….autor Ján Kulík
Písmeno I za svoj symbol vďačí obrázku ruke. Takéto ho nachádzame aj v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom semítskom písme. V strediskách semítskej kultúry a písomníctva z obdobia asi 1000 rokov p.n.l. znak nadobúda už aj lineárnu podobu a ako taký, stáva sa predchodcom všetkých neskorších variant. V jazyku Semítov sa ho nazývalo Yodh , alebo aj Yadh, čo znamená ruka. U nich konalo funkciu hlásky J. Keď si ho prevzali Gréci, hneď mu aj pozmenili meno. Teraz si ho nazvali Iota a určili mu funkciu hlásky I. Od Grékov si znak preberajú ďalšie národy, hlavne Rimania a od Rimanov sa dostáva už aj ku iným. Aj k nám.
I 1°
Spoj. priraďovacia, zlučovacia a nahrádza a, aj, tiež.
Ako spojovník, nachádzame ho aj u iných Slovanov, ba v príbuznosti má aj baltské ir = r/v a gr. idé / ιδέ = ηδέ = a, i, aj.
Keďže v gréckej alfabete predstavuje po rade deviatu hlásku, pridala sa mu číselná hodnota desať (10).
Í 2°
Vyjadruje prekvapenie, či kratšiu podobu híkania.
i- 1°
Predpona v cudzích slovách. Vzťahuje sa na lat. in- , ktorá sa pred -l mení v i-. Viď In- 1°.
i- 2°
Predpona v „cudzích“ slovách s významom negativity, ako napr. i+legálny, i+legitímny, i+likvidný a pod. Pôvod v lat. predpone in-, ktorá sa pred spoluhláskou l mení v il-. U nás sa -l z predpony vytratilo, nepoužíva sa, lebo v tom prípade by sme tiež písali illegálny, illegitímny atď. Viď In- 2°.
Iá
Napodobňuje hlas somára, zvukomalebné. V gr. iá / ιά, ιή = zvuk, hlas, volanie, revanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára