Hegať: Drgať, triasť, natriasať sa, otriasať... na koči sa človek dohegá... Príbuzné sanskritové slovo mu je véga = prudké natriasanie, heganie, čo sa postupne posúva aj na rýchlosť a pod.
Hertovať (oceľ): V SSJ nie je. Predstavuje priamu výpožičku z nem. Eisen härten = oceľ kaliť.
Hévis: V SSJ nejestvuje a nestretol som sa s ním ani v českom, ruskom, ukrajinskom, srbochorvatskom jazyku. Pretrváva však na Dolnej zemi, hlavne v Petrovci a v okolí. Pod týmto slovom chápeme druh mátohy, mátožnej šelmy, niečo ako psieho kráľa, čiže ide tu o nejakého obludného psa, asi s hlavou somára, lebo hévis strašne ručí, zavýja. Nikto ho ešte nevidel, ale len počul.
O čo tu ide? Pravdepodobne o nejakú starú slovanskú mytologickú bytosť, ktorá sa nám zachovala v pamäti.
Po I. sv.vojne, keď v Petrovci založili slovenské kníhtlačiarne, okrem iných novín, periodík atď. začali tu vychádzať aj humoristické časopisi Frčka a Hévis. V tomto Hévisovi svoje prsty mal aj J.Čajak st. Neviem či tento pri voľbe názvu siahol do ľudovej pamäti, nejdi tam, lebo je tam Hévis, Dáme ťa Hévisovi, Hévis si prišiel po neho, Zrúkol ako Hévis atď. ba neraz sa o hustom kroví povie, že tam sa vlci liahnu... tam sa hévise liahnu, alebo si toto slovo utvoril sám, na podklade gréckeho Hadesa, lebo Hévis je nejakou obludou podzemia a chodí si po svoje duše.
Kľudne ho môžeme komparovať s gréckym bohom Hadesom (hlavne s jeho psom). Hades, syn Chronosa, brat Zeusa a Poseidona, pri delení sveta na tri časti, sféry, dostal podzemie a údajne sa v jeho meno skrýva slovo είδω, είδον = vedieť, vidieť, chápať, podobať sa, na vzhľad, vypadať, tváriť sa, pretvarovať sa, falšovať atď. ale aj grécke spojenie ύ-ειδεω = neviditelné, lebo v pekle nieto svetla božieho. Rad antických spisovateľov pri písaní o „ríši dúš zosnulých“, siahol po slove Hades.
Toto vysvetlenie mi nejak nesedí. Vypadá len povrchové a preto by som tu skorej uvážil PIE hvé = zve, zvať, volať, najmä pri slove Hévis, lebo aj on je niečím podobným, i keď jeho presný opis nemame. Nikto ho nevidel a ten, kto ho náhodou uzrel, už nie je tu. Prešiel na „druhý svet“ a odtiaľ správy nedochádzajú.
Čajak sa o Hévisovi dozvedel asi od svojho „otca“, P. Dobšinského. Tento bol zberateľom ľudových povestí, bájok, rozprávok a môžeme predpokladať, že sa v jednej z nich aj stretol s Hévisom.
Kým u Hadesa etymológia názvu sa vysvetľuje na podklade gréckeho jazyka, zatiaľ u Hévisa je zrejmé, že má inú, ba aj staršiu etymológiu. Hévis svojím strašným ručaním zve, pozýva, povoláva si duše zosnulých. Určite jeho východiskom bude PIE hvé. (Aj v sans. hvé = zve, volá.)
Hijo, hijó, hio, hió: Cit. na poháňanie koní v záprahu, obyčajne povel, aby sa kone pohli. Ako máme prípad pri slove hajde, že sa tu skrýva pojem pre ísť, podobne je to aj tu. Viď Hajde.
Hó, hóha: Povel koňom, aby zastali. Germanského pôvodu, kde halt = dočasná prestávka (v pochode, pohybe). Preniklo aj do talianského jaz. kde máme alto. Pravdepodobným východiskom bude asi germanské slovo na vyjadrenie držať, strážiť, nedovoliť uniknúť, odísť... udržiavať v určitom stave. V ang. hold, starý horný nem. haltan, nem. halten atď.
Hon: Častejšie počuť hony (zeme), „...pri tretej studni, v tretích honoch...“ Význam slova je časť chotára, roľa, záhon, čiže ako termín, vyvinulo sa zo slova hnúť, zahnúť, ohnúť. Jedna roľa, napr. jedno jutro, po dĺžke, ležalo medzi dvomi úvraťami, poľnými cestičkami. Pri tých úvraťach sa oráč obracal, vracal sa späť, zahýnal, ohýnal pluh. Ako stará dĺžková miera, jeden hon = 125 krokov.
Hospod: Toto slovo, ako samostatné, u nás, v českom atď. jazykoch už nejestvuje. Vystriedalo ho pán, avšak stretávame sa s nim v slovách, ako hospodár, hospodárstvo, hospoda, Hospodin = pán Boh atď.
Ruský gospóď, ukr. gospóď, srbch. gospod, gospodin, bul. gospód atď. Staroslovanský gospoď = pán. Pri vysvetľovaní etymológie tohoto slova, všetky mne prístupné materiály robia, či opakujú jednu spoločnú chybu (odpisujú si jeden od druhého). Ako východisko, vidia tu slovo hosť, hostiť, hostiteľ, ktoré teraz komparujú s latinskými podobami a aj širšie. Jedine ukrajinský et. slovník a to len okrajove, spomenul aj peržské slovo gospandar = majiteľ stáda oviec, avšak ku posunu zo stáda kráv (sans.) na stádo oviec, dochádza len hodne neskoršie.
Na hospod, gospod sa musíme dívať z iného uhla.. Tu sa vôbec nejadná o akože „základné“ slovo, ale kombinované, veľmi staré, siahajúce až do čias rozchodu sa Indoeurópanov z pravlasti, z Podunajska, čo podnietila preľudnatenosť a táto zase bola výsledkom novej technológie obrábania pôdy, novej technológie v stádochove, ba vôbec vo vtedajšej vede. Podľa najnovších objavov v archeológii, Indoeurópania napr. aj v astronómii, teológii atď. (vykopávky v oblasti východného Nemecka) o niekoľko storočí predstihli aj také antické kultúry, ako napr. Asýriu, Babylón, Egypt... Poznatky týchto antických kultúr, ktoré sme dosiaľ považovali za základ „západnej“ kultúry, boli vraj len ďalšie rozpracovanie poznatkov iendoeurópskej kultúry, ich objavov a posunuli toto na vyšší stupeň.
Ak by sme za východisko slova hospod, gospod vzali hosť, hostiť... dostaneme tu nejaký súvis (a chybný) jedine s hospodou, čiže krčmou, hostincom (tu je východiskom hosť) a nie aj pánom, hospodárom, hospodárstvom, ekonómiou, gazdovaním, ba aj Hospodinom, ako Bohom a Boh s krčmou majú málo spoločného.
V sanskrite najdeme kombinované slovo gosvamin- = majiteľ stáda kráv, čiže človek čo má, vlastní kravy, gusal = svätec, boh, ktoré v následných ie. jazykoch subkontinentu podlieha variáciam, avšak význam zostáva nepozmenený. Všade sa tu jedná o pán, boh, majiteľ, hospodár, gazda atď. Sanskritová podoba gosvamín- predstavuje spojenie slov go = krava, hovädo + svamín = všetko mať, majiteľ, gazda, manžel, hlava rodiny, pán, vládca, kráľ, božstvo a pod. (Aj svamín je vlastne zložené slovo a v podstati tu ide o svá = všetko + mať, moje.)
V peržskom jazyku, ako príbuzné najdeme gospandar = majiteľ stáda oviec. Zrejmé je, že tu nastal posun z kravy, na ovcu pod vplyvom tamojšéj topografie a klímy, avšak základný význam zostáva rovnaký: majiteľ, gazda, kráľ, božstvo... V prípade Slovanov, prvý element go-, ho- = krava, hovädo zotrval a zotrval aj druhý, svamín = všetko mať, vlastniť všetky hovädá, byť bohatý, byť „bohom“ pred nemajúcimi. Gospodar, hospodár = gospandar.
Hospod, gospod, hospodár, hospodárstvo, Hospodin atď. budú vychádzať len a jedine z pojmu pre vlastnenie stáda hoviad, ich napásaním, čiže hospodárením, bohatstvom reprezentovaným tým stádom atď.
Hostec: V Slovníku najdeme iba, že hostec = reuma, reumatizmus, kým na Dolnej zemi pod hostec(om) poznáme neporiadok, zberbu, bagru a pod. Teda, toto slovo poznáme vo význame neporiadku a pod. Slovník to nepozná.
Zaujímavé slovo, hlavne z hľadiska, že jeho východiskom je hosť, cudzia osoba ktorej sa snažíme vyjsť v ústrety, pomôcť jej, ale zároveň, ako cudzia osoba, môže predstavovať aj nepriateľa.
V gréckom jazyku máme xenia / ξενια = pohostinnosť, pohostinné prijatie, privítanie, ale aj zbavenie občianských práv. Xénos / ξένος = cudzí, cudzokrajný, cudzinec, žoldnier, hosť, priateľ.
V latine je zastúpené s hospes = hosť, cudzinec, hospitus = pohostinné, cudzie, cudzokrajné, hostia = obeť, hosticus = nepriateľské, hostis = nepriateľ.
Anglícke guest, nemecké a holandské gast = hosť, kde oxfordov et. slovník ako východisko udáva ie. ghostis, ktoré v latine reprezentuje hostis, ktoré pôvodne znamenalo cudzinca a len neskoršie sa posunulo aj na nepriateľa, v slovanských jazykoch je to hosť (tu ten posun s cudzinca na nepriateľa nie je toľko viditelný – hostec ako reuma, nevítaný hosť, hostec ako neporiadok, zberba, bagra – a napočitujú sa grécke podoby ξενια, ξένος (viď).
Keď do napr. plemena zavítal cudzinec, snažilo sa ho nachovať, ubytovať atď. a považovalo sa ho za priateľa, avšak akonáhle tých cudzincov bolo viacej, že mohli zaútočiť na pleme, zbaviť ho práv, zásob jedla atď. z nich sa stával nepriateľ, ktorého bolo potrebné aj vojenský vyhnať a vzniká aj slovo (lat.) hostis, hostilis = nepriateľ, z čoho cestou francúzskeho toto preniká aj do angličtiny, ako hostile, hostility = nepriateľ, nepriateľstvo.
U nás, ten hostec ako neporiadok, zberba, bagra... vznikol asi z toho, že nepriateľských „hostí“ (cudzincov) sme videli ako neporiadnu bandu, bagru, ktorých sme nemali v úmysle uhostiť, lež vyhostiť z územia plemena, národa, krajiny. Takým nevítaným „hosťom“ je aj reumatizmus, nuž ani tomu sa nikto netešil.
Hrdlíčka: Vták z čeľade holubov. Čes. hrdlička, hrdlicě, poľ. gardlica = holubica, bul. garlica, slovín. srbch. grlica, rus. górlica, ukr. górlicja, staroslov. grъlica. Zvukomalebného pôvodu i keď slovenská, česká, poľská a srbch. podoba sa neraz mylne vysvetľovala na podklade slova hrdlo, lebo hrdlíčka má na hrdle tmavší pás, avšak hrdlíčka aj hrkúta. V príbuzenstve má peržské ghaugha’i= hlasitý, ľafotný, názov druhu vtáka; ghughu = hrdlíčka, holub (u nás slengove aj gugútka); ghok = žaba. Všetky tieto slová sú zvukomalebné. S nimi súvisí sans. ghur = rob hluk, vydávaj zvuk, hurtuj.
Viď Hurt.
Humarádzga, humarázga, humarácka: V Slovníku nejestvuje. Pod týmto slovom na Dolnej zemi (kde je hodne blata), poznáme z blata urobenú „misu“. Deti si ju robili a potom, ju pukli o zem (otvorom dolu),. Stlačený vzduch prebil tenké dno humarácky a bolo počuť akoby výstrel. „Humarádzga hu, ak mi strelíš, dám ti korunu“.
Toto starobylé domáce slovo tesne súvisí s latinským humus = ornica, zemina, pôda, prsť, humus. Tu má svoje východisko aj homo = človek, ba tu bude aj etymológia nášho humna.
Húpka: V Slovníku nejestvuje, kým u nás, na Dolnej zemi toto slovo má význam hrubší spletený motúz, hrubší galôn, povrázok a pod. (Manilová húpka.) V sanskrite sa stretávame s podobou tohoto slova a to, ako guppha = niečo zviazané, spletené, z čoho v hindu guppha = veniec, strapec, viazanička, gopha = poprepletané, popletené. Východiskom všetkého je koreň guph = motúz, povrázok, vrkoč.
Hurt: Hrmot, lomoz. S týmto súvisí aj hura, hurhaj, hurtovať, ako aj hluk a hulákať = hlasite volať, kričať, vykrikovať. Príbuzné mu bude aj srbch. graja = hluk, čes. hurt = r/v.
Podľa Macheka tu máme výpožičku zo str.h.n. hurt(e), čo vysvetľuje ako výpad na protivníka v boji, alebo v hre: a toto pochádza zo starofr. hurter = strčiť, uderiť. Zo stfr. slovo sa dostalo aj do angličtiny, hurt = udrieť, zraniť, ublížiť, kde oxfordov et slovník i napriek tomu, že sa slovo zjavuje aj v galo-románskom jazyku, hurtare, predsa predpokladá pravdepodobný germanský pôvod.
Na toto Machekovo vysvetlenie by som sa díval len s rezervou. Hlavne preto, že u nás význam slova je skorej hrmot, lomoz, robenie hluku, kriku, vykrikovanie, kým v germanských jazykoch sa to skorej vzťahuje na ubližovanie, bitku, zranenie a pod.
Keď uvážime, že u nás hurt atď. znamená krik, lomoz, hrmot a jeho ekvivalent v srbch. graja = hluk, krik... vidíme, že tu najskôr budeme mať vlastný slovný útvar a nie výpožičku. Ak je vlastný, tak jeho podobu si najdeme v sanskrite, ako ghur = rob hurt, hurtuj, hulákaj a pod. Táto sanskritová podoba nikde sa nevysvetľuje ako niečo, kde by sme mali aspoň nejakú narážku na bitie, bitku, udieranie, ubližovanie. Aj v následných jazykoch tento význam nejestvuje. Sans. ghur sa stalo východiskom takým slovám, ako je chrápanie, kričanie, klokotanie, hrkútanie, hučanie, vrčanie, hrmenie, kričanie zo strachu a aj hranie na inštrumente.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Pokračovanie nasleduje....
