Rarach, alebo aj Rarášok
Zlý duch, čert, diabol, škriatok, ale aj bôžik hojnosti úrody a obživy. Má mnoho podôb, ale najčastejšie sa zjavuje v podobe ohnivého sokolíka, ktorý sa liahne z vajca zabudnutého na peci. Jeho ríša je veľká. Máme ho v slovenčine, v češtine, poľštine, ruštine, ukrajinštine, v slovínštine atď. ba spomína ho aj sanskrit, ako rákśas = diabol, démon, zranenie. V prakrite sa mení na rakkha-, pod čím sa už chápe aj ženského démona v tamojších legendách, kde sa zjavuje aj ako vlčica. Pre akú príčinu sa rarach, rarášok stal aj diablom, démonom, zlým duchom, ťažko uhádnuť. Východiskom mu je sans. koreň raks = strážiť, ochraňovať, brániť, odkiaľ vychádzajú ďalšie sans. slová s významom ochranca, ochranca polí, ba aj zariekadlo na vyháňanie zlých duchov a pod.
Rod
Tento boh bol pôvodne bohom hospodárov, keďže obrábanie pôdy, jej štedrosť atď. nie je maličkosť. Aj táto akcia si vyžaduje mať svojho boha, ochrancu, patróna. Zahrávanie sa s osudom, blahobytom rodiny, ba celého rodu, vôbec sa neodporúča. Neskoršie si Rod preberá aj ďalšie funkcie. Stáva sa univerzálnejším, ba na čas aj univerzálnym bohom. Stal sa bohom nebies a tým na seba prevzal aj funkciu dažďu, hromobitia, plodnosti, všeobecnú ochranu rodu a pod.
V pôvodnej funkcii, Rod je stvoriteľom zeme a života vôbec. On stvoril aj samého človeka. Zakladal rodiny. Rozptýlené rodiny zozbieral a zorganizoval v rody, národy. Aby na svoje dielo mohol ľahšie dozerať, vzniesol sa do výšin a naši predkovia si ho znázorňovali ako sedí vo vzduchu, na obláčku a odtiaľ rozsieva semená z ktorých vzklíčia nové deti, lebo on sa staral aj o plodnosť, počtový vzrast svojho ľudu. Jeho ľud si ho občas privolával, žiadal si jeho prítomnosť hlavne v čase spomínania si na svojich predkov a z tohoto faktu ho kľudne možno zaradiť medzi naše najstaršie božstvá. Možno ho umiestniť do časov kultu zbožňovania predkov. Tento kult zanikol hodne pred nástupom kresťanstva u Slovanov. V súčasnosti ho nachádzame v kultúrach východu a to hlavne v kultúre Číňanov.
Keďže Rod bol bohom stvoriteľom a staral sa aj o plodnosť rodu, aj sám musel byť príkladom usporiadaného manželského života. Už monogamného. Oženil sa. Manželkou mu bola bohyňa Rozanica. Táto skutočnosť, jeho monogamné manželstvo svedčí, že Slovania hodne skorej spoznania sa s kresťanstvom, uprednosťovali si monogamné manželstvo. Hodne skorej, ako v kultúrach Semítov.
Neskoršie, Rod utratil svoj trón v prospech Perúna. // Podobné konanie najdeme aj u Grékov, kde Zeus zvrhol svojho otca Chrónosa, Chrónos zvrhol svojho otca Uranusa...// Vtedajší bohovia jednali a konali ako aj sám ľud tej doby. Pri vystriedaní Roda Perúnom, tu nejde o vystriedanie otca, synom.
I keď sa nám Rod, ako božstvo, vytratil z povedomia, zostal nám v reči. Pamiatka na neho žije v slovách, ako rod, rodina, národ atď. (Viď Rod-ina.)
Rozanica
Manželka boha Rod. Viď Rod.
Rujevít
Meno tohoto sedemhlavého slovanského boha tesne súvisí so slovanským pomenovaním mesica, napr. český řijen, chor. rujan atď. V jeseň, v čase keď sa pári vysoká zver (jelene), v čase ruje, z hôr sa ozýva ručanie. Ide tu o indoeurópsky koreň ru, ktorý má zvukomalebný pôvod. Z toho, v latinčine máme rugitus, rugire, v ang. rut, roar, v nem. roehren atď. čiže Rujevít bol bohom jesene, párenia sa v ríši živočíchov a pravda i silného revu, ručania, bučania, búkania, hučania atď.
Rusalky
Viď Víly.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Pokračovanie nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára