom, lot. kalt = kuť, kovať.

Príbuzné i ku lat. per-cello = biť, udierať, zvrhnúť, naľakať...; ír. cogadh = vojna, welšskému lladd = zabiť, zaklať, lladd-dy = jatka, bitúnok, lladrad = krádež, únos.

Ang. kill = zabiť, ubiť, vyvraždiť, vyhubiť, s pôvodným významom (zastar.) udierať, biť, klať, vraždiť, ktorého pôvod je v germanskom *kuljan, *kwaljan = zabiť.

Arménske kelem = mučím, týram.

Toch.B kau- = biť, zabiť, vraždiť, ničiť, sekať, rúbať, klať, stínať, kde D.Q.Adams vidí PIE koreň *kehaw- „biť, sekať, rúbať, klať“, kde bude aj východiskom st.h.n. houwan, staroang. heawan = biť, sekať, rúbať, stínať..., lit. káuju = biť, udierať, kovať, cirk.slovan. kovú = kovať, ba obďalečne s tým súvisí aj lat. cudo = biť, tĺcť, udierať, búchať, mlátiť. Toch.B kaut- = rozsekávať, kálať. Sem celkom kľudne môžeme priradiť aj príbuznosť s chet. kušaiti = zabíja, vraždí. (Adams)

Ukr. et. slov. na porovnanie dáva chet. iškalla-i = lámať, rozbíjať a gr. skállo / σκάλλω = kopať, ryť, (orať, ryť dreveným pluhom, dreveným radlom).

Sans. khut = rozbiť, prepichnúť, preklať, khutta = kôl, stĺp, hindu khuta = klát, brvno, jaz. pali khund = klát, kôl, alebo kílati = pripevniť, v prakrite kilia = zabiť kôl a tak pripevniť rastlinu... a odtialto sa vyvinuli indické slová pre klin, klinec, priklincovať a pod.

Bez ohľadu kam nakukneme, všetci autori, ako prakoreň udávajú ie. *(s)kel-, (s)keh- = udierať, biť, sekať, rúbať....

Viď Kálať, Klát

Klátiť: Pohybovať z boka na bok, kolísať, knísať, mykať. Čes. klátiti = r/v, poľ. klócić = mútiť, miešať tekutinu, znepokojovať, potriasať, mučiť, ruinovať, hl. klócić, dl. klóśiś = zrážať zo stromu ovocie, striasať ovocie, srboch. staroslov. klatiti (se) = mykať, knísať, kolísať, kývať, hojdať... rus. kolotíť = byť, rozbíjať, búchať, triasť, natriasať, ukr. kolotýty = miešať, mútiť, byť, trepať, byť nepokojný, „trúsiť, rozosievať“ hnev, znepokojovať, kolísať sa, biť sa... praslov. kolťu, koltiti = biť, strkať, šťuchať, miešať, triasť, znepokojovať... Zodpovedá mu lit. káltas = dlátko. Príbuznosť ku st.h.n. scaltan = tĺcť, str.h.n. schalten = tĺcť, st.h.n. sceltan = brániť, nie je bezpečne dokázaná. (Matzenauer)

V príbuznosti bude lat. quatio, quassum = triasť, natriasať, biť, udierať, drviť, miešať, premiešať, búriť, zlosť, mrzutosť... (Machek)

Všetkému úplne zodpovedá sans. Khal = triasť, natriasať, kde svoje východisko má sans. khálati = trasie, natriasa, kumauni (jaz.) khalan = miešať varechou pri varení, mútiť čistú vodu, aby bola nepriehľadná, khalbal = vyrušovanie, znepokojovanie, nepálske khalbalaunu = natriasať, hindu khalbalana = vzburovať, búriť, vrieť, sans. khaladhana = miesto na trasenie, vytriasanie zrna, miesto, kde sa cepami mlátilo obilie atď.

Ako u nás máme jasnú príbuznosť slov Klát, Klať a Klátiť, podobne je to aj v sanskrite: khut, khuta, khal. Viď Klát, Klať.

Klaun: prevzaté z ang. a preto sa neraz píše aj clown = cirkusový komik, šašo, pajác. V ang. clown má význam: vidiečan, nevychovanec, sprosták, pajác, ludo, najmä na pódiu. Predpokladá sa nižnogermanský pôvod, lebo v islandskom je klunni = hrubian, neotesanec, sprosták, severnofrízijské klönne, klünne = nemotorný muž, sprosták, blázon, alebo priamo na podklade lat. colonus = sedliak, osadlík, kolonista.

Klauzula: Dodatok, doložka v úradných listinách. Medzinárodné. Starofr. clause = galorímsky *clausa, na podklade lat. clausula = uzávierka periódy  rétoriky a neskoršie sa význam posúva na uzávierku legálnej formulácie, state zákona.... východiskom je lat. claudo, claudere = zatvoriť, zamknúť, zatvoriť si hubu, mlčať, zakončiť, uzavrieť...

Klauzúra: Miestnosť v kláštore, do ktorej nemajú prístup svetské osoby; uzavretosť, odlúčenosť od sveta. Lat. claustra = zámka, zápor, bariéra, barikáda, uzavieranie... východiskom je claudo = zatvoriť, zamknúť... Viď Klauzula.

Kláves: Súčiastka hud. nástrojov, ako klavíra, organa, harmoniky... Medzinárodné, na podstati lat. clavis = kľúč. Využíva sa aj ako predpona v komb. slovách, napr. klavír, prevzaté cestou nem. Klavier, z fr. clavier, kde figuruje str. lat. claviarius; klavičembalo, str. lat. clavicymbalum (viď cymbal), klavichord, str. lat. clavichordium, kde v druhom elemente máme chorda = struna...

Odtialto máme klávesnica, klaviatúra, klavikula = kľúčna kosť... atď.

Kľavieť: Meravieť, tuhnúť od zimy, alebo pri nedostatku pohybu. Ruky, nohy, prsty kľavejú od zimy. Celý sa skľavel (skľovil). Súvisí s glej = druh lepidla, nár. klia = lepidlo. Ie. kor. glo-, glei-, gli- ktoré je aj v základe slov, ako glina, hlina. Viď Glej.

Klavikula: Kľúčna kosť. Viď Kláves.

Klavír: Strunový hudobný nástroj s klaviatúrou. Viď Kláves.

Mangalica či Mangulica

Mangalica či Mangulica…viac…

oooOOOooo

Jarné video …viac…

Mláďatá a kamaráti

…Mláďatká…viac foto…

.

.

.

.

.

.

…Kamaráti…viac foto…

Etymologický slovník:F-Fax

…autor Ján Kulík

F

Toto písmeno, tento znak, medzi svojimi predkami nemá E, ale V a v príbuznosti má ešte aj U, W a Y.

Gréci pôvodne používali semitský symbol WAW v jeho dvoch podobách. V jednej to nazývali Upsilon a predstavoval im hlásku U, kým druhú podobu nazývali Digamma a znak predstavoval hlásku W. Tento druhý význam z gréčtiny už vymizol, no zachoval sa v latine, lebo Rimania potrebovali symbol pre svoju hlásku F. Z latiny sa tento znak šíri do sveta, medzi iné národy a preberáme si ho aj my.

Fábor

Výskyt na Slovensku, na Morave a v poľských dialektoch, ako fawor(ek). Všade to má význam stužky. Pôvod slova je vo fr. faveur = priazeň. V stredoveku, hradné dámy svojim rytierom na znamenie priazne, dávali stužku, ktorú teraz už v prenesenom zmysle, tiež začali nazýva faveur, čiže priazňou.

Fabrika

Továreň. Medzinárodné slovo. Jeho pôvod je v talianskom fabrica, kam sa dostalo z lat. fabrica = dielňa, obchod(ovanie), architektúra. Základ mu je v lat. faber = robotník, kováč, tesár.

Odtiaľto máme fabrikácia, fabrikant, fabrikát, fabrikovať a pod.

Fabula

Dejový námet slovesného diela, dejová osnova, vymyslená rozprávka, bájka. Medzinárodné. Pôvod v lat. fabula = prednáška, kázeň, úvaha, rozprávka atď. Kor. fari = hovoriť, rozprávať. (V príbuzenstve má Fáma).Viď Fáma.

Facka

Prudký rázny úder dlaňou po tvári, líci; v zašlých časoch učitelia trestali žiakov fackami, čo znamenalo prudký úder morskačou, alebo pravítkom po otvorenej dlani žiaka. Facka sa asi vyvinula zo staršej podoby packa a toto zase z nem. Peitsche = bíč (o ktorom etymológovia tvrdia, že je prevzaté zo slavanského jaz. - Machek / viď Bič).

Odtiaľto máme facovať, vyfacovať, fackať, facnúť.

Fáč

Obväz. Fačovať = obväzovať, ovíjať obväzom, dávať do obväzu.Zastúpené je v čes. fáč, poľ. facz a v slovenčine, kde sa v nárečí zjavuje aj ako fašel, fašlovať, Vo Vojvodine fáteľ. Z tohoto sa dá dedukovať, že slovo bude pôvodne germánske a medzi záp. Slovanov preniklo asi v stredoveku. V str.h.n. fasch = r/v.

V ang. (to) fasten = pripevňovať, pripevniť, priväzovať,priviazať, viazať atď. ktoré ox. et. slov. dáva do súvisu so st.h.n. fastinon, fest- (nem. fest = pevne, silne,solídne...) a toto zase do súvisu s ang. fast = pevne, rýchlo.

Fádny

Jednotvárny, nezaujímavý, nudný. Fadesa = dlhá chvíľa, nuda. Čes. fádní. Pôvod v st.fr. fader, kor. fade = nechutný, bez chuti, nemastný - neslaný, nijaký, nezaujímavý, šedý. Do fr. jazyka sa dostalo z rím.lat. *fatidus, ktoré je najskôr asi výsledok splynutia lat. fatuus = sprostý, hlúpy, pochabý a lat. vapidus = "bez života", "bez duše", kde kor. je vappa = pokazené víno, víno bez chuti, na nič dobré.

Faeton

Ľahký odokrytý koč pre štyri kone. Fr. phaéton, z lat. phaethon a toto z gr. Faéton = v mytológii meno syna boha slnka Helliosa a Klymeny, zaznamenaného jeho nešťastnou jazdou slnečného kočiaru po oblohe. Pôvod slova je v gr. faéthon / φαέθων = lesklé, svietiace, blýskajúce a blízko má i ku φαενειν = ukázať, zviditeľniť.

Fafrnok

Malý zdrap, malý kúsok látky, malé políčko. Starčes. fafrnoch = dlhý rytiersky kabát, plášť, navliekaný ponad obrnenie. Prevzaté z nem. wafenrok (Čes. et. slov.). Časom sa toto slovo kontaminovalo z fr. fanfreluche = zbytočná ozdoba šiat, čačka. S týmto súvisí i franfor(ec) = útržok, zdrap, drobný kus.

Fagan

Chlapec, nezbedný chlapec. Zaujímavé slovo, ktorého výskyt v slovanských jazykoch pozná slovenčina, čes. fakan a chor. fakín, kde sa často zjavuje aj v podobe priezvska Fak. Zastúpené je však v angličtine a to nie len s jedným, ale celým radom významov. Základ tu tvorý fag, odkiaľ vychádza aj fag(an) = v anglickom sytéme štátneho školstva, mladší žiak, ktorý posluhuje, je "posilný" staršiemu žiakovi. O pôvode tohoto slova ox. et. slov. poznamenáva: "pôvod hmlistý", avšak pri slove fawn = ukázať radosť, nadšenie, vrtieť chvostom, líškať sa niekomu, byť servílny a pod. udáva sa ger. pôvod a paralely v st.h.n. faganon, gót. faginon, st. nór. fagna, kor. faegen = radosť, potešenie, z radosti, milerád a pod. V ďalších významoch fag- sa obyčajne vzťahuje na niečo malé, drobné, namáhavé, až sa to končí s cigaretou, ohorkom z cigarety a derogativnim názvom pre homosexuála.

V írskom jazyku fág = nechať, zanechať, odhodiť na stranu, rozlúčiť sa, ale aj z niekoho robiť sprostáka a fágálach = slaboch, trpaslík, drobné plemeno, zakrpatenec.

Akou cestou sa toto slovo dostalo aj k nám, môžeme len špekulovať. Hneď sa tu vynára slovenské vysťahovalectvo do Ameriky, avšak sotva sa naši vysťahovalci stretli s jeho významom, ktorý figuruje v slovenčine. Skorej to bude, že naši študenti študujúci na univerzitách v zahraničí, ubytovaní v rôznych internátoch, po príchode na nové školy, starším študentom museli robiť fagana.

Čes. et. slovník fakan / fagan vysvetľuje, ako vulg. hrubý výraz pre dieťa. Odvádza ho zo základu fákat = posrať sa, čiže "zasran" (Šmilauer). Ešte inak Treimer Lingua 9.1960.100 pôvod hľadá v lat. vagans, základ vagor = túlať sa, potulovať sa, "pobehaj", za ktoré V. Machek má poznámku, že "nepravdepodobné". Asi je to chybný uzáver, lebo írske (keltské) slovo podporuje práve tento význam, kým fákat sotva bude mať nejaký súvis s fakan / fagan. Skorej s fekálie, lat. faex, -cis = sediment, kal, výkal, ostatok, zvyšok. Keď ale porovnáme anglické a írske významy s latinskými, zjavuje sa určitá príbuznosť, čiže asi všetky vychádzajú z rovnakého pôvodného koreňa a preto ox. et. slovník má tú častú poznámku "pôvod hmlistý".

S týmto slovom tesne súvisí fafrnok = dieťa.

Fagocyt

Bunka schopná požierať a tráviť iné bunky a baktérie. Pôvod v gr. fagos = jesť, pojedať, žrať. Odtialto je i fagocytovať, fagocitóza a rad slov, kde je zastúpená prípona -fago.

Fagot

Druh dreveného dychového hudobného nástroja. Medzinárodné. Pôvod v tal. fagotto = snop, zväzok dreva, ráždie, teda vyvinulo to zo žartovného názvu hudobníkov pre tento inštrument, avšak sám pôvod talianskeho slova, jeho etymológia, zostáva neznáma.

Fahrenheit

Ortuťový termometer, stupnica, stupne merania teploty, ktorá je ešte vždy v použití v U.S.A. (Inde ju vystriedali celzijusove stupne.) Pomenovanie vychádza z mena nem. vynálezcu G. Fahrenheit (1686 - 1736).

Fach

Zamestnanie, pracovný odbor. Z nem Fach = zásuvka, priehrada.

Fair

Vo výsl. fér. Čestný, slušný, ako sa patrí. Prevzaté z ang. fair = spravodlivý, nestranný, čestný, slušný, priamy, úprimný, zdvorilý, jasnej farby, blond a pod. St.h.n. fagar, st.ang. faeger.

Fajansa

Keramický tovar, jemná farebná keramika. Z fr. faience, čo je skratka poterie, alebo vaisselle de Faience = hrnčiarsky tovar z tal. mesta Faenza.

Fajčiť

Vdychovať, alebo vydychovať dym z horiacej fajky, cigarety. Základom slova je fajka, čes. fajfka, poľ. fajka. Všetko sa zvádza do nem. Pfajfe = cievka. Nem. Pfeife = ang. pipe, ktorého prvoradý význam je fúkací hudobný nástroj, píšťala, odkiaľ sa význam posunul na ciev(ku) a neskoršie i na fajku. Germanské pipa svoj pôvod má v rímskej lat. pipa, z lat. pipare = švitoriť, štebotať (zvukomaľ. pôvod).

Paralelný názov pre fajku, pípa svoj pôvod má tiež tu. Odtiaľto máme fajka, fajčiar, fajčivo a pod.

Fajfa

Veľká ciev(ka) na motovidle. Viď Fajčiť.

Fajn

Dobrý, príjemný, priateľský. Z nem. fein = jemný. Nem. fein = ang. fine. Obe vychádzajú zo starofr. fin, ktoré sa zakladá na rímskom *finus, kor. finire, lat. finio = určiť, ohraničiť, zakončiť. Odtiaľto neskoršie vyšlo rafinovať, re + finire = znovu končiť, čiže zjemniť, urobiť to jemnejšie, menšie, delikátnejšie.

Odtiaľto máme fajnový, a vo Vojvodine pod vplyvom srbch. aj fíno = fajn.

Fajóvka

Ľudový regionálny názov pre fialku. Viď Fialka.

Fajront

Voľno, čas odpočinku po práci, koniec práce. Z nem. Feierabend.

Fajta

Druh, plemeno, rod. Pravdepodobný súvis s Fajn.

Fákať

Odbavovať telesnú potrebu, srať. Ako v slovenčine, toto slovo je zastúpené aj v češtine fakat a v poľštine fajdać. Pravdepodobná dávna a už zľudovelá výpožička z latiny, kde faex = sediment, kal, výkal, v pl. faeces.

Fakcia

Krajná politická strana. Medzinárodné slovo na označenie menšej grupácii v určitej skupine, ktorá často neváha použiť aj špinavé metódy na dosiahnutie svojho sebeckého cieľa. Pôvod v lat. factio, -onis = trieda, strana, klasa, fakcia, kor. facere = činiť, konať.

Fakír

Orientálny chudobný askéta. Arab. fakir = chudobný človek, biedár. Odtiaľto vychádza i turecké fukara = r/v, meno štvrte starého Petrovca. Novozaloženú osadu Slovákov, z ľavej strany potoka Begej, takto nazvali pôvodní srbskí obyvatelia z pravej strany Begeja.

Fakľa

Smolou, živicou nasiaknutá hlaveň tyče, slúžiaca na osvetlenie, pochodeň. Všeslovanské v podobách fákeľ, baklja, fakle a pod. K nám sa dostalo buď cestou nem. Fackel, alebo maď. fáklya, avšak pôvod je v lat. facula = r/v.

Fako

Kôň plavej farby. Z maď. fakó. Viď Fair.

Faksimile

Verné napodobnenie, verná reprodukcia, snímka niečoho, odliatok, odtlačok a pod. V podstati tu ide o dve lat. slová. Koreň fac, imper. z facere = robiť, činiť, konať + simile, zo similis = podoba, podobné, podobať sa.

Fakt

Čin, skutočný čin, skutočná udalosť, skutočnosť, jav, pravda, realita. Lat. factum = čin, skutok, základ vo facio, feci, factum = robiť, činiť, konať.

Odtiaľto máme faktický, faktívum, faktor a celý rad ďalších slov so základným významom konania, robenia, vykonávania.

Faktor

V mat. spoločný názov pre násobenca a násobiteľa. Lat. factor. Viď Fakt.

Faktória

Zámorská obchodná osada, agentúra, alebo obchodná stanica. Same slovo v dnešnom pojímaní vzniklo pod rôznymi vplyvmi. Str.lat. factoria (viď Faktor), z čoho je port. feitoria, tal. fattoria, šp. factoria, z čoho konečne v neskorej latine nachádzame zaznamenané factorium = lisovač, lis na olej.

Faktúra

Doklad o účtovaní vykonaných služieb, dodaného tovaru, sprievodný list tovaru a pod. Prevzaté z nov.h.n. Faktura, ktoré vychádza zo str.lat. factura. Tal. fattura, fr. facture. Viď Fakt, Faktória.

Fakulta

Časť vysokej školy vydelená podľa vedného odboru. Str.lat. facultas, lat. facultas = možnosť, schopnosť, šikovnosť, dostatok, základ vo facilis.

Odtialto je aj fakultatívny = nepovinný, nezáväzný, voliteľný.

Falanga

Tesný zovretý šík vojakov v boji (napr. u Grékov, Rimanov). Lat. phalanx = skupina vojakov. Pôvod v gr. fálagx / φάλαγξ = okrúhly kus dreva, peň, pavúk, bojová linaj, spôsob vedenia boja, skupina vojakov, kompaktná masa, falanga.

Odtiaľto máme falangista a Falanga = fašistická pol. strana v Španielsku.

Falat

Kus (chleba).Považuje sa za prevzaté z maď. kde falat = kus, kúsok. Ináč toto slovo je zastúpené aj v sanskrite, ako phala = kus, kúsok, úlomok, v jaz. pali phala = doska, lata, v jaz. gujarati phalo = podiel. Vyskytuje sa v rade indických jaz. s významom kus, kúsok, trieska, íver a pod.

Falc

Záhyb, prehyb, žliabok. Frekventované medzi stolármi, typografmi, ale aj krajčírmi. Prevzaté z nem. Falz = r/v.

Fald

Záhyb na látke, obyčajne na šatách, na sukni, skládka. Zastúpené je v čes. poľ. fald, hl. rus. ukr. falda. Prevzaté zo str.h.n. valde, súč. nem. Falte = r/v. Ang. fold = r/v st.h.n. faltan. Kor. v ie. *pel, *pl-, ktoré v gr. reprezentuje dipaltos, diplásios = dvakrát v lat. plico = hýbať, krútiť, kým u nás pliecť.

V ľud. reči ešte vždy počuť faltňa na sukni, pliška , plisé, plisír, plisovať a pod.

Falka

Kŕdeľ, stádo. Vo Voj. zaužívané hlavne na označenie kŕdľa oviec, ale aj iného kŕdľa stáda. Pôvod v perž. falka, falkat = okrúhly kopec v púšti, niečo okrúhle, guľaté, klbko a pod. Východiskom mu je arabský jaz. Paralelný názov čriedy, kŕdľa stáda je aj halka, ktorého základ je v tureckom halka = kruh, krúžok, ktoré sme dostali cestou srbch. alka = r/v.

Faloš

Neúprimnosť, pretvárka. Falošný = klamný, podvodný, neúprimný. Čes. faleš, hl. dl. pol. ukr. rus. falš. Všetko zo str.h.n. valsch, súčasné falsch. a toto z lat. falsus = falošný klamlivý, ktorého východiskom je lat. fallo, fefeli, falsum = klamať, podvádzať, nespozorovať.

Odtiaľto máme falošník, falošné, falš, falšovať, falzet, falzifikácia, falzifikát, falzum a pod.

Fámaç

Chýr, reči, povesť, reputácia. Lat. fama, z gr. féme / φήμη= hovoriť, rozprávať, ohovárať, povedačka, legenda, slovo, hlas, prorocký hlas, osudové znamenie, predzvesť. Ie. kor. *bha- = hovoriť, v lat. fari, v gr. φάναι (sloven. beseda).

Odtiaľto je i famózny = chýrečný, povestný (lat. famosus).

Família

Rodina, príbuzenstvo, rod. Lat. familia = domácnosť, rodina, otrok. Kor. famulus = otrok, sluha. Lat. familiaris = domácnosť, rodina, blízky, známy, priateľský, sluha, priateľ. Odtiaľto máme familiárny a pod.

Famulus

Zast. Sluha, pomocník. (Hviezd.) Viď Família.

Fanál

Osvetľovacie teleso majáka, dorozumievací, alebo výstražný signál. Fr. fanal = r/v. Pôvod v gr. fanerós / φανερός= viditeľné, jasné, zrejmé, zjavné, verejné, známe, nápadné. S týmto tesne súvisí fanariot = člen gréckej šľachty v službách Turkov.

Fanatik

Človek vášnivo horiaci za nejakú ideu, myšlienku, slepo oddaný nejakému učeniu, horlivec. Lat. fanaticus vzťahuje sa na chrám, na nadchnutie, posadnutie bohom, nadchnutý, horlivý, divý, zúrivý, vzrušený a pod. Základ v lat. fanum = chrám, svätyňa, útočište, útulok, azyl. Odtiaľto máme fanatizmus, sfanatizovať a pod.

Fanfára

Druh hudob. dychového nástroja, používaný obyčajne pri slávnostných príležitostiach. Fr. fanfare, šp. fanfarron. Podľa ox. et. slov. pôvod slova je zvukomalebný. Odtiaľto, z francúzštiny, máme fanfarón = človek ktorý rád veľa rozpráva, zveličuje, chvastúň, vetroplach, pochábeľ.

Fanta

Rozmar, vrtochy, bláznivosť, nápad. Viď Fantázia.

Fantázia

Obrazotvornosť, predstavivosť, imaginácia, výplod obrazotvornosti, vymyslený výtvor. Lat. fantasia, z gr. fantasia / φαντασια = vzhľad, výzor, krása, veľkoleposť, nádhera, predstava. φαντάζομαι = zjaviť sa, ukázať sa, φάντασμα = zjavenie, vízia, fantom a φαντάζεσθαι = mať videnie, predstavu. Odtialto máme fantazírovať, fantazma, fantazmagória, fantazovať, fantóm a pod.

Fantóm

Predstava niečoho neskutočného, vidina, prelud, strašidlo, mátoha. Viď Fantázia.

Fanúšek

Nadšený obdivovateľ , horlivý nadšenec - pre nejaký šport, nejakú záľubu. Čes. fanda, fanoušek. ľudový útvar na podklade fanatik. Viď Fanatik. Angličtina pozná fan = fanúšik, ktoré sa zjavuje koncom 17. storočia v U.S.A. a tiež vychádza z fanatic.

Odtialto máme fantiť, fandiť .

Fara

Dom, budova farského úradu, byt kňaza. Čes. poľ. slovín. hl. dl. ukr. belorus. fara. Všetko zo str.h.n. pharre, súč. Pfarre a základ je v lat. parochia, ktoré vychádza z gr. παρά + οικος / pará + oikos = blízko, vedľa, popri + dom, byt, izba, chrám.

Odtiaľto, cez nemčinu, máme aj farár, farárčiť, farárka, farárovci, farárstvo atď.

Faraón

Staroegyptský panovník. Cestou latiny, toto slovo si prebilo cestu do sveta, avšak latina si ho prebrala od Grékov, Gréci z hebrejského Phar`oh a do heb. sa prevzalo z egyptské per-`o = veľký, vznešený dom.

Fárať

Schádzať, zostupovať, spúšťať sa do bane, pracovať v bani, rýchlo kráčať, ponáhľať sa. Z nem. fahren = ísť, viesť sa, voziť sa - v nemeckých baniach svojho času, bežne zaužívané slovo vo význame viesť, schádzať do bane.

Farba

Vlastnosť predmetov vnímaná zrakom. Poľ. ukr. slovín. farba, čes. barva, dl. barwa, hl. barba. Podoby barva, barwa, barba prevzaté sú zo str.h.n. varwe, kým farba je mladšia a prevzatá je z nem. Farbe.

Tu ide o staré ie. slovo, ktoré zachytáva aj sans. ako várna s významom výzor, zafarbenie, farba, trieda, kým RV mu pridáva významom dobré, správne zafarbenie.

Odtialto máme farbiar, farbička, farebný, farbistý, farbivo, farboslepý atď.

Farizej

Príslušník starožidovskej ortodoxnej náboženskej skupiny. Medzinárodné slovo. Nesk.lat. pharisaeus, z gr. farisaios, toto z aramejského perišaiya = dôrazný, výrazný, silný, jasný, čo je pl. z periš = heb. paruš = oddelený, rozbíjač, separatista. Odtiaľto máme farizejský, farizejstvo a pod.

Farma

Väčšie hospodárske gazdovstvo. Medzinárodné slovo, ktorého význam v podstate znamená "určená ročná splátka pre najatú pôdu". Vychádza zo str.lat. kde má podobu firma = presne určená splátka nájomného. Lat. firmare = určiť, dohodnúť, uzhodnúť sa (na nájomnom) v stredovekých zmluvách. Kor. firmus = pevné, silné, stále, dôverné, čo sa vzťahuje, že nájomník od dohovoru nemôže odstúpiť. Farmár na samom začiatku predstavoval osobu čo bola zodpovedná od nájomníkov zozbierať dohovorenú sumu a len neskoršie sa význam posúva aj priamo na nájomníka, čiže obrábateľa pôdy.

Z rovnakého koreňa vychádza aj slovo firma = podnik.

Farmácia

Lekárnictvo. Str.lat. pharmacia, z gr. farmakeia / φαρμακεια= používanie liekov, alebo čarovných formúl a zariekaní, otravovanie, čarodejstvo, medicína. Φαρμακον = droga, jed, otrava, liek, medicína, farbivo. Odtiaľto máme rad odvodených slov, ako farmaceut, farmakodynamika, farmakognózia, farmakológia, farmakoterapia atď.

Faros

Zriedkavý názov pre maják. Do použitia prichádza niekde v 16. storočí a odvádza sa z lat. Pharos - gr. Fáros / Φάρος = pavučina, plachta, plachta na plachetnici, z čoho svoje meno získal aj ostrov vedľa Alexandrie, kde už v staroveku bol vystavaný chýrečný maják. Odtiaľto vychádza aj vo Vojvodine zaužívané far = veľké, dlhé svetlo na aute.

Farynx

anat. Hltan. Z gr. fárugx / φάρυγξ = hrdlo, hrtan, priepasť, roklina. Východiskom je φάραγξ = priepasť, roklina, trhlina. Odtiaľto je odvodených viacej odborných termínov, ako faryngitída, faryngológia, faryngoskopia atď.

Fasáda

Priečelie na budove. Z fr. façade, z tal. facciata a toto z rím.lat. facia, podoba lat. facies = tvar, tvár, vzhľad, výhľad, ktoré sa vzťahuje na tvár, obličaj. Str.lat. facialis.

Fascikel

Obal na listiny, doklady. Lat. fasciculus, dem z fascis = zväzok.

Fascinácia

Pútanie, upútanie pozornosti, očarúvanie, očarovanie, okúzlenie. Lat. fascinare, zo základu fascicum = čarovanie, čarovať, kúzlo.

Fasovať

Dostávať, dostať niečo ako prídel, dostávať, či dostať bitku - vyfasovať. Z nem. fassen = dostať, schmatnúť, obdržať, držať.

Fasung

Objímka žiarovky. Z nem. Fassung = r/v. Viď predošlé.

Fašiangy

Obdobie od Troch kráľov, do Popolcovej stredy, hlavne posledné dni mäsopustu. Čes. fašang. Zo str.h.n. (bav. - rak.) vaschanc, súč. Fasching = r/v, ktoré sa vysvetľuje ako : Ausschank des Fastentrunks. (Machek)

Fašírka

Vyprážané mleté mäso. Čes. fašírka, fašírovat. Z nem. faschieren = sekať mäso, pôvod vo fr. farcir = nadievať, farcer = nádievka zo sekaného, mletého mäsa, z čoho priamo vychádza aj poľské farsz = r/v. Všetko z latinského farcio = nadievať, nádievka.

Fašista

Pôvodne člen talianskej strany Fascio nazionale di combattimento = národný zväz bojovníkov. Stranu založil Benito Mussolini v marci 1919.r. ako hnutie proti prenikaniu komunistických ideí do Talianska. Tal. fascista, základ fascio zväzok (síl), vychádza z lat. fascis = zväzok, snop prútia so sekerou, náklad. Odtiaľto máme fašizácia, fašizmus a pod.

Fatalita

Osudnosť, osudná náhoda. Lat. fatalis, východisko fatum = osud, proroctvo, veštba, zlý osud, deštrukcia, smrť, ktoré vychádza z lat. fari = hovoriť. Viď Fáma.

Odtialto máme fatálnosť, fatalizmus, fatálny a pod.

Fatamorgána

Svetelný úkaz na púšti, klam zmyslov, vidina, miráž. Ox. et. slovník toto slovo vysvetľuje, ako : " ...úkaz, miráž, ktorý sa zjavuje na pobreží Kalabrie a svojho času sa pripisoval výčinom víl. Tal. fata Morgana Morgan le FAY, ( Morgana = víla, alebo aj veštica), sestra kráľa Arthúra". Tal. fata, z lat. fata = víla sudička, prevzaté ako fem. sing. z rímskej lat. Viď Fatalita.

Fáteľ

Závoj, obväz. Podľa Slovníka slov. jaz. prevzaté z maď. fátyol= závoj. Viď Fáč.

Fatinovať (sa)

Líškať sa, zaliečať sa, lichotiť. Na Morave tiež fatit se, čes. na fatku(-ky) žíti = žiť príživnícky, zadarmo, fatkář = príživník, pochlebník, darmochleb. Podľa V. Macheka "Snad z polštiny; tam je fatygant muž předcházejíci si nějakou ženu."

Fatka

Nepatrná vec, maličkosť, taľafatka. Čes. fatka = r/v. V. Machek slovo vysvetľuje, ako : kúpiť za fatku = lacno; fatkovať prácu = robiť len tak ledabolo... Fatka bude asi skrátenou verziou z taľafatka = maličkosť; poľ. fatalach = maličkosť, zdrap, handrička, podobne aj ukr. Ďalší pôvod nejasný; snáď vyšlo zo šarapatka.

Faul

šport. Nedovolený spôsob hry, priestupok, chyba. Skorej tu ide o výpožičku z angličtiny fault = chyba, nedostatok, nedopatrenie, vina, previnenie ( ktoré sa k nám dostalo cestou futbalu), ako o výpožičku z nem. faul = lenivý, pokazený, zhnitý a pod.

Ang. fault vychádza zo st.fr. faut(e) - rím. *fallita, -tum, ktoré je fem. z *fallitus, základ v lat. fallere = podvádzať, klamať, ktoré sa používalo v zmysle sklamanie sa v nádeji, v očakávaní, chybný, kazový, defektívny. ( V srbch. faliti = chýbať, nestačiť a ľud. falinka = chyba, nedostatok.)

Gr. φαυλος / faulos = zlý nepodarený, nepoužiteľný, zlomyseľný, obyčajný, nehodný, vulgárny, nedôležitý, malicherný, jednoduchý, diabolský.

Faun

Starorímsky boh polí, hôr, lesov, podľa charakteru, je paralelou gréckeho Pan-a. Lat. Faunus je boh, alebo len poloboh, ktorému sa klaňali pastieri a sedliaci. Jeho meno vychádza z lat. favere z podoby faveo, favi, fautum = preferovať, spriateliť, podporovať, rozmnožovať, mlčať. Odtiaľto máme faunský úsmev.

Fauna

Živočíšstvo, zvieratstvo určitého u, alebo doby. V mod.lat. sa aplikovalo meno Fauny, bohyne polí, lesov, hôr, sestry boha Fauna. Viď Faun.

Favorit

Obľúbenec, miláčik, ten čo má v niečom najväčšiu nádej obsadiť prvé, najvyššie, miesto. St.fr. favorit, súč. favori, -ite, - tal. favorito, z lat. favor /favere / faveo, favi, fautum.

Viď Faun.

Fáza

Časove vymedzený úsek, premenlivý stupeň nejakého javu, časový interval. Mod.lat. phasis, z gr. fásis / φάσις = jav, zjav, javenie, fáza. Základ gr. fáos / φάος = svetlo, denné svetlo, slnečné svetlo, svieca života, lampa, fakľa, život, šťastie, vykúpenie a pod.

Fazóna

Tvar, strih, vzor, model, chlopňa na kabáte a blúzke a pod. Tesný súvis s ang. fashion = móda, ktoré svoj pôvod čerpá zo st.fr. façon a toto z lat. factio = robiť, činiť. Viď Fakcia.

Fazuľa

Druh strukoviny. Čes. fazole, fazule, bul. fasul, srbch. pasulj. Prevzaté najskôr cez nem. Fasole, avšak prvým východiskom je gr. fáselos / φάσηλος, z ktorého vychádza aj lat. phaseolus a tal. fagiolo = r/v.

Fax

Slovo novšieho dátumu. Medzinárodné. Do slovníkov národov preniklo s prenikaním novších telekomunikačných aparátov. Prístroj, aparát na rýchle zasielanie písaného a foto materialu cestou telefonických liniek. Lat. fax, facis = meteor, fakľa, vzbudzovanie, horiaci uhlík. Lat. fax vychádza z gr. φάος = svetlo, lampa, z kor. φάω = svietiť, žiariť.

Odtiaľto máme faxovať = cestou faxu zaslať dokument.