Piesne duchovné...Pesnička číslo 39.

Piesne duchovné...Pesnička číslo 39. Anjelov spev čujme krásny... alebo v angličtine, „Hark! The Herald Angels Sing“.

………………. autor textu Ján Kulík

Túto pesničku si nájdeme pod číslom 39 (evanjelický spevník) a dozvieme sa, že hudbu napísal F. Mendelssohn – B. a autorom textu je Ch. Wesley.

Kto bol Felix Mendelssohn (1809 – 1847)? Samé meno udáva, že má židovský pôvod, lenže už jeho rodičia, Abrahám a Lea Salomon, i keď hrdí na svoj hebrejský pôvod, predsa v dobe liberalizmu (XIX: st.) sa rozhodli vymaniť sa zo života geta, emancipovať sa, stať sa kresťanmi a prechádzajú na kresťanstvo. Všetci. Aj deti. Félix, jeho brat a dve sestry sa krstia v evanjelickom chráme. To „B“ za pomlčkou znamená Bartholdy, čo je vlastne meno majetku na rieke Spree, ktorý patril ich ujovi a tento už dávnejšie prešiel na kresťanskú, protestantskú (evanjelickú) vieru. Po smrti tohto uja, majetok prechádza do vlastníctva Mendelssohnových a vtedy sa aj začínajú podpisovať ako Mendelssohn – Bartholdy.

Felix žil v čase, kedy Európa dávala svetu vynikajúcich skladateľov a ani on nezaostával v tvorbe. Bol mimoriadne nadaný a za ten krátky čas pozemského života, napísal mnoho vynikajúcich skladieb, v ktorých aj dnešný človek vidí večnú krásu.

Text pesničky napísal Charles Wesley (1707 – 1788), najmladší z 18. detí Samuela a Susanny Wesley, po sebe zanechal vyše 6500 duchovných piesní, z ktorých mnohé žijú aj dnes. Vyštudoval za kňaza anglikánskej cirkvi, rovnako, ako aj jeho starší brat John a obom nejako vadila strnulosť v chrámoch anglikánov, že ich zásluhou, v rámci cirkvi vzniká aj hnutie metodistov, až konečne vzniká aj metodistická cirkev.

Majme na zreteli, že títo bratia žili v čase, kedy v Anglicku hlavné slovo mali „puritáni“ a títo sa veru pričinili aj o to, že Vianoce, ako kresťanský sviatok nejestvovali. Vraj to je svetský sviatok... a veru na čas sa ich aj zakázalo sláviť. V tomto čase však vzniká aj táto pesnička, ktorá patrí medzi najpopulárnejšie vianočné pesničky. Mnohí znalci hovoria, že sa tu Wesley nadchol veršami Lukáša 2: 9-13. Pôvodné slová, sám začiatok tejto piesne bol však trochu iný, ako ho dnes poznáme, lebo Biblia nikde nespomína, že pri narodení sa Ježiša, všetci nebeskí anjeli spievali. To tam prerobil kamarát Ch. Wesleyho, George Whitefield (ktorý sa neskoršie stáva kalvínskym kňazom), čo Charlesa náramne rozhnevalo, takže napísal: „...každý jeden je vítaný moje pesničky publikovať, ale prosím vás, neprerábajte ich. Nedokladajte tam nič, ale ich publikujte tak, ako boli napísané. Každé slovo je tam premyslené a to, čo vy tam priložíte, mne už dávno bolo na ume. Uvažoval som o každom slove a vybral len najpriliehavejšie. Vy ste na to nie schopní a svojimi zásahmi znehodnocujete moju prácu. Keď niekto prečíta vami prerobené verše, pomyslí si, že vlastne tie tam sprostosti sú moje...“

(* Tento jeho postoj dobre poznám. Aj do mojich textov najrozličnejší „korektori“, novinári robili zásahy a keďže článok mal môj podpis, každý čitateľ si pomyslí, že neviem o čom píšem. Napr. v texte o ev. cirkvi v Austrálii som napísal, že evanjelickí misionári pokresťančovali tunajších domorodcov, aboridžinov a „prehľadený“ novinár mi to „napravil“ na Maorov. Predsa, tu Maori nikdy neboli. Tí sú na N. Zélande. Písal som, ako v Singapure som presadal na lietadlo kompánie Qantas (Queensland and Northern Teritory Aerial Services Ltd.), čo je austrálska kompánia a v článku vyšlo, že je to kompánia Singapuru. Obe tieto chyby uchytili iní a odvtedy, v ich článkoch sa chyba opakuje).

Teda, pôvodný text Wesleyho piesne bol:

Hark, how all the welkin rings, (Načúvajte, ako celé nebesá zvonia, zvučia, zunia...)

Glory to the King of kings... (Na slávu kraľovi kráľov...)

Whitfield to prerobil:

Hark! the herald angels sing, (Počujte spev anjelov hlásnikov)

Glory to the newborn King... (na slávu novonarodenému kráľovi...)

V pôvodnom texte je zopár anglických archaických slov, ako: Hark = počúvať, načúvať, ktorému zodpovedá nem. horchen.

Welkin = staroang. termín pre „nebeská klenba“.

Štvrtá osoba ktorá sa zaslúžila za spopularizovanie tejto piesne, je William H. Cummings (1831- 1915). (V anglickom evanjelickom Spevníku je naznačené aj jeho meno.) Vlastne, sama pieseň a to hlavne vo verzii prepracovanej Whitfieldom, ale ešte nie adaptovaná na hudbu Mendelssohna bola od skorej pomerne populárna a v chrámoch sa ju spievalo. Hlavne, ako vianočnú koledu. Skúšalo sa ju adaptovať na rozličné melódie, ale vždy niečo „chýbalo“. „Chýbala“ vznešenosť.

Cummings mal tú česť, že rok skorej smrti veľkého skladateľa, spieval jeho diela (pod taktovkou samého majstra) a aj „Opus 68“, dielo „The Elijah“ komponované v 1840. roku. Mendelssohn to napísal z príležitosti osláv 400. výročia od prvej tlačiarne. Aj Cummings bol významný anglický hudobník a intelektuál a v ruke mal už mnohé piesne staručkého Wesleyho (umrel 88 ročný), až prišiel na ideu, zladiť jeho pieseň, ale už vo verzii Whitfielda „Hark! The Herald Angels Sing...“ s hudbou Mendelssohna. Siahol po Gutenbergovom vydaní „Festgesang an die Knustler“, kde boli zhrnuté diela toho času najväčších majstrov, aj Mendelssohna, hlavne „Midsummer Night`s Dream”. Dopadlo mu to na výbornú, takže hneď v 1857. roku po tejto verzii siahla metodistická cirkev a zaradila si ju do svojho Spevníka. Nasledovali ďalšie cirkvi. Dnes je už asi v každom Spevníku.

Toto je verzia, ktorú svetu zanechal Cummings a z nej následne vzniká aj slovenská podoba. Ak si všimnete, aj u nás máme slová prepracované pánom Whitfieldom, lebo aj náš Spevník spomína „ Anjelov spev čujme krásny: narodil sa slávy Kráľ...“

Anjelov spev čujme krásny:

narodil sa slávy Kráľ!

Nesie pokoj, milosť svetu,

zmierenie v Ňom Boh nám dal.

Radujú sa nebesá,

či ti srdce neplesá?

Slávou zneje nebo, zem,

Krista víta Betlehem.

Sláv tiež duša, Boha chváľ:

Narodil sa slávy Kráľ!

Prichádza k nám z nebies ríše,

v pravde mocný Hospodin,

narodil sa pre celý svet,

z čistej Panny Boží Syn;

v ľudskom tele božská moc,

zaháňa preč smrti noc.

Emanuel, Spasiteľ, zjavil spásy večný cieľ.

Slavže, duša, Boha chváľ:

Narodil sa slávy Kráľ !

Prichádza k nám Knieža mieru,

spravodlivý mocný Kráľ,

nesie darom svetlo spásy,

premáha tmu, strach i žiaľ.

K nám sa biednym privinul,

aby človek nezhynul,

aby hriešnik na zemi,

bol Ním znovuzrodený.

Slávže, duša, Boha chváľ:

Narodil sa slávy Kráľ !

Tunajší anglicky evanjelický Spevník spomína aj určitého Martina Madana (1726 – 1790) a poznamenáva, že sú tu „aj ďalší“, takže na príprave „zápražky“ robili mnohí, aby sme dostali prekrásnu pieseň. Škoda, ale náš ev. Spevník nespomína autora slovenského prekladu, ktorý predsa vystihuje ideu narodenia Ježiša, tak, ako nám to zanechali starší.

Keď príde čas vianočný, páčilo sa vám to, alebo nie, ale aj túto pesničku (po ang. carol = koleda) budete počuť. Budete vidieť, ako ju spievajú vo Viedni, v Paríži, v Londýne, ba aj tu, v Melbourne. Vtedy, v čase „Carols by Candlelights...“ v Alexandra Parku, zoskupí sa na tisíce ľudí a v „Sydney Myer Music Bowl“, pri sviečkach spievajú všetky najznámejšie koledy. Bude tam aj táto. Každý rok je na repertoáre.