Fagan: Chlapec, nezbedný chlapec. Zaujímavé slovo, ktorého výskyt v slovanských jazykoch je v slovenčine, čes. fakan, chor. fakín (zjavuje sa aj v priezvisku Fak). Zastúpené je aj v angličtine a to nie len s jedným, ale celým radom významov. Základ tu tvorí fag, odkiaľ vychádza aj fag(an) = v ang. systéme štátneho školstva, mladší žiak, ktorý posluhuje, je „posilný“ staršiemu. O pôvode tohoto slova oxfordov et. slovník poznamenáva:“pôvod neznámy“, avšak pri slove fawn = ukázať radosť, nadšenie, vrtieť chvostikom, láskať sa niekomu, byť servílny a pod. udáva sa ger. pôvod a paralely v st.h.n. faganon, gót. faginon, st.nór. fagna, koreň faegen = radosť, nadšenie, potešenie, ochotne, z radosti, milerád a pod. V ďalších významoch fag- sa obyčajne vzťahuje na niečo malé, drobné, namáhavé, až sa to končí s významom cigarety, ohorka cigarety a derogatívnym názvom pre homosexuála, pédera.
V írskom jazyku fág = nechať, zanechať, odhodiť na stranu, rozlúčiť sa, ale aj z niekoho si robiť sprostáka a fágálach = slaboch, trpaslík, drobné plemeno, zakrpatenec.
Akou cestou sa toto slovo dostalo aj ku nám, môžeme zatiaľ iba špekulovať a hneď sa nám tu ako prvé, vynára naše vysťahovalectvo do Ameriky, avšak sotva verím, že sa naší vysťahovalci stretli s jeho významom, ktorý figuruje v slovenčine. Skorej si tu môžeme spomenúť na naších študentov študujúcich na cudzích univerzitách, ktorí určite boli aj v rôznych internátoch a po príchode tam, starším študentom robili faganov. Podobne tu môžeme uvažovať aj o starobylom vplyve írskeho kresťanstva na naše územie (odtiaľ máme pátriky) atď.
Český et. slovník fakan, fagan vysvetľuje ako vulgárny, hrubý termín pre dieťa. Odvádza ho zo základného fákat = posrať sa, čiže zasran. (Šmilauer) Ešte inak sa na to díva Treimer Lingua 9.1960.100, kde sa pôvod hľadá v lat. vagans, základ vagor = túlať sa, potulovať sa, „pobehaj“, za ktoré Václav Machek má poznámku, že nepravdepodobné. Asi je to chybný uzáver, lebo írske (keltské) slovo a význam podporuje práve tento odtienok významu, kým fákat sotva bude mať nejaký súvis s faganom, fakanom. Skorej tu bude východisko fekálie, , lat. faex, -cis = sediment, kal, výkal, ostatok, zvyšok, Keď ale porovnáme anglické a írske význami s latinskými, črtá sa určitá príbuznosť, čiže všetky vychádzajú z rovnakého prakoreňa a preto ox. et. slovník má tu poznámku „pôvod neznámy“, kam by sme mohli pridať aj „neurčitý“.
S týmto slovom tesne súvisí aj fafrnok = dieťa.
Fajfa: Väčšia „ciovka“, cievka na namotávanie priadze v podobe akoby veľkého vretena. Slovo bolo bežné v čase domáckeho tkania plátna. Predstavuje adaptáciu pôvodne nem. pfeife. Bližšie viď Pípa v kap. Č. 4.
Fasovať: Dostávať, dostať niečo ako prídel, dostávať, dostať bitku, vyfasovať. Z nem. fassen = dostať, schmatiť, obdržať, držať.
Fodroška: Viď Kap. 4.
Fojtáš, fujtáš: Ľudové a dnes i zastaralé slovo, s ktorým sa stretávame už len cez Vianoce, keď mládenci si nabíjajú „pištole nabíjače“ a idú strielať pod okná dievčat. Fojtáš, fujtáš je vlastne zátka, obyčajne z kúdele, papiera, na upchanie náboja v puškách starého typu. Prevzaté je z maď. fojt = dusiť, škrtiť, avšak nevykľučuje sa ani príbuznosť so slovami ako sú: fúľať, furkovec, fúľok, šúľok, šúľať a pod.
Frajer: Milenec, milý, ten čo sa dvorí diečaťu, ten čo sa nápadne, parádne oblieka, fičúr. Tu máme dobrý exemplár adaptácie pôvodne nemeckého frei = slobodný, voľný, slobodne, volne, ktorého equivalent v ang. je free, gót. freis, ger. frijaz. Všade je prítomné ie. *prijos, s ktorým súvisí aj sans. priyá- = príjemné, milé, welšské rhydd = voľný, slobodný a slovanské podoby pre priateľ, príjemné, či aj srbch. prija.
Franforec: Útržok, zdrap. Tesne súvisí so slovom frakcia. Východiskom je lat. frangere, frango, fregi, fractum = lámať, trhať drobiť, mleť a lat. fortis (tal. forza) = sila, násilie.
Frckať: Kropiť, po troche vystrekovať, poprchávať, frcnúť = dať len trochu, neveľa, málo.
V závislosti od toho, ako ďaleko chceme isť pri vysvetľovaní et. tohoto slova, nazrieť do minulosti jazyka, môžeme sa celkom ľahko dostať ku jeho zvukomalebnému pôvodu. Konečne v podstati všetky slová v sebe skrývajú zvukomalebný pôvod. O tomto sa vyjadril rad anglických etymológov 19. storočia a našli sa aj takí, čo tvrdili, že každý jazyk sa dá zviesť, zredukovať na 200 základných onomatopeických zvukov. So slovom frckať tesne súvisí fŕkať, frk, zafrkávať, pršať, vrčať, vlk, frňák, prcať = páriť sa, pohlavný styk párenia, prč = samec jednotlivých druhov zvierat, ako baran, cap, býk... ba tu v príbuzenstve stojí aj fľak atď.
Slovenské fŕkať, frckať, srbch. prskati.. atď. svojimi podobami sú zastúpené vo všetkých slovanských jazykoch, s rozličnými, ale príbuznými významami a všetky sú v príbuznosti so sans. prš = kropiť, fŕkať, prša = kvapka, pršatá = ofŕkaná, strakatá, jarabá... a z rovnakého koreňa vychádza aj sans. pr = plniť, či aj naše slovo plniť.
V tesnom príbuzenstve je aj sans. vrš = pršať, vŕšti = prší, daždí... Paleolinguistika sa domnieva, že východiskom všetkého je zvukomalebné vŕ, vrčať, lebo keď zver vrčí, vtedy mu aj z papule frčí, fŕka, čo je v základe aj takého slova, ako je vlk, sans. vŕka.
Petrovský humoristický časopis Fera Klátika, Frčka tento význam slova dobre využil a to vo všetkých jeho variácich: zafrkávať, frckať, prcať, vrčať atď.
Fúľať, zafúľané: Špiniť, špinavé. Reprezentované je aj v Slovníku slov. jazyka, avšak fúľok a vyfúľať = „vytisnúť“ tam už nie je. Slovo fúľať = špiniť, máme z germanského jazyka, kde v starom hornom nem. bolo fulida, v gótskom fuls = smrdiace, nemecký fault = zhnité, hnísavé, germnaský fulaz = špinavé, zosmrdené, zhnité atď. Koreň je indoeurópske pú, z čoho v latine je pus, putridus = zhnitý, zapáchajúci, hnusný, špinavý...všetko je príbuzné ku gréckemu pínos / πίνος a slovanskému špina.
Odtialto, ale už medzi nami, vzniká aj fuj (ale to smrdí, v sans. je puy = smrad), fúľok = tvrdé hovno, vyfúľať = niečo, nejakú sprostosť „vytisnúť“, ba aj furkovec = zašúľaný druh cestoviny, ale tu už dochádza i ku kríženiu, kontaminácii so slovom šúľať a gúľať a z toho vzniká i fujtáš, fojtáš, ba s týmto súvisí i jeden z posmešných názvov pre tlačenku, brezák, cogaň, fuťáš. Fuťáš s sebe skrýva odvodené vy + fúľať, čiže vytisnúť, vytlačiť a vystihuje význam slova tlačenka. Viď Brezák a Cogľa.
Fuťáš: Posmešný názov pre tlačenku, brezák, „cogan“. Nikde sa bežne nepoužíva ( len vždy v tej susednej dedine), no všetci toto slovo poznajú. Bude tu naskôr súvis so slovom fojtáš, fujtáš.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Pokračovanie (doplnky, opravy) nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára