Triglav
Stopy po tomto božstve sa nám zachovali šírom slovanského sveta. Aj najvyšší končiar v bývalej Juhoslávii, teraz v Slovínsku, pýší sa jeho menom.
Boh Triglav mal aj svoje tri hlavné funkcie. Vystupoval ako boh-kňaz, boh-vojak a boh-živiteľ. Mal tri strieborné hlavy a na tvárach zlatý závoj. To vraj preto, lebo už vtedy ľud až tak morálne poklesol, že ani boh si už neželal vidieť ľudských nedostatkov.
Bol aj veštcom a pri tejto funkcii sa slúžil rozličnými metódami. Jedna z nich bola aj pozorovanie čierneho tátoša v rôznych situáciach, hlavne keď prechádzal pomedzi dve do zeme zapichnuté kópie. Ak sa prešmikol bez dotyku, bol to výborný predznak planovanej akcie.
Chrámi zasvätené tomuto božstvu nachádzame šírom oblasti obývanej Slovanmi a najmä vo východnej časti Nemecka. Najzachovanejšie pamiatky pochádzajú z okolia Štetína. Tu našli aj jeho zlatú sochu a rad vynikajúcich menších sošiek, znázorňujúcich tvorenie sveta podľa slovanského chápania, mytológie.
Po každej vojnovej výprave, do chrámov Triglava sa donášal desiatok vojenskej korysti, lupu, takže časom sa tu nahromadilo ukrutné bohatstvo.
Upír, Vampír
Démon, čo vstupuje do mŕtvol pochovaných zaživa a cez noc vychádza z hrobu, aby sal krv živých ľudí, zvierat. Na tento spôsob sa živý. Známy je v celom slovanskom svete, ba odtialto vyšiel aj do šíreho sveta. Čes. upiór, staropoľ. upierz, ukr. vopyr, vepyr, rus. upýr, srbh. vampir, ktoré V.Machek považuje za staršiu variantu upíra, bul. vapir, vampir, vepir. Upír je démon čo sa na človeka zakvačí, zahryzne ho, prisie sa, zachytí sa, čiže vrepí sa. (Slovenské vrepiť sa = pevne sa zachytiť, utkvieť na niečom, uviaznúť niekde.) Z tohoto sa aj odvádza meno upíra. Srbh. vampir preniklo do sveta, stalo sa svetovým názvom z dôvodu, že v Srbsku v rokoch 1725 a 1731 boli dve „vampirické aféry“, o ktorých sa vo vtedajšej tlači naširoko písalo a takto sa so slovom a démonom spoznala aj európska spoločnosť. Preniklo do francúzštiny ako vampire, odtiaľ do angličtiny tiež ako vampire, do nemčiny ako Wampyr atď. Zo západu táto podoba preniká zase do Ruska, ako vampir a na Ukrajinu, ako vampyr. (V. Machek)
Slovo preniklo i do mod. latiny, ako Vampyrus spectrum, odborný názov pre druh malého netopiera, známeho tým, že cicia krv zvieratám.
Tur
Meno tohoto boha vychádza zo slovanského názvu predka už vyhynutého druhu rožného dobytka, Bos Taurus. V románskych jazykoch sa aj dnes stretávame s Toro, Toreádor, ba je tu aj mesto Toríno atď. U nás pamiatka na neho pretrváva v názve kraja Turiec.
Božstvá v podobe býkov nachádzame v mnohých kultúrach Euroázijského kontinentu. Spomína ich aj Biblia. Býk bol silný, a ako domáce zviera, aj veľmi užitočný. Poskytoval pomoc pri prácach na poli, človeku dodával potravinu a pod.
Tento slovanský boh Tur, bol aj bohom vojny. Ľud si ho uctieval najmä preto, že zároveň bol aj jeho ochrancom. Chránil ho pred vojnovými dianiami. Chránil ich od zloby okolitých plemien.
Veles / Volos
Toto bol jeden z najvýznamnejších našich bohov. Bol ochrancom dobytka a v prevažne pastierskej spoločnosti, práve dobytok bol zárukou bohatstva, blahobytu, prosperity, plného žalúdka. Dobré pasienky a plodné stádo ručili dobrý život a práve táto sféra bola v jeho moci. O jeho veľkej rozšírenosti a popularite ešte aj dnes máme živé stopy. V Bosne a Hercegovine, nad Mostarom sa vypína hora Velež. V Macedonsku je mesto (Titov) Veles. V Českej republike, na Morave sú Velešovice. Na Záhorí, neďaleko Moravy je kopec Veleš. Určite sú aj ďalšie stopy, no to by si už vyžadovalo študovanie máp celého slovanského sveta.
Čo sa týka etymológie, to je tu akoby trochu popletené, nepriehľadné. Mnohých mýli fonetická príbuznosť s latinským názvom keltského plemena Volcae, z čoho časom vznikajú názvy pre Welšanov, Valóncov a hlavne tu mýli aj slovanské valach, valaška, Valachia atď. Naši valasi sú pastiermi, ale aj ich názov súvisí s lat. Volcae. Meno boha Velesa, Volosa je však slovanským jazykovým útvarom a východiskom mu je praslovanské vels-, vols-, ktoré je v príbuzenstve s volst, voloděti, z čoho máme také slová, ako je vlasť, vláda, voliť, vôľa, vôl , ba je tu aj vlas a príbuzenstvo ku gréckemu oúlos, čo znamená kučeravý, krivorohý.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: píše Ján Kulík
Pokračovanie nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára