…pripráva Ján Kulík
Mniač
V čase domáckeho spracovávania konopného vlákna, tak sa nazýval prístroj na zjemňovanie vlákna pred procesom česania. Úzko súvisí s mäť. (viď)
Mnie, mnieť
Všeslovanské. Staroslov. mnjú, mněti, čes. mníti, staršie mňu, mnieti, po-mníti = pamätať, myslieť na niečo po udalosti, neskoršie myslieť, spomínať si. Poľ. pomnieć, hl. pomnić, ukr. pomynáty, rus. mnju, mniť, pómniť, pomínať, srbch. mnivati atď. Príbuzné je lit. miniú, mineti = rozpamätať. Všade máme základný kor. men- = myslieť, pamätať, ktorý je aj v gr. mémona / μέμονα, z μάομαι = mienim, mimnésko / μιμνήσκω = spamätať, uvedomiť si, rozpamätávať sa, spomínať si a pod. Ten istý ie. kor. máme aj v sans. mányate = myslí, lat. memini = pamätám, moneo = pamätaj, vystríhaj, varuj, poraď, uč, predpovedaj, gót. man = mienim, ang. mean = mať na mysli, v úmysle, mieniť atď. // Viď Myseľ, Mieniť.
Odtialto máme: mieniť, domnievať sa, upomínať, napomínať, pomník, spomienka, omíňať, domnelý atď. atď.
Mních
Člen kláštorského rádu, rehole, rehoľník. Čes. mnich, poľ. mnich, mniszka, hl. mnich, dl. mich, staroslov. mnich, mnišica, srbch. slovín. mnih. Prevzaté zo str.h.n. munih a východiskom tomuto je lat. monicus, ktorého východiskom je gr. monachós / μοναχός. Ruské, belorus. a ukr. monach vychádzajú z cirk. slovanského, kde ale koncovka –ch ukazuje, že tu bol vplyv východného, gréckeho krídla kresťanstva.
Odtialto máme: mníška, mníšstvo, mníšik a pod. Viď Miškovať.
Mnoho
Veľa, veľký počet, štedre, bohate. Po otázke etymológie tohoto slova, dlho vládla mienka, že sme si ho „vypožičali“ z ger. jazyka. V 19. st. bola snaha natisnúť nám nejaký komplex menejcennosti. Sama existencia sa nám nedala poprieť, bolo nás mnoho, avšak zaostávali sme vo vede, nuž poprieť nám samostatný jazykový vývoj bolo ľahšie. „Vypožičiavali“ sme si vraj aj tie najzákladnejšie slová. S prežitkami tohoto trendu stretávame sa ešte aj dnes a to aj v najautoritatívnejších štúdiách. Napr. ešte vždy sa stretávame s vysvetľovaním, že názov Slovan je odvodené z názvu pre otroka, špinu a pod. Názov Srb zo slova pre servílny. Chlieb sme si vraj tiež prebrali od Germanov (i keď tam už toto slovo vôbec nejestvuje) atď. Príkladov je viacej, ako dosť, ba ešte vždy, hlavne v nemeckej literatúre nenajdete pojem Indoeurópsky, ale Indogermanský.
Slovenský mnoho, mnohý, čes. mnohý, poľ. mnogi, dl. m(l)ogi, ukr. mnohyj, rus. mnogij, mnógo, slovín. mnog, bul. srbch. mnogo, mnogi, praslov. mnog, staroslov. mnog. Všetko je príbuzné ku gót. manags, nem. manch, menge, ang. many, much, staroír. meniec, menice = hojnosť, wel. mynych = často.
V príbuzenstve je aj lat. magnus, gr. mégas / μέγας, chet. meikki, toch.B maka, arm. mec, alb. madh = veľký, mohutný, lit. magulas = početné atď.
Ang. much = veľa, mnoho, ox.et.slovník vysvetľuje ako pôvodiace z ie. kor. meg-, odkiaľ vychádza aj gr. mégas, lat. magnus, sans. maha, kým ang. many = mnoho, veľký počet sa vysvetľuje na podklade ie. monogho-, menogho-, z ktorého sa vyvinulo aj slovanské munogu (mnogu), staroírske menice = hojnosť, štedrosť, wel. mynych = často.
Všetky varianty slova mnoho, už či to bolo v slovanských, germanských, romanských, alebo v gréckom jazyku, sanskrite atď. úzko súvisia so slovami na vyjadrenie početnosti, množstva, možnosti, bohatstva a pod. (Viď Mág, Mohutne)
Odtialto máme: množstvo, množiť, množina, mnohosť, mnohý, množiteľ, množný atď. kým mnoho-, nachádzame aj ako častú predponu v domácich zložených slovách: mnoho + božstvo, + farebný, + členný atď. atď.
Mňaukať
Zried. Vydávať zvuk mňau. Mačka mňaučí. Zvukomalebné a vyskytuje sa v rade slovanských jazykov, ba aj širšie. Nem. m(i)auen, hin. mau atď. V nárečiach sa stretneme i spodobou mravčať, mraučať.
Odtialto máme: mňauknúť, zamňaučať atď.
Mobilita
Schopnosť hýbania, pohybovania sa. Lat. mobilis z movere = hýbať, pohybovať. Viď Movitý.
Odtialto máme: mobilizácia (fr. mobilisation), mobilný, mobilizátor, ako druhý element v slove automobil atď.
Moc 1°
Schopnosť vykonania niečoho, ovládanie niečoho, mať vplyv na niečo, účinok, vláda, nadvláda, sila, pôsobenie, právo, telesná sila. Veľmi blízke ku môcť. V príbuzenstve má ger. macht, magh-, ang. might = sila, moc, schopnosť konania niečoho, st.h.n. maht, hol. nem. macht, gót. mahts = sila, vláda, moc.
Odtialto máme: mocný, mocipán, mocovať sa, mocnosť, mocenský, mocenstvo, mocichtivý, mocniteľ, mocnenec, mocnina, odmocnina, mocnota, mocnučký atď.
Viď Moc 2°, Môcť.
Moc 2°
Veľa, mnoho. Čes. moc, rus. ukr. moč, bul. mošč, srbch. moć, poľ. moc, hl. móc atď. Staroslov. mošt, praslov. mokt. Východiskom je mogú. Príbuzné ku ang. much = veľa, mnoho, st.h.n. michil, gót. mikils, kde koreňom je ie. meg-, reprezentované v lat. magnus, gr. méga, sans. mahá = veľké, mohutné, mocné, silné. // Viď Moc1°, Môcť, Mnoho.
Moč
Tekutima vylučovaná obličkami, expr. cikanina, vulg. štanica. Všeslovanské. Všade má súvis s mokré, močiť. Viď Močiť, Mokré, Močiar, Mech.
Močiar
Miesto s plytkou stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, bara, barina. Viď Mokré.
Móda
Spôsob úpravy zovňajšku, obleku, správania sa, sledovanie bežného vkusu doby. Svetové slovo. Pôvod vo fr. mode, ktorého východiskom je lat. modus = spôsob. Ie. kor. mod-, med-, ktoré je i v základe slova meditari = meditovať, študovať, praktikovať. Gr. médesthai = starať sa a staroír. mediur = usudzujem, súdim. // Viď Model.
Model
Vzor, typ, prototyp, predloha, plán, dezén, maketa, osoba prednášajúca určitý druh novotrendového obleku a pod. Prevzaté z fr. modelle, súč. modele, ktorého východiskom je tal. modello a toto zase vychádza z rím. modellus, podoba lat. modulus, ktoré predstavuje demin. slova modus = miera, spôsob, hranica, rytmus, melodia, limít.
Odtialto máme: modelovať, modla (forma, šablón, kopyto), modelka atď.
Moderátor
Sprievodca napr. TV programom, vychovávateľ, vzdelávateľ. Vychádza z lat. moderatus, moderari, -are = kontrolovať, ukľudňovať, jemniť. Paralelné z lat. modos, modus.
Viď Móda, Model.
Moderné
Súčasné, dnešné, trendové a pod. St.fr. moderne, neskoro lat. modernus, na podklade lat. modo = práve teraz, posledne, súčasne.
Odtialto máme: moderna (umelecké smery na prelome 19/20 storočia), modernizovať a pod.
Modifikácia
Prispôsobenie, úprava, pozmeňovanie, pretváranie a pod. St.fr. modofier, lat. modificare, kor. modus. Viď Móda.
Modla
Forma, šablóna, kopyto, ale aj plastická podoba boha, socha, idol. Pôvod v lat. modulus = miera, ktorého východiskom je lat. modus. Viď Móda, Model.
Odtialto máme: modlár, modlárstvo a pod.
Modliť (sa)
Konať, odbavovať modlitbu, prosiť boha... Všeslovanské. Pôvodne to bolo asi bez zvratného slovesa sa, čiže iba modliť = prosiť. Staroslov. molju, moliti, rus. molíť, ukr. molýty, srbch. slovín. moliti s bežným významom nie len modlenia, ale aj prosenia. Príbuzné ku lit. maldá = prosba, maldýti, maldau = veľmi prosiť, melsti, meldžiú = prosiť, modliť sa, arm. malthem = prosím, modlím sa, chet. mald-, maltai- = prosiť, hovoriť, malda(i)- = dávať sľub, prosiť bohov, prinášať obete bohom, st.h.n. meldon, n.h.n. melden = nahlasovať, prosiť o slovo, vyhlasovať, z čoho v amer. ang. vzniká meld = v hazardnej kartovej hre pinochle / pinocle, hráč vyhlasuje keď v ruke drží kráľovnú pika a dolníka v guly.
Vypadá, že aj medzi Slovanmi pôvodný význam slova modliť, molju, moliti bolo prinášanie obetí, konať slávnostný náboženský obrad a keďže sa obracali ku bohom, nosili im obete, za to si od nich aj niečo žiadali, prosili ich o niečo, nuž celkový význam sa posunul v prosiť, prosbu. Aj zvratný stav sa, se možno vysvetliť chetejštinou (viď Sa), ktorá vyjadruje, že obetník prináša obeť, robý úkon vo vlastný prospech, vo vlastnom zaujme, z čoho naše modliť sa, pôvodne asi znamenalo iba prosbu za vlastný prospech. (V.Machek)
Sans. mányate, manáyati, kor. man = rozmýšľaj, uctievaj, z čoho je maňanu = rešpektovať, poslúchať, sľúbiť a v jaz. panjabi manná = veriť, uveriť. Tiež sans. manyú, z koreňa man = duša, žiadosť, z ktorého sa vyvinulo mamaya, mamata = túžba, želanie, prianie. (R.L.Turner)
Ch.R.Lanmann v „Sanskrit Reader“ koreň man vysvetľuje ako:
A/ Ver, rozmýšľaj, predstavuj si;
B/ Pylne rozmýšľaj;
C/ Maj na mysli. Všetko dáva do súvislosti s gr. mémona / μέ-μον-α = myseľ, lat. memini = maj na mysli, ktoré je nepriamo spojené s ang. mean = mieň, maj na mysli. Sans. Man+abhi = žiadať, túžiť, priať si (kor. man, gr. μένος = myseľ, duša) dáva do súvislosti s rím. boh. Minerva, ktorá mala schopnosť porozumieť každého, kto ju o to prosil.
Modliť sa nema súvis s modlou, idolom, ani priamo s významom prinášania obetí bohom, ale najkskôr bude súvisieť s mysľou, mienkou, mienením, mať bohov na mysli, myslieť na nich, myslieť na obeť a myslieť i na to, čo si cestou obetí od nich žiadať, ak pripustíme, že v slove modliť, molju, moliti, v samom koreni došlo ku transformácii, posunu man > men > mol.
Odtialto máme: modlitba, modlikanie, modlitebňa a pod. Blízkosť ku slovu mlúviť zatiaľ nie je bezpečne dokázaná.
Modré
Majúce farbu čistej oblohy, nezábudky, ang. blue, nem. blau. Čes. modrý, poľ. hl. módry, dl. modry, slovín. moder, srbch. modar, bul. modár, praslov. modr. Príbuzné ku chet. andra- = modrý (ak uznáme slovanský presuv am> ma). / Machek.
Chet. andra- veľmi pripomína meno indického boha Indra, ktorý sa zaraďuje medzi najstaršie indoeurópske božstvá. Bol, či aj je pozitívnym božstvom, ktorý po porážke zlého boha Vrtra dal svetu svetlo a život, ba bral účasť i pri tvorení neba atď.
V slovenčine, mendzi ľudom aj dosiaľ je tendencia namiesto modré, použiť slovo svetlé. Možné je, že aj medzi Chetejcami to bolo podobne.
Chetejci, ako národ, ak sa historici nemýlia, pôvodne boli Indoeurópanmi. Od hlavného krídla ktoré smerovalo na východ, oddelili sa niekde v oblasti Babylónska a pobrali sa na juh, do Anatólie, súčasného Turecka. V pamäti mali boha Indru, boha svetla, modrej oblohy, ale postupom času, pod vplyvom okolitej semítskej kultúry, boh ako taký zaniká. Po ňom zostáva iba pamiatka na modré, čisté, či z mena Indra vzniká andra- = modré.
V Indii, v jazyku pali mina, minu, v staroperžskom minó, v pehlavi minoi, av. mainyu (všade je prítomný koreň man) = modré, nebo, raj, obloha. Tiež aj v sans. maní- = šperk, ornament.
Odtialto máme: modrák, modráky, modrina, zmodrieť, modridlo, modrotlač, modrokrížan a pod.
*Byť modrej krvy, po španielsky sangre azul = šľachtic, vznešeného rodu, čistej krvy... vraj vzniklo v čase bojov Španielov, španielskej šľachty, proti postupnému prenikaniu moslimských Maurov na ich územie. Španieli boli Európania (pôvodom Visigoti), kým Mauri boli počerní, Arabi, Berberi... V boji, keď vypäli svaly, na krku belochov napuchli krvné cievy. Maurom sa zdalo, že v žilách im koluje modrá krv. Po zadovážených úderoch, na tele im vznikali modriny. U Maurov to nič nebolo viditelné. „Navreté“ žily sa nefarbili do modra a po získaných úderoch, miesta nezmodreli, lež zčerneli. Pri stínaní hláv zajatcom, Mauri sa vždy dívali, či im potečie modrá krv. Boli zvedaví, koľkých veľmožov dnes zťali.
Sangre azul v pojímaní Španielov, vzťahovalo sa na tie oblasti Španielska, tých Španielov, ktorí sa postavili proti Maurom, Židom a ostatným „miešancom nečistej krvy“.
Koľko pravdy v sebe skrýva táto historka, ťažko povedať, lebo jestvuje ešte aj zopár ďalších.
Modulácia
Upravovanie, obmieňanie, odtieňovanie (najmä zvuku), prechod z jednej tóniny do druhej, zmena, ladenie, zmena amplitúdy el. výkonov vysokej hustoty. Pôvod v lat. modulari = miera, prispôsobovanie ku rytmu, robiť melódiu. Kor. lat. modulus, čo predstavuje demin. z modus = miera, kvantita, rytmus, melódia, hranica, medza, rámec, spôsob, metóda, meniér, spôsob správania sa, zvyky, obyčaje a pod. Viď Móda, Model.
Odtialto máme: modul, modulátor, modulovať, modus a pod.
Modus
Spôsob. Viď Modulácia.
Mogul
Titul panovníka v prednej Indii, imperátor so sídlom v Delhi. Arab. peržský, ang. atď. mogul, čo je v podstati skomolená výslovnosť slova Mongol. (viď)
Mohamed(án)
Osobné meno zakladateľa islamu, ako aj časté osobné meno príslušníka islamu, mohamedána. Same meno má mnoho regionálnych podôb, ako napr. Mehmed, Meho, Muhmed, Muhamed... Pôvod je v arabskom Muhammad = vysoko ctený, kde hamida = uctievanie, česť.
Mohér
Jemná srsť, alebo látka z angorovej kozy, alebo ťavy. Arabský mukayyar = látka z kozej vlny, doslovne kvalitné, exkluzívne, výberové, z koreňa kayyara = vybrať, zvoliť si, (vy)voliť si. Toto kayyara, pri kontakte s angličtinou sa kontaminovalo s ang. slovom hair = vlas a v tejto podobe aj preniklo do angličtiny (mo-hair). Už pozmenené, preniklo do radu európskych jazykov, aj k nám, ako mo-hér.
Mohovitý
Majetný zámožný, mohutný, silný. Čes. mohovitý. Blízke ku sans. maghávat = zámožný, bohatý, silný, mocný, prinášajúci bohaté dary. Kor. magh = možnosť, bohatstvo, hojnosť, dar. Stojí tesne vedľa sans. mah = veľký, slávny, bohatý.
Mohutne
Neobyčajne silne, pevne, mocne. Veľmi blízke ku slovám, ako mág, mnogo / mnoho, množiť, môcť a pod. Ie. kor. je jasný a preto neobstojí tvrdenie jednotlivých jazykovedcov, že sme si toto prevzali z tureckých jazykov. Áno, podoba slova sa vyskytuje aj tam, ako napr. v sog. mögö = mohutný, silný, tur. (osmanský) bögö = silný, junák, heroj atď. avšak tieto podoby sú im vlastne importom z ie. jaz. Prevzali si ich niekde v minulosti a preto neobstojí ani tvrdenie, že bohatier sme si prevzali od nich.
Mohutne sa vyvinulo zo slovan. mogut, ktoré je blízke ku lat. magnus, mactus, gr. mégas, sans. magh, mah, staroger. michel, nem. mögen, ang. mickle, much atď.
Sans. mahá = veľké, silné, mohutné, bohaté, štedré a máhi = veľmi, mnoho, štedre, kým mahi = množiť, zväčšovať, rásť, robiť veľkým. // Viď Mág, Mnoho.
Mohyla
Vysoko navŕšená zem, alebo skaly nad hrobom. Väčšina etymológov ho chápe, ako nejasné, hmlisté slovo. Zaoberali sa s nim všetci známi etymológovia slovanských jazykov a každý má inú teóriu. Aj dnes sa ešte hádajú a popierajú jeden druhého. Slovo sa však vyskytuje vo všetkých slovanských jazykoch ako napr. mohyla, mogila, gomila(?), mogyla atď. Už táto skutočnosť ukazuje, že slovo je domáce a nie importované. Príbuzné je ku alb. magule, rum. magura, kam bolo importované zo slovan. jazyka (Vasmer). Všade a v každom prípade mohyla má význam kopca, nakopčenej zeme nad hrobom, skaly nad hrobom, vŕšok, navŕšenie. (Viď Guľa)
Srbh. gomila i napriek jednotlivým jazykovedcom, sem nepatrí, ale mogila, áno. Toto už plne zodpovedá mohyle, kým gomila = hŕba, hromada a pod. predstavuje ich podobu slova homoľa = štíhly kužeľovitý útvar ( cukru, syra, homôľka, homoľovitý kopec).
Mohylu, ako vysoko navŕšenú zem, alebo kamenie, skaly nad hrobom treba chápať, ako zložené slovo, kde prvý element „mo-“ by predstavoval nejakú „neznámu“, ktorá ale môže celkom slušne zodpovedať sans. mo = negativita v zákaze, priamo súvisí s má = častica na posilnenie, emfázu.
Druhý element –hyla treba chápať ako napr. rus. cholm, srbch. chum (xym), poľ. chuma, hólma, chelm, čes. chlum, slovenský chlm atď. Na prvý pohľad všetky tieto podoby sa dajú priradiť ku „výpožičke“ z ger. hulma. Aspoň tak tvrdí časť etymológov a na pomoc si privolávajú starosas. a anglosas. holm = vysočina, kopec, vŕšok, staroisl. holmr = ostrov, ku ktorému je už príbuzné aj ang. hill = kopec, západoger. chulmi atď. Všetky tieto podoby sú však príbuzné ku slovan. guľa, či v jeho derivátoch, aj ku výrastku, nádoru, opuchline, hŕbe zeme, hrude atď. V príbuzenstve bude aj lit. kálnas = kopec.
V takomto prípade mohyla dostáva svoju et. jasnosť a pôvod slova netreba hľadať v jazykoch Malej Ázie, Ázie, medzi Mongolmi, Tatarmi a pod. Slovo proste predstavuje fúziu významov mo+ kopec, nárast, vyčnievajúce. Mo+ guľa.
Odtialto máme: mohylka, mohylník, mohylovitý a pod.
Mok
Nápoj, tekutina. Sladký opojný, zlatý mok- obyčajne sa vzťahuje na víno; lek. tekutina, v ktorej sú uložené niektoré orgány, alebo ktorá je v niektorých orgánoch, likvor = mozgomiechový mok.
I keď toto slovo upomína na niečo mokré, predsa jeho etymológia je iná. V príbuzenstve bude mať toch.B mot = alkohol, alkoholický nápoj a Van Windekens predpokladá, že toch. slovo predstavuje výpožičku zo sogdického mwδ, alebo z nejakého peržského dialektu a že mot v podstati je podoba prakritového mit, ktoré vychádza z ie. médhu = sladké, med. Viď Med.
Mokasíny
Kožená obuv Indiánov, podobná krpcom. Medzinárodné. Pôvod v indiánskom Algonquian jazyku.
Mokka
Druh kávy z Jemena. Svetové slovo. Pôvod v arab. názve prístavného mesta Mocha v Jemene – na vchode do Červeného mora. Toto mesto bolo hlavným prístavom cez ktorý sa tento druh kávy vyvážal.
Mokré
Nasiaknuté vodou, vlhké. Všeslovanské, avšak ani jeden autor nevie podať spoľahlivé vysvetlenie jeho etymológie. Machek všetko dáva do súvisu s moč, močiť a našiel určitú paralelu len v osetskom moecyn (Abajev), v zmysle ponorené do tekutiny.
Ukrajinský et.slovník spomína podobné príklady, ale aj pridáva, že nejaký súvis bude aj s lit. makone = kaluž a lot. makna = blato. Chybne to teraz dáva do súvisu s lat. macero = odmäkčovať, rozmäkčovať, lebo toto slovo má cele inú etymológiu. (Machek) Podobné vysvetlenie najdeme aj v rus. et.slovníku. (Vasmer)
Najbližšie však ku mokrému, močiť atď. bude hindu slovo markoná = pokropiť vodou (napr. zrno), namočiť, navlhčiť, ovlažiť, vlaha (J.T.Platts), ktorý to potom dáva do súvisu so sans. mátsya = ryba. Ďalšia paralela je „skrytá“ aj v slove mačka.(Viď.) Na podklade sans. mátsya- = ryba, vzniklo prakritové maccha-, cig. eu. mačo, aškúnsky moč = r/v, prasun (kafiri) –müsü = voda atď.
Odtialto máme: moč, močiť, močovka, močiar, močidlo, omáčka, zmáčanka, moknúť, zmoknúť, močka, máčať, namáčať atď. atď. //Viď Mech, Moč, Mačka.
Mokvať
Vypúšťať trochu tekutinu, vlhnúť, byť trochu mokrý. Čes. mokvati, východisko mok-, podobne ako v prípade mokré, moknúť, močiar a pod.
Mol
V hudbe druh stupnice, tóniny (opak dúr), pren. aj mäkkosť, mäkký, clivosť. Pôvod v tal. molle = mäkký, slabý, chatrný, mdlý, poddajný.
Molekula
Maličká čiastka hmoty zložená z atómov. Fr. molecule, demin. lat. moles = ťažká masa, ťarcha, váha, sila..
Molestovať
Obťažovať, unúvať, trápiť. Lat. molestare = trápiť, obťažovať, unúvať. Východiskom je lat. molestus = únavný, unavujúci, obťažujúci, trápny.
Mólo
Hrádza v morskom prístave na ochranu proti vlnobitiu. Tal. molo – gr. mólos / μώλος = námaha, boj a μώλοψ = pás, záškrab, znak, lat. moles = ťažká, objemná, veľká masa, základ, štruktúra, záťaž, ťarcha a pod.
Molybdén
Lesklý striebrobiely kov, chem. zn. Mo. Svetové. Lat. moliybdaena z gr. molubdos / μολυβδος = rybárska záťaž na udici, olovo na udici. Pokladá sa za slovo iberského pôvodu.
Moľa
Drobný motýľ ktorého húsenice ničia látky, kožušiny, ovocie, obilie... Všeslovanské. Čes. mol, poľ. dl. hl. mól, ukr. miľ, rus. moľ, slovín. molj, srbch. moljac, bul. molec, praslov. moľ, ktoré je už príbuzné aj ku gót. malo.
V. Machek je mienky, že moľ, moľa atď. je slovanský útvar, ktorý vznikol zo slova motýľ, ako paralela nočného motýľa, alebo malého motýľa, aby sa ho dištancovalo od denného motýľa. Nie je vykľúčené, že germanské , ako napr. st.h.n. miliwa, sú importom zo slovanského jazyka, alebo utvorené na podstati koreňa meľ, metyľ. Ang. moth = moľ, nočný motýľ, druh motýľa v Austrália zvaný Bogong moth, ox.et.slovník vysvetľuje ako „obďalečne“ príbuzné ku str.d.n. a str. hol. motte, hol. mot a staronór. motti. Etymológia týchto sa nevysvetľuje.
Moment
Krátka chvíľa. Medzinárodné. Lat. momentum (movimentum) = záťaž, dôležitosť, pohyb, chvíľa, moment. Východiskom je movere = pohyb, hýbať. Blízko má ku nášmu movitý, motať, motorný, motýľ. (Viď.)
Momus
Zádrapčivý kritik, ktorý sa neveľmi vyzná v téme ktorú kritikuje. Pôvod v lat. – gr. mómos = boh výsmešnosti, posmešnosti, zosmiešňovania.
Monastier
Viď Manastýr.
Mondénny
Svetácky, veľkosvetský, svetomoderný. Ang. monde = svet módy, ktoré je prevzaté z fr. monde = svet a východiskom tohoto je lat. mundus = svet. Odtialto máme mondénka = žena nezaostávajúca za svetovou módou, dáma.
Moneta
Lat. moneta = razený kovový peniaz, minca – pôvodne sa tento názov vzťahoval na starorímsku kovovú „silnú“ mincu. Mince, či moneta sa ochraňovala v chráme bohyne Juno, nuž aj túto sa zvyklo nazývať Monetou, čiže silnou, ostražitou. Peniaz netratil na kvalite, sile, kým sa do všetkého nezamiešali „páni“ so svojou monetárnou politikou, čo vlastne znamená politika kovových mincí a peniaz začal chorieť. Aby nejak predišli „chorobe“, páni vymysleli nový peniaz, piaster, po lat. piastra a tu nám už same meno prezrádza, o čo vlastne ide. O novú mincu, ale už len obliatu zlatom, plastovanú. Lat. emplastra, emplasterium = plast, plastové, natrené, pozlátené. Piastre sa neskoršie používali aj v Španielsku a zvyklo sa ich nazývať španielsky toliar, španielsky dolár. Piaster prenikol aj do Turecka, ale tu už predstavoval naozaj len maličkú mincu.
Keď aj rímske piastre začali „chorieť“, tratiť na hodnote, vychádza nová strieborná minca, deniarius. Meno tejto mince je odvodené zo slova deni = každému desatinu, po desiatke. Úradný názov novej mince bol Denarius Nummus, kde to nummus zase znamená len mincu, jej označenie, pomenovanie.
Mongol
Názov národa v Ázii. Prevzaté priamo z mon. jazyka, lebo takto aj oni sami seba nazývajú. Mongol, Mongul vychádza z mengu, mongu, manguli = chrabrý, nepremožitelný muž. Viď Mogul.
Monitor
Menšia pobrežná, alebo riečna delostrelecká loď, čo je ale len derivát zo základného významu dozerať, patrolovať, varovať a pod. Monitor je aj druh plaza ktorý údajne varuje okolie ak je tam vo vode krokodil. Monitor je aj osoba ktorá varuje, napomína, radí, ako aj starší študent, ktorý v škole funguje ako dozorca. Monitor bola aj školská, alebo aj iná tabuľa, význam ktorej sa teraz posunul na ekrán, pomocou ktorého sa sleduje proces podujatej akcie, proces výroby atď.
Lat. monere, moneo = varovať, spamätávať, radiť, učiť, napomínať, predpovedať. Blízke mu je sans. mantria = poradca, mántra = radiť. Kor. man = myslieť. Súvisí s praslov. mněti = myslieť. // Viď Mandarín.
Mono-
Predpona v zložených slovách, s významom jeden, sám, iba a pod. Zjavuje sa napr. v monogram, monochord, monochromatický, monogámia, monograf, monolit, monológ, monoteist, monohybríd, monokultúra, monokel, monokracia, monopol, monotón, monorail atď.
Monogram
Počiatočné písmená z mena a priezviska. Medzinárodné. Pôvod v gr. mónos + grámma / μόνος + γράμμα = jeden, iba, sám + písmeno, litera.
Monopol
Výsada výhradnej výroby, kupčenia, predaju, vplyvu. Lat. monopolium z gr. monopólion, -polia. Komb. mónos + polein = jeden, sám, jedine + kupčenie, predaj.
Monštrancia
V rimokat. cirkvi umelecky zhotovená schránka na vystavovanie hostie. Pôvod v str.lat. monstrantia, z monstrare = ukázať. Východisko monstrum, blízke ku demonštrácia. Viď Monštrum.
Monštrum
Obluda, netvor, nenormálnej podoby. Lat. monstrum = znamenie, úkaz, predzvesť, zlovestný začiatok, zázrak, div. Východisko monere = varovať, vystríhať. Viď Monitor.
Montovať
Zostavovať podľa plánov. Variácia slova je montáž. Medzinárodné z fr. monter = podujať, skladať, zbierať, šplhať a pod. ktoré vychádza z vulgárnej lat. montare, (lat. mons, montis) = hora, vrch. Blízke mu je av. mati- = výstup na horu, wel. mynydd = hora.
Monument
Pomník, pamätník, pamiatka. Lat. monumentum, monimentum = pamätník, chronika, záznam, z monere, moneo = spamätaj, uvedom si. Odtialto máme: monumentalita = veľkoleposť, mohutnosť, monumentálny = mohutne pôsobiaci, veľkolepý a pod.
Monzún
Druh pravidelného vetra v Tichom a Indickom oceáne, ktorý polročne mení svoj smer a preto jestvuje monzún letný a zimný, či aj monzúnové dažde. Hol. zastar. monnsoen, súč. moesson, port. moncao, moucao, z arab. mausim = obdobie sezóna, na podklade arab. wasama = znak, znamenie.
Moňaš
Žrebec (Voj. – Báčka). Etymológia nejasná. V prvom rade, v prvom elemente, do úvahy dochádza vziať ie. man, men = muž, mužské, na čo nadväzuje aj maď. mon = muž a v druhej časti do úvahy prichádza možno názov pre koňa, napr. srbch. at = kôň, alebo aj ie. a slovanské ata = otec.
Do ohľadu môže prísť aj praslovanské komońь a staroslov. komonь, odkiaľ vyšlo aj staročeské komonstvo = koniarstvo, koňstvo, ak by sme súhlasili s tým, že po čase tu došlo ku zániku prvej slabiky, ko- a zastalo iba monstvo, čo vo význame príplodu prechádza na označenie žrebca, moňaša.
Nemožno úplne vykľúčiť ani vplyv maď. ménes (méneš) = stádo koní, i keď stádo ešte neznamená aj príplodného žrebca. Viď Kôň.
Moped
Motorka menšej výkonnosti, malý motorbicykel, bicykel s motorom. Prevzaté z nem. Moped, ktoré vzniklo buď z Motorveloziped, alebo z Mo(tor) + Ped(al).
Mor
Epidémia, chytľavá choroba. V staršej dobe to bola každá epidemická choroba spôsobujúca veľkú umŕtnosť, skazu, nešťastie. Čes. a celý rad slovan. jazykov mor, poľ. hl. mór, ukr. mir. Staroslov. a praslov. mor, stará odvodenina z koreňa mer- = mrieť. Sans. mará-, hin. marak = mor, epidémia, chytľavá choroba. Viď Mrieť.
Mora / Mura
Demonická mytologická nočná bytosť, ktorá trápi ľudí v spánku, nočná mora, trápenie, tieseň, ťažoba. Rus. (kikí)mora, ukr. móra, poľ. mora, zmora, čes. můra, dl. morawa, bul. morá, mac. srbch. mora, cirk.slovan. mora, praslov. mora. Paralely jestvujú aj v st.h.n., staroisl. staroang. mara. Súčasný ang. night + mare = nočná mora, n.h.n. Mahre. Všetky podoby súvisia aj so slovanským mara, mariť sa = mať nereálne videnie. (Ukr. et. slov.)
V kultúrach národov európskeho ie. okruhu sa verilo, že ľudská duša i za života môže človeka opustiť, hlavne v noci a na seba prebrať rozličné iné podoby, ako napr. motýľa, vtáka, hada, ba i tieň a starších ľudí znepokojovať ťažkým snom a pocitmi tlaku. Najmä nočný motýľ, často zvaný aj striga (lat. strix = druh sovy, gr. στρίγξ, στριγγός = nočný vták, sova) často trápil ľudí pri spánku, tlačil, dusil ich.
Pri tomto slove mora, mura, jasné je, že patrí ku ie. skupine slov odvodených z kor. mr = smrť, mrieť. V sans. jestvuje mrdyate = stlačené, potlačené, utlačené, ktoré v rozličných derivátoch môže znamenať aj tlačiť, tiskať, masírovať, trieť a pod.
Morál
Mravnosť, morálnosť, pravidlá, zásady vzťahov medzi ľuďmi. Lat. moralis z mos-, mor- = obyčaj. Plurál móres = spôsoby, metódy, chovanie a správanie sa.
Moratórium
Zákonom povolené predĺženie lehoty splácania dlhu. Medzinárodné. Nesk.lat. právnický termín moratorius, z morari = predĺženie, oneskorenie, obštrukcia.
Morava
Názov až niekoľkých riek v oblastiach osídlených Slovanmi, z čoho neskoršie vychádza i názov prvého včasnofeudálneho slovanského štátneho útvaru, Veľká Morava. Morava, ako slovo je v tesnom príbuzenstve s more, mor, mrieť, mŕtve a pod.
Podľa doterajších poznatkov, pravlasťou Indoeurópanov, či neraz sa použije aj názov Indo-Árijci, bola stredná Európa, vnútrozemie Európy, priamejšie oblasť povodia rieky Dunaj. Odtialto migrovali vo všetky štyri strany sveta a s nimi migroval aj jazyk. Jazyk, slová oblasti chladného, drsného vnútrozemia a preto ešte aj dnes je tu očitá príbuznosť slov, ako napr. sneh, zima, oheň, plameň, raž, zrno, krava, kôň, srna, ovca, radlo, voz, žiť, mrieť, jarmo atď. atď. kým príbuznosť slov na vyjadrenie topografických zvláštností novej oblasti kam sa dostali, ako aj jej flóry a fauny už nejestvuje. Niektoré zvláštnosti sa vyjadrovalo aplikáciou slov z vlastnej ie. zásoby, ako napr. palma – vyvinula sa zo slova pre dlaň, ale najčastejšie sa siahalo do cudzej zásoby, do jazyka už tam žijúcich národov. Od nich sa preberali napr. názvy rýb, názvy zvierat tam žijúcich a pod. Tak do jazyka Ie. sa dostáva oliva, tiger, džungla a rad ďalších.
Robert Clairborne v knihe „The life and times of the English language“ spomína, že Ie. nemali vo svojej zásobe žiadne slová na vyjadrenie mora, ostrova a pod. Keď sa dostali ku moru, tu videli, že v morskej, slanej vode nechce nič rásť, nuž nazvali to morom, čiže mŕtvym. Toto slovo dôkladne poznali. V pravlasti tak nazývali rieky, ktoré sa občas vylievali, zaplavovali obrobené polia a tak zamorili siatiny. (Srbi aj dnes o svojej Morave povedia, že Morava je donela, Morava je odnela = Morava priniesla, Morava odniesla.)
Morava znamená rieku, kde sa v jej doline obrábala úrodná nánosová pôda, lenže táto rieka občas zamorila všetko. Bol hlad. Mrelo sa. Takúto rieku Slovania nazvali Moravou, ale občas aj Marica. Moravu v Srbsku, ktoré svojho času patrilo ku rímskej ríši, už Tacitus nazýva jej latinským ekvivalentom, Marus. Podobný ekvivalent pozná aj ger. jazyk.
Najväčšia rieka Austrálie, Murray, ako je zaznamenané, za svoj názov vďačí menu lorda George Murray, svojho času štátneho tajomníka britskej koruny pre kolónie. Údajne tento minister bol úplne neschopný riadiť záležitostiami kolonizovania Austrálie a najväčšia rieka predsa nosí jeho meno. Prečo? Keď sa ju „objavilo“, bolo celkom jasné, že aj ona zaplavuje. Má charakter moravy, ba aj samé meno Murray na svojej evolučnej ceste prešlo dráhu Moravia, Morray, Murray, čiže meno lorda sa celkom hodilo na pomenovanie novej rieky.
Viď More.
Mordovať
Mučiť, trápiť, sužovať, zabíjať, vraždiť. Prevzaté z nem. morden = zabíjať. St.h.n. mord. Príbuzné ku lat. mordeo, mordere = hrýzť, žuvať, kúsať, boľasť, mors = smrť, mŕtvola, praslov. merti = mrieť.
More
Veľká voda slanej chuti, deliaca kontinenty. Všeslovanské. Príbuzné ku lit. marios, lot. mare, gót. marei, st.h.n. mari, staroang. mere, n.h.n. Meer, staroisl. muir, lat. mare, sans. maryáda = morské pobrežie. Slovenské morské oko = menšie jazero vysoko v horách, za svoj názov vďačí svojmu charakteru, nevhodnosti na pestovanie kultúr a zamoreniu doliny.
V ger. jazykoch, ako napr. st.h.n. muor = blato, bahno, kaluž, staroang. mor = kaluž, bahno, n.h.n. Moor = blato, ang. marsh, n.h.n. Marsch = močaristá nižina, všade vyjadruje niečo mŕtve, nevhodné na život, nevhodné na obrábanie. // Viď Morava.
Móres
Dobré mravy, spôsob správania, poriadok. Viď Morál.
Morf- (morph-)
Gr. morfé / μορφή = forma, tvar, podoba, jav, vzhľad, obraz, krása. Využíva sa v zložených slovách, ako napr. morfológia = náuka o tvaroch, o stavbe rastlín, živočíchov atď. Morfé + lógos.
Morfium
Jeden z alkaloidov ópia s omamnými vlastnosťami. Lat. morphium, utvorené na podklade mena gréckeho boha Merfeusa, podľa písania Ovídia, bol to boh sna, syn boha spánku. Východiskom je gr. morfé / μορφή. // Viď Morf-.
Morka
Kurovitý vták, ktorého domovom je Amerika a ako taký, novšieho dátumu, etymológia názvu je zahmlená. Jestvuje viacej teórií, avšak ani jedna nie je úplne spoľahlivá. Čes. krocan predstavuje adaptáciu nem. Truthahn, kým v samej nemčine jestvuje ešte aj Puter. Ang. turkey ox.et.slovník vysvetľuje ako názov, ktorý sa pôvodne vzťahoval na nejakého afrického vtáka, ktorého portugalskí moreplovci cestou tureckých provincií a len neskoršie sa posúva aj na amerického vtáka, avšak v iných materiáloch sa spomína, že nový americký vták sa Angličanom podobal na vyzdobeného Turka v turbane a preto ho pomenovali turkey.
Ruský et. slovník pod hlavičkou indjuk / йндюк = morka, moriak, napočituje, že aj v ukr. poľ. belorus. je to indyk, ako aj v lat. (pavo)indicus, lebo tento vták sa k nám dostal zo „západnej Indie“, ako sa svojho času nazývala Amerika. Podobný názov jestvuje aj v str.nem. ein indianisch Hunh, fr. dindon, čiže indijka a v tal. pollo d`India.
V srbch. jazyku jestvujú až tri názvy: ćuran, ćurka, puran, tuka(c). Všetky majú paralely aj v iných rečiach (turkey, Puter, Truthahn).
V prípade slovenského morka, moriak je to trochu zahmlené.
V prvom rade názov môže byť odvodený z toho, že sa tento vták medzi nás dostal „spoza mora“, z Ameriky. (V.Machek)
Po druhé, možno sa aj našim predkom podobal na osobu v turbane, ale už to nemusel byť Turek, lež Maur zo Španielska, takže to mohla byť aj maurka.
V lat. názve figuruje, či dominuje pavo = páv, lebo tento americký vták sa podobá už skorej známemu, páve a páv má svoju podobu v ie. zásobe. V sans. mayúra = páv, v jazyku pali je to mora, v starom marwari jaz. moradi, v sinhalezskom jaz. mora, v hindu (dialekte) mhor, murha a v jaz. konkani mhoru.
Morka však môže byť aj vlastným útvarom, ktorý vznikol z koreňa mr = mrieť, lebo je známe, že dopestovať si morku je ťažko. Mladé morčatá i pri najväčšej opatere umierajú. Sú veľmi citlivé na všetky výkyvy počasia a mrú i pri najmenších výkyvoch. Umierajú od tepla, chladu, vietra, dažďu atď. atď. Predpokladám, že práve pre túto príčinu, pre veľkú umŕtnosť naší predkovia si vytvorili vlastný názov pre tohoto vtáka.
Morón
Totálny, úplný hlupák, sprosták. Gr. morós / μωρός = sprostý, hlúpy.
Morózny: mrzutý, nevľúdny, neprívetivý a pod. Dostali sme ho v čase štúrovskej generácie a východiskom mu je morón. Viď predošlé.
Morskača
Najčastejšie bambusový prút, po dlhé roky „výchovná pomôcka“ v školách. S morskačou učitelia „prášili“ žiakom nohavice, delili facky, držali v školách poriadok. V ľud. etymológii, pre svoju podobu, slovo sa odvádzalo z významu morská trstina, lebo len tam musela rásť aj taká silná trstima, trvácejšia a ohybnejšia od obyčajnej domácej trstiny, čo rástla v barinách a močiaroch. Pôvod, východisko je však cele iné. Viď Mrsknúť.
Moruša
Druh listnatého stromu bežne nazývaného aj jahoda. Ku nám sa dostalo z lat. morus, morum, avšak pôvod názvu siaha do gr. móron. Chet. muri = jahoda, bobuľa. Viď Malina.
Mosadz
Farebný kov, zliatina medi a zinku. Rus. mosiag, ukr. mosjáž, čes. mosaz, poľ. mosiadz, hl. mosaz, dl. (dial.) mośez. Prevzaté zo st.h.n. massing, str.h.n. messing, avšak východiskom je lat. massa.
Most
Stavba spájajúca brehy rieky. Všeslovanské. Praslov. most. Podľa mienky etymológov, východiskom bude slovo metu, mesti (ako je v srbch. metnuti = položiť, alebo v sloven. metať = hádzať), ktoré je príbuzné ku baltoslov. významu pre hodiť. Vypadá, že na vznik mosta vplývala skutočnosť hodenia, prehodenia zopár rovnobežných brvien, stĺpov ponad potok. (Machek)
Na iný vývoj poukazujú iní vedci. Most dávajú do súvisu, príbuznosti ku nem. Mast = stožiar, stĺp, ang. mast = r/v, západoger. masta = r/v, kde figuruje ie. kor. mazdos. V tomto prípade most by neznamenal prehodenie, položenie, metanie brvna, ale už same brvno, stĺp.
Odtialto máme: mostár, mostové, premostiť, mostík a rad ďalších.
Motať
Navíjať, nakrúcať, pliesť sa... Rus. motáť, ukr. motáti, čes. motati, poľ. hl. motać, dl. motaś, bul. motája, srbch. motati, praslov. motati = motať, ale aj mávať.
Ruský a ukr. et. slovník pri vysvetľovaní poukazujú na blízkosť staroslov. metu, mesti = metať, hádzať, lit. metu, mésti = r/v, kde sa už približujeme ku gr. móthos / μόθος = hluk, vojnový hluk, vojnový nával, na čo M.v.Vasmer podáva aj ďalšie gr. slová, ako móthoura (mothoFa) = rukoväť vesla, dórske (gr.) móthoun = deti Meséncov vychovávané spolu s deťmi Sparťanov = drzký, náhly, rozpustený (čo ale už predstavuje druhoradý, prenesený význam) a lakónske móthakes ako aj ďalšie sekundárne podoby, ktoré sú menej viac irelevantné.
Aj Trautman, Levi, Gofman a Mladenov tiež vidia súvis s gr. meth-, moth- = zmätok, mútiť a pod.
V. Machek ku slovu pristupuje z iného uhla: „Protože motati bývá expresivní, odvažujeme se chápat motati jako t-ové intensivum od kořene mov-, který je v lat. movere- = hýbati, pohybovati, totiž jako mov-ta-ti (s konsonantickým v před t, ono vypadlo)... Jinak ten kořeň vidíme aj v movitý...“ Ak toto slovo prirovnáme ku lat. moto = motať sa, pohybovať sa okolo... a ku lat. motus = motanie sa, pohybovanie sa, hýbanie sa, súvis je jasný.
V sans. mutáti = pliesť, motyate = manotané, zvinuté, ohnuté, spletené, z čoho v následných jazykoch subkontinentu sa vyvíja aj význam pre pletenie, košík, nakrúcanie, motanie, až je tu aj sans. mota = z prútia upletená stolička. Najsprávnejšie vysvetlenie teda najdeme u Macheka, keď etymológiu motania dáva do súvisu s lat. movere.
Odtialto máme: motovi(d)lo, zmotať, namotať, vymotať a rad podobných.
Motel
Ubytovňa pre autoturistov. Medzinárodné. Pôvod v angličtine, kde vzniklo kombináciou Mot(orists) + (ho)tel.
Podobne vzniklo aj Botel, ubytovňa vedľa vody, pre turistov s člnmi. Bo(at)+(ho)tel.
Motív
Podnet, pohnútka, tematický podnet umeleckého diela, podklad a pod. Pôvod v lat. motio, motus, movere = pohyb, pohnútka, nadchnutie, inšpirácia atď. V neskorej lat. motivus a z tohoto sa vo fr. vyvíja motif.
Odtialto máme: motivácia, motivovať a pod.
Motolica
Cudzopasná hlísta spôsobujúca chorobu, najmä u dobytka (motolica ovčia). Postihnuté zvieratá strácajú zmysel pre rovnováhu, moce, motá, mece sa. Čes. motolice, ukr. motylycja, slovín. metiljavica, srbch. metilj, bul. metil. Pôvodne bolo asi motylica, podobne ako je to u motýľa.
Východiskom bude najskôr motýľ, lebo skorej sa verilo, že v motýľoch sa skrývajú čarodejnice, ktoré ubližujú dobytku, avšak rovnako tu môžeme mať aj východisko z motať (sa), lebo postihnuté ovce sa motajú, trepú, krutia hlavou a pod. Viď Motať, Motýľ.
Motor
Stroj dávajúci energiu pohybu. Medzinárodné. Pôvod v lat. motor, mover. Koreň je lat. mov-, ako pri movere, moveo, movi, motum = hýbať, pohybovať. Ie. kor. mou-, meu-, mu-. Príbuzné ku nášmu motať, motorný.
Odtialto máme: motorický, motorizácia, motorka a rad ďalších.
Motorný (nemotorný)
Pohyblivý, obratný, ktoré má bežnejšie použitie v negatívnej podobe, nemotorný, čiže neobratný, nešikovný, pomalý. Ukr. motoriti, rus. belorus. motornyj = obratný, čilý. V príbuznosti bude mať asi lit. matarúoti = máchať (bíčom), vrtieť chvostom, hýbať, čiže proste význam pohybu.
Viď Motať.
Motovidlo
Rám na ktorý sa namotáva(la) priadza, aby sa urobilo pradeno. Viď Motať.
Motto
Heslo, myšlienka, úslovie, citát – na začiatku diela, udávajúci jeho zmysel. Pôvod v tal. motto = vtipná, bystrá, duchaplná poznámka. Východiskom je st.lat. motire, ktoré vzniklo na lat. muttire = ticho hovoriť, šepkať.
Motúz
Povrázok skrútený z viacerých nití. Čes. motouz, staročes. motovúz, ukr. mótuz, motoúz, motovjáz, poľ. motowáz, rus. motovjáz, slovín. mot(v)oz, praslov. motovúz. Vzniklo spojením slov motať + viazať, na čo jasne poukazuje staročeské motovúz, ako aj ruská, ukrajinská, poľská a praslov. podoba. Prvotný význam sa asi najlepšie zachoval v poľských nárečiach, kde môže znamenať i stužku na prevezovanie pásiem, článkov priadze na motovidle, článkov pradena.
Motyka
Ručný nástroj na kopanie, okopávanie. Všeslovanské. Kor. mat-, s ktorým sa stretávame v rade ie. jazykov, v slovách s významom roztĺkania niečoho (hlavne hrúd). Prítomný je aj v slovách mlátiť, mlato a pod. V sans. motyá-, mathana- = mrviť, štiepať, drobiť, miešať (kde je sans. kor. manth-). Odtialto vychádza aj srbch. motka = palica. Lat. mateola = mlatový nástroj na vtĺkanie kolov do zeme, st.h.n. stein-mezzo, súč. nem. Steinmetz = kamenár, ang. mattock = motyka, budák, čakan, pri čom ox.et.slovník má poznámku pôvod neznámy. Ruský et.slov. napočituje ešte celý rad ďalších príkladov, ako napr. st.h.n. medela = pluh, wel. matog, gálokeltský madog = motyka, kým pri ang. mattock má poznámku, že časť autorov to považuje ako výpožičku z vulgárnej latiny, mattiuca = motyka.
Motýľ
Matolík, motuľ, motel, metúl, motulík, motolica atď. Ľudove aj letačka, králik. Šupinokrídly hmyz, obyčajne s farebnými krídlami, odborne je to hmyz známy ako Lepidoptera, z rodu Papilionoidea. Motýľ, alebo jeho varianty sa vyskytujú v každom slovanskom jaz. Rus. motýľ, metýľ, ukr. motýľ, metélik, metéľ, matúľ, mutýľ, čes. motýľ, motejlík, motilák, matalík, motúľ, srbch. metilj (viď Motolica), slovín. metulj, poľ. motyl, hl. mjetel, dl. mjateľ.
Pomerne nepriehľadné slovo. Ukr.et.slovník spomína aj praslov. motyľ, metyľ, ako druh motýľa, čo sa sťahuje do hnoja, aby sa tu liahol a všetko dáva do súvisu s koreňom mot-, met- = hniť a na toto, ku príkladu prikladá aj staroslov. motylo = hniť a všetko dáva do súvisu s metať (hnoj). „Pri konci praslov. preiodu názov motýľa sa zbližuje so slovom metať, motať sa, z čoho následne i vychádza názov motýľa“.
V.Machek sleduje podobnú evolučnú cestu a ku praslov. meteľ prirovnáva slovenské menteľ. Toto slovo vraj už vtedy bolo nepriehľadné a postupom času sa zmenilo v moteľ, čiže priblížilo sa ku motať a to z príčiny, že let motýľa je trhavý, nepravidelný, akoby motavý.
Príbuzné mu je lit. peteliške, lot. peteligs = motýľ a ak pripustíme posun P=M, potom už vidíme aj základné petel, ktoré vychádza z pet- = lietať. (Podobný vývoj vidno i v odbornom názve Lepido+ ptera, ba aj v srbch. leptir.)
Nem. Schmetterling (Sasko), bude najskôr výpožička z čes. metelik a v žiadnom prípade tu nejde o pôvod z nem. Schmetten = smotana. (V.Machek) *Problém tu ale predstavuje ang. butterfly, nem. butterfliege, buttervogel = motýľ.
O ang. moth = nočný motýľ a jeho variáciach v rade ger. jazykov ox.et.slov. má poznámku, že je to „nepriehľadné“ slovo. Toto anglícke, či ger. slovo ľahko môže predstavovať výpožičku zo slovanského jazyka a bude súvisieť priamo s motať, lat. movere, sans. mutáti, motyate, v ktorom prípade i motýľ by bol priamo z tohoto koreňa. Viď Motať, Mítor.
Movitý
Ktorý sa dá premiestňovať, hnutelný, pohyblivý (napr. majetok). Právnický termín. Prelína sa s mohovitý = zámožný, bohatý. U nás predstavuje import z češtiny. Skorej vládla mienka, že tu ide o adaptáciu lat. mobilis, movere, move, motus, kde máme ie. kor. mou-, meu-, mu-, ktorý má tiež význam pohybu, prenášania, avšak V.Machek je mienky, že je to omyl. Hlavne keď sa prihliadne, že v češtine (aj v slovenčine) jestvuje celý rad vlastných slov urobených z tohoto ie. koreňa, ako napr. motať, motorný, motýľ atď.
V príbuzenstve, okrem latinských podôb, je aj lit. máuti = zlož, polož, vylož, sans. mivati = hýbať, pohybovať, tlačiť (vždy s nejakou predponou), vo Vedách amavisnu- = nehnutelné, avestínske ava.miva- = odlož, vzdiaľ, osetské (Digor) miuä, oset. (Iron) mi = záležitosť, práca (<*miva-), toch.A mew/, toch.B miw- = triasť, natriasať. Tochárske a indoiránske podoby ukazujú, že tu ide o PIE kor. *meih-w-, ktorý vôbec nie je v príbuzenstve s *meuh-w-, ako je to aj pri slove vo Vedách, murá- = náhliť, naliehať. (D.Q.Adams)
Mozaika
Obraz, ozdoba, dlažba zložená z farebných kamienkov, skielok, niečo pestré, zložené z drobných častí. Medzinárodné. Fr. mosaique, tal. mosaico, str.lat. mosaicus, musaicus, obďalečne formované na gr. mouseion, mousion = mozaika, ktoré vychádza z gr. mouseion / μουσειον = sídlo múz, vysoká škola, múzeum.
Mozog
Ústredný orgán nervovej sústavy. Všeslovanské. Staroslov. mozg. Príbuzné ku sans. majján, ktoré v doslovnom preklade znamená vhĺbiť, umiestniť sa dnu a aplikuje sa aj na dreň, špik. Av. mazga, prus. muzgeno, lit. smegenys, smagenés, lot. smadzenes, st.h.n. marg, nem. Mark, anglosas. mearg, ang. marrow = dreň, špik, miazga, stržeň. Toch.B mas`s`unt. Všetky podoby vychádzajú z ie. kor. mozg(h)os.
Odtialto máme: mozgovanie, mozgovať, mozoček a pod.
Mozoľ
Otlačená, stvrdnutá koža, hlavne na dlaniach (od roboty), alebo na nohách. Čes. mozol, poľ. modzel, hl. mozl, dl. mózol, bul. mozol, rus. mozol, ľudove aj mozgól, muzól, ukr. mozoľa, slovín. mozolj.
V. Machek poznamenáva, že toto slovo omylom bolo považované za výpožičku z nemčiny, avšak je úplne domáce. Podľa neho, východiskom je slovo mozgoliti = tlačiť, robiť otlakovú bolesť a v prípade samého slovesa, vyvinul sa význam mozoliť, mozoľovať = ťažko robiť. *Chybné vysvetlenie.
Ani M.v.Vasmer nie si je úplne istý a dôkazy o jeho nem. pôvode považuje za nedostatočné. St.h.n. masar = hrča v dreve, na dreve a gr. mólopsi / μώλωψ = mozoľ, šiška (ihličnatého stromu), napuchlina atď. ako dôkazy pôvodu mozole, nie sú vierihodné. Podobnú mienku má i v prípade prirovnania ku sans. máhant-, av. mazant-, alb. math, madhi = väčšie, gr. mégas, lat. magnus, gót. mikils = veľké, väčšie.
Mozoľ je však úplne domácim slovom. Súvisí so srbch. a slovín. žulj = mozoľ. Máme tu slovnú kombináciu, kde v prvej časti figuruje mo-, A/ ako skrátenú podobu slova mohutný, v zmysle veľký, silný, ktoré je v príbuznosti s toch.B moko = veľký, starý, ktoré je už podľa Adamsa v príbuzenstve aj s lat. magnus, gr. mégas, sans. magh, mah, staroger. michel, nem. mögen, ang. much atď. B/ Tiež môžeme pripustiť, že mo- bude možno predstavovať časticu na posilnenie, emfázu.
Druhý element zoľ = srbch. žulj, podľa všetkých etymológov vychádza z ie. koreňa geul-, goul-, podobne ako to máme pri slove guľa (viď).Toto starobylé slovo (guľa) vo svojich rozličných podobách sa vyskytuje v rade indoeurópskych jazykov a všade má význam niečoho napuchnutého, okrúhleho, hrče, hrudy, nárastu, pľuzgiera, semiačka, orecha, žľaze atď. Tento druhý element v slove mo+ zoľ plne zodpovedá srbch. žulj.
Viď Guľa, Mohyla, Mohutný, Žľaza.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára