Zase vám chceme poukázať na jazykový problém. Zaujať vás a podnietiť k náprave.
Píše Ján Širka.
Dnes nás zaujme heslo obyčaj. To preto, že sme si pri ňom nie celkom istí rodom. Prečítajme si prednedávnom zachytenú vetu: Súčasťou veľkonočných obyčajov bolo pohostenie mládencov... Ak pozorne čítate, zachytili ste v tejto vete podstatné meno obyčaj v mužskom rode. Hneď musíme povedať: Je to nespisovný a nesprávny tvar!!! No hneď si preveríme, čo sa o tomto hesle píše v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4: Obyčaj, druhý pád jednotného čísla obyčaje, ženský rod. Ustálený spôsob, zvyk: domáca obyčaj, národná obyčaj; podľa starej obyčaje; mať obyčaj, v obyčaji (hlasno hovoriť). Teda v kodifikačnom slovníku sme našli potvrdenie, že podstatné meno obyčaj je ženského rodu.
Bude nás však zaujímať, prečo prichádza k rodovej kolísavosti pri používaní hesla obyčaj. Nazrieme do už nekodifikačného šesťzväzkového Slovníka slovenského jazyka z roku 1960, čo sa uvádza za heslom obyčaj. Obyčaj, druhý pád jednotného čísla obyčaje, ženský rod. Teda tiež ženský rod. Napríklad: Obyčaj to bola.
Avšak tento už zastaraný slovník okrem obyčaje v ženskom rode uvádzal možnosť použiť aj obyčaj, obyčaja, obyčajov v mužskom rode. Napríklad: Taký je obyčaj medzi priateľmi. Oba rody pripúšťal aj Abecedný pravopisný slovník z roku 1931.
Ďalšia podpora chyby či obyčaja v mužskom rode môže prichádzať aj zo srbčiny, keďže je heslo običaj v tomto bratskom jazyku tiež v mužskom rode. Profesor Horák uvádza príklady: ući u običaj..., nije mi običaj da... druga zemlja, drugi običaji.
Nakoniec môžeme zhrnúť: Podstatné meno obyčaj je v spisovnej slovenčine v ženskom rode. A problémová veta zo začiatku výkladu by mala správne znieť: Súčasťou veľkonočných obyčají bolo pohostenie mládencov... Na dôvažok pridáme aj názov starodávnej piesne U nás taká obyčaj, sekeru si požičaj.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára