25 augusta 2009

Etymologický slovník:Mr

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik

 

 

 

 

pripráva Ján Kulík

 

 

Mrak

Veľký tmavý oblak, mračno, temno. Všeslovanské. Čes. srbch. slovín. mrak, rus. ukr. belorus. mórok, poľ. dl. mrok atď. Staroslov. mrak, praslov. mork. Pôvodný význam bol v zmysle temno, tmavo.

M.v.Vasmer toto slovanské slovo dáva do súvisu so st.h.n. morgen = ráno, avšak keďže mrak v pôvodnom význame znamenal temno, tmavo, zmrákanie sa, s nem. morgen (ráno), čiže svitaním, stojí na opačnom konci. Naše mrak sa skorej približuje ku gr. maúros = tmavé, temné, hmlisté, nejasné, chmúrne, ámudrós / άμυδρός = temný, tmavý, nejasný, či máme tu aj slovanské murug = mračný, chmúrny. Viď Maur, Murgoliť.

Chybné je aj komparovanie so sans. markás = zatmenie slnka (Vasmer to dáva do súvisu s morgen), lebo toto sans. slovo nema žiadny súvis s mrakom, mrakotou, ale vychádza z koreňa mrc = poškodené, čiže to slnko nie je tmavé, lež poškodené, zranené, naštrbené. Viď Mrcha, Mrholiť.

Odtialto máme: mračno, zámrak, zamračiť, mrákota, mrákava atď. atď. ba blízko má i ku mrkať, mrknúť (viď).

Mramor

Kryštalický zrnitý vápenec rôznych farieb s využitím v sochárstve a v stavebníctve. Lat. marmar, z gr. mármaros / μάρμαρος = svietiaci, trblietajúci sa kameň, pôvodne však iba kameň a len neskoršie je asociácia s marmairein = svietiť, trblietať. Blízko má ku sans. marút = trblietanie, jaganie, ako i ku marici = svetelné trblietanie a maricika = miráž, ilúzia, videnie. // Viď Mora.

Mraštiť

Expr. Hodiť prudko (na zem), aby sa pri páde rozbilo, udrieť. Blízke mu je mrsknúť. V sans. je reprezentované s mašati = lámať, ktoré je podobou mršáti a toto vychádza z koreňa mrš- = schytiť, vziať, dotknúť. V hindu sa posunulo na misna = rozdrobiť, zmrviť, zlámať, porozbíjať.

Viď Mrsknúť.

Mrav

Obyčaj, spôsob správania sa, obvyklý spôsob konania, morál, slušnosť, etika. Čes. mrav, poľ. narów = zlozvyk, ukr. nórov = mrav, rus.(cirk.) nráv = mrav, povaha, rus.ľud. nórov = svojhlavosť, slovín. nrav = zvyk, narav = prirodzenosť, srbch. narav = prirodzenosť, povaha, charakter, bul. nrav = mrav, povaha, charakter.

V poľ. ukr. rus. slovo znamená aj zlozvyk, tvrdohlavosť (koní) a preto možno tušiť, že pôvodne sa vzťahovalo na chovanie odlišné od normálneho, „prirodzené“, nekultivované, vzhľadom na „uhladené“, krotké, poslušné.

Celkove, toto slovo nie je najjasnejšie. Príbuznosť so slovami v iných rečiach je málo zrejmá. Podľa niektorých, možná je príbuznosť ku nem. Narr = blázon, sprosták a lat. narrare = vzdelaný, kde ale máme ie. koreň gna-(rus), avšak v takom prípade slovo by malo súvis so slovanským znať. A nema. Je tu aj lat. nascor, natus = narodený, z čoho ďalej je lat. natura = prirodzenosť, charakter, zákon prírody a toto je už bližšie, zvlášť keď prihliadneme na srbch. narav, naravni = charakter, obyčaj, prirodzený, prírodný, nenútený a naravno = prirodzene. Mrav, nrav, narav by teda bolo najbližšie ku spomínanému lat. nascor, natus, natura, avšak ešte vždy sú aj iné vysvetlenia.

Odtialto máme: mravnosť, mravný, mravoučný, mravoveda a pod.

Mravec

Druh drobného hmyzu. Čes. mravenec, poľ. mrówka, hl. mrowja, dl. mroja, ukr. muraveľ, rus. muravej, srbch. slovín. mrav, mravac, bul. mrava, praslov. morvi. Blízke ku av. maoiris (maur-, mavr-, marvi-, mauri-), staroír. moirb, staroisl. maur, staršie mýr, mýra, lit. merva, marvá, lat. formica, gr. múrmex / μύρμηξ, μύρμαξ, βόρμαξ, sans. vamri, vamrás, perž. múr, mor, súč. miruk, pehlavi mor.

Často sa dáva do súvisu s mrviť, čo je však otázne, lebo jeho podoby sú zastúpené v rade jazykov a nie vždy súvisia s mrvením.

Mráz

Inovať, srieň, teplota nižšia od 0°C , kedy sa voda zráža, tuhne, mrzne. Všeslovanské. Čes. mráz, bul. srbch. slovín. mraz, poľ. mróz, rus. belorus. ukr. moróz, hl. mróz, dl. mroz, staroslov. mraz = gr. κρυσταλλος / krystallos. Blízko má ku alb. mardhem = mrznúť, mardhe = zimomravky, marth = mráz, sans. kor. murch = zrážať sa, z čoho murchati = tvrdnúť, stuhávať sa. (Kor. murch nachádzame aj v slove mrcha – Turner.)

Odtialto máme: mrznúť, zamrznúť, mraziareň a pod.

Mrcina

Slabé vychudnuté zviera, hlavne kôň; zdochlina. Srbch. mrcina, čes. mrcha, slovín. mrha, poľ. marcha. Pomerne hmlisté slovo i napriek mnohým pokusom vysvetliť ho, avšak ak v  prvom rade pochopíme, že tu nejde o mrcinu ako výpožičku z nem. marha, mähre = kôň, ktoré je príbuzné ku ang. mare = kobyla, gál. márkan, staroír. marc, wel. march = kôň atď. lež o prešírený ie. kor. mr- = mŕtve, na mrc- = rana, poranenie, úraz, poškodenie a pod. vysvetlenie nerobí žiadny problém. Mrc-ina nadobúda význam poraňaného, poškodeného (koňa), zviera už nie v najlepšej kondícii. Opačne, ak by sme uvažovali, ako keby tu šlo jedine o koňa (marha, mähre), základný význam vzťahujúci sa na zoslabnuté, vychudnuté zviera, zdochlina, by nám unikol.

Súvis so sans. mrgá = divé zviera, hlavne jeleň, srna, neprichádza do úvahy. S týmto má súvis srbch. marva, marha = dobytok, statok, rožný dobytok. V žiadnom prípade tu nedochádza do úvahy kôň. Príbuzenstvo so sans. mrtaka je však zrejmý.

Teda, aké koľvek krúženia okolo tohoto slova sú zbytočné. Koreňom tu bude mrc- = rana, poranenie, úraz, poškodenie, čiže niečo podradné, nie v najlepšom stave. // Viď Mrcha.

Mrdať

Potrhávať, mykať, šklbať (plecom, fúzami), pes mrdá chvostom a pod. Poľ. mardać, merdać, margać, slovín. srbch. mrdati = hýbať, pohybovať, bul. mardam = r/v. Blízke je ku lit. madarouti = mŕkať (pohlavný akt – hlavne u zvierat), sans. mrdati = šuchať, škrabať, kde kor. je mr = mrviť, škriabať. Ie. kor. mr-e-.

V čes. jazyku pôvodné mrdati = hýbať, kývať, časom sa posunulo na oplzlé slovo s významom pohlavného aktu.

Odtialto máme: mrd, mrdiť, mrdkať, mrdnúť, (ani) mrd, (ne) mrdaj a pod.

Mrena

Druh sladkovodnej ryby z rodu Nemachilus. Čes. mřena, staročes. mřen, ukr. merena, maréna, srbch. mrena, mac. mrena, slovín. mréna, atď. a všetko sa zvádza do praslov. merna. Príbuzné ku nem. Schmerle. V.Machek sa domnieva, že ako slovanské, tak aj ger. slovo vychádza z nejakého praeurópskeho jazyka, podobne ako spústa iných názvov, hlavne týkajúcich sa prírody, „exotických“ zvierat, rastlín, lokácií atď. s ktorými sa Indoeurópania stretli mimo svojho pôvodného územia, strednej Európy, priamejšie Podunajska. Mrena sa však vyskytuje aj na tomto území, je tu „domorodá“ a etymológia jej názvu určite bude „domáca“.

Ukr. et. slovník toto slovo, názov, vysvetľuje na podklade fínskeho názvu ikry, avšak aj slovanský názov smeruje na ikru a stopy po tomto sa nám zachovali napr. aj v slovenskom neres, neresiť sa = oplodňovanie, „trenie“ sa rýb. V čes. neřesť, ukr. neresť, slovín. mrest, srbch. mrest, mrijest, mrsiti se, rus. noros(t), poľ. mrzost atď.

Hlavne srbch. a slovín. mrest veľmi upomína na sans. mršyate = trieť, mrviť, šuchať, stískať a pod. ako aj ďalšie sans. slová odvodené z koreňa mrš-. Všetko toto výpožičku z fínskeho jazyka, ako aj z nejakého praeurópskeho, stavia na nestabílnu plochu, či poukazuje, že mrena má svoj ako slovanský, tak aj ie. pôvod. // Viď Mŕštiť, Mŕkať, Mreža.

Mreža

Pospájané tyče, priečky, aby sa utvorila priehľadná stena. V jednotlivých slovanských jazykoch má význam aj siete, rybárskej siete.

Rus. mreža = rybárska sieť (na obruči), merežka = veľká rybárska sieť; vzorka na tkanej látky, ukr. meréža = rybárska sieť, sieť vôbec (napr. rozhlasová, novín, ustanovizní, podnikov, ale aj ažúra a pod.), poľ. merežka = druh rybárskej siete, ažúra na látke, kašubský mreža = sieť, sieťka, čes. mríže = r/v, bul. mac. srbch. mreža = sieť, sieťka, ale aj sieť vôbec (napr. telekomunikačná, ustanovizní, podnikov, dopravná atď.). Praslov. merža = pletená sieť. Príbuzné ku lot. merga = mreža, mreže, merkšis, merškis = zo slamy upletený motív na žrdi, lit. márška = menšia rybárska sieť. Gr. βπόχος, μπόχος = povraz, slučka. Blízke je aj ang. mesh = mreža, rybárska sieť, dopravná sieť. (Ox.et.slov. tu napočvituje aj podoby v str.hol. maesche, súč. maas, ger. maesk, z čoho vyšlo st.h.n. masca, nem. masche, ako aj ang. mesh, enmesh, ktoré má rovnaký význam ako srbch. zamršten = zamotaný, popletený, spletený, potáraný.

Slovo je celkom jasné. Najmä keď prihliadneme na srbch. zamršten, či ie. koreň mr-e-, ktorý predstavuje odchylku zo sans. mrš-, mrj-, mrd- a tento poskytol východisko sans. mrnjati = trieť, pali sammiňjati = spolu pospájané, popletené, súvis s mrežou je nám jásný.

Mrhať

Márniť, rozhadzovať, plytvať. Čes. mrhati. Expresívna podoba slova mrviť. (viď.)

Mrholiť

Drobno pršať, popŕchvať. Príbuzné ku lot. merguot, mergat, mirguot, mirdzinat = mrholiť. Možné je, že prameňom bude mrg-, v ktorom prípade sa približuje ku staronordickému, isl. nór. mugga = mrholenie (Machek), avšak môže súvisieť i so slovanským mračno, mrkať, (z)mrkávať. Staroslov. mrknuti, praslov. mrknuti = mrákať sa, oblačiť sa, chmúriť sa, mrkať sa.

Sporadický, Vasmer aj toto slovo dáva do súvisu s ruským mérknuť = mrkať, mihať, ktoré potom priraďuje ku gót. maurgius (morgen, morgan) = ráno a následne i ku sans. marká(s) = zatmenie slnka. Vonkoncom chybná paralela. Sans. markás = zatmenie slnka je variantou slova mrkna- = chybné, poškodené, ktoré je v príbuznosti nie s mrkať= mihať, mrholiť, či aj morgen (nem. ráno), ale s mrcha = zle špatne, nedobre, poškodene. Mrholenie však vzniká následkom zamračenej oblohy, mračna a toto ho posúva ku gr. maúros = tmavé, temné, chmúrne a sans. meghá = oblak, dážd. Viď Mrak, Mlha, Mrcha.

Možný však bude aj súvis s mrviť sa, kde máme ie. kor. mer- = drobiť, lebo keď mrholí, tem dáždik je drobný, akoby sa mrvil a preto v jednotlivých regiónoch počuť aj že neprši, len sa mrvý. Viď Mrviť, Mrhať, Mrcha.

Ang. muggy (dial.) = vlhko (počasie), mrholenie, chmúrne počasie a toto ox.et.slovník vysvetľuje, ako slovo škandinávskeho pôvodu. Staronór. mugga = opar, mrholenie, kým v nór. a šv. (dial.) mugg = pleseň.

Mrcha 1°

Zle, nedobre, špatne. Mrcha zelina nevyhynie. Z mne prístupných materiálov, jedine V.Machek sa zaoberá aj s týmto slovom a zmieňuje sa o ňom, ako „nejasné“. Pokúša sa ho vysvetliť na podklade ger. marxaz (marchaz), nem. marha, mähre = kôň (viď Mrcina). Toto prirovnanie je nesprávne, avšak prirovnanie ku chet. marsa = špatne, zle, nedobre, je celkom správne.

Slovo mrcha je veľmi blízke, ba až príbuzné ku muka. Obe vychádzajú z rovnakého ie. koreňa, ktorý v podobe murch nadobúda význam aj zrážať sa, zraziť sa (ako mlieko, ktoré je už potom „nedobré“, zlé, mrcha). Okrem chet. marsa, aj sanskrit, prakrit a celý rad súčasných indických jazykov pozná variantu tohoto slova. Sans. mrkna = poškodené, v jazyku kumauni makino = zhnité. Všade máme ako východisko kor. mr = mŕtve (Turner), alebo podľa RV, bude tu preširenejšia podoba mrc = rana, porazenie, úraz, poškodené, škodlivé. U Slovanov, ako príbuzné by by sme mali muka, mraštiť a pod.

Muka 2°

Expr. podoba slova Mrcina = vysilený kôn, mrcina, zdochlina. Nárečove aj Mriha, Mríh, Mŕch atď. // Viď Mrcina.

Mrieť

Strácať život, hynúť, (od)umierať. Všeslovanské. Staroslov. mrú, mrěti, smrť, mŕt(vola) a pod. Čes. mříti, poľ. mrzeć, śmierć, rus. mru, meréť, smerť, mertvyj, srbch. mreti, smrt, mrtav atď. V rozličných variáciach je zastúpené ako medzi Slovanmi, tak aj Germanmi, v románskych jazykoch, ba vôbec v celej škále ie. jazykov. Koreňom je mrt-.

Ang. murder = vražda, usmrtenie, ger. mortan, st.h.n. mord, hol. moord atď. Lat. morior, mortuus = umrieť, mors = smrť, mortalis = smrtelník a pod. V sans. mrtá- = mŕtve, mrtaka = mŕtvoľa, mrti- = smrť. Sans. koreň mr = mrieť, dáva celú škálu slov s význam mrieť, umierať, mŕtve a pod.

Odtialto máme: smrť, umrieť, odumrieť, mŕtvoľa, usmrtiť, mŕtvy, mŕtvica, smrtka, úmor, umŕtnosť atď. atď.

Mrkať 1°

Stmievať sa, mračiť sa, mračenie. Čes. mrkati, poľ. (z)mierzchnać, hl. smjerkać, ukr. merknuty, rus. mérknuť, slovín. mrkati, mrknoti, srbch. mrknuti, mrak, bul. mrakne, staroslov. a praslov. mrkati. Kor. merk-, mork-. Vasmer, Machek a ďalší etymológovia, toto slovo stavajú ku sans. marka = zatmenie slnka, čo je chybná komparácia. Slovanské mrkať v zmysle stmievania sa, má cele inú etymológiu. Sans. marka vychádza zo sans. markna = mrcha, poškodené a koreňom mu je mr, mrc. Viď Mrcha.

Ako Vasmer, tak aj ďalší opakujú ešte jednu chybu. Mrkať prirovnávajú ku nem. Morgen, z čoho samozrejme mala by byť aj príbuznosť ku ang. morn a pod. Oxfordov et. slovník pre ang. morn, z čoho je aj morning = ráno nehľadá paralelu v iných rečiach, iba napomína, že slovo má význam rána, čiže svitania a nie (z)mrkávania, zmrákania.

Neobstojí ani komparovanie s gréckym klasickým nuktós / νυκτός, ámolgo / άμολγω = nocou, za nočného temna, lebo aj tu ide o cele odlišné slovo, noc, gr. νυκτο, kým άμολγώς = tma, šero, súmrak a gr. όμιχλη = hmla, opar, oblak atď. ktoré aspoň na prvý pohľad, fonetický, by zodpovedalo, avšak významovo odbočuje. Tieto slová sa približujú ku naším hmla, noc.

Mrkať (sa) najskôr súvisí s gr. ámaúros / άμαύρος = tmavé, nejasné, chmúrne, čes. maurovitý, slovenský murgoliť sa (viď). Východiskom je praslov. mur (Viď Murgoliť sa). V rus. jestuje murúgij = hnedý, hnedočierny, poľ. morag = pruh na tmavšom podklade, pruhované zviera, pestre pruhované (ang. brindled), slovín. moroga = špinavý prh, dl. mórg = pruh, škvrna. Základné mur- nachádzamé aj v slovách, ako chmura, chmúriť sa, chmúrne počasie a pod.

V toch.A sa tiež vyskytuje nejaká paralela, slovo motarci = tmavé, tmavej farby, ktoré Adams stavia ku gréckemu ámudrós / άμυδρός = nejasné, slabo viditelné, slabé a ďalej nachádza mu paralelu aj v ruskom (s)muryj = tmavosivý a v čes. chmúra = tmavý oblak a  chmořiti se = chmúriť sa, zaťahovanie sa oblohy, mračenie. Slovo mrkať teda bude súvisieť s Mrak (viď).

Odtialto máme: mrknúť, zamrknúť, mrkanie, súmrak a pod. // Viď Mrak.

Mrkať 2°

Mihať, žmurkať, rýchle otvárať a zatvárať oči. Čes. mrkati, poľ. mrugać, rus. morgáť, ukr. morháty. Toto slovo sa obyčajne dáva do súvisu s Mrkať 1°, Mrak, mračiť sa, avšak V. Machek to považuje za omyl. Jeho základ vidí v mrg-, mrk-, odkiaľ vychádzajú napr. žmúriť, žmurkať (slabo svietiť) a všetko toto má svoj pôvod v slove mihať, mikať. Mrkať 2°, ako „základné“ slovo má svoje rozličné podoby a je krajne nestabílne, pohyblivé a práve táto skutočnosť nás navádza na chybné hľadanie jeho koreňa, východiska. (O ie. nestabilite, pohyblivosti jednotlivých koreňov, najmä koreňa mr poukazuje aj R.L.Turner.)

Mŕkať

„Trenie“, párenie sa zvierat, menovite oviec a kôz, ich pohlavný styk. Ukr. merkáč = baran, belorus. markáč = baran, bul. mrkač = baran, mrka se = párenie sa (oviec, kôz), mac. mrkati se, merkáč = páriť sa, cap, kozel. Staroslov. mrkati (se) = páriť sa, merkač = baran, cap. Východiskom je praslov. merk-, mork- = mokrý, močiť. Ukrajinský et. slovník toto zase dáva do súvisu so sans. mršáti, čo je omyl.

Aj v prípade tohoto slova ide o starý problém prelínania sa dvoch príbuzných koreňov, konkrétne sans. meha 1° = moč, močovka, „močiť“ a meha 2° = baran. Ovce, kozy sa „trú“, ale baran ich „močí“. Bližšie viď Mech.

Mrkotný

A/ Nepríjemný, otuplivý, clivý, „tmavej“ nálady.

B/ Tmavý, temný, bez svetla.

C/ Slabé, mihotavé svetlo.

Všetko má suvis s niečím tmavým, chmúrnym, temným, mračným, zamračeným. Čes. mrkotný, poľ. mrkotny, ukr. mrkota, markotnyj, rus. markóten. Kor. mrk-, ktorý sa tu vzťahuje na vystihnutie duševného stavu, čiže špatnej, chmúrnej nálady, temnosti duše. Ťažko určiť či toto slovo bude mať súvis s Mrcha, alebo Mrak. Skorej si myslím, že východiskom mu bude mrak, mračná nálada. Viď Mrcha 2°, Mrak.

Mrkva

Koreňovitá zelenina červenohrdzavej farby. Všeslovanské. Čes. slovín. mrkev, rus. bul. morkov, srbch. mrkva, ukr. morkva, poľ. marchew, dl. mrchwej, hl. morchej, staroslov. a praslov. mrky. Príbuzné ku lit. burkúnas, lot. burkaus, st.h.n. morha, moraha, súč. nem. Mähre, starodán. a staroisl. more, starošv. mora – všetky tieto podoby sa považujú za výpožičku zo slovanského jaz. lebo starší nem. názov je gelbe Rübe (Uhlenbeck). Zo slovanského je i maď. murok, rum. a moldavské mórkov, ba ruský variant prenikol aj do hybrídneho sanskritu, ako markava. Proti tejto hypotéze o prenikaní slovanskej mrkvy do ger. jazykoch, určité výhrady má Vasmer a zastupuje mienku, že tu bol opačný proces. (S podobným stanoviskom sa stretávame často.)

Všeobecne, za východisko mrkvy sa považuje praslov. mrk-, brk- = fúz, avšak v peržskom jazyku jestvuje slovo muramun = divá mrkva a tento názov sa vzťahuje na vystihnutie hrdzavočervenej farby mrkvy. Per. murchana = hrdza na železe, murcha = hrdza, muriyana = hrdza ktorú nemožno očistiť; predmet plný hrdzou zapríčinených dier; zlé, mrcha. Najskôr sa mi pozdáva príbuzenstvo ku tomuto peržskému významu, lebo skorej sa tu vystihuje farba mrkvy, kým tie „fúzy“ budú asi sekundárne. Ak nám je slovo mladšie, ak vzniklo v čase, kedy mrkva už mala „mrkvovú“ farbu, lebo pôvodne bola biela.

Mrľa

Cudzopasný červ, hlísta. Mrle ho jedia = je nepokojný, nervózny, nema státia a pod. Súvisí s mrviť sa a vysvetlenie je možné, ak sa má na zreteli slovanské splynutie ie. koreňov mer, merv.

Viď Mrviť.

Mrmlať

Ticho a nezrozumitelne rozprávať, rozprávať si „pod nos“. Súvisí s mumlať, brblať, barbar, vravieť atď.

Čes. mrmlati, slovín. mrmrati, poľ. mrmotać, rus. mormotáť, srbch. mrmljati, lit. muměti, lat. murmurare, gr. mormúro / μορμύρω = revať, ger. murmeln, ang. murmur. V príbuzenstve má sans. marmara = mrmlať, mumlať, za ktoré R.L.Turner predpokladá zvukomalebný pôvod, avšak možno ho priradiť i ku slovám z ie. koreňa mr = mŕtve, lebo pre poslucháča mrmlané slová sú mŕtve, bez významu. Chet. mema = hovoriť.

Na zvukomalebný pôvod však poukazuje fakt, že s podobnými slovnými útvarmi sa stretávame aj medzi Semítmi, Turkomanmi a aj v Gruzínsku.

Praslov. mrmlati, lit. murmuliúti = brblať, mumlať, nejasne hovoriť.

Odtialto máme: mrmaj, mrmkom, mrmláč, mrmľoš, mrmot, mrmoliť, mrmotať, mrmčať atď.

Mrndoliť

Prepletať, mrdať, motať (expr.). Súvisí s Mrviť, Mrľa, Mrdať. Prítomnosť splynutia koreňov mer, merv.

Mrož

Morský cicavec s dlhými ovisnutými fúzami. Pôvodne lapónske slovo, moršča, odkiaľ sa dostalo do fínskeho jazyka ako morsu, ang. a fr. morse, kým medzi Slovanov preniklo ako mrož, morž. Pôvod je zvukomalebný a zakladá sa na imitovaní zvuku, ktorý vydáva toto zviera pri vynáraní sa z vody.

Mrskať

Šľahať, šibať, bičovať. Viď Mrsknúť.

Mrsknúť

Šľahnúť, šibnúť, udrieť, „mrštiť“ niekoho, niečo (o zem), pargnúť, rýchlo a prudko pohnúť, hodiť. Čes. mrskati = vzťahuje sa na bitku, poľ. wymerskać, hl. morskać, staroprus. mrsk = bič.

Mrskať = biť bičom, remeňom, prútom. Príbuzné ku lit. šmirkštereti = bičom pomrskávať, pargať a snáď súvisí aj s lot. mordax, mordacis = hrýzť, štípať, bodať, lámať. Tu máme rozšírenie ie. koreňa mr- na mrj-, mrš- (Turner), ktorý máme aj v slove mrštiť, mraštiť = prudko hodiť, mrdať, biť, šuchať a pod.

Odtialto máme: mrštiť, mraštiť, morskača a pod.

Mŕštiť

Sťahovať tvár, čelo, do vrások, krčiť, vraštiť, mraštiť. Čes. mrsknouti (čelo), poľ. marszczyć (čelo), hl. moršćić (čelo), ukr. morščyty, rus. mórščiť, srbch. mrštiti, bul. mraštja, staroslov. mrštiti. Blízke ku sans. murččhati = zrážať sa, tuhnúť, strnulosť, ktoré vychádza zo základného murch, rovnako, ako aj murcha = závrat, omdlievanie, muka, „mrcha“ sa cítiť.

Odtialto máme: zmŕštiť, pomŕštiť, srbch. zamrštiti, pomrštiti = popliesť (motúz, sled atď.) ktoré sa už približuje aj ku sans. mrš-. Viď Mrena.

Mŕtvina

Vrstva neplodnej zeme, hlboko pod povrchom, mŕtva pôda. Súvisí s mrieť, mŕtve. Podobný útvar pozná aj sanskrit, kde mrtka = zem, mrtti = zem, hlina. (Turner tu predpokladá koreň mŕd-.)

Mručať

Vydávať hlboké nezrozumitelné zvuky. Mručí, ako medveď. Čes. mručati, poľ. mruczeć, srbch. m(r)učati. Toto slovo, pri zmene m = v/b, poskytuje ďalšie, ako bručať, brečať a pod. Pôvod je zvukomalebný.

Mrváň

Druh pleteného koláča. V. Machek poznamenáva, že tu ide o rituálny, magický koláč, pečivo, ktorý sa kedysi dával sluhom pri odchode zo služby, alebo pri siatí, aby úroda bola hojná a pod. Pokladá ho za starobylé a prirovnáva ho ku gr. ámóra / άμόρα, άμορβίτες, όμωρος = sladký medový koláč a dáva ho do súvisu s koreňom mer-, ktorý u Slovanov splynul s merv- = hemžiť sa, podobne ako to máme v prípade mrviť = drobiť.

Mrzgnúť

Čes. mrzgnouti, valašský zamrzglý = zakrpatený (vzťahuje sa na ovce), val. zamrhanec = zakrpatenec, zakrpatené jahňa. „Je-li staré (slovo), mohlo by býti příbuzné s lit. nu-smúrgti = chřadnouti“ (Machek), v ktorom prípade by slovanské mrzg = lit. smurg, avšak je tu i valašské zamrhanec, ktoré poukazuje na mrg-.

· Možný je súvis so slovom mrzieť, hlavne keď sa uvážia napočitané sanskritové podoby. Viď Mrzieť.

Mrzieť

Byť nemilý, nebyť po vôli, nepríjemný, odporný, nenávidieť. Všeslovanské. Staroslov. mrzěti, mrzk, mrzost... praslov. mrzěti. Vypadá, že s týmto súvisí aj cirk.slovanské mrsan = mastný, nepôstny (srbch) – Machek.Príbuzné bude lit. murzinti, murzóti = špiniť, avšak vypadá, že lit. jazyk si to prevzal zo slovanštiny. Mnohí autori sa domnievajú, že mrzieť bude mať súvis s mrznúť, mráz, či vidia tu nejakú paralelu so studený > stud, avšak to je klamlivé. Machek.

Odtialto máme: mrzák s pôvodným významom odporného vzhľadu a mrzutý, staročes. “…lakomec mrzí bohu…” a pod.

Porovnávajúc, analyzujúc mrzák, mrzký, mrzieť a jeho význam odporný, nepríjemný, chybný… vynára sa súvis s toch.B mrauska = mať odpor vôči (svetu), proste mať odpor, averziu, nenávisť, mrzieť. V toch. A mrosk = r/v. D.Q.Adams, spoliehajúc sa na Van Windekensa a Schmeidera, tiež nenachádza v škále ie. jazykov, žiadne príbuzenstvo s týmto slovom (neuvažujú nad slovanskými jazykmi), len možnú paralelu s gréckym (a)maúros = čierne, tmavé. Váha však aj nad týmto príbuzenstvom.

Možný je však súvis so sans. mitta = chybné, mindá = telesná vada, nedostatok, chyba, škvrna, znetvorenie, zmrzačenie, ktoré vychádzajú zo sans. koreňa medda = hrbec, hrča, opuchlina. Mrzutosť, mrzutý = majúci zlú náladu, neprívetivosť, protiveň, odpor sa zase významovo približuje ku sans. kor. mith = odporovať, protiviť sa, oponovať. Sans. mithyá = zle, chybne, nesprávne a mithyacara = nesprávne chovanie sa, zlé nakladanie, zlé konanie. Z tohoto vzniklo mithati = odporovať, vadiť sa, dohadovať sa, kým v jazyku pali mihna = urážanie, ubližovanie. *Všade tu, aj v samom koreni, chýba spoluhláska r a táto je prítomná ako v slovanských jazykoch, tak aj v tochárskych.

# Ak však slovo dáme do súvisu s pojmom pre strvrdávanie sa, tuhnutie, mrchavým, tak sa predsa vynára príbuzenstvo s mráz, mrznúť. Žiada sa dôkladnejší výskum.

Viď Mrzgnúť, Mráz, Mrcha.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com