Kalvín: Muž. m. pomerne frekventované v U.S.A. v Austrálii a na N. Zealande. Východiskom mu je priezvisko francúzskeho cirkevného reformátora, Jean Cauvin, alebo Chauvin, ktoré vo svojej lat. podobe je Calvinus. Po tomto priezvisku siahli mnohí protestanti a z neho si urobili krstné meno. Jeho význam je plešivý muž.
Kamil(a): Meno vychádzajúce z lat. Camilla, Camillus, ktoré súvisí s lat. camilla = dievča šľachetného rodu, dobrého pôvodu, z dobrej rodiny, lebo Camillus má význam junák, hrdina z významnej rodiny, ktorý býval prítomný pri obradoch prinášania obetí božstvám. Jeho pôvod je však v jazyku Etruskov a tu mal význam niečo, ako Merkúr, posol božských zvestí.
Karl: Už osamostatnené muž. m. ktoré vzniklo ako skratka pôvodného Karol.
Karmela: Žen. m. heb. pôvodu, s významom záhrada. Rovnako je pomenovaný aj kopec v blízkosti izraelského mesta Haifa. Toto meno sa zjavuje hlavne medzi katolíkmi.
Karmen: Žen. m. najskôr lat. pôvodu, s významom pieseň, ale nevykľučuje sa ani možnosť heb. pôvodu a príbuznosť ku Karmele, s čim sa význam posúva na záhrada, či španielska podoba mena Karmela. Rozšírené je výlučne len medzi katolíkmi.
Karol: Muž. m. starogermanského pôvodu, kde sa jeho význam vysvetľuje proste, ako muž. Zlatinovaná podoba je Carolus. V staroger. jaz. Karl, Karal malo význam človek, muž a tak sa zachovalo aj do dnes, hlavne v hornonemeckom dialekte, kde Kerl = chlapec, človiečik. Príbuzné je ku gréckemu géron = starec, geraléos = starší, sanskritovému járati = starší, minulý, skorejší a peržskému zer = starček. Vo včasnom stredoveku, keď sa Germani stávali „kultúrnymi“, keď sa snažili znovuvybodovať to, čo skorej zbúrali, keď sa snaźili založiť sväté rímske impérium“, ktoré už nebolo ani sväté a ani rímske, ale v predstavách neskoršieho Hitlera bol to prvý Reich, vládol tam Karoľ Veľký, či neskorší Karlomani, Charlomine, Charlomaine... práve z tejto skutočnosti, do jazyka nám preniklo slovo Karol a z toho sme si utvorili aj kráľ, vo význame vládca, knieža, „knjaz“. Meno Karol, Karl, Karel, Chrls, Charlie, Charlotte (žen. variant Šarloty)... v kresťanskom svete je pomerne frekventované aj dnes a to bez ohľadu na denomináciu.
Karolína: Žen. podoba muž. m. Karol.
Kasandra, Cassandra: Žen. m. zastúpené už v antickej gréckej mytológii. Nosila ho trójska princezná a veštkyňa. Do kresťanskej Európy vstupuje len niekde v renesancii, v čase zvýšeného zaujmu o klasickú kultúru. Význam sa vysvetľuje ako: zápalčivá, zapaľuje sa, horí láskou... Meno sa niekedy skracuje na Sandra, i keď tu vlastne ide o taliansku skratku mena Alexandra.
Katarína: Široko zaužívané ženské meno. V rozličných podobách ho najdeme po celom kresťanskom svete. Zastúpené bolo už aj v staroslovanskom jaz. ako Ekaterína. Pôvod mu je v Grécku, kde je frekventované aj ako Aikaterína, Katharína... Východiskom mu je gr. slovo pre čisté = kathrós, ale pripúšťa sa aj staršia podoba , so začiatočným „e“, čiže Ekathros, Ekatos, v ktorom prípade sa význam posúva na: aké to bude z diaľky? (čo sa vzťahuje na boha Apolóna). Do úvahy môže prísť aj gr. Ekáte, čo je už meno jednej z gr. bohýň. Najsprávnejšia alternatíva bude práve meno bohyne, lebo v nej sú zastúpené všetky spomenuté atribúty. Domácke podoby sú: Kata, Katka, Katuša, Katrena, Kača atď.
Katriona: V jazyku britských Galov je to podoba Kataríny.
Kazimír: Muž. m. slovanského, najskôr poľského pôvodu, avšak nie len o samom pôvode, ale aj význame, je rad konfliktných náhľadov. 1/ Utvorené je na podklade lat. Casimiro, čo je lat. názov indického štátu Kašmír, ktorého sanskritové podoba je Kačmiras. 2/ Východiskom mu bude lat. cassis, ktoré znamená prilba. 3/ Meno je vyložene slovanský útvar a východiskom mu bude slovo kaziť = ničiť, búrať, mariť. 4/ Východiskom mena je kázať = hlásať, propagovať, staroslov. kazati, ktorého význam je aj hovoriť, zakladať sa, zvestovať, ukazovať... kým koncovka –mír predstavuje typické slovanské zakončenie mena, s významom mier, pokoj, kľud, poriadok. Najreálnejšou sa zdá byť varianta číslo 4, lebo ktorý rodič by sa rozhodol nazvať si syna menom podryvača pokoja, mieru? Zároveň, keď toto meno vzniklo, sotvaže niekto zo Slovanov počul niečo o Kašmíre.
Kim, Kiberley: Žen. m. ktoré pôvodne bolo priezviskom s významom rúbanisko, čistinka v lese. Vychádza zo staroangličtiny. Podľa iného prameňa, Kim je úplne samostatným menom a východisko má v staroang. Cynebeald, v ktorom prípade sa mu význam posúva na smelý, kráľovský, nebojácny, odvážny, ktoré dalo základ aj priezvisku Kimbal.
Klára: Žen. m. lat. pôvodu, s významom čistá, priezračná, slávna. Aj dnes sa v rozličných rečiach pre niečo čisté, priezračné, použije slovo clarity, klarita...
Klaudia, Claudia: Ženská podoba mena Klod, Claud. viď.
Klement: Muž. m. odvodené z lat. clemens = mierny, milosrdný, jemný a pod. Žen podoba je Klementína.
Kleopatra: Žen. m. nie egyptského, ale gréckeho pôvodu a predstavuje kombináciu slov kléos = sláva, chvála, pýcha + páter = otec, či význam mu je dcéra slávneho otca, alebo ešte skorej sa ho vysvetľuje, ako otcova pýcha. Slávna egyptská Kleopatra svoj pôvod mala v gréckom rode generála Ptolomeja a tento rod sa na egyptský trón dostal v čase rozkladu ríše, ktorú „vybudoval“ Alexander Macedónsky.
Klod, Claud: Mužské meno, ktorého východiskom je priezvisko významnej rímskej rodiny Claudius. Toto v latine znamená krivý, chromý, nepresvedčivý, neuspokojený, kuľhavý... avšak sám pôvod tohoto rodu má svoje korene v Grécku, v gr. jazyku, kde mu je význam slávny. Práve táto grécka nitka bude aj v základe názvu rodu a aj neskoršieho krstného mena. Najmä keď uvážime, že ťažko najsť rodiča, čo si potomka nazve menom chromého, kuľhavého, mrzáka.
Klotilda: Žen. m. starogermanského pôvodu, ktoré vzniklo spojením slov pre hluk + boj, čiže vysvetľuje sa, ako hlučný boj, hlučná bitka.
Koloman: Muž. m. lat. pôvodu s významom pestovateľ, ošetrovateľ, ochranca, čestný človek a pod.
Konrád: Muž. m. staroger. pôvodu, kde máme slovnú kombináciu priebojný + poradca.
Konštantín: Muž. m. lat. pôvodu s významom stálosť, pevnosť, neváhavosť, harmónia, súlad... Podľa cirkevných dejín, toto bolo meno prvého „kresťanského“ vládcu, zakladateľa mesta Konštantinopola / Carihradu... Ženské varianty sú Konštantína a Konštancia.
Kornelius: Muž. m. ktoré pozná už aj starý slovanský jazyk a to v podobách Kornil, Korniľ. Východiskom mu je grécke meno Kornélios, avšak jeho koreň je v latine, v priezvisku starej rímskej aristokratickej rodiny Cornelius. Presný význam mena je ťažko určiť. Prevláda mienka, že východiskom mu bude lat. corn = roh, rožok, ale zároveň v základe môže byť aj lat. cornum = druh jahôd, ktoré sa po grécky nazývajú krános. # V litovskom jazyku kirnas = višňa, višňové drevo, višňový strom a kéras = koreň, peň a sem patrí aj praslovanské kore = koreň rastliny.
Kozmas, Kozmo, Kuzmín: Muž. m. gréckeho pôvodu, s významom poriadok.
Krasoslav: Slovenské muž. m. utvorené spojením slov krása + oslava.
Kristína: Žen. m. lat. pôvodu, s významom kresťanka. Viď Krištof, Kristofer.
Krištof, Kristofer: Muž. m. gréckeho pôvodu, s významom nosí Krista. V čase šírenia sa kresťanskej ideológie, pod týmto menom sa chápalo nič iné, ako proste kresťan, ten čo v sebe nosí Kristovo učenie. Transformácia v osobné meno nastáva len neskoršie. V kresťanských legendách sa hovorí, že Krištof svojho času preniesol Ježiša cez rieku a preto sa z neho stáva sv. Krištof, patrón cestujúcich. Divná legenda, keď dejiny v čase Ježiša nespomínajú aj takéto osobné mená. Krištof, Krištofer vychádzajú priamo zo slova Kristus, ktoré je odvodené z gréckeho christós / χριστός = pomazaný.
Kvetoslav(a): Muž. a žen. meno, ktoré vznikli spojením kvet + oslavovať...
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Pokračovanie nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára