Takto vypadá súčasná „americká zástava“, avšak kým sa potiaľto prišlo, trvalo to dve storočia.
Súčasná vlajka má 50 hviezdičiek (od 4. júla 1960.) umiestnených v modrom kantóne. Každá hviezdička reprezentuje jeden štát únie. 4.júla 1959. roku pribudla tam 49. hviezdička, Havajské ostrovy a 4. júla 1960. roku pribudla aj Aľaška, ako 50. štát.
Pole zástavy má 13 horizontálnych pásov (striedavo červeno – biely, čo teraz reprezentuje pôvodných 13 kolónií východného pobrežia severnej Ameriky, ktoré brali účasť v boji za nezávislosť od britskej koruny).
Keď sa revolúcia začala, nejaké identifikačné symboly neboli a preto do tohto obdobia zapadá aj prvá neúradná vlajka tzv. „Grand Union Flag“, alebo aj „Cambridge Flag“, ktorú v štáte Massachussets vztýčili 1. januára 1776. roku. Táto vlajka mala 13 vodorovných pásov (asi bielo – červené, alebo aj bielo – modro – červené) a v ľavom hornom rohu bol kantón s vtedajším „Union Jack“ (britská vlajka).
V tomto „revolučnom zápale“ vznikali aj iné podoby, no vždy to boli pruhy, heraldický symbol vody, za vodou...
Keď 14. júna 1777. zasadal kongres, schválila sa nová podoba národnej vlajky. Aj ďalej tu bolo 13 pruhov a modrý kantón, lenže v ňom je teraz aj 13 päťcípových hviezdičiek (uvažovalo sa aj na šesť cípových hviezdičkách, ale vraj päťcípovú schválil aj sám G. Washington, lebo predsa bol „slobodomurár“ (masón) a bližšia mu bola hviezda Šalamúna (symbol árijského náboženstva), ako hviezda Dávida (neskorší symbol judaizmu), lenže rozloženie tých hviezdičiek ešte vždy nebolo definované. Konečne vzniká tzv. „Betsy Ross“ (podľa osoby – vdovy, ktorá vraj navrhla päťcípové hviezdy a ich rozloženie). Či je toto len, akože legenda, alebo aj fakt, ťažko potvrdiť, no dnes sa to ustálilo pri tomto názve.
„Betsy Ross“. Všimni si, že aj vlajka EU má podobu tohto kantónu.
Ku novej únii pristupovali ďalšie štáty, bývalé kolónie a s ich vstupom sa na vlajku pridával ďalší pás a do kantónu ďalšia hviezdička, až sa to stalo nepraktické, takže v 1818. roku kongres vyšiel s novým rozhodnutím. Vlajka bude mať len 13 pruhov a počet štátov sa vyjadrí hviezdičkami. Vstup do únie, či pridanie novej hviezdičky bude sa konať len na deň 4. júla, na deň vzplanutia revolúcie.
Návštevníci sa nás neraz pýtajú, čo ktorá farba znamená. Nejakej ustálenej svetovej formuly tu nenájdete. Každý si to vysvetľuje na svoj spôsob a tak je to aj pri „amerických“ farbách. Nejakej symboliky tu nemáme, ale keďže ľudia „chceli vedieť“, nuž Charles Thompson, tajomník „Kontinentálneho kongresu“, v opise návrhu „Veľkej národnej pečate“ (erbu) navrhol nasledovné: „biela farba má symbolizovať čistotu a nevinnosť, červená boj a hrdinstvo a modrá reprezentuje vytrvalosť a spravodlivosť“. Dnes sa ich tak aj chápe.
Bývalé kolónie sa zlúčili v novú úniu. Vznikli Spojené štáty, ale po čase na povrch začali vychádzať aj nové ideové roztržky, až je tu aj občianska vojna „sever – juh“, či vojna s „konfederáciou“ južných štátov. Priemysel „severu“ potreboval lacnú pracovnú silu, kým „juh“, prevažne poľnohospodársky, potreboval lacnú pracovnú silu na svojich plantážach bavlny. 5. marca 1861. roku vzniká aj nová „národná vlajka“ juhu, „Stars and Bars“ (hviezdy a priečky).
Ani tu nebol nejaký ustálený poriadok. Robili sa modifikácie, ale 1. mája 1865. roku, len mesiac pred zakončením občianskej vojny vzniká aj prvá úradná vlajka juhu.
Túto úradnú vlajku všetci z juhu prijali oberučky, takže aj dnes ju vidíme viať v štátoch „juhu“, lenže tu je aj kontra verzia. Zástancovia hovoria, že je to symbol ich prejdenej historickej púte. Táto vlajka nikdy nebola poškvrnená. Je svedectvom veľkých obetí ... kým odporcovia tvrdia, že je symbolom rasizmu a otrokárstva. Polemika trvá aj dnes a sotva sa niekedy aj zakončí.
………….napísal Ján Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára