Pudlík, Pudel.
Čo sa týka tohto inteligentného druha psov, musíme poznamenať, že jeho názov sme si prevzali z nemčiny, kde je Pudel, ako skrátená podoba pôvodného Pudelhund, čo nema žiadny súvis s naším pudlo = zadná časť nohavíc; žart. zadok. Ruský a ukr. et. slovník má vysvetlenie, že nem. pudeln = špliachanie sa vo vode. Oxfordov et. slovník a Macquarie majú to trochu inak. Ang. poodle v príbuznosti má puddle, ktoré predstavuje demin. slova pudd = priekopa, brázda... čo sa neskoršie posunulo na kaluž, bara... čiže tento druh pôvodne nemeckého psa už vo svojom pomenovaní ukazuje, že sa ho vyšľachtilo, ako poľovníckeho psa pre prinášanie odstrelených vodných vtákov, čiže je to water retriever. Tento druh sa vyznačuje hustou kučeravou srsťou (čo mu pomáha pri plávaní), ktorá ak sa nestrihá, začne sa okrúcať do „vrkočou“. Srsť netratí (ako iné druhy), takže sa hodí aj pre osoby čo majú alergiu na psov. Pre jeho hustú bundu, nechcú ho ani blchy.
Pudlík štandardnej veľkosti. // Rozoznávame tri veľkosti: štandardná (vyšší než 38 cm. a váha mu je 30 – 34 kg.), miniatúrna (od 28 – 38 cm. a váha 6 kg.), hračková (nesmie prevýšit 28 cm. a váha nesmie byť vyššia, ako 4,5 kg.). Zafarbenie môže byť rozličné, no najčastejšie ich vidíme len biele, sivé, červené, hnedé, marhuľové a krémové.Uši má veľké...
Pudlík miniatúrny, s upravenou bundou.
Pudlík ostrihaný podľa „poslednej mestkej módy“.
Pudlík upravený pre špičkovú prehliadku módy.
Pudlík je veľmi inteligentný pes, elegantného výzoru, ľahko ho je vytrenovať, takže okrem iného, našiel si miesto aj ako cirkusový artist, ako rodinný miláčik a kompaňón, kde sa mu sotva niekto vyrovná, z čoho práve pudlík hračkový sa stal aj vynikajúcim mestským psom.
Keď sa pudlíka vyšľachtilo (Nemecko), hneď sa stal populárnym a to nie len doma, ale hlavne vo Francúzsku, takže sa ho dnes skorej spája s Parížom, ako s Berlínom. Bol to pes parížskych dám, nočných dám, no aj obyčajných „šľapiek“ a ako sme skorej (pri iných druhoch) spomenuli, ak je niečo nepodarkom, hneď sa tomu prišije nálepka nemecké, framcúzske... ba až aj slovanské, ale ak je to podarené a nemôže sa mu dokázať britský pôvod, tak sa listujú dejiny a snaží sa to zaradiť do „tmavej minulosti“. Ani pudlík neprešiel lepšie. Ak sa prelistujete v literatúre, tak najdete, že toto je vlastne pes z oblasti mediteránu a ak náhodou aj nebude, tak jeho predkovia žili všade. Od Holandska, Bretónska, Švajčiarska, sev. Talianska... a druh bol „pevný“ už pred 500 rokmi. (Na podiv, „nežil“ v Nemecku a vo Francúzsku, či vôbec sa ich tam nespomína.)
Niekto sa nás už pýtal, aké meno sa najlepšie hodí pre pudlíka. Zabudol však spomenúť, či tu ide o sučku, alebo psíka. V oboch prípadoch to má na výber. Stačí si položiť platňu Paľa Gábora „Predaná nevesta“ a už to má: Fifi, Sisi, Dodo, Klo-klo, Lili, Lulu, Chloe, Žužu, Bobo... ale ak je to psík, tak najskôr dostane meno nejakého „pasáka“ tých dám, ako Žak, Šarl, Pepe... Aj tu je toho na výber.
Pomeranian.
Toto je najmenší poddruh nemeckého „Spitza“ (Špic), ktorého vraj vyšľachtili v Anglicku.
Okolo roku 1800. počet nemeckých „Spitzov“ sa dostal do Anglicka, kde sa ich hneď aj prekrstilo na „Pomeranian“ (podľa nem. oblasti Pomerania – Pomorie). Medzi fanúškami nevládol nejaký zaujem o tento druh. Pestovatelia sa snažili vyšľachtiť aspoň niečo, ale bez úspechu. V „hniezde“ sa im občas našlo aj maličké šteniatko, s ktorým hneď aj skoncovali. Koncom XIX. st. pestovatelia si zmenili náhľad a aj malým „nepodarkom“ ušetrili život a práve takéto šteniatka sa dokázali, ako vynikajúce. Obľúbila si ich kráľovna Victoria (predsa, bola nem. pôvodu a aj manžel jej bol Nemec), čo bolo okamžitou zárukou, že tento psík má budúcnosť zabezpečenú.
Pomeranian je pravý „Spitz“ (špic) v malom balení. Skorej mal rozličné sfarbenia, no dnes je to už skoro výlučne len pomarančová farba. Jeho výška sa pohybuje v medzere 22 – 28 cm. a váha 1,8 – 2 kg. Aj toto je inteligentný pes, ktorý nepotrebuje nejaké zvláštne cvičby, prechádzky, na stravu nie je náročný, avšak vyžaduje si „sluhu“ na údržbu peknej bundy. Má inteligentný výraz tváre. Z neho žiari sebaistota a nadovšetko je nesmierne odvažný, lenže aj „ľafotný“. Vyruší ho každý šum a to hneď aj svojim štekotom hlási.
Aké meno si zaslúži? Nemecké a aj tu je široký výber: Hans, Fritz, Walter, Wilhelm, Jurgen, Johan atď. alebo Helga, Hilda, Inga, Gudrum, Líza, Trudy...
Chihuahua / Čivava.
Čivava s dlhou srsťou a čivava hladká. Pôvodnou vlasťou tohto najmenšieho psíka na svete, je oblasť Južnej Ameriky. Sfarbenie môže byť najrozličnejšie, avšak najčastejšie vidíte psíka farby hrdzavo-červenej. Čo je charakteristické, sú oči. Veľké, prenikavé, ale nie „vypučené“. Hlavička je okrúhla, z ktorej vyčnieva pekná papuľka. Chvostik si nosí, ako nejakú vlajku. Keď je v napätosti, vdety je chvostik v kolmej polohe, ale keď je mierny, aj chvostik sa spustí na 45°.
Tento maličký psík má však pohnutú históriu, minulosť. Americké kontinenty, okrem tohto psíka nepoznajú iný domorodý domestikovaný druh a keďže bol jediný a milý, dostala sa mu „česť“ obetného zvieratka na oltároch tamojších bohov. Tento psík bol najväčším darom človeka na získanie si božskej priazne.
O historiáte impérií, ríš tamojšieho obyvateľstva vieme strašne málo. Španielski dobytelia, „Conquistadori“, s Bibliou v jednej a s mečom v druhej ruke, skoro úplne ich vytreli z dejín ľudstva. Čo by bolo s nami, keby do Európy prišiel nejaký „conquistador“ a úplne zničil dedictvo po Egypte, Grécku, Ríme...? Aj my by sme boli len nejakým „ohryzkom“ nezmorenej quazy kultúry Európy. Takú situáciu máme v oblasti Amerík.
Z kusích záznamov a vykopávok vieme, že Čivava žila už aspoň v VI. st. n.l. v oblasti súčasného Mexika a národ Majov ich používal, ako obetné zvieratko. Po nich prišiel národ Toltekov a do IX. st. n.l. čivava bola ich obetným zvieratkom. v XIII. st. vznikla ríša Aztekov (na rumovisku predošlých), ale tieto zmeny psíkovi, ktorého dnes voláme čivava, vôbec nepomohli. Aj teraz išiel na oltár bohov.
Prišli Španieli a v mene Trojjediného zničili všetko. Všetko, okrem psíka čivava. Aztekovia a ďaľší, rozbehali sa po periférii Mexika, nominálne prijali kresťanstvo, ale pre „istotu“, klaňali sa aj svojím odvekým bohom a chovali si čivavu. Takto to trvalo skoro 400 rokov, kým sa plemeno tohto psíka „neobjavilo“ v dedinách Indiánov v mexickom štáte Chihuahua. Bolo to v roku 1895. keď túto krajinu drancoval každý a na dovažok, boli tu aj občianske revolúcie, vojny... Revolucionári hneď videli, že ako symbol národnej spolupatričnosti a národnej pýchy, majú niečo vynikajúce. Malého psíka. Po tomto „objave“, čivava sa stala aj módnym hitom v Mexico City (Ciudad) a nezadlho, aj v Spojených štátoch. Tam sa ich skrížilo s miniatúrnym Pinscher-om a už tu bol aj najmenší psík na svete, ktorý stva dosiahne pol kilograma. Ináč normálna výška čivavy je 15 – 23 cm. a váha 1 – 3 kg. Tento nový poddruh dosahuje výšku najviacej do 15 cm. a váhu (zase najvyššiu) len 0,5 kg.
Ak sa rozhodnete pre tohto psíka, odporúčam vám obozretnosť. Je to „bytový“ psík a neraz sa zapletie medzi nohy gazdu. Ak pri chôdzi dvíhate nohy, ľahko ho pristúpite.
Rodina Čiepových od príchodu do Austrálie (v rokoch 60-tých) ešte nemala iného psíka, ako čivavu (izbového psa) a pudlíkov pre dvor. Ani jeden druh sa nehodí pre rodinu s malými deťmi. Najmä nie čivava, čo je druh vedomí svojej dôležitosti, veľmi inteligentný, trochu svojhlavý, bez váhania si bude strážiť dom, dvor, rodinu, pravý stoik na telesné úrazy... a ak mu do jeho kráľovstva vkročí čo i najväčší pes, avantúra sa skončí s bitkou.
Aké mená sa hodia pre tohto psíka? Najčastejšie je to Montezuma (podľa posledného panovníka, imperátora Aztekov), ale stretnete aj Džeronyma (indiánsky náčelník so španielskou variantou mena Hieronym), ba nebude chýbať ani Seňorita, Pokahontaz, Kočíz, Mexičko a pod.
....................................................
................................
1 komentár:
Zaujímavé.
Zverejnenie komentára