Európa: Jeden zo svetadielov. Lat. Europa, z gréckeho Európe, za ktoré oxfordov etymologický slovník má poznámku, že „pôvod neznámy“. Prvý záznam o Európe sa vzťahoval na označenie stredného (centrálneho) Grécka.
Starší autori ovplyvnení romantizmom, listovali diela z čias antického Grécka, hlavne ich mytológiu a tu sa stretli s osobou zvanou Europa, dcérou kráľa Fenície, Agenora. Ako v mytológii, tak aj v dejinách, táto Európa je len okrajovou postavou. Žila okolo roku 1550 p.n.l. ale to im neprekážalo, aby práve z jej mena odvádzali aj názov svetadiela.
V gréckych dejinách bolo viacej postáv s menom Europa, Europeus. Ďalší, ale teraz muž, Europeus bol synom spomínanej Europy. Potom, bol tu aj kráľ Sicyónie zvaný Europs, ktorý umrel v 1993. roku p.n.l. čo hneď poukazuje, že grécke slovo europa, ako osobné meno, je hodne staršie od spomínanej Európy.
Ďalší Europus sa spomína ako kráľ Macedónska a pod týmto menom sa spomína aj určité mesto v Macedónsku, na rieke so súčasným menom Vardar. Tiež tu bolo aj mesto v Sýrii, na Eufrate, ktorého paralelný názov bol aj Amfipolis a Thapsacum, mesto v Médii, na Kréte atď. Pri všetkých týchto spomínaných názvoch, jedno je spoločné. Všade tu ide o zložené slovo, kde ako predponu máme grécke Eu-. Táto predpona v sebe zahrňuje grécke epické éús / έύς = smelý, dobrý, ale v nominatíve sa mení na eú / εύ = dobre, dôkladne, správne a najčastejšie sa využíva v kombináciach, ako napr. eufónia, eukalyptus atď.
Gréci potrebovali názvy pre svetové strany, oblasti ležiace východne, západne a i južne. Tam smerovali ich cesty, plavby, avšak v smere na sever sa plávať nedalo a ani nebola potreba, nuž pre tú stranu ani nepotrebovali nejaký spoločný identifikačný názov. Podobne, ako čo nepotrebovali ani nejaký zvláštny identifikačný názov pre seba. Názov Grék nepoznali. Ešte nejestvoval. To dostali neskoršie. Od Rimanov. Sami seba poznávali pod názvami odvodenými z mena miest, oblastí, otrovov, kde žili, kým zase (H)ellas sa v staroveku najprv vzťahovalo na oblasti Arkadia, Attika, Aetolia, Doris, Lokris, Boetia a len neskoršie nastáva posun aj na celé Grécko. Dôvod tohoto bola asi oblasť Elis s mestom Olympia. (Hebrejské Eliša sa vzťahuje iba na Grécke kmene v Peloponézii, alebo aj na Sicílii.) Súčasní jazykovedci v úplnosti odhadzujú teóriu, že svetadiel Európa svoje meno dostal podľa mena dcéry feníčskeho kráľa. Skorej uvedú, že „pôvod neznámy.“
Sami Gréci Európou nazývali stred Grécka, čo bude niekde v oblasti Macedónska. V názve macedónskeho kráľa a i mesta Europus, Europos, bude závažné to, že je pomerne ďaleko, dobre schované, chránené pohoriami a pod. Dá sa tu špekulovať, ako napr. svet za horami, svet ďaleko od pobrežia Grécka, svet dobre chránený, čo asi neskoršie podnietilo posunutie názvu Európa z ústredných oblastí Grécka, ďalej na sever, do Macedónska a odtial ešte ďalej na sever, do oblastí, ktoré už nepoznali. Tento predpoklad podporuje aj slovo eúráx / εύράξ = bočne, bočnou stranou, eúrú- opa / εύρύ-οπα = ďaleko duniace, hrmiace, ďaleko vidiace, či aj εύρυ-χωρια = voľný, otvorený priestor, voľná, otvorená krajina. Výber je široký a nie celkom spoľahlivý.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Pokračovanie nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára