Gad, („Gado peknô“): Slovo gad v slovníku slov. jazyka nenajdeme. U nás toto slovo vo svojom pravom význame špiny, hnusu, ošklivosti odumrelo, avšak v iných slovanských jazykoch sa zachovalo. V slovenčine, ako pamiatku máme had = zmíja.
Praslov. gadъ = hnusné, odporné, ošklivé (zviera). Príbuzné je ku lit. gёda = hanba, stud, staroprus. gidan = stud, hanba, str.h.n. quat = zlý, hol. kwaad = zlý, nový h.n. Kot = hrôza, nečistota, špina, exkrécia, hindu, pehlavi gand, av. gainti = vôňa, smrad, zápach, špina, hnus.
V slovenskej enkláve vo Vojvodine toto slovo je frekventované a často počuť: gadná gúžva = poriadna tlačenica, gadne pochodil = zle pochodil, mal smolu, gadne rozpráva = nepekne, špinave rozpráva, gadný človek (žena) = nepekný, ohavný človek (žena), ale aj neuhladený, nekultivovaný, prchký, neporiadny a pod.
„Gado peknô“, vyložený oxymoron zaužívaný v tomto prostredí. Počujeme ho hlavne vtedy, keď mladá mamička ukazuje svoje decko iným ženám, ktoré sa teraz tomu decku chcú prilichotiť a pekne, podľa móresov dediny hovoria: „...ty, ty, gado eno peknô...“ a bozkajú ho. Niekedy aj na bruško, alebo aj na zadočok.
Gálik: Zaužívané na Dolnej zemi a význam mu je pyštek, žliabok na hrdle píšťalky, gerega(melón) a dyňa sa gálikujú, aby sa zistilo, či sú zrelé, zemiak sa krája na gáliky = okrúhle platky (nie krížalky, kržky), mrkva sa krája na gáliky. Gálik vlastne predstavuje vzorku niečoho. Obyčajne, gálik má okrúhlu podobu. Jedine melón a dyňa má hranatý gálik. V Slovníku nie je zastúpené. Východiskom mu je guľa, guľaté.
Gamba: Pera, v pl. aj ústa, ich vonkajšia časť. O tomto slove Machek poznamenáva, že nie je z poľského geba = huba, ústa, ale je domácim expresívnym útvarom. V staročeskom bolo kabelka = ústa, huba a toto, gamba predstavuje „zhrubnuté“ kamba, zosilnené aj hláskou -m-, až sa konečne aj spoluhláska K(amba) posúva v expresívnejšiu, v G- a vzniká gamba. (Jungman-Koníř)
Podľa vlastného náhľadu, je možné, že tu máme pôvodne keltské slovo, írske gob = zobák, ústa, pysk, pyštek, zobať, gálske gob = r/v, z čoho v starofr. go(u)be = plné ústa, nádor, napuchlina.
Ganec, gance: V Slovníku nie je. Zaužívané v slovenskej enkláve na Dolnej zemi s významom druhu sedliackého jedla z cestoviny, v podobe malých knédlikov, buchtičiek, väčších halušiek. Cesto sarobilo zo pšeničnej, ale neraz aj z kukuričnej múky, s pridaním uvarených zemiakov . Po vymiesení, masa sa vyvárala, po čom sa gance posypali makom, medom...
V príbuzenstve bude asi talianske gnocchi = gance, ktoré slovo je tam úplne izolované. Najskôr tam predstavuje výpožičku z niektorého slovanského jazyka, kde v srbh. máme gnječiti, gnjaviti = gniaviť. O týchto slovách, ich pôvode, rad naších etymológov chybne predpokladá germanské zázemie. Slovenské gance, gniaviť je v príbuzenstve so sans. ghacc = tlačiť, stláčať, tlačenica, gacu = kúsok chleba, v hindu gijolna = tlačiť, stláčať rukou, ghat = formovať, dávať mu podobu.
So všetkým súvisí aj tochárske B kante = chlieb, kde D.Q.Adams predpokladá protoindoeurópsky koreň gnedh = tlačiť do jednej masy, stláčať, prešovať, gniaviť a toto dáva do súvislosti so staroanglíckym cnedan = súčasné kneed = miesiť. Toto prirovnáva ku cirkevno slovanskému gnesti = tlačiť, stláčať, gniaviť a staropruskému gnode = koryto na miesenie chleba.
Všetko asi bude súvisieť aj so slovom knedlík, pri ktorom slove Machek predpokladá výpožičku z juhonemeckého Knödel.
Gate: Viď Kap. 4.
Galôn: Viď Kap. 4.
Gazda: Viď Kap. 4.
Gédžo: Prezývka Srba žijúceho na Balkáne, v Srbsku, v kraji, ktorý svojho času tvoril tureckú otomanskú říšu, čiže pod tradičnou hranicou na Dunaji a Sáve. Srbi stáročiami viedli gerilský odboj vôči Turkom. Turkov sa prepadovalo hlavne v noci. V noci sa aj pohybovali z miesta, na miesto. Týchto srbských „hajdúkov“ Turci nazvali Gece (Gedže), čo znamená noc, nočný vták, ba aj kuvik.
Týto Srbi zo Srbska, Gédžovia, do naších krajov každoročne privážali mladé prasiatká (hlavne druhu mangulica), ba stali sa na čas aj hlavnými zásobovateľmi mladých prasiatok. Ľudia si od nich kupovali a doma si to vychovali. Obyčajne sa kupovalo, že koľko je členov v rodine, toľko sa má zabiť svíň, lenže v takom väčšom hniezde, vždy sa našlo nejaké prasiatko, čo kuľhalo. Zaostávalo. Nepriberalo, ako tie ostatné, nuž gazdovia zvykli takéto prasiatko nazývať aj gédžom. Proste význam slova sa posunul z mena dodávateľa, na meno podradného prasaťa.
Gepiť: Ukradnúť. Aj u nás predstavuje skorej slengové slovo, kým v Slovníku slov. jazyka vôbec nejestvuje. V prípade tohoto slova nejde o príbuznosť, súvis s tureckým cep (džep) = vačok, vrecko, alebo srbh. džeparoš = vreckový zlodej, či aj maďarským zseb = vrecko, alebo žeby bolo odvodené z názvu plemena Gepídov. Máme tu príbuznosť so sans. ghrpta-= vziať, schmatiť, z ktorého sa vyvinulo v jazyku pali gheppati, v hindu ghepna = brať prstami, kým v prakrite je len ghep = vziať, brať prstami.
Gerega: Bežné slovo slovenskej enklávy vo Vojvodine, s významom melón. Ide tu o adaptáciu maďarského görögdinnye = grécka dyňa, melón.
Gidráň: Viď Kap. 4.
Gígeľ: Najesť sa do gígľa = najesť sa až po krk, gágor, Adamovo jabĺčko, po hlavu, do sýtosti. Súvisí so slovanským grlo / hrdlo, ako aj sans. variantami pre krk, hrdlo, hrtaň – kanthá, ghicca-, ghencu-, gicca-, gicci < ghart =" krk,">Guča: Niečo zhluknuté, skrútené, zmotané, hrča, gundža. Príbuzné ku sans. guccha = zväzok, bukét kvetov, ktoré v prakrite už nadobúda aj význam zväzku, strapca, viazaničke ovocia a v následných jazykoch aj batôžka, hrče a pod. Tesne súvisí s ďalším slovom gunja (gundža) = zväzok, strapec, batôžtek, viazanička. V peržskom jaz. ghucha = kohútov hrebeň.
Guča, etymológia slova, tesne súvisí s guľou.
Gugáň: V Slovníku nie je, ale vo vojvodinskej enkláve sa pod týmto chápe druh holubov, kde samec sa pri hrkútaní nadúva. Vlastne nadúva sa mu krk. Toľko sa mu to zväčší, že vypadá, ako by tam mal nejakú guču. Práve odtialto aj vychádza jeho názov.
Gumalastiga: Skáče, ako keby bol z gumalatigy. Chybne zachytené guma elastica.
Gumišicer: Prak, gumipuška. Zložené slovo, kde v prvej časti máme guma a v druhej pôvodne nemecké schützen = strieľať.
Guňa: Dula. Druh ovocného stromu a jeho plod jablkovitého tvaru. Čes. kdoule, staršie kdúle, poľ. (g)dula, ukr. (h)dulja, bul. dulja, srbh. dunja. Príbuzné je ku ang. quince = dula gréckemu kudónion malon / κυδώνιον μαλον = kydonské jablko. Názov sa vzťahuje na grécke mesto Cydonia, teraz Canea na Kréte. Všetky názvy majú východisko práve tu.
Dolnozemské guňa asi predstavuje staršiu podobu slova dula.
Gurdža: Nár., expres. Výskyt vo Vojvodine. Význam slova je malý starý domoc, chalupa, biedny dom a pod. Asi sme ho dostali cestou cigánskeho jazyka. Peržský gurdji = domec, chalupa, koliba,Gruzínec, sluha, druh psa. Prešlo i do tureckého jazyka v podobe gurdži, osetského gurji = Gruzínec, koliba.
*V chetejskom jazyku gurta = ohradený priestor, chránený, uzatvorený priestor. Vypadá, že chetejské gurta bude súvisieť so slovom jurta = stanové obydlie u niektorých kočových národov Ázie, za ktoré slovo sa predpokladá turecký pôvod, avšak ak je tu súvis, tak jeho východiskom skorej bude jazyk Indoeurópanov, lebo toto chetejské a peržské slovo súvisí so sanskritovým ghara = dom, kde sa predpokladá ie. koreň *gwhoro-. Odtialto vychádza rad slov v indických jazykoch, ako ghara, gharu, kher, khar... všetko s významom dom, chyža.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Pokračovanie nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára