Etymologický slovník: Ml,Mľ

 

 

 

 

…pripráva Ján Kulík

 

 

Mladý

Na začiatku života, nedávny, nie starý. Všeslovanské. Čes. mladý, srbch. mlad, rus. mólod, ukr. molodyj, poľ. hl. dl. mlody atď. Všade jestvuje aj spústa odvodených slov. Praslov. mold, ktorého význam bol vekove mladý, lebo tu jestvovalo ešte aj jun (sloven. junoš ). Mladý predstavoval jemnú, ohybnú, mäkkú bytosť a má blízko ku sans. mrdú, mrdulá = mäkké, jemné, slabé, ohybné a pod. či v latine sa približuje ku mollis (mld-v-is) = mäkké, jemné, ohybné, slabé, ír. meldach = r/v ako aj v latine.

Odtialto máme: mlaď, mládež, omladina, mláďa, mláďatko, mládenec, mladucha, mladica, mladík, mladina, mládka, mladnúť, mlado, mladoch, mladomenželia, mladosť, mladoženáč, mladúch, mládza atď.

Mláka

Kaluž, bara, barina. Praslov. mlaka. Prítomné je všade, okrem rus. a luž. jazyka. Čes. mláka, srbch. mlaka = kaluž, ale aj „letná“ tekutina, kým mlak = slabý, chabý, ukr. mláka = bahno, trasovisko. Podľa ukr.et.slov. východiskom mláky je mokré, moknúť, s čím sa V.Machek nezhoduje, ale ho stavia ku príbuznosti s lot. placis = barina, kde sa m- transformovalo v p-.

Max von Vasmer, ruské molokita = blato, dáva do súvisu s mláka a poľským mlokocina = potok, vŕba a v druhom stupni to prirovnáva ku čes. a slovenskému mlkvý, mlklý = surový, nezrelý, ba vidí aj paralelu so slovom mlieko, rus. molokó (?), na čo nadväzuje lit. malkas = hlt, (glt) a lot. málks, málka = pitie, nápoj. Rumunské mláca = blato, považuje za výpožičku zo slovan. jazyka.

Očitá je však blízkosť ku slovu múľ = bahno (viď Múľ) a jeho variantom v jazykoch subkontinentu. Sans. mála = špina, pali a prakrit mala = špina, pot, „znoj“, aškúnsky mol, mul = špina, v jaz. lahnda mal = špina, nános, usadlina. // Viď Malina, Múľ.

Mlat

Ťažké a veľké kladivo, mlačok, druh starej zbrane v podobe kladiva, miesto v stodole kde sa mláti obilie. Staroslov. mlat, praslov. molt, srbh. slovín. bul. mlat(o), poľ. mlot, ukr. molót, rus. mólot, molotók. Príbuzné ku lat. malleus, marcus, mart-ulus. Základné molt-, mart- je možné prirovnáť, priblížiť, komparovať s koreňom mat-, mot-, ktorý je aj v slove motyka a znamená rozbíjanie, tlčenie, mlátenie niečoho. Nema súvis s koreňom mel- > mlieť, i keď sa to často tvrdí. (Machek)

M.v.Vasmer, spoliehajúc sa na Berneckera a ďalších pripúšta, že mlat bude súvisieť so slovom mlieť, meliem.

Mlat, či jeho príbuzné lat. podoby dali východisko menu boha Mars, Martius a z toho následne i mesiacu marec, mesiac kedy nastáva nová sezóna vojen. Zásoby potravín sa vyčerpali a nová tráva, strava pre kone sa zjavila, nuž možné je robiť ďalšie rabovacie výpravy. V marci nastáva nová sezóna mlátenia sa.

Ang. mallet = mlat, v základe má mail, ktoré je len variantou slova maul = mlat, z čoho sa vyvinul pojem maul = biť, zbiť, zmlátiť, poškodiť, nejemne s niečím zaobchádzať. Pôvod mu je v starofr. mail, ktorého východiskom je lat. malleus = mlat.

Mlat má súvis so sans. maraka = biť, zabiť, smrť, s ktorým súvisí aj mathali slovo mariya = mlat, sans. maráyati = zabiť, eu.cig. mar- = biť, zabiť, hin. malan = trieť, drviť, mrviť, biť, motki = drobiť, mrviť, lámať, ba aj slovenské márniť, lebo všade tu ide o slová z ie. koreňa mr- = mrieť, mŕtve, kde sa -r pozmenilo v –l. Toch. mlutk = zbiť, zmlátiť, rozdrviť. Chet. mallati = bojová výzbroj, čo ukr.et.slovník vysvetľuje na podklade starého variantu ie. kor. met-, mot- = metať, trhať, hádzať.

Že slovo mlat v podstati znamená biť > zabiť > mŕtve > smrť podporuje aj napr. naše expr. mlátiť = tĺcť, udierať, biť, surovo biť, niekoho vymlátiť, zmlátiť a pod. Všade tu ide o proces tlčením niekoho, niečo usmrtiť.

Odtialto máme: mlátiť, mláťačka, mlatba, zmlátiť, domlátiť, mlatec, mlačok a pod.

Mláto

Vylúhovaný slad, vylisované hrozno a pod. používané ako krmivo. Čes. mláto, poľ. mloto, slovín. mlato, srbch. mlata, ukr. molot, praslov. molto. Zhoduje sa s ger. malta-, nem. Malz, ang. mallt = slad, kde ako východisko máme význam pre slabé, mäkké. Nachádzame ho aj v základe slova melt = topiť, rozpúšťať hriatím. Kor. melt-, malt-, mult- v ie. reprezentuje meld-, mld-, mold- a v gr. jazyku je zastúpený v slove méldomai / μέλδομαι = topiť, rozpúšťať, lat. mollis, sans. mrdú- , slovanské mäkký, mladý.

V. Machek: „Obyčajne sa považuje, že slovanské slová sú prevzaté z germánštiny, ak je totožnosť blízka, proti čomu vystupujú Bernecker, Brückner, Kiparsky. Staroprus. piwa-maltan predstavuje výpožičku zo slovanského jazyka.“

Mlčať

Byť ticho, zachovávať zverené tajomstvo, nehovoriť. Všeslovanské. Staroslov. mlčati, čes. mlčeti, poľ. milczeć, rus. molčáť, srbch. mučati, slovín. mólčati, hl. mjelčeć, dl. mjelcaś. Sám pôvod slova nie je celkom jasný a náhľady etymológov sa rozchádzajú.

V.Machek ide linajou porovnávania opozít mlčať – kričať a nejakú paralelu vidí v lat. mulceo = jemne hladiť, ukľudňovať, mierniť, chlácholiť, tešiť. Z tohoto vidí súvis so staroslov. umlčiti = skrotiť, sans. mršáti = dotýka sa. Vysvetlenie nezodpovedá, lebo staroslov. umlčiti predstavuje nie východisko mlčania, ale jeho prešírenie sa. Ani sans. mršáti nebude mať žiadny súvis, lebo toto slovo vychádza z koreňa mrś = dotknúť, schmatiť a stojí hneď vedľa mr = trieť, lámať, drviť a alternatívna podoba mršáti = masati, ktoré má význam trenia, drvenia, lámania, ubližovania, mletia... a je v príbuznosti s naším mažiar.

M.v.Vasmer ide v smere komparovania so st.h.n. molawen = „tabere“, hniť, rozkladať sa, ír. malcaim = hniť, gr. malakós / μαλακός = mäkké, jemné, chorľavé, mľandravé, zbabelé a pod. lit. múlkis = sprosták, durák a sans. murkhás = sprostý. Nemožné je vraj porovnávanie s alb. mekem = zdržiavam dych a meke = sprosták. Nema súvis ani s lat. mulceo = hladiť, hladkať, tešiť, ukľudňovať, mierniť, chlácholiť a pod.

Podľa vlastnej mienky najskôr tu ide o súvis so sans. mutta = tichosť, mlk, odkiaľ vyšlo i hin. muk, mok = bez slova, nemý, tichý, sprostý. (Aj u nás sa povie „ani muk“, čo znamená ani slovo, mlč, nemlúv.) Tiež hin. munna = mlčať (o tom), zabudnúť. Tiež sa domnievam, že tu bude aj súvis s mutavý, kde sa -u- transformovalo v –l- a k=č. Všetko podľa pravidiel spodobňovania sa spoluhlások. // Viď Mutavý.

Odtialto máme: umlčať, zamlčať, mlčky a pod.

Mledzivo / mlezivo

Výlučok mliečnych žliaz počas tehotnosti, brezivosti a prvé dni po pôrode, kolostrum. Čes. mlezivo, poľ. mlodzivo, rus. molozivo, ukr. molózyvo, slovín. mlezivo, praslov. melzivo, ktoré vzniklo na podklade slovesa, ktoré máme v mĺzť = cmúľať, cumlať, cicať, mlgať.

Viď Mlieko, Mĺzť.

Mlha

Kniž. zastar. Hmla. Staroslov. mgla, čes. mlha, poľ. mgla, ukr. mhla, dl. mla, rus. mgla, slovín. megla, srbch. bul. magla, praslov. mgla. Príbuzné ku lit. lot. migla, gr. ό-μιχλη, sans. koreňu mih = mokré, z ktorého vychádza i sans. míh = dážď, hmla, meghá = oblak, dážď, prakrit. meha = oblak, dážď, chetejské mi = oblak, dážď, ang. mist = vodná para, opar, výpar, hmla, zákal, zahmlenie, zarosenie, mrholenie, arm. meg = hmla. Všade je tu ie. kor. migh-, meigh-.

Viď Mrholiť.

Mlieko

Biela tekutina, ktorú vylučujú samice cicavcov; tekutina, alebo šťava podobná mlieku, ktorú vylučujú určité rastliny. Všeslovanské. Zjavuje sa v podobách mlieko, mléko, mljeko, moloko a pod. Staroslov. mlěko, praslov. melko. V príbuzenstve má ger. milch, milk, nuž preto je tu, ale veľmi otázny predpoklad, že Slovania si aj toto slovo vypožičali z jazyka Germanov. Medzi Slovanmi vraj skorej bolo zaužívané mlezivo, mledzivo (viď) a len cestou styku s Germanmi, ich milch, milk preniká aj medzi Slovanov. Tu v úplnosti vytláča pôvodný slovanský termín a pre relatívnu fonetickú blízkosť sa aj ujíma.

Ang. milk, nem. Milch, staronór. mjólk atď. oxfordov et. slovník vysvetľuje na podklade ie. melg-, mlg-, kam prislúcha aj lat. mulgere, mulgeo = dojiť, ako aj grécke amélgein, ámélgo / άμέλγω = dojiť, cediť. Blízke je však aj tochárske B malkwer = dojiť a toch.A malke = dojiť, prototochárske *mälk- = r/v. Sans. mrj, ktoré je už v príbuznosti aj so slovom mrdať (viď) znamená oškrabať, utrieť, očistiť, avšak pôvodný význam bol posúvni vyššie a pevnejšie (podobne aj av. měrěgh a sans. mrga, ako koreň majú mr = šuchať, trieť, z čoho v av. máme aj merezaiti = r/v), z čoho sa vyvinul pojem pre hladkaj rukou, širšie v ie. šuchať, roztierať, utierať, dojiť, kam prislúcha aj lat. mulgere a gr. ámélgo / άμέλγω = dojiť, ako aj alb. mjel = r/v, staroír. bligim = r/v, staroang. melcan = r/v, lit. mélžu = r/v. (Charles Rockwell Lanmann). * Srbch. muzti, mužem = dojiť, dojím, nikto nespomína v súvislosti s mliekom. Odvádza sa ho zo srbch. mlaz = prúd. Viď Mĺzť.

Pôvodné slovanské mlezivo plne zodpovedá vývoju na ie. podklade, avšak keď uvážime tochárske príklady malkwer, malke, mälk a rad ďalších, predpoklad o výpožičke z ger. jaz. sa stáva otáznym. S týmto súhlasí aj Vasmer, ba čo viacej, je tu celý rad ďalších autorov, ktorí vidia mlieko ako slovanský útvar, ba pripúšťajú aj možnosť, že sa celý proces mohol udiať aj opačne. Germanské podoby môžu predstavovať výpožičku z jazyka Slovanov.

Odtialto máme: mliekár, mliekáreň, mliečnik, mlieč, mliečie, mliečnan a pod. Viď Mledzivo, Mĺzť.

Mlieť 1°

Drviť, drobiť na prach, na kašu, za pomoci už či kameňa, alebo stroja. Všeslovanské. Staroslov. meľu, mlěti, čes. mlíti, melu, poľ. miele, mleć, hl. mjelu, mlěć, dl. mjelom, mlaś, slovín. mléti, méljem, rus. melju, molóť, srbch. meljem, mleti, mljeti atď. Praslov. melju, melti. Príbuzné ku lit. melú, maliaú, málti, lot. malu, malt, prus. malunis a meltan = zomleté, múka, lat. molo, molere = mlieť, mola = mlynský kameň, st.h.n. gót. malan = mlieť, ang. meal, staroír. melim = mlieť, wel. malu, arm. malem = tĺcť, drobiť, mlátiť, toch.A mläs-, toch.B mäl = drobiť, gniaviť, zapierať, popierať, opovrhovať, gr. múllo / μύλλω = drobiť, mlieť, alb. miell = múka. Sans. kor. manth = mrviť, trieť, šuchať, mútiť, z čoho v jaz. pali máme mandhna, maddhna = tlačiť, trieť a madh, mádholna = trepať, biť, búchať, ničiť, ako aj ďalšie sans. mánthati = mútiť, triasť, šuchať, mlieť, mrnati = mlieť a pod.

Odtialto máme: melence, meliť, melivo, omáľať, namáľať sa (v ústach prevracať už či jedlo, alebo vodu).

Mlieť 2°

Rýchlo hovoriť, rýchlo niečo odriekať, veľa rozprávať, tárať. Súvisí so sans. mlech, mlécchati = nezrozumitelne hovoriť, brblať. Kor. je mlěk. Gr. mlak, ámblakein / μλακ, ά-μ(β)λακ-ειν = chyba, prestrel, ktoré súvisí s βλάξ, βλακ-ός = blázon. (Ch.R. Lanmann) Viď Mlúviť.

Mĺknuť

Prestávať hovoriť, mlčať. Východiskom je mlčať. (viď) // Odtialto máme: mĺkvieť, mĺkvota, mĺkvy, mĺkvo a pod.

Mlok

Obojživelník podobný jašterici. Ved. salamander. Slovo sme dostali prostredníctvom češtiny, kam ho uviedol Presl, priamo z nem. Molch (Molqe). V češtine má aj paralelný názov ohnižil, ktorý vznikol na podklade stredovekej legendy, kedy sa verilo, že „červy zvané salamandre, môžu žiť jedine v ohni“. Túto legendu spomína ako Machek, tak aj ox.et.slovník, Webster, Macquarie a ďalšie slovníky.

Mlsať

Kniž. zast. maškrtiť. Mls = maškrta. (Vajanský, Rázus, Hviezdoslav, Tajovský, Gráf) Aj tu ide o výpožičku z češtiny, lebo u iných Slovanov nie je bezpečne doložené. (Machek)

Praslov. mlsati je príbuzné ku lit. smiláuti, smilineti = mlsať, maškrtiť.

Mluno

Elektrina. Zastaralé. Použili ho Sládkovič, Hviezdoslav, Vajanský, Vansová. Mlunný = el. prúd. Čes. mluno, mlno, rus. mólnija, ukr. molonnija, srbch. munja = blesk (na oblohe), polab. mäuńa, praslov. mlnji, molnji. Asi bude príbuzné ku staroprus. mealda = blesk, staroisl. Mjollnir = mlato ger. boha Thora. V. Machek toto slovo považuje za „temné“, možno aj praeurópske, kým Vasmer sa snaží najsť mu paralelu v sans. slove mrnáti = mrviť, drobiť (?), avšak má tu pripomienku, že mluno, munja, čiže blesk, nema súvis s lat. malleus = mlato, ale svoj predpoklad hneď aj popiera.

Mluno ako zast. pojem pre el. prúd vychádza zo slova pre blesk, srbh. munja, gr. άστεροπέ = blesk. Ako komentár ku slovu, Machek dodáva: „Vytvořil je Presl na základě padělané glosy v Mater verborum; bylo v odborném jazyce, ale vlivem Šafařikovy terminologie 1853, která je nepřijala, vymizelo“.

Mluva

Kniž. zast. hovor, hovorenie, reč. V bežnej slovenčine, ako samostatné, toto slovo už zastaralo, ale máme ho prítomné v takých slovách, ako je zmluva a v rade slov prevzatých z češtiny, ktoré sa tiež považujú za zastaralé, ako omluva, omlúvenie, mlúvnica atď. Čes. mluviti, rus. molvá, ukr. móva, poľ. mowa, bul. malvjá, hl. mólwić. Všade znamená reč, jazyk, hovoriť a preto ho nemôžeme považovať za prosté prebranie si ho z češtiny, skorej za domáce, ale už zastaralé. Vo všetkých okolitých jazykoch jestvuje, nuž určite sa bežne používalo aj v slovenčine. Blízke mu je av. mraoiti , mruite = hovoriť, čítať. V sans. bráviti = hovoriť, vravieť, brblať, staroslov. mlviti = búriť sa, vykrikovať, mlva = krik, hluk. Príbuzné mu je gr. ómiléo / όμιλέω = hovoriť, rozprávať, konverzovať, vyjednávať, dohovárať, súč. gr. omilía / ομιλία = hovor, rozhovor, rozprávanie.

Odtialto máme, ale už prevzaté z češtiny (od obrodeneckej doby) mlúvnica, omlúvať, vymlúvať, namlúvať atď. V prípadoch novodobých náboženstiev, napr. cirkev Duchovná (Pentacostal), kde sa počas obradov, keď do človeka „vstúpi duch“, hovorí aj „inými rečami“, ľudia tento jav bežne nazývajú, že vtedy sa mlúvy, čiže toto slovo sa použije v prenesenom význame, nezrozumitelne brble.

Mlyn

Strojové zariadenie na mletie zrnovín, hlavne pšenice, v múku; budova kde sú tieto stroje umiestnené; mlynica. V rôznych podobách je zastúpené v celom okruhu ie. jazykov v Európe. Je veľmi blízke ku mlieť 1°, avšak jeho pôvod je iný. Dostali sme ho zo st.h.n. mulin, ktoré sa tam dostalo z lat. molinus, -ina, -inum. Východiskom je lat. mola = mlynský kameň, žarnov. Mlyn je slovo rímskej kultúry a preširilo sa Európou vďaka expanzie ich vodných mlynov. Pôvodný slovanský termín je žarnov, ktoré sa nám zachovalo už len ako slovo na označenie mlynského kameňa.

Odtialto máme: mlynár, mlynárčiť, mlynárik, mlynček, mlynica a pod.

Mĺzť, mlzie, mĺzol

Cmúľať, cumlať, cicať, sať a expr. aj mlgať. Čes. mlzati, srbch. musti, muzti, muzem, ktoré je odvodené z mlaz = dojiť (kravu) a mlaz = prúd, výstrek mlieka pri dojení. Praslov. mlzú, melsti. Same sloveso je veľmi staré a v gr. sa vyvinulo vo význam άμέλγω = dojiť (mĺzť, „mliečiť“), st.h.n. milchu = dojiť, „mliečiť“, alb. mjeľ = dojiť. Všetko z kor. melg-, mlg-, ktorý nachádzame aj v lat. mulgeo = r/v, staroír. bligim. Pôvodný význam slova, odkiaľ sa toto vyvinulo, zachoval sa nám v sans. ako márjati, máršti = stierať, čistiť, stieravými pohybmi niečo čistiť, poťahovať rukou, utierať. Z tohoto v jaz. sinhalese sa vyvinulo madinavá, mäddá = čistiť, škrabať, utierať, cediť, vyťahovať šťavu zo stromu. Príbuzné ku gr. άμέργω, όμόγνυμι = stierať, stieram. Teda, pôvodný význam sa vzťahoval na niečo, ako ručnými pohybmi stierať, čistiť, ťahať, poťahovať rukou. Toto sa medzi Slovanmi špecializovalo, zúžilo na význam sať, cicať, cmúľať, kým u iných Európanov nadobudlo význam dojenia, vyťahovania mlieka (z kravy...).

Mlžina

Básn. Zriedkavo. Hviezdoslav: „...mlžín franforce...“ Význam = hmla. Čes. mlha, poľ. mgla atď. Viď Mlha, Hmla. // Odtialto máme básnické mlžný = zahmlený, málo jasný.

Mľandravý

Bez sily, slabý, ochabnutý, chatrný, chúlostivý, mäkký, podajný, nepevný, netuhý, bez tvrdosti (svalstva)... Súvisí so slovom mäkký. Viď Mäkký.

Mľaskať

Vydávať plieskavý zvuk prudkým roztvorením úst. Nárečove aj mliaskať, mľazgať, mliazgať. Vyrianty sú zastúpené v čes. poľ. dl. hl. slovín. srbch. jazyku. Základ slova tvorí mlas-, čo je zvukomalebné. (Machek) Možné je však, že bude mať aj nejaký súvis, príbuznosť ku slovesu mlzať = cmúľať, cuckať, sať, zvlášť keď sa prihliadne na nárečové podoby mliazgať, mľazgať, mľadzgať a tieto sa dajú do súvislosti s pôvodným slovanským pojmom pre mlieko, mledzivo, mlezivo a onomatopéiou cuckania. Podoba sa vyskytuje aj v staroír. mlas, wel. a súč. írskym blas, bret. blaz = chuť, stredoír. so-mblas = chutné, do-mblas = nechutné ( b sa tu objavuje ako výsledok zmeny ml = mbl, až konečne m mizne.) Na príbuznosť keltských slov už skorej poukázal Rozwadovski. (Machek)

Rus. ljaskati = mľaskať, asi vzniklo stratou m. (Machek) // Odtialto máme: mľask, mľasknúť, zamľaskať, mľasknutie, mľaskot, mľaskavý atď.

Viď Mlieko, Mledzivo.

Mľazgavý, mľadzgavý

Mäkký, mazľavý, lepkavý. Čes. mľazgavý. Pôvod bude najskôr v ľud. expr. mazgať = mazať, alebo možná súvislosť aj s mľaskať, najmä jeho vulgárnymi variantami, ako mľazgot, mľazgať.

V. Machek však predpokladá, že tu ide o súvis s mazať.

Chlieb bol mľazgavý; pôda bola mľazgavá, mľazgavé role a pod.