04 júna 2010

Gaudeamus igitur a Ave Maria

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik 

 

 

 

 

Autor Ján Kulík

Gaudeamus igitur a Ave Maria

Hneď musím poznamenať, že nie som katolík, ale túto modlitbu „Ave Maria“, či aj pesničku dobre poznám. Veď kto by ju nepoznal, keď si tam zamiešal svoje prsty aj Schubert (okrem iných majstrov) a svet sa s ňou spoznal práve v tomto podaní, v tejto hudobnej verzii. Je vznešená a poznajú ju nie len katolíci, protestanti, ale aj moslimovia, budhisti, hindu, ba aj ateisti. Tak dobre ju poznajú, ako aj „Tichú noc“. Každému utkvie v pamäti.

Pamätám sa na roky strávené v „Slovenskom gymnáziu“ v Petrovci. Patrili sme medzi špičkové gymnáziá v celej krajine. Na evolučnej ceste, toto gymnázium sa nazývalo „reálne“, „slovenské“... až „reformou školstva“  slovenské gymnázium sa „prekrstilo“ na „gymnázium Jána Kollára“ a začalo sa robiť podľa nového receptu. Pri „krste“ dávali pozor, aby zasvätenému bolo jasné, že je to slovenské, nuž zvolilo sa meno Jána Kollára (sú v ňom dve L).

V základnej škole sme to mali všetko len po slovensky. Až v tretej triede nám pribudol srbochorvátsky jazyk. V piatej nám pribudla nemčina a na gymnáziu sa nám „prilepila“ aj latina. Inak všetky ostatné predmety sme mali len v slovenčine, na výnimku, že keď sme išli do kostola, vtedy ešte pán farár, p. biskup (Samuel Štarke – bol z Mošoviec) kázal nám bibličtinou. V bibličtine sme mali aj „arcikule“ (prípravu ku prvému prijímaniu večere Pánovej, konfirmácii, takže aj dnes mám problém s „Modlitbou Pánovou“ a „Vyznaním viery“). V rámci slovenčiny, spoznávali sme sa aj s češtinou (modernou), trochu s jazykom Macedóncov a Slovincov, takže základy boli. Nie pevné, ale sme ich mali.

V rámci latiny učili sme sa odrecitovať a odspievať aj „Gaudeamus igitur“:

Gaudeamus igitur

Juvenes dum sumus.

Post jucundam juventutem

Post molestam senectutem

Nos habebit humus.

............

...........

Vivat academia!

Vivat profesores!

Vivat membrum quodlibet

Vivat membra quaelibet

Semper sint in flore.

...........

...........

clip_image001

Poštová pohľadnica so symbolom nemeckého študentského života – 1898.

Táto študentská hymna má 7 strof. Myslím, že má aj slovenský preklad.

Gaudeamus igitur je študentskou hymnou už vyše 200 rokov a spieva sa hlavne počas graduačného ceremoniálu, i keď pôvodne toto bola študentská „pijácka“ pesnička. Pokladá sa za najstaršiu zachovanú študentskú pieseň, avšak a to bez nejakého opodstatnenia, časť vedcov ju pokladá, či kladie až do XIII. st. ba nájdu sa aj takí, čo tvrdia, že čiaha až do doby Seneku.

Zatiaľ najstaršie dáta siahajú do 1723 – 1750. roku. Niekto ju rukou zapísal. Tento kus papiera sa dostal do rúk C.W. Kindleben-a, ktorý tu urobil nejaké kozmetické zásahy a v 1781. roku vydal ju v brožúrke „Studentlieder“. Sám nápev je už neistý. V čase C.W. Kindleben-a už sa pokladal za tradičný.

clip_image003

Budova gymnázia v Petrovci. (Architektom bol Jozef Šalanský.) Vystavala sa po I. sv. vojne. Vtedy sa robila celonárodná zbierka po celej Vojvodine, ba aj medzi vysťahovalcami „za mlákou“. Ľudia si išli dobrovoľne odpracovať, na „móbu“. Časť peňazí poskytla aj vtedajšia ČS republika a prispela i kráľovská Juhoslávia.

Tu svoju strednú školu absolvovali skoro všetci Slováci. Bolo nás tam hádam z každej osady. Neskoršie, vedľa gymnázia, otvorili aj učiteľský ústav pre potreby slovenskej enklávy. Profesorský zbor sme mali vynikajúci. Vedeli čo a ako učia a žiaci sa usilovali. Všetky predmety, pravda na výnimku cudzích jazykov, prednášali sa v slovenčine a Srbi z blízkeho Kulpína slovenčinu zvládli lepšie, ako mnohí Slováci. Pri voľbe lokácie gymnázia, boli naťahovačky s lokálpatriotmi, prečo má tento ústav byť práve v Petrovci... Tak, v tom čase najviacej slovenskej inteligencie bolo práve tu (situácia sa nezmenila ani dnes). Hneď pri zrode idey o vlastnom gymnáziu dôležité bolo, aby tento ústav nevychovával „pyšných mestských pánov, ktorí sa hanbia za svoj pôvod...“ (Slovenský hospodársky kalendár z roka 1925 – A. Labáth).

Keď nám pribudla latina, mali sme tu aj jedného profesora Rusína, greckokatolíka a ten nás naučil odrecitovať aj „Ave Maria“. Prečo? Neviem, ale zdolali sme i keď to nebolo v normálnom vyučovacom programe a slovenských katolíkov sme vôbec nemali. Ak sa aj niekto našiel, skorej to bolo na učiteľskom ústave.

Slovenský preklad „Ave Maria“ nepoznám, no viem, že je preložená do mnohých rečí. Ten latinský je však najkrajší, najvznešenejší. Porovnajte.

Ave Maria Gratia plena

Dominus tecum

Benedicta tu in mulieribus

Et benedictus fructus ventris

Ventrus tui Jesus

Ave Maria (Sancta Maria) Mater Dei

Ora pro nobis peccatoribus

Nunc et hora mortis nostrae

Amen.

clip_image004

My najlepšie poznáme latinské znenie tejto modlitby, avšak vo východnom krídle, v gréckej pravoslávnej cirkvi majú svoju vlastnú verziu a jej vznik sa datuje niekde do toho istého času. Údajne sa zjavuje niekde v IV. alebo v V. st.buď v Antiochu, alebo v Alexandrii. Základom jej je evanjelium podľa Lukáša a vzťahuje sa na slová anjela Gabriela, L 1:28 a 42.

... Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! (Blahoslovená medzi ženami.)...Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života.“

Grécky text je:

Θεοτόκε Παρασθένε, χαιρε,κεχαριτωμένη Μαρια,

ό Κύριος μετά σου.

εύλογημένη σύ έν γυναιξί,

και εύλογημένος ό καρπός της κοιλιάς σου,

οτι Σωτήρα ετεκας των ψυχων ήμων.

Tento grécky text sa cestou slovanského cirkevného písma (stará cyrilika) dostáva aj medzi nás. Škoda, túto včasnú azbuku nemám v programe, tak to podám v novšej verzii cyrilike:

Ьогородице, Дево радуйся

Ьлагодатна Мария

Господ с тобой

Ьлагословена ты в женах

и благословен плод чрева твоего

Яко Спаса родила еси душ наших.

clip_image005

Mnísi v chrámoch, už či v západnom, alebo vo východnom krídle kresťanstva mrmlali si túto modlitbu vyše tisíc rokov, až odrazu začali pribúdať nové verše. Nezakladali sa na nejakom biblickom texte, kde sa zdôrazňovala dôležitosť Márie, jej miesta v Božom pláne na spásu človečenstva. Táto „prešírená“ verzia sa datuje do 1568. roku, kedy sa ju prvý raz verejne modlil aj pápež sv. Pius V. (Ešte vždy bola len v latine.)

Shakespeare sa nedal zahanbiť tam nejakým mníchom a tvorí novú, teraz anglickú verziu, preklad:

 

Hail Mary,

full of grace,

the Lord is with thee;

blessed art thou among women,

and blessed is the fruit of thy womb.

Jesus.

Holy Mary, Mother of God,

pray for us sinners,

now and at the hour of our death.

Amen.

Ďaľším autorom anglickej verzie je aj Sir Walter Scott. Napísal to v 1771. roku, čo zaradil do deja svojej novely „Lady of the Lake“. Prečo toto spomíname? Tak, v 1825. roku, mladý Franz Schubert čítal toto dielo a dojalo ho, i keď ho čítal len v nemeckom preklade. Angličtinu nepoznal.

Ave Maria! Maiden mild!

O listen to a maiden`s prayer!

For thou canst hear amid the wild.

Tis thou, tis thou canst save amid dispair.

We slumber safely `til the morrow,

Tho` we, by men, outcast, reviled;

Maiden! hear a maiden`s prayer;

Mother, hear a suppliant child!

Ave Maria!

Slová Schubertovej Ave Maria, ako to do nemčiny preložil Storck.

Ave Maria! Jungfrau mild,

Erhöre einer Jungfrau Flehen,

Aus diesem Felsen starr und wild

Soll mein Gebet zu dir hinwehen.

Wir schlafen sicher bis zum Morgen,

Ob Menschen noch so grausam sind.

O Jungfrau, sieh der Jungfrau Sorgen,

O Mutter, hör ein bittend Kind!

Ave Maria!

* Nasleduje ešte druhá a tretia strofa.

Sotva 28 ročný, ale už významný skladateľ európskeho mena, F. Schubert vzal papier, pero a začal písať noty. Podarilo sa mu skomponovať jednoduchý nápev, ale zároveň aj úchvatný, plný citu. Aj sám aranžmán mal byť veľmi jednoduchý. Speváka má sprevádzať jedine klavírová hudba, ba ani názov nebol Ave Maria, lež podľa postavy v novele, nazval to “Ellens dritter Gesang”(Elenina tretia pieseň – Elena Douglasová sa modlila ku Márii).

F. Schubert nebol jediným skladateľom, čo si oproboval sily aj na tejto modlitbe. Vlastne, už skoro od samého začiatku, tam od V. st. mnísi si modlitbu nie len mrmlali, ale občas ju aj tíško spievali, dávali jej nápev. Neskoršie, keď na rad prišli skladatelia, môžeme spomenúť verziu Charlesa Gounoda, ktorý priložil melódiu a slová ku hudbe J.S. Bacha a bol tu aj A. Dvořák,, Guiseppe Verdi, ruský skladateľ César Cui (áno, bol Rus), Mozart, Byrd, Elgar, Rosini, Brahms, Stravinsky, Perosi…ale aj Rachmaninov, Bortiansky atď.

“Ave Maria” nechýba ani v repertoáre mnohých slávnych spevákov. Najčastejšie spievajú verziu F. Schuberta, ale občas to “obohatia” aj inou verziou.

U rimokatolíkov Márii sa udelilo také miesto, ktoré v iných cirkvách nemá a preto už či pravoslávnym, alebo protestantom je to trochu divné. Napr. pravoslávni Srbi sa žehnajú len tromi prstami (v mene Trojjediného) a Chorvátov nazývajú “šakaši” (dlaniari), lebo sa vraj žehnajú štyrmi prstami, čiže celou dlaňou, avšak Máriu si uznávajú, ako matku Ježiša, či ako to nájdeme v citovanej stati od Lukáša. Podobne to majú aj protestanti a poukazujú aj na ďalšie verše u Lukáša, ako napr. 1: 47, alebo aj Rimanom 3:23, Matúša 12: 46-50, Sudcovia 5:24, Akty 1:14 atď. atď. Hádka vládne už storočiami a bude trvať aj ďalej, čo sa nás však netýka. “Ave Mária”, ako hudobná skladba očarí každého.

Čo by sme ešte mohli pridať? Prečítajte si Lukáša 1 : 31-45. Tam nájdete, ako Mária išla ku Alžbete, ktorá bola už v 6. mesiaci a táto Alžbeta keď porodila syna, nazvali ho Ján a tohto poznáme, ako Jána Krstiteľa. Keďže bol o 6 mesiacov starší od Ježiša, nebolo ťažko určiť mu miesto v kalendári. Ježišovo narodenie sa určilo na obdobie zimného slnovratu (rímske slávnosti boha Sola) a deň Jána sa určil na jún, letný slnovrat. Ľud európskeho severu vtedy pálil ohne, preskakovali ich… a toto sa misionárom nepodarilo vykoreniť, nuž dostali sme svätojánske ohne a bol pokoj.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com