„Violeta z Vojvodiny“ sa nás pýta na recept, ako sa po domácky vyrába jogurt. Po ruke má nejakú starú kuchársku knižku, kde našla návod, ako si to urobiť, ale určitým návodom nerozumie, nie sú jej jasné.
Jej otázka je zaujímavá a zaujímavá bude aj iným. Pokúsim sa vysvetliť.
Jogurt, ale v inojazyčnej literatúre najdete to napísané aj ako yogurt (po turecký a v am. angličtine), yoghurt (britská angličtina – tak je aj v Austrálii, na Novom Zealande...), yoghourt (po fr.), no a trochu exotickejší zneje aj yourt atď. atď.
Ku objaveniu jogurta vraj došlo niekde v oblasti súčasného Turecka. Či si ten recept priniesli so sebou, alebo ho „našli“ už medzi tamojším obyvateľstvom, asi sa nikto a nikdy nedozvie. Podobne je aj z jeho etymológiou. Je „hmlistá“, nejasná a preto všetky slovníky, ako jeho východisko udávajú turecký jazyk, i keď ani tam nema nejaké pevné „zázemie“. Foneticky sa hodne zanáša na oblasť, kde svojho času žili (dneš už zaniknutý národ Tochárov) Indoeurópania, ba čo viacej, nejak sa nám tu pletie aj slovo „yak“ = druh tibetského prežúvavca, podobného krave.
V súčasnosti jogurt sa rozšíril po celom svete a vyrába sa ho, ako z kravského, tak aj z ovčieho, kozieho mlieka, ba aj z mlieka byvola. Všetko v závislosti, čo v určitom kraji prosperuje, aké zvieratá tam žijú. V Európe, v Amerike, Austrálii... robí sa ho z kravského mlieka a znalci hovoria, že najlepší jogurt je z mlieka britských kráv Jerssey, Goursney (A2), avšak najrozšírenejšie sú Holstein, takže najčastejšie dostanete jogurt práve z ich mlieka. V Turecku sa ho vyrába najviacej z ovčieho a kozieho mlieka, kým v Egypte a v Indii najskôr dostanete jogurt z mlieka byvola.
Koľko viem, vo svete je len jeden jediný recept a považuje sa ho za turecký a okolo neho je na stovky „rozprávok“. Hlavne, ako prišlo ku jeho objavu.
Tureckí pastieri, na ich „salašoch“ aj dnes ho vyrábajú na tradičný spôsob. V otvorenom kotle varia mlieko (aby ho sterilizovali a odparili vodu). Po tomto ho dajú trochu vychladnúť a pridajú do kotla trochu zo „starého“ jogurtu a nechajú, niekoľko hodín, aby sa nový jogurt „naočkoval“, „vykysol“, po čom ho dávajú úplne vychladnúť a už je to hotové na konzumovanie.
Pre našu Violetu (z Vojvodiny) a aj pre všetkých, dávame trochu „modernejší“ recept.
Na štyri šálky (l liter jogurtu) potrebujeme:
1 liter mlieka;
1 balík (10 g.) jogurtových kvasníc, alebo 2 lyžice „aktívneho staršieho“ jogurtu.
Priveď mlieko na bod varu (vrenia a ak je „riedke“, odpar z neho zvyšnú vodu) a daj, aby schladlo. Na asi 45 °C.
V domácnosti určite máte aj nejaký mixér (s „blenderom“ – „miešačkou“). Do „blendera“ nalejte 2 šálky (pol litra) schladeného mlieka, nalaďte si to na „nízke obraty“) a pridáte kvasnice („kultúru“), alebo 2 veľké lyžice „starého“ jogurtu. Všetko si dobre premiešate a pridáte tam aj zvyšné mlieko. Keď sa aj toto zmiešalo, masu si preložíte do pripravených nádob (šálky, poháre...). Tieto si prikryjete a odložíte, na „inkubovanie“, asi 4 – 6 hodín. Pozor! Rýchlejšia inkubácia dá nam sladší jogurt.
A zase „Pozor“! Počas inkubácie, jogurt neprekladáme, nenatriasame ho, lebo hneď dostaneme viacej srvátky, ako by sme si priali. Po tomto, náš jogurt si premiestnime do chladničky, na asi 4 – 8 hodín (cez noc) a môžeme ho podávať.
Takýto jogurt vydrží niekoľko týžňov, ale ak ho necháme tam (v chladničke) aj dlhšie, po čase sa nám zjaví aj diskolorizácia, pomarančovo-ružové sfarbenie. Toto je znakom, že sa nám jogurt pokazil.
*Keď si vyskúšate tento recept a jogurt sa vám pozdáva „chudý“, riedky, je spôsob, ako ho „zhustiť“. V štádiu priprávania, kým si v mixéri miešate mlieko z hubkamy, do masy pridajte aj niekoľko lyžíc mlieka v prachu (nie instantného). Toto mlieko v prachu si rozpustíte (2 šálky : a asi 1 – 1,5 dl. letnej vody).
Chápte, že ani jeden recept nie je „konečné slovo“. V konrétnom prípade, všetko závisí od toho, akej kvality je mlieko, aké „kvasnice“ si zoženiete, akéj kvality je ten jogurt, z ktorého ste si brali „kultúru“ atď. Kvalitu dosiahnete len skúšaním surovín, aké máte vo svojom kraji, aké si môžete zohnať.
** Do jogurta si môžete primiešať aj rozličné ovocie. Deti to chcú.
*** Mnohí si robia aj jogurtový syr. Nič zvláštne, ale zároveň aj komplikované. Pripravený jogurt si dáme odcediť, lenže jogurt je riedky a cedzenie je komplikované. Musíme tam mať veľmi jemné (husté) sitká, ba aj papier na precieďanie, to si občas meniť a pod. ale syr je vynikajúci. Ak máte času a aj odvahy, skúste. Neoľutujete.
====================
* Kde a ako (nepoznám Tvoje podmienky), ale už či v bežných obchodoch, v samoobsluhe, „Health shope“, v lekárni... dostať aj tabletky, alebo prášok na jogurt. (Majú tam aj tabletky na syr, možno tekutý „Rennet“ (kľag), ktorý použiješ na výrobu vlastného tvaroha a kľaganého syra.) Už na obale tých tabletiek... najdeš aj návod, ako si to urobíš.
** Dnes si už aj v obchodoch najdeš „yoghurt makers“ (prístroj na výrobu jogurtu). Ak to nieto v Tvojom okolí, najdeš si to na internete: amazon.com alebo kitchenemporium.com.
Prajem Ti úspech a dobrý jogurt.
Božka (z Kulpína – Petrovca).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára