Mená na J

Jadran, Jadranka: Pod vplyvom srbochorvatského prostredia, aj toto meno sa začína zjavovať medzi krajanmi vo Vojvodine a v Slavónsku. Predstavuje však len podobu mena Adrián.

Jadvíga: Slovanská podoba pôvodne nemeckého mena Hedvíga.

Jákob: Muž. m. heb. pôvodu, ktorého význam je zahalený do rúcha neistoty. V St. zmluve sa spomína Jákob, ako Izákov mladší syn, ktorý svojho brata Ézava, lsťou pripravil o dedictvo a práve tento skutok navádza na význam mena, ako: on podhodil, vymenil, zmenil, premenil, úskočný. V lat. podobe nachádzame však dve mená a to Jacobus a Jacomus. Z Jacobusa máme Jákoba a z Jacomusa, Jákuba.

Jakub: Podľa väčšiny autorov, toto meno má rovnaký koreň, ako aj Jákob, i keď sa v St. zmluve už jedná o cele inú osobu, o synovi Zebedea, o Jánovom bratovi, ktorý bol rybárom a ešte skorej Jána, stal sa učeníkom Kristovým. Neskoršie si ho Ježiš vyvolil za apoštola.

Ján: Medzi kresťanmi asi najrozšírenejšie osobné meno. Jeho poboby najdeme v každej reči kresťanov. U nás je zaužívaná podoba Ján, i keď svojho času bola snaha pozmeniť ho v Gán(o). V inej podobe, už celkom samostatne, funguje nám aj Ivan. U Srbov je to Jovan a Ivan, u Rusov, Ukrajincov, Chorvatov... Ivan. Ivan a Ján sa vyskytuje aj medzi Čechmi a Poliakmi. Medzi Germanmi najdeme Johan, John, Jack, Jan, Jon... kým gálske podoby sú Ian, Iaian, Evan, Sean... románske Giovani, Juan, Jean... Latinská podoba je Iohannes a východiskom všetkých je hebrejský jaz. kde má význam Pán je vďačný; Pán je milosrdný; dar Boží; milosť Božia. Z tohoto populárneho muž. mena vzniká aj celý rad ženských mien. U nás je zaužívané Jana, u Srbov Jovanka, u Angličanov Jane, Jean, Joan, u Nemcov Johana, u Francúzov Jeanette atď. Podobu Jan najdeme aj v Anglícku, hlavne v západných oblastiach, odkiaľ sa posledne začala šíriť aj do iných provincií Británie.

Jana: Žen. m. utvorené z mužského Ján. V poslednej dobe sa aj táto podoba začala šíriť po svete. Preniká hlavne do krajín hovoriacich po anglícky.

Jara, Jarmila, Jaroslav(a), Jaromír(a): muž. a ženské podoby mena utvoreného na podklade jar (ako ročné obdobie, vesna) a typických slovanských prípon –mil = milé (ie. meil, meir = milé, lahodné, mäkké, pokojné), -mir = mier, pokoj, svet, -slav = sláva, oslava, Slovan. Slovanské jar, praslov. jar, ako termín na určenie ročného obdobia „vesny“, v príbuznosti má avestínske Yara = rok, grécke óra = ročné obdobie, obdobie roka, óros = čas, rok, gótske jer = rok, z čoho v nem. vzniká Jahr, v angličtine Year = rok, latina má hornus = toho roku atď. Same meno Jar + mil(a), -slav(a), -mir(a) atď. majú význam: milé ako jar, jarný svet, jarný pokoj,oslavovateľ(ka) jarného obdobia, jarného budenia sa prírody atď.

Jarolím: Slovanské podoba gréckeho mužského mena Jerome, Hieronym, ktoré sa vysvetľuje ako: sväté meno.

Jarvis, Jervis: Mužské meno, ktoré vzniklo na podklade priezviska a toto zase na podklade osobného mena, Gervás.

Jasmína: Žen. m. odvodené z názvu jasmínového kveta. Sám názov vychádza z arabského jaz. kde má podobu yasamin, ale u Peržanov je to yasmin, yasaman.

Jasna: Žen. m. slovanského pôvodu a novšieho dátumu. Východiskom mu je pojem pre niečo jasné, čisté.

Jason: Muž. m. ktoré sa v kresťanskom svete zjavuje len niekde v XVII. st. V súčasnosti, mnohí chlapci naších vysťahovalcov v „novom svete“ nosia toto meno. Vyslovuje sa, ako Džejson. Pod týmto menom v gréckej mytológii poznáme junáka, ktorý bol na čele výpravy argonautov, ktorí išli do sveta za zlatým runom. Meno je gréckeho pôvodu a význam mu je ránhojič, lekár.

Jasper: Podoba muž. m. Gašpar.

Jela, Jelena: Žen. meno Elena, Helena, ale v srbskej podobe.

Jennifer (Dženifer-ka): Žen. m. po ktorom siahli naší vysťahovalci v „novom svete“. Pôvod mu je v kornválskom jazyku, kde predstavuje podobu Guinevere, čo je zase welšského pôvodu. Pod týmto menom britské dejiny poznajú manželku legendárneho kráľa Artúra. Význam sa vysvetľuje, ako biela, jasná.

Jeremiáš: Muž. m. hebrejského pôvodu, s významom Boh, Jehova povznesie, povzdvihne. V Biblii sa spomína aj takáto osoba, hlavne je tam stať Plač Jeremiášov.

Jerry: Muž. m. ktoré sa vyslovuje, ako Džery, nuž slovenská mládež v „novom svete“ ho používa, ako nejakú anglícku podobu pre meno Jaroslav, čo je vonkoncom nesprávne. Toto meno, Jerry, predstavuje však deminutív mien, ako Gerald, Gerard, Jeremy, Jerome, ktorých ekvivalent v nem. jaz. je Gerhard a jeho význam v staronemeckom jaz. je pevná, silná kópia. Jeremy je už podobou mena Jeremiáš a Jerome je zase gréckeho pôvodu (Hieronym), s významom sväté meno. Z nevedomosti, nepoznania ani materinskej a ani anglickej reči, spoliehajúc sa len a jedine na nejakú fonetickú príbuznosť, z Boženy máme Barbaru, Zdenu „prekrstili“ na Suzy, alebo aj Jane, Jarmilu na Džamilu, zo Zlatka sa stal Zack, zo Staňa, Stan atď.

Jessica (Džesika): Pôvodne hebrejské žen. meno v jaho anglikanizovanej podobe, s významom Boh pozerá. Naší vysťahovalci siahli aj po tomto mene a je pomerne frekventované v naších kruhoch.

Joachim: Muž. m. hebrejského pôvodu, s výnamom Boh ustanovil. Domáckou podobou je Jašo, ktoré sa nám vyskytuje aj ako priezvisko.

Jób: Muž. m. heb. pôvodu, s ktorým sa stretávame už aj v staroslovienskom jazyku, kde má podobu Ijeb, Iob. V gréckom jaz. má podobu Iób, podobne, ako je aj v heb. Iob. Toto už tesne súvisí s heb. oieb, čo znamená nenávidený, prenasledovaný, nepriateľský, ale v podobe Iiob, meno dostáva význam veľké želanie, veľká túžba.

Jolanda: Žen. m. gréckeho pôvodu, s významom fialka.

Jonáš: Toto muž. m. ako v gréckom, tak aj v latinskom jazyku je zachytené ako Ionas, avšak sám pôvod mu je v hebrejskom jazyku, v mene Ione, čo znamená holub. U nás sa vyskytuje hlavne, ako priezvisko.

Jonatán: Muž. m. hebrejského pôvodu, s významom Hospodin, Jehova daroval, dar od Hospodina Jehovu. V St. zmluve Jonatán bol jedným zo synov kráľa Saula a priateľ Dávidov. Po tomto mene kresťania siahajú od čias reformácie.

Jordan: Muž. meno, medzi Slovákmi veľmi zriedkavé, avšak v pravoslávnom krídle Slovanov sa s nim stretneme častejšie. Jeho pôvod je v heb. jaz. a význam mu je preteká, tečie dolu. Takto sa nazýva aj hlavný riečny tok v Izraeli. Ženská podoba je Jordana. # Časť etymológov zastáva mienku, že názov rieky Jordán vznikol len adaptovaným indoeurópskeho slova aryan a názov predstavuje adaptáciu pôvodne nejakého chetejského slova. V sans. arya pôvodne znamenalo národné meno a neskoršie nastáva posun na vážený, poctivý, šľachetný... Toto slovo bolo široko zastúpené a s jeho fosílom sa stretávame aj v názvach krajín, ako Írsko, Irán, Arménsko... V týchto priestoroch, v Malej Ázii žili, či pohybovali sa starobylí Chetejci a že sama rieka má tu obrovský význam, dali jej aj toto „vznešené“ meno.

Jozafát: Muž. m. heb. pôvodu a netreba si ho miešať s Jozefom, lebo tu ide o cele iný význam. Jozafát, vo svojej gréckej podobe Iozafát, v lat. Iosaphat a v heb. Iošafat, znamená Jehova súdil, Jehova rozsúdil.

Jozef: Muž. m. ktoré v gréčtine má podobu Iozéf, v latine Iosephus a v pôvodnej hebrejskej Iosef. Význam sa vysvetľuje ako: Jehova pridal, priložil (nového člena do rodiny). V Biblii sa občas stretávame s týmto menom. Medzi kresťamni sa začína zjavovať len v stredoveku, hlavne v čase zápalu reformačného hnutia. Rovnako je zastúpené ako medzi katolíkmi, tak aj protestantmi a že sa takto menoval aj posledný cisár z rodu Habsburgovcov, za jeho dlhé roky panovania sa meno rozšírilo po celej ríši. Frekventované je aj dnes. Domácke podoby sú: Jožko, Jožo, Jódi... Zastúpené je aj medzi muslimánmi, v podobe Jusuf.

Jozua: Muž. m. heb. pôvodu, s významom: Jehova je vďačný.

Judita: Žen. m. heb. pôvodu, s významom Židovka. Domácka podoba je Judka.

Júlia: Žen. podoba muž. m. Július.

Julián, Juliana: Muž. a žen. podoba mena, ktorých východiskom je známejšie Július, avšak nechýbajú ani iné vysvetlenia.

Július: Muž. m. odvodené z priezviska slávneho rímskeho aristokratického rodu, ktorý dal svetu a dejinám svojho člena Caesara, jedného z najvýznamnejších rímskych imperátorov. Sám význam mena, priezviska, nie je celkom jasný. Ak prihliadneme do gréckeho jazyka, tak môže znamenať jemnovlasý, osoba jemných vlás a práve toto vysvetlenie sa zdá byť najprijatelnejším, lebo Caesar, v podstati aj znamená osobu bujných vlás, čiže vlasatú osobu.

Juraj: Muž. m. gréckeho pôvodu, ktoré v jeho rozličných podobách najdeme zastúpené v celom kresťanskom svete. Je tam Gorg, Georgij, Jiří, Jorge, Jorgen, Jurgen, Djordje, Djuradj... Vždy bolo populárne a to bez ohľadu na denomináciu. Predstavuje spojenie gr. slov ge = zem, pôda + ergon = robota, činenie, akcia, podnikanie... oranie, z čoho teraz máme význam obrábač pôdy, zemedelník, oráč, sedliak. Sv. Juraj údajne bol rímskym vojakom a za „svätého“ bol vyhlásený ešte v roku 303. Na stredovekých maľbách sa ho znázorňuje ako rytiera v boji s drakom Toto však neznamená, že Juraj sa naozaj bil s tým drakom. Vo včasnom kresťanstve sa takto znázorňovalo mnohých „svätých“. Bol to včasnokresťanský spôsob vyjadrenia neustáleho zápasu dobra, so zlom. Pri iných „svätých“ sa na draka postupne zabúda, ale pri Jurajovi je aj dnes. Domácke podoby sú rozličné: Ďuro, Ďurko, Ďurík... Jur, Juro, Jurko... a zvlášť je tu celá škála priezvísk utvorených na podklade tohoto mena: Ďurovka, Ďurík, Ďuríček, Ďuriš, Jurík, Juriš, Jurita, Jurica, Juríček, Juráš atď.

Justín: Muž. m. latinského pôvodu, s významom spravodlivý. Pod týmto menom poznáme dvoch cisárov Byzantie, no medzi ľudom nikdy nebolo nejak frekventované.