Grécko-rímsky panteón 1

Panteón Grékov /

grécko-rímsky panteón

...........................................................píše Ján Kulík

* Bez ohľadu, aké máme zamestnanie, aké máme záľuby... ale bez najzákladnejšieho poznania antickéj gréckej a rímskej kultúry, sa nezaobídeme. Denno denne počujeme, demokracia, idiot,morfein, magnet, Mars, Venuša, Jupiter, Urán, Neptún, Saturn, Diana, ba tu je aj sviatok Sv. Valentína, názvy mesiacov v roku atď. atď. Nič „nespadlo z neba“. Všetko má svoje korene práve v antických kultúrach Grékov, Rimanov a aj ďalších. Podať tu všetko dopodrobna, nepôjde, avšak dúfam, že nám vyjde dať aspoň tie najzákladnejšie poznatky, aby keď si tak človek otvorí noviny, zapojí si TV, rádio… otvorí nejakú knihu, aby mal kam siahnuť. Aby mal po ruke aspoň niečo, čo mu vyjasní určité veci. Tu podávame veľmi stručný prehľad greko – rímskeho panteónu, nejaké poznatky z bájoslovia týchto kultúr (na čo sa bude nadväzovať zatiaľ len etymologický slovník archaizmov, no postupne sa pridá aj úplný etymologický slovník, najzákladnejšie poznatky z „panteónu“ Egypťanov, Peržanov, Indov…. ). Plán je tu. Časť je už aj spracovaná, no najväčším otáznikom nám však bude výdrž a pravda, tá odveká. Patričné prostriedky, financie. Uvidíme. Pri čítaní tejto state, neraz sa musíme zamyslieť, lebo určité paralely najdeme aj v našom bájosloví, lenže u nás sa to nevyvinulo v nejakú podporu náboženstva. Slúži nám len ako morálne vodítko, s ktorým často aj pohŕdame, povieme: „Babské rozprávky“, avšak v tých rozprávkach je hlboká pravda. Pravda poznania života. Konečne, ak si porovnáme naše bájky s gréckymi, hneď uvidíme, že v kruhu Indoeurópanov najdeme len nepatrné odchylky a toto poukazuje na spoločný prameň. Na starobylosť aj našich bájok. # Pri písaní som sa slúžil literatúrou nakláňajúcou sa ku nie len gréckemu, ale ku rímskemu spôsobu písania, takže neraz sa tu najde, že pôvodne grécke K= latinskému C, F=Ph, -os = -us a pod. Spôsob písania je najjednoduchejší, na ktorý som sa zmohol. Len zriedkavo tu najdete nejaký vyložene latinský názov, či vyložene poslovenčené anglické, francúzske, nemecké slovvíčko, alebo očitú latinovanú paralelu nášho slova. Toto nie je písané pre „úzky kruh“, aby vypúčal oči, že „odkiaľ to len vie?“, alebo, „no toto je už ono, lebo ho len ťažko rozumiem aj ja a predstav si, ten obyčajný človek, vôbec nebude rozumieť – chvála Bohu, že som vzdelanejší“. (Ale prečo je tam boh a Boh, či aj jeho a Jeho, Neho, Hospodin... to už nevie.) ******* Len jedno môžeme tvrdiť s určitosťou a to je, že greko-rímske náboženstvo bolo opravdovým galimatiášom a vôbec nie niečo, ako nám to podávali neskorší autori a ako sme sa to učili v školách. Antický svet, svet klasiky bol polyteistický v každom ohľade a hlavne aj krajne tolerantný vôči božstvám. Klaňanie sa jednému bohu, vôbec neznamenalo, že sa na toho druhého zabúdalo. V rozličných situáciach vzývali si aj rozličných bohov. Klasický panteón Grékov počítal dvanásť hlavných božstiev, ktoré sídlili na najvyššej hore v Grécku (na svete), Olymp a táto sa nachádza na hraničnej čiare medzi Tesáliou a Macedónskom. (Ináč názov Olymp sa vyskytuje šírom Grécka a poznáme ešte ďalších 14 hôr pod týmto menom.) Hlavní bohovia Grékov boli: Zeus, Hera, Aténa, Apolón, Artemis, Poseidon, Afrodita, Hermes, Hefaistos, Ares, Demeter a Dionýz. Väčšina z nás si týchto gréckych bohov automatický vystrieda s rímskymi, akože ekvivalentnými božstvami : Jupiter, Juno, Minerva, Apolón, Diana, Neptún, Venuša, Merkúr, Vulkán, Mars, Ceres a Bakchus. Takéto porovnávanie je však chybné, i keď vo svete, celkom bežné. Majú spoločné črty, podobný charakter v jednotlivých sférach, ale sa aj podstatne líšia. Bol tu vplyv gréckych božstiev na rímske, ale predsa aj odlišný zrod a aj evolúcia vykonala svoje. Neraz sa nám určitá vlastnosť jednotlivých božstiev ťahá napr. cez kultúru Etruskov, do Fenície, Egyptu, na Blízky a Stredný východ, ba aj sami Gréci objavili, že ich božstvá neraz zdieľajú podobný charakter s božstvami Indie. My sa tu s týmito otázkamy nebudeme trápiť, lebo nič nové nenajdeme. Nič neriešime. Veď ani antickí filozofi si v tom nevedeli poradiť a aj súčasní vedci sa ešte hádajú, ba hádať sa budú do nekonečna. Podávame tu všetko tak, ako sme sa učili v školách, ale aj ako sa dnes celý tento problém panteónu chápe, vysvetľuje. I vedľa rozvinutého náboženstva, klaňania sa božstvám, prekvapuje fakt, že v Grécku nejestvoval žiadny ustálený systém, ako sa určité obrady majú odbavovať, ba nikde nenajdeme ani nejaký univerzálny opis charakteru a funkcie jednotlivých božstiev. Kňazi, podľa tradície jednotlivej oblasti, poriadali ceremónie, prinášali obete a tradícia sa z kolena, na koleno, prenášala „učňovstvom“. Gréci kolonizovali oblasť Mediteránu a s nimi do sveta emigrovalo aj ich náboženstvo, bohovia, obrady... kde môžeme spomenúť, že mnohé včasné grécke legendy, mýty a pod. len napr. Rimanom, boli celkom cudzie. Tu môžeme spomenúť napr. konflikt Uranusa s jeho synmi, Chronosom, Zeusom atď. „božské škriepky“ a pod. Len postupom času (a hegemóniou gréckej kultúry), rímske božstvá sa „približujú“ ku gréckym. Napr. Bakchus ku Dyonízovi, Saturnus ku Chronosovi atď. lebo musíme uznať, že v tom čase Gréci a Grécko boli aj kultúrnou veľmocou. Budovali si v tom čase nejaké „impérium“ a z tohoto procesu nemohol vyostať ani „kultúrny imperializmus“. Ich kultúra sa vyvinula v oblasti východného Mediteránu. V blízkosti a v neustálom konflikte, či vo vzájomnom ovplyvňovaní s kultúramy Semítov, takže, ak sa podívame hlbšie, najdeme tu mnoho styčných bodov. Stvorenie sveta. Každý z nás mal v ruke Bibliu a ak nič iné si tam neprečítal, pozrel sa aspoň na prvú stranu, na Genesis a tu našiel: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola beztvárna a pustá; Tma bola nad prahlbinou a Duch Boží vznášal sa nad vodami.“ „Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň.“ Výklad Biblie nasleduje a aby som to všetko neprepisoval, otvorte si ju a komparujte diania stvárania sveta s nasledovným, čo nám zanechal básnik Hesiod. Gréci boli spokojní s jeho výkladom.

:::::::::::

Pokračovanie nasleduje...

Výklad Biblie nasleduje ... komparujte diania stvárania sveta s nasledovným, čo nám zanechal básnik Hesiod. Gréci boli spokojní s jeho výkladom.

Podľa Hesioda, na počiatku jestvovania, svet bol nejakou beztvarou masou, či bol to chaos. Z tohoto chaosu vzklíčil prvý duch, duch lásky, Eros (lat. Cupid) a širokohrudá zem, Geae; po nej vznikol Erebos, tma a Nyx, noc. Zo „styku“ dvoch posledných, vzniká Aether, čistá obloha a Hemera, deň.

Gaea, už podľa svojej prírody, podľa sily ktorá ju stvorila, prináša na svet Uranosa, pevnú pôdu, oplývajúcu meďou, bronzou, skrytými v horách a Póntos, šíre neplodné more. Homer nám však zanechal asi staršiu povesť, kde sa stvorenie sveta pripisuje bohu Okeanosu, oceánu. Nevieme však, ako sa z tohoto oceánu vynorila zem, zemská súš. Uprostred oceánu však bola súš, zem s množstvom krásnych riek a potokov. Proste bola to oblasť bohatá na všetko. Okolo súše bolo množstvo väčších a menších ostrovov s božskými, rajskými záhradamy. Tu si žil Okeános s manželkou Thetys. Priestor medzi zemským povrchom a nebom vypĺňal vzduch a oblaky. V priestore nad oblakmy bol čistý božský vzduch, éther, kde sa pohybovalo slnko, mesiac a hviezdy. Tento priestor čistého vzduchu, étheru, obývali najvyšší bohovia, čo sa k vôli dohovoru, ako spravovať svetom, schádzali na hore Olymp. Na jeho najvyššom vŕšku svoje miesto, svoj trón mal sám Zeus. Sem, k nemu dochádzali všetci ďalší bohovia. (Viď Iliáda I. 498) Všetky kultúry sveta si poznajú aj koniec ľadovej doby a „potopu sveta“ najdeme všade. Aj v legendách domorodcov Austrálie. Výnimkou nie je ani Grécko. V ich verzii dianí, svet v dobe „snenia“, „hmlistej pamäti“, v čase „nepamäti“... obývali ľudia divokej povahy, divosi, drsní, krutí, hašteriví... , nuž prišla ukrutná pôvodeň a všetci sa utopili. Všetci, okrem manželského páru Deukalion a Pyrrha. Mali ukrutné šťastie. Voda ich zaniesla ku končiaru hory Parnassus, práve keď sa potopa končila. Tu ich uvidel Zeus a poradil im, aby zvihli kamienky okolo svojich nôh a rozhádzali ich všade vôkol seba. Urobili. Ako začali tie kamienky hádzať, z nich vzklíčili noví ľudia. Z kamienkov čo zahodil Deukalion, vzklíčili muži a z tých, čo hádzala Pyrrha, vzklíčili ženy. Z prvého kameňa zahodeného Deukalionom, vzklíčil Hellen (mužské meno), zakladateľ plemena Helénov. Ďalší Gréci sú pomenovaní už len podla jeho synov: Aeoli, Dóri, Acheáni a Ióni. Toľko je slov v mytológii Grékov, čo ale neznamená, že sa všetko tu aj končí. Ľudia si tvorili vždy niečo novšie, prispôsebené ku ich dobe, nuž najdeme tam aj vznik prvej ženy, Pandory, čo sa už líši od hore spomenutého.

Ako vznikali bohovia? ============= Geneoalógia bohov Olympu.

Hekatonchýri (storukí – Kottus, Briareus, Gyes) Cyklopi (Brontes, Steropes, Arges) Titáni * Giganti (Obri) Tyföeus (Tajfún) Oceanus (Titán) x Tethys (Titánka) ------- Oceanídy

Titáni ----------- O pôvode a počte Titánov máme viacej konfliktných dát. Podľa časti autorov, hlavne pamiatky z Egypta, bolo ich až 45. Všetko synovia Koelusa a Hery, (v iných zdrojoch, Titáni boli potomkami Uranusa a Gaeay, Koelusa a Terry, Koelusa a Foebe atď.). Apollodorus však spomína len 13, Hyginus 6 a Hesiod 23. Podľa neho najznámejší z Titánov sú Natura, Hyperion, Oceanus, Iapetus, Kottus a Briareus, avšak Horatius ku všetkým týmto prikladá aj Tajfúna, Mimasa, Porfiriona, Rhoetusa a Enkeladusa. Teda, po otázke Titánov nemáme ani úplné a ani spoľahlivé správy. Iapetus (viď nižšie) Thea x Hyperion Crius x Eurybia Themis Mnemosyne (Memoria) Rhea x Chronos (viď nižšie) Tethys Koelus x Foebe (viď nižšie) Iapetus --- Atlas Menoetius Prometheus Epimetheus Rhea x Chronos ------------------------ Demeter Poseidon Hades Hera ----- - X -------- Ares Zeus ------ Hebe Eileithyia Hefaestus Koelus x Foebe ----------------- Leto Maia Dione Alkmene # Ku všetkým týmto krasaviciam občas si zabehol aj Zeus a ich potomstvo viď nižšie. Zeus x Leto -------- Apolo Artemis Zeus x Maia ------ Hermes Zeus x Dione ----- Afrodita Zeus x Alkmene -- Herakles :::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Pokračovanie nasleduje...