Nábožné piesne 3

Boh v milosti je predivný.

Táto vznešená pesnička v angličtine má názov „Amazing Grace“ , čo vo voľnom preklade by sme mohli chápať ako Udivujúca, Predivná milosť a pod. V naších Spevníkoch zatiaľ nejestvuje. So slovenským textom sa stretnete jedine v rozličných cirkevných spevníčkoch, ako je napr. náš lokálny spevníček „Chválospevy z Lavertonu“, ktorý zostavil náš kňaz, Miloslav Velebír a vydal to tunajší slovenský zbor Krista Pána, v roku 1998. Proste sa pýtalo mať aj túto pesničku v slovenskom preklade, lebo sa tu krajania s ňou často stretávajú. Počujú ju pri mnohých slávnostiach, verejných zoskupeniach a to nie len náboženských, ale aj sekulárneho charakteru. Zahrnutá je aj do asi všetkých Spevníkov v anglickej reči. Našla svoje miesto aj v anglickom vydaní evanjelicko lutheránskej cirkvi v Austrálii. Kto je autorom slovenského textu, to sa v spevníčku nespomína, avšak pôvodným autorom anglíckej verzie je John Newton (1725 – 1807). Nápev si vypožičal, či prevzal z jednej starej americkej ľudovej piesni, ktorá vznikla niekde na plantážach bavlny a pôvodne sa nazývala „Loving Lambs“, čo by sme volne preložili, ako milé jahniatká. Ako za najstarší zápis tejto melódie, pokladá sa zbierka „Virginian Harmony“, ktorú zostavili Carrell a Clayton, v 1831. roku. Autorom textu je J. Newton a ako základ, poslúžili mu verše 1Kr 17:16-17 a list Efezským 2:8-9 „Lebo milosťou ste spesení skrze vieru. A to nie sami za seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ John Newton vyrastal bez matere. Táto mu umrela keď ešte nemal ani 7 rokov. Otec sa znovu oženil a John, ako 11 ročný chlapec, stáva sa námorníkom na otcovej lodi. Po čase, z neustáleho nerozumenia si s otcom, odchádza z jeho lode a hľadá si zamestnanie u iných kapitáňov. Na čas robil aj na pevnine. Tu, na ostrovoch vedľa západného pobrežia Afriky, chytal, vykupoval, zbieral čiernych otrokov pre plantáže v Ameriky. Neskoršie, keď sa zmohol, kúpil si aj vlastnú loď a aj sám začal obchodovať s otrokmi. Bol to krutý a morálne špinavý spôsob zarábania si na živobytie. 10. marca v roku 1748. plával z Afriky, do Anglícka. Strhla sa ukrutná búrka. Už si aj myslel, že sa loď rozpadne a tu všetci potonú. Každá snaha riadiť loďou bola márna. Rezignoval. Uchýlil sa do kajuty a tu siahol po knihe holandského mnícha Thomasa Kempisa (1380 – 1471), „Imitácia Krista“ a čítal. Čítal o jeho strašných zážitkoch na mori a čo Duch Svätý dopúšťa na ľudí, aby videli, že spasenie si najdu len a jedine v Ježišovi . Búrka stíchla a loď nepotonula. Ešte niekoľko rokov navážal otrokov, kupoval ich za lacný peniaz a v Amerike ich draho predával. Tamojšie plantáže potrebovali otrockú pracovnú silu. Postupne však aj sám začal chápať krutosť svojho konania vôči blížnemu a snažil sa tým jeho otrokom aspoň čiastočne tú cestu uľahčiť. Konečne, za dobrého otroka aj dostal viacej peňazí, ale začínalo ho trápiť svedomie. Prestal s týmto obchodom, ba čo viacej, stal sa veľkým odporcom obchodu s otrokmi. Začal proti tomu aj aktívne bojovať. Vrátil sa do Anglícka a tu sa aj v 1750. roku oženil. Z bývaleho kapitáňa stáva sa prístavný úradník v Liverpoole. Zotrval celých 9 rokov. Až kým si nebol aj duchom istý, že ho Boh pozýva na svoju vinicu. Pylne začal študovať teológiu a ako 39 ročný stáva sa anglikánskym kňazom. Horlive kázal a často sa vracal ku vlastnému spôsobu žitia, ako obchodník s otrokmi, na opis tej veľkej búrky, keď už bol rezignoval a svoje služby spestroval jednoduchými pesničkami, kde ale bolo cítiť pravý zápal pre život v Ježišu. Po čase mu už zásoba pesničiek nepostačovala, nuž začal si písať vlastné. V tomto mu pomáhal jeho sused a priateľ, William Cowper. V tom čase známy spisovateľ. Už ako staručký, jednou príležitosťou vraj hromohlasne vyhlásil:“ Moja pamäť ma už skoro úplne opustila, ale si ešte vždy pamätám na dve veci: Sám som veľkým hriešnikom a Ježiš je veľkým Spasiteľom.“ Poslednou žiadosťou tohoto človeka, ktorý polovicu života strávil v najväčšom hriechu, ako úplne neveriaci, ale druhú polovicu ako kajúci sa a horlivý hlásateľ Božskej milosti, bolo, aby mu na náhrobný kameň vyryli slová: „John Newton, úradník, svojho času neveriaci a obchodník s otrokmi z Afriky, ale Božou milosťou a milosťou Spasiteľa Ježiša Krista bol uchránený a privedený na správnu cestu, hriechy mu boli odpustené, aby mohol kázať čistú vieru, tú na záhube ktorej tak dlho a tvrdo pracoval.“ Vyryli mu to. Miestom jeho večného odpočinku je lokálny cintorín vedľa chrámu v dedinke Olney, v Anglícku. Tu bol aj pôvodne uvedený do kňažského úradu a tu strávil dlhé roky svojho účinkovania. Aj slovenský text jeho piesne „Amazing Grace“, či u nás „Boh v milosti je predivný“, dobre vystihuje život a pokánie autora. Počuť tam slová kajania sa nad svojími skutkami, ale i slová nádeje v milosť Božiu. .......................................................JK