12 augusta 2009

Etymologický slovník: Mi

Resize of 2007_04090058 

 

 

….píše Ján Kulík

Mi, mne

Osobné zámeno s významom Ja. Lat. me, gr. me, eme, staroír. me, wel. mi, sans. ma, starosas. mik, st.h.n. mih, mir, nem. mich, gót. mik, mis. Ie. kor. mege, ku ktorému je blízka grécka podoba émeis / ήμεις = my a emege, kde ge = po každú cenu, i keď, práve, naozaj, pravdaže. Toch. ánme = seba, sa, tiež bude súvisieť s mi, mne.

Miasť

Spôsobovať zmätok v mysli, pliesť, „Čo ma mätieš?“, mýliť, dezorientovať. Miasť sa = mýliť sa.

Čes. másti, rus. ukr. mjatež, bul. srbch. metež, kaš. omesť = oklamať. Východiskom je staroslov. mietu, miesti. Príbuzné ku lit. imenčiu, imesti = zamiešať, primiešať (múku do jedla), staroprus. mentimai = klameme, lat. mentiri = klamať, sans. mánthati, mathnati = mútiť. V príbuzenstve má (s)mutný, (zar)mútiť, zmätok, mätež, mätenica, balamútiť, balamuta a pod. Viď Mítor, Metať.

Miazga

Šťava prúdiaca v drevnatých rastlinách; bezfarebná tekutina v tele stavovcov; lymfa. Všeslovanské. Čes. míza, poľ. miazga, hl. měza, dl. mězga, slovín. srbch. mezga, rus. mezgá, ukr. mjazgá, bul. mlezgá, praslov. mězgá. Príbuzné je i st.h.n. meisch, súč.nem. Maisch = nečistota, ang. mash = rozbíjať, drobiť na kašu. (V.Machek: čes. et. slov.)

Ukr.et.slovník napočituje: možný je súvis so st.h.n. meisch, s lit. mýžti = močiť sa, lat. meiere a sans. méhati = močiť sa. Ie. kor. moig-, meigh- = močiť, vytákať. (M.v.Vasmer)

Podľa osobnej mienky, najskôr tu bude súvis s ang. marrow = dreň, špik, podstata, jadro, ktoré je v súrodenstve s ger. mazgam, starosas. marg, hol. merg, st.h.n. mar(a)g, nem. mark, staronór. mergr. Tieto ger. varianty súvisia so sans. majján (madždžán) = dreň, špik, jadro, mozog. Sans. kor. je jih, ktorý v ie. prechádza v zgh (P.Tadesco) čim sa približuje už aj ku koreňu slovanského miazga.

John T. Platts v „Dictionary of Urdu, Classical Hindu and English“ (str. 1051) pod hlavičkou mazg uvádza, že tu ide o slovo peržského pôvodu a napočituje: pehl. mazg, Zend (av.) mazga, s paralelou v sans. a udáva, že význam je: mozog, dreň, miecha, jadro, kôstka, alebo ang. pulp = dužina plodu, kašovitá masa, rozmrvené na kašu, papierovina, papierová kaša a pod. ako aj vnútornosť čohokoľvek, podstata čohokoľvek atď.

Mica 1°

Lichotivé meno pre mačku. V srbch. máca, hl. mica = mačka. V. Machek toto slovo považuje za import z nemčiny, kde jestvuje mieze = mačka, poťažne považuje ho za jeden druh deminutívu mena Mária. V slove mieze sa vraj skrýva onomat. základ mi, lákavý zvuk, hlas mačky pre svoje mačiatká, ako aj príbuznosť ku tal. micio, či následné podoby aj v iných románskych jazykoch.

Slovenské, slovanské mica ešte toľko nepoukazuje na koreň slova mačka, skorej ho vidíme v srbch. maca, mačor = mica, kocúr, ktoré sú už určite variantou demin. mačka. Zvlášť keď prihliadneme na sans. slovo pre mačku. Len v prípadoch mňau, mravčať, mňaukať, nem. miauen, mauen... môžeme čiastočne hovoriť o zvukomalebnosti. // Viď Mačka.

Mica 2° / micika

V ľudovej reči zaužívaný názov pre čiapku, čiapku bez šírmy, beretku, kačkétu. Prevzaté z nem. Mütze = čiapka, čapica.

Mieniť / mienka

Mať mienku o niečom, usudzovať, názor, náhľad a pod. Ie. slovo zastúpené v rozličných variáciach a to ako v slovanských, tak aj v iných indoeurópskych jazykoch. Staroslov. měńú, měniti, hl. měnić, čes. míniti, staročes. mieniti, ukr. po-minyty, slovín. meniti. Príbuzné ku st.h.n. a súč. nem. meinen, meina = zmysel, úmysel, mienka, mienenie, gót. ga-munan, ger. meinen, ang. mean, av. man, gr. mémona, lat. meminisse = pamätať, myslieť na..., mens = myseľ, intelekt, memoro = (s)pamätať, spomenúť si na..., mentio = spamätávať sa, spomínať si na..., lit. miněti, alb. mas, toch.A mem, toch.B maim = myseľ, myslieť, mieniť, sans. man, manuté, mányate = myslieť na..., rozmýšľať, spamätať sa, spomínať si na..., matá = myšlienka, idea, mienka, náhľad, viera, mana = mienka, tušenie, želanie, matí = myšlienka, inklinácia, modlitba, zbožňovanie a manas = myseľ. Ie. kor. men-.

Odtialto máme: podmienka, zámienka, zmieňovať sa..., zmienka a pod.

· D.Q. Adams predpokladá a dokazuje, že mieniť, mienka a ďalšie spomínané variácie tesne súvisia s ie. pojmom pre meranie, rozmeriavanie.

Mieň / mník

Fúzatá sladkovodná ryba s početnými nepárnymi plutvami, Lota lota. Čes. mník, staršie meň, dl. hl. mjenk, rus. men, v gen. ménja, menjá, mnjá, ukr. men, v gen. ménja. Nejasné je zakončenie v poľ. mientuz, mietus, ukr. mentúz, rus. ľud. mentjúk, ako aj východoslovenské mentuch. (Machek) Príbuzné je lit. ménke, lot. menca = treska. Táto ryba dosahuje dĺžku do 60 cm. a váhu do 8 kg. V českom et. slovníku, ako pôvodný tvar spomína sa meń, ale v žiadnom prípade nie a predpokladá sa ugrofínsky pôvod, lebo je tu čermiské men, maďarské menyhal, ako aj fínske moni.

Ruský et. slovník (Vasmer) vidí tu súvis s ang. minnow (malá rybyčka, ktorá za svoj názov podľa ang.et.slovníka vďačí rímskemu minutia = maličké, drobné vecičky, zvieratá) a napočituje varianty slova v rade ger. jazykov, ktoré ale všetky sú odvodené z rímskeho minutia. Pridáva tam aj grécke μαινη, μαινις, μαινιδιον = ostriež, okúň. O súvise so sans. minas = aká je to ryba? Má rezervácie. Zastáva mienku, že slovo mieň, mník treba dávať do súvisu s malý, menší, menej, mnoho malých rýb.

Mier

Pokoj, kľud. Všeslovanské. Čes. mír, rus. poľ. bul. slovín. srbch. mir, ukr. myr, staropoľ. mier, hl. dl. měr. V každom jazyku jestvuje celý rad odvodenín. Príbuzné ku lit. rimstú, rímti, rýmau, rymóty, mieras = byť kľudný, lot. miers = mierny, pokojný, alb. mire = dobrý, pekný, sans. mitrás = priateľ, druh, kamarát, ale blízko má i ku pojmu pre milý. (Rus. a čes. et. slovník.)

Odtialto máme: mierny, zmierený, pomierený a rad podobných. // Viď Mír.

Miera

Jednotka merania, nástroj na určovanie rozmerov a pod. Ie. koreň me, met, ktorý nachádzame v celej škále ie. jazykov. Rus. méra, mériť, ukr. míra, mírati, starorus. a staroslov. mjara, bul. mjara, srbch. mera, mjera, slovín. méra, čes. míra, poľ. miara, hl.dl. měra. Ie. kor. me, met sa vzťahuje na merať, meranie, z čoho vychádza aj sans. útvar ma, máti, mímati = merať, mátra, mátram, mánam = miera. V staročes. měn = merať a neskorší útvar mena, ako valuta, miera niečoho, tiež svoj koreň má tu, ako aj odvodenina odmena, výmena, meniť, zmenka atď. Av. ma, lat. metior, mensus, mensura, gr. métron, metréo, métis, métrema / μέτρον, μετρέω, μέτις, μέτρημα = miera, pravidlo, štandard, odhad a pod. Staroslov. měra, lit. mera, nem. messen, maß, maße, ang. measure atď.

*Sans. mati = miera, presná veda, matra = element, miera, kvantita, suma, veľkosť, trvanie, miera každého druhu, čiže všeobecná. // Viď Mesiac.

Odtialto máme celý rad slov, ako napr. rozmer, výmer, úmer, merítko a keď uvážime grécke μετριότης / metriótes = umierenosť, miernosť, skromnosť, priemernosť, vidíme že aj naše nadmierny, priemerný, mierny (poznajúci svoju mieru, rozvážny) atď. tiež vychádzajú odtialto.

Miesiť

Stláčať, stláčaním podajnej hmoty dosahovať jej novú tvárnosť, stláčaním miešať. Príbuzné slová sú miešať, zmes... Rus. mesíť, mešáť, ukr. misyty, mišaty, bul. mésia, srbch. mesiti, mjesiti, mijesiti, slovín. mesiti, čes. mísiti, poľ. miesić, miesze, hl. měsić, dl. měsyś. Kor. meik-, meig-, či ie. koreň meik-, moik-, mik-, ktorý je prítomný aj v gr. μιγνυμι, μειγνυμι, μειξω.

Ako v českom, tak aj v slovenskom jaz. mie-siti sa mechanický pretvorilo v miechati, či v prípade slovenčiny, miesiť sa pretvorilo aj v miechať.

V príbuznosti je lit. maišýti, maišau, maišalas, maištas = zmes, zmätok, lot. maisit, staroprus. maysotan = pomätený, sans. meksayati = miešať, méksanam = miešačka, vareca, palica na miešanie. Lat. misceo, mixtus = miešať, miešam, gr. mígnumi / μίγνυμι = miešať, ír. mesciam = miešať, st.h.n. miscan = miešať, str.h.n. meisch = chmeľový slad, čiže zmes, nór. meisk = zmes.

Viď Mykať.

Miesto / mesto 1°

Miesto: Plocha, kam sa dá niečo položiť (umiestniť), priestor kde sa niečo deje, nem. Platz, ang. place.

Mesto: Väčšie sídlisko, rus. gorod, srbch. grad. (Viď Mesto)

Toto rozlišovanie miesto – mesto vyskytuje sa iba v slovenčine a češtine. V. Machek sa domnieva, že na vznik slov mesto, miesto vplýval fakt, že sa v mestách konali trhy, čiže pôvodne to bolo trhové mesto, miesto konania trhu, odkiaľ po čase to trhové sa vytratilo. Aj dnes v nárečiach dochádza ku výmene mesto > miesto, ako napr... človek na meste... stoj na tomto meste... odlož to na svoje mesto... atď.

Podobný vývoj prebiehal aj v nemčine, kde Flecken (Fleck = bod, škvrna) sa transformovalo v Marktflecken (Marktplatz). Naše a české rozlišovanie bolo asi ovplyvnené blízkosťou nemčiny.

Mesto je všeslovanské a všade má funkciu ako mesta, tak aj miesta. Sama etymológia slova je hmlistá. Najskôr tu bude príbuznosť ku lot. mitu, mist = bydliť, nachádzať sa, av. mithnati = bydlí, zdržiava sa... maethanem = bydlisko, dom, avšak tu vadí intonácia (Machek). Možná je blízkosť i ku lit. miestas = kôl, sans. methís, methi = stĺp, o ktorý sa počas mlátenia zrna viazal dobytok, aby sa pohyboval v kruhu a tak vytláčal zrno z klasu, lat. meta = pyramída, ír. methos (východisko mitosto) = hraničný znak, staroisl. meidhr = drevo. (M.v.Vasmer)

*Srbch. meta = cieľ, terč, bude mať spoločné so sans. methís = stĺp.

Možná je príbuznosť i ku ang. main, st.h.n. magan, megin, ako fyzická sila, z ktorého vyšlo ang. nárečové main 2°, v zmysle veľkého rozmeru, početné, rozľahlé, po veľkosti významné, dôležité, silné... atď. Každé mesto bolo veľké, dôležité, významné a aj silné, mohutné, lebo len tak sa mohlo obrániť od vonkajšieho nepriateľa. // Zaslúži si dôkladnejšie študovanie.

Odtialto máme: mestečko, mešťan, meštianka (škola), meštiak, námestie, miestodržiteľ, miestopis, umiestniť, zamestnanie, miestenka, miestnosť, vmestiť atď. atď.

· Pri slove mesto neznáma, hmlistý element nám je iba jeho prvá časť, me-, kým druhá časť –sto, predstavuje podobu slova stáť, podobne, ako je to v nem. Stadt. Pri takomto chápaní, proste sa núka príbuznosť ku slovu mohutný, mnoho – viď Mohutne.

Miesto 2°

Náhrada očakávaného; namiesto; zastupuj... miesto neho, prišiel iný... choď ty miesto mňa...

Slovo, pojem je variantou predošlého miesto, mesto 1°. Podobný prípad pozná aj angličtina, kde jestvuje instead = miesto, namiesto, zastupovať. Vzniklo spojením slov in(the)stead / stand, kde sa cíti aj vplyv st. francúzštiny, en (súč. au) lieu de. Ang. stead = miesto, ale sám pôvod slova je vo význame ako miesto, tak aj mesto. Východiskom je pojem pre stáť, ktoré sa v ger. jazykoch vyvinulo v Stadt (nem. mesto), nem. Staat = štát, krajina, ang. state = štát, krajina, stav, postavenie. (V Ázii je hodne krajín s príponou –stan, ako Hindustán, Uzbekistán, Kazachstán...kde figuruje ie. stáť, zastaviť sa, štát...)

Odtialto máme: námestník, miestokráľ, miestostarosta, miestodržiteľ a pod.

Migrácia

Zmena sídliska, sťahovanie. Lat. migratio, na podklade migrare, ktoré v sebe obsahuje asi ma-, mei- = zmena, premena. // Porovnaj s Mutatio.

Odtialto máme: emigrácia, imigrácia, emigrant, imigrant, migrovať a pod.

Migréna

Druh hlavybôľu na nervovom podklade. Nesk.lat. hemicrania, z gr. hemi + kranion = polovica + hlava, lebka, z čoho v st.fr. sa vyvinulo migraine.

Mih, mihať

Mihnutie okom, žmurkať, mrkať, robiť rýchle pohyby, kmitať. Všeslovanské. Čes. mih, míhati, poľ. rus. ukr. belorus. bul. srbch. slovín. mig, staroslov. pomigati, st. luž. mikać = mihať, praslov. migati, migaju. Ie. kor. meik-, meig-. Lat. mico. Základný význam je kmitať. // Viď Mykať, Mikať.

V baltských jazykoch sa význam posúva na spať, spanie. Lit. miegmi, miegu = spať, miegas = sen. Lot. miegt = zakrývať zrak, oči. Prus. miecte = spať. Sogdický nimiž = mihať, toch.B mik-= zažmúriť, staroperž. miž = viečko, víčko, str.d.n. a starohol. micken = upraviť výhľad, vzhľad, lat. mico = kmitať, trblietať, blýskať, blyšťať, sans. micc = mihnúť, zažmúriť, baluči (Irán) mičač = viečka, víčka, kuruch (dravidský) minXna = zatvoriť oči, zažmúriť.

Turner si nie je istý, či toto slovo bude ie. pôvodu, lebo je prítomné aj v dravídskych jazykoch, čím ignoruje (z nepoznania?) jeho zastúpenosť v slovanských a baltských jazykoch, ba stopy najsť aj u Germanov a v románskych jazykoch. Určite omyl, lebo s týmto súvisí aj ďalší sans. variant miš = mihnúť, miškať, zažmúriť a mil = spojiť, stretnúť, ktoré vychádza z milh a koreňom mu je mišla, s významom zatvoriť oči, zažmúriť. Blízko má i ku mykať, mikať, miešať a tieto podoby sú už široko zastúpené vo všetkých ie. jazykoch.

Odtialto máme: mihalnice, mihavý, mihať sa, mihnúť, mihom, mihot, mihotať sa, mihotavý, miškať a rad podobných.

Míheľ

Dielňa, pracovňa, štúdio. Zaužívané hlavne vo Voj. na označenie majstrovskej dielne, ako napr. dielne kováča, krajčíra, obuvníka, holiča, zámočníka, stolára atď. Prevzaté je z maď. műhely, ktoré ale vychádza z nem. mühle, ang. mill atď. kde same slovo vlastne znamená mlyn, v zmysle ako stroje na mletie zrna, tak aj budovu, kde sú tie stroje umiestnené, mlynicu, či prešírenejšie každú budovu kde sa niečo vyrába a tak v ang. máme textilný mlyn, kovospracovateľský mlyn a pod. Pôvod všetkého je v lat. molinus, kor. mola = mlyn, žarnov.

Mikať

Približuje sa ku mykať, ale vzniklo na podstati slova kmitať, lat. mico = triasť, natriasať, trblietať, blesk, kmitanie. Viď Mykať.

Mikro-

Prvý element v zložených slovách s významom malé, maličké. Gr. mikrós / μικρός, varianta slova σμικρός = r/v. Využíva sa hlavne vo vede. Odtialto máme mikroskop, mikrometer, mikrokozmos, mikrób atď.

Mikrób

Jednobunkový organizmus, hlavne baktéria. Medzinárodné. Gr. mikrós + bios = malé + život.

Viď Mikro-.

Mikrofón

Prístroj na prenášania zvuku, hlasu pomocou elektoromagnetických vĺn. Gr mikrós + foné = maličké + hlas, zvuk. Viď Mikro-, Fón.

Mikrón

Tisíctina milimetra – milionta čiastka z metra. Medzinárodné. Gr. mikrón = maličké. Viď Mikro-.

Míľa

Medzinárodné. Východiskom je lat. plurál mília = tisíc krokov vojaka pri pochodovaní, ako sa v čase rímskej ríše počítali vzdialenosti. Vedľa rímskych ciest boli postavené kamenné mílniky, ktoré udávali vzdialenosť bodu od stredu Ríma.

Mili-

Prvý element pri komb. slovách s významom tisíc. Pôvod v lat. mille = tisíc. Využité je v takých slovách ako napr. milimeter, milénium a pod.

Miliárda

Tisíc milionov. Svetové slovo, vyjmúc krajín hovoriacich po anglícky, kde miliarda nejestvuje, ale sa používa bilion (u nás je to milion milionov). Pôvod vo fr.jazyku, kde má východisko lat. mille = tisíc a príponu –ard.

Milion

Tisíc tisícov. Medzinárodné. Pôvod bude asi v tal. milione, kor. mile = tisíc + augmentová prípona –one.

Militantný

Bojový, cvičený pre boj. Medzinár. Prevzaté z fr. militant, ktorého východiskom je lat. militans, -ant, na podklade militare = slúžiť ako vojak, vojenčiť. Kor. miles, milit = vojak.

Odtialto máme: militarizmus (fr. militarisme, z militaire), milícia (lat. militia = vojenská disciplína, voj. služba, vojsko, hlavne občianska armáda, vyzbrojené oddiely občanov), milicionár atď.

Mím

Výzor a pohyby tváre odrážajúce vnútorné hnutia. Lat. mimus – gr. mimos, odvodené z gr. μιμημα, μιμησις = imitovať, imitovanie, kopírovanie. Gr. mimos / μιμος = imitátor, herec a μιμητικός = imitujúci, napodobňujúci, imitatívny.

Mimo

Vedľa, popri, bokom, okolo a pod. Prísl. a predl. Všeslovanské. Súvisí so slovom minúť. Zložené je z mi + prípony –mo, podobne ako to máme pri slovách let-mo, krad-mo a pod. Viď Minúť.

Široké využitie v zložených slovách, ako napr. mimo- riadny, -vládny, -mestský, -zemšťan a pod.

Mimóza

Ozdobná cudzokrajná rastlina, „citlivka“. Mod. lat. mimosa, z lat. mimus (viď Mím). Rastlina preto získala toto meno, lebo má schopnosť imitovania citlivosti zvierat.

Mína

Výbušná nálož. Medzinárodné. Pôvod vo fr. mine = baňa, rudokop, podkop, mína. Vychádza z galo-rímskej podoby keltského slova reprezentovaného írskym mein = ruda, baňa, wel. mwyn = r/v, odkiaľ už v prešírenejšej podobe a význame dostali sme mína, ako zakopanú, ukrytú nálož. (Ox.et.slov.) Viď Meď.

Odtialto máme: míner, mínomet, mínolovec a pod.

Minaret

Štíhla veža mešity. Fr. minaret, šp. minarete, tal. minaretto, tur. minare – všetko z arab. manara = minaret, maják, svetelná veža. Východiskom je arab. nur = svetlo.

Minca

Kovový peniaz. St.h.n. miniz(za), nem. münze. Pôvod v lat. moneta = minca , v Ríme = drobný kovový peniaz.

Minerál

Nerast. Str.lat. minerale, singulár z mineralis. Východiskom je lat. minera = ruda. Rím. minaria, základ v mina, minare = rudokop, baňa. Viď Mína, Meď.

Odtialto máme: minerálka, minerálie, mineralógia a pod.

Miniatúra

Drobnokresba, drobnomaľba, zmenšený obraz, alebo tvar. Tal. miniatura, zo str.lat. miniatura. Východiskom je miniare = rubrum (filol. záhlavie a nadpis starých rukopisov písané červenou farbou), iluminovať. Pôvod slova je v lat. minium = tamojší domáci druh cinobaru, „červené olovo“, tehlovočervená zlúčenina olova, používaná na natieranie kovových predmetov, ako ochrana pred hrdzou. Týmto miniumom sa v stredovekých manuskriptoch iluminovali písmená a robili drobnokresby.

Minimum

Najmenší možný počet. Medzinárodné. Lat. minimum = najmenší počet, minimus = najmenší. Príbuzné ku minor = malý, menší, sans. mináti = zmenšovať, znižovať a slovan. menší, mínať.

Odtialto máme: minimálny, minimalizovať a pod.

Minister

A/ Najvyšší štátny úradník, spravujúci nejaký rezort: minister vnútra, zahraničia, obchodu, financií a pod.

B/ V protestantských cirkvách v U.S.A. Británii atď. titulka dúšpastiera.

Pôvodný význam slova je slúžobník, podriadený úradník. Lat. minister = slúžobník. Utvorené je na podklade minis-, varianta slova minus = menej, ale je tu aj prelínanie sa, či kontaminácia so slovom mysterium a i s majster.

Odtialto máme: ministerstvo, administrácia, ako aj miništrovať (súvis s minis- = malý).

Mink

Norka a to ako zviera, tak aj jeho kožušina. Medzinárodné. Pôvod hmlistý. Švédsky menk, mänk, dolnonem. Mink = vydra, vydria kožušina.

Minor

Menej, menšie. Prvé použitie sa vzťahovalo na františkánskych mníchov, fratrus minores. Lat. minor funguje ako alternatíva slova purvus = malý, drobný, čiže v poradí „prvý“. Gr. minútho / μινύθω = znížiť, zmenšiť, zoslabnúť, zanikať, zaniknúť. // Odtialto máme: minorita, ako opak majority a pod.

Minotaur

Obluda žijúca v labyrintoch na Kréte (gr. mytológia). Lat. minotaurus, na podklade gr. minótauros. Východiskom je meno kráľa Kréty, Minos + tauros / ταυρος = býk, tur, ktorého údajne porodila kráľova manželka Pasife.

Mínus

Menej, nedostatok, chyba, znamienko odpočitovania... v elekt. negatívny pól. Lat. minuo, minutum = znížiť, zmenšovať, zaslabiť, širšie aj menej, slabo a pod. V príbuzenstve má naše menej, málo. Viď Minor.

Minúta

Medzinárodné, s významom 1/60 zo základnej jednotky (hodiny) a 1/60 z babylonského sexagesimálneho systému počítania. Pôvod slova je v stredovekej latine, minuta, minutus = trochu, málo, drobno, čo asi ovplyvnilo fr. pars minuta prima = prvá (predbežná) krátka, malá časť a minuta scriptura = krátky, predbežný plán, návrh, záznam písaný drobno, na rozdiel od už úplnej, rozpracovanej a zväčšenej kópie.

Keď delili hodinu na jej menšie časti, 1/60 pomenovali pars minuta prima = prvá menšia jednotka času a 1/60 z minúty nazvali pars minuta secunda = druhá menšia jednotka. Z tohoto sa ustálilo minúta a sekunda.

Minúta a sekunda sa využíva aj v matematike, geometrii, geografii atď. Viď Sekunda, Minúť 2°.

Minúť 1°

Prejsť popri niekom, obísť. Všeslovanské so špecifickými variantami v jednotlivých jazykoch. Staroslov. minu, minuti, minuju, minovati. Kor. je mei-, ktoré je príbuzné ku lat. meare = chodiť, pravidelne chodiť rovnakou dráhou, st.wel. mynet = ísť. Príbuzné je i ku ang. miss, vo význame nestretnúť sa, nenajsť, netrafiť, obísť, minúť (sa), sans. méthati = (z)meniť (sa), (p)remeniť (sa).

U Slovanov toto slovo získalo význam stretnutia sa bez zastávky, povšimnutia, dvoch protichodcov. (V srbch. mimoići se, v sloven. mimoísť, prejsť vedľa.)

Minúť 2° / míňať

Stroviť, utratiť, nechať, spotrebovať, premárniť, vydať, zanechať, opustiť, prejsť (v čase), uplynúť. Míňajú sa peniaze; míňa, plynie čas. Všade sa poukazuje, že niečoho je menej, ako skorej. Sans. mi, minati, minate (vo Vedách aj mínati, minoti) = znížiť, znižovať, zmenšovať, (z)ničiť, (s)tratiť, minúť. Gr. minútho / μινύθω = znižovať, zmenšovať, míňať, lat. minuo = znižovať, zoslabovať, slabnúť, kapať, toch. mi- = zraniť, ublížiť, ger. minder, anglosas. min. Blízke mu je minúta, mínus. Ie. kor. *mei- = škoda, zmenšovanie, „omalievanie“.

Míňať

Troviť, tratiť, spotrebovať, márniť. Viď Minúť 2°.

Mír / -mír

Prípona pri tvorení slov, ako napr. vesmír, všehomír, krstných mien, ako napr. Vladimír, Jaromír atď. U nás samostatnosť tohoto slova nejestvuje, ale v rus. ukr. srbch. a staroslovanskom, má význam svet.

V. Machek vznik tohoto slova dáva do dávnych čias, kedy ako to bolo v starom Grécku, v Indii, tak aj v Rusku, zhromaždenie obce vybavovalo mierové konanie, keď napr. pri delení obrábacej pôdy, pasienkov... vznikli hádky, rozpory a tieto bolo potrebné urovnať, alebo v prípadoch zdanenie občanov, na tento spôsob sa vyjednávalo, prípadne tu bolo i trestanie previnilcov vôči pravidlám chovania sa v dedine, spoločnosti a pod. Toto zhromaždenie malo svoju autoritu a jeho rozhodnutie všetci poslúchli. Dospelí muži a ženy v tomto dedinskom, obecnom zhromaždení hľadali mier, mierové reálne rozhodnutie, takže sa časom a posunom mier, mír začalo chápať svet. Svet, ľudia tak rozhodli. Tento pojem sa ďalej posúva aj na svet mimo vlastnej obce.

Pôvodný mír je teda snem obce a z tohoto, pri alternatívnom vysvetlení, dá sa ho rozdeliť i na mi + r, kde mi bude predstavovať podobu koreňa mei- = vzájomný styk, tak ako je zastúpené v lat. meo, munus = ústredná funkcia magistrátu a lat. mutuus = vzájomné. Sú však aj iné výklady.

Miráž

Fatamorgána, ilúzia, prelud. Medzinárodné. Pôvod vo fr. mirage = reflekcia, pozerať sa na seba v zrkadle. Kor. v lat. mirare, mirari, mirandus = nádhera, zázrak, nezvyčajné, divné atď.

Misa

Plytká nádoba na prípravu zmesy pre jedlo, alebo podávania jedla.

Ruský et. slovník (Vasmer) hovorí, že slovo jestvuje ako v ruskom, tak aj v ukrajinskom, bulharskom jazyku, ako aj v staroslovanskom a je tu ešte aj české, poľské, slovenské, nuž nazdáva sa, že tu ide starú výpožičku buď z ľudovej (vulgárnej) latiny, mesa = stôl, mensa = stôl, alebo ešte skorej, prevzali sme si to z gótskeho mes = stôl, poťažne gréckeho mésa = stôl. Slovo sa vraj vyskytuje medzi západnými Slovanmi, čo jasne svedčí o jeho germanskom pôvode. Rusi Ukrajinci, Bulhari nie sú však západní Slovania.

V Machek je mienky, že slovo k nám preniklo z vulgárnej latiny, avšak v slovanských jazykoch je rad slov odvodených z ie. koreňa ms, mis a významovo sú totožné ako s germanskými, tak aj s latinskými a gréckymi pojmami, ba blízko sú aj ku sans. a hindu, nuž dá sa to vysvetliť aj inak, ako napr. je tu hindu mus s významom téglik, nádoba na tavenie kovu. Ak by sme uznali túto príbuznosť, príbuznosť nie ku stolu, ale ku nádobe, tak slovanská misa bude vlastným slovným útvarom. // Viď Mykať, Miesiť, Miešať.

Misia

Vysielanie ľudí, svojich predstaviteľov, hlavne do zahraničia, kde na starosti majú vybavovanie určitých záležitostí. Pôvod v lat. missio, kor. miss-, ktorého východiskom je mittere, mitto, missi, missum = poslať, vyslať, povoliť isť.

Odtialto máme misionár, misijná cesta, misijná stanica atď. Viď Metať.

Mišádor

Ľud. bežne zaužívané s významom sal-amoniak, ammonium chloride, čo sa využívalo ako pomôcka pri letovaní cínom. Vychádza z arab. nauš = chytať, držať, róbustný, silný, z čoho vzniko novoperžské naušador = mišádor.

Miškovať

Kastrovať, škopiť zvieratá. Miškovať sa bežne používa vo význame „sterilizovania“ zvierat ženského pohlavia, kým kastrovanie, škopenie sa bežne vzťahuje na samcov. Čes. miškovati, miškář. Východiskom je slovo mních, mníška (katolíckeho vierovyznania) a i dnes na Morave sa povie mniška, na Slovensku mnišiť = kastrovať. Rovnaký pôvod má i poľ. m(n)iszka, m(n)niszić, mišk(ow)ać, miškarz, ukr. myškar, myškuvaty, ktoré je ale výpožičkou z poľstiny.

Odtialto máme: miškár, vymiškovať atď.

Miškula, miškulancie, mišpula

Miešanina, podradné jedlo, gebuzina, pletky, zápletky, naťahovačky, spory. Čes. mišpulance, poľ. miskolancja. Všetky tvary vychádzajú z tal. mescolanza a toto z lat. miscere = miešať.

Mišlienok

Siatina zmesy rozličných tráv na chov dobytka. V sans. mišrana = zmes, zmiešanina.

Viď Mykať, Miešať, Miesiť.

Mišmaš

Hovor. Expres. Miešanina, zmätok, nesúvislá reč. Ľudový útvar na podklade ie. miš = miešať, zmes. Str.d.n. masch, nem. maisch, ang. mash = zmes, miešanina. Ox.et. slovník tiež predpokladá, že tu ide o podobu slova mix = miešať. U nás mišmaš v podstati znamená poriadnu zmiešaninu.

Viď Mišlienok, Mykať, Miesiť.

Mišmuľa

Druh jablkovitého ovocia. Viď Mušmuľa.

Mišpuľa

Druh jabloňovitého ovocného stromu, jeho plody. Ľudove aj nyšpuľa. Prameňom je tal. nespola, lat. nespilus. Slovo sme dostali cestou st.h.n. mespila, str.h.n. mispel, mespel, nespel, súč. nem. Mispel. Latina si slovo prevzala z gr. mespilon / μεσπιλον. (Čes.et.slovník.)

Míting

Zhromaždenie, zoskupenie, tábor ľudu, stretnutie v nejakej disciplíne. Medzinárodné. Prevzaté z angličtiny, kde je meeting, základom ktorého je ang. meet = stretnúť, zísť, zoskupiť sa. Staroang. metan, gemetan, starosas. motian, gót. gamotjan, ger. (gha)motjan. Kor. motam = stretnutie. Paralelná podoba slova je moot = stretnutie, zoskupenie zamerané hlavne na diskusiu, vyšetrovanie, súdne rozhodovanie a pod. kde podľa ox.et.slovníka máme pôvod neznámy.

Mítor(iť)

Miešanina, zmes, zmätok. Čes. mitvy = striedavo niečo ukladať, napr. snopy pšenice keď sa ukladajú do stohu, striedavo, aby klasy „pozerali“ striedavo, raz dnu, potom von, lebo len tak ten stoh bude stabílny. Skorej príchodu kombajnov, slovo bolo počuť aj u nás, hlavne v podobe mitvať = miešať.

Poľ. ľud. mitus = striedavo, rozlične, mitwać = privádzať v zmätok, ukr. mytus, myťma, rus. ľud. mitusiť, staroslov. mitě = striedavo. Vypadá, že východiskom je adjektívum mitv, z čoho sa vyvinulo adverbium (príslovka) mitvo, mitvě, mitě a neskoršie i sloveso mitvati. (Machek) Táto podoba neskoršie nadobúda príponu ch, mitv(o)chati, z čoho vzniká mituchati a odtialto sa to asi dostáva do pruského, ako mitušati, mitusiti, ako aj v podobe príslovky mitus. (Machek)

Mitv v príponách zodpovedá lat. mutuus = r/v, ako aj gr. metha, meta. Koreňom všetkého bude ie. mei-, moi-, ako to máme pri slove mena. (viď) V príbuznosti bude sans. mayate = mení, mánthati, mathnati, mathayati = mieša, okrúca, ničí, lot. miju, mit = meniť. Tento koreň sa postupne rozširuje o t(h), ako je to v lot. mitout, lat. mutare, gr. meth, gót. maidjan, sans. mitháti, methati, mithu atď. kým av. mithwa- nadobúda w a lat. mutuus získava dvojité u. (Machek)

D.Q.Adams pri vysvetľovaní tochárskeho mänt- = vzdialiť z miesta, odložiť, (z)ničiť, vylievať, prekladať, rušiť, miešať, starieť sa, babrať sa ... ako príbuzné spomína aj lit. mesti = miešať a cirk.slovanské městi = „turbare“ a motati sě = „agitare“, čiže ide tu o význami búriť, burcovať, pri čom sleduje posun významov miešať > narúšať > iritovať > ubližovať > ničiť.

Ox.et.slovník pod ang. slovom mean 2° má poznámku, že tu ide o slovo dialektu a udáva mu význam niečo ako spoločné pre dvojicu, viacej, podradné, úbohé, ošarpané... Toto ger. slovo svoju podobu má aj v starosas. gimeni, hol. gemeen, st.h.n. gimeini, nem. gemein, gót. gamains a východiskom všetkého je ie. moinis, predchodca lat. communis, formovaného na kor. moi-, mei- = mena, meniť, zmeniť. Viď Metať.

Mitra

V rimokat. cirkvi slávnostná biskupská čiapka. Lat. mitra – gr. mitra = čelenka, opasok okolo hlavy, turban. Príbuzné ku sans. mitra = priateľ. (Webster)

Mitraléz

Guľomet. Cestou srbch. preniklo v slovenskú enklávu vo Voj. Ang. mitrailleuse, z fr. mitrailleur, mitrailler, na podklade mitraille = malé guľky, broky, ktorého východiskom je starofr. význam pre malé kovové mince, kúsky kovu, ktoré zase svoj pôvod majú v ger. maitan = sekať, rezať a toto už nema ďaleko ku minúta a slovanskému malý.

Mitrálny

Lek. Vzťahujúci sa na srdcovú chlopňu, súvisiaci so srdcovou chlopňou – aplikácia tohoto názvu vychádza z podoby chlopne, ktorá pripomína mitru. Viď Mitra.

Mix

Slovo s ktorým sa stretávame ako s odborným termínom v zmysle miešať, vymiešať. Medzinárodné. Východiskom je lat. mixtus, z miscere = miešať, vymiešať, premiešať. Príbuzné ku gr. misgein, podoba slova mígnumi / μίγνυμι = miešať, zmiešať, premiešať, dať dospolu, ír. meascain = miešať, lit. miśras, sans. miśrá-, slov. miešať.

Odtialto máme: mixér, mixovať, mixtúra atď.

Mizantrop

Človek strániaci sa ľudí, odľud. Medzinárodné. Fr. misanthrope, na podklade gr. misánthrópos, kombinácia slov miséo / μισέω = mrzieť + ánthropos / άνθρωπος = človek, ľudská bytosť.

Mizerný

Zlý, malý, biedny, nevyhovujúci, úbohý, naničhodný atď. Dostali sme ho cestou škôl a to priamo z latiny, kde miseria = bieda. // Odtialto máme: mizina, mizéria, mizerák atď.

Mizina

Stratiť všetko, ožobračiť. Skorej tu bude súvis s mizéria, ako s miznúť.

Miznúť

Tratiť, strácať, zanikať, prestávať a pod. Prislúcha ku slovám z koreňa, ktorý nachádzame v slovách mihať, kmitať, čiže rýchlo sa zjavovať a miznúť. Viď Mih, Mihať. Veľmi blízko má ku mizina a mizéria.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com