……píše Ján Kulík
My
Osobné zámeno mn. č. (nás). Všeslovanské. Príbuzné ku lit. lot. a prus. mes, arm. mekh, praslov. my, kde by sme očakávali me, lebo ie. je mes, avšak vyvinulo sa pod vplyvom ďalšieho osobného zámena, vy (vos). Praslov. a staročes. akuzatív ny (nos) = nás. (Machek, Vasmer.)
Mydlo
Sapún. Staroslov. ukr. mylo, poľ. hl. mydlo, čes. mýdlo, srbch. milo. Utvorené je na podklade koreňa my- (myť) a prípony –dlo, ktorá sa využíva pri tvorbe nástrojov, alebo prostriekov súcich k niečomu..
Odtialto máme: mydlenie, mydliť, mydlár, mydlina, mydláreň, mydlica a pod. Viď Myť.
Mykať
Prudko a krátko opakovane ťahať, trhať, šklbať, drmať, mrdať a pod. Svojim významom pohybu sa neraz približuje ku mikať, poboby kmitať, oscilovať, prudko sa pohybovať v striedavom smere, chvieť sa. (Machek)
„Rýchla myš pyskom myká...“ ale aj pri domáckom spracovávaní konopného vlákna, mykali (česali) sa povesná.
Všeslovanské. Rus. mykať = česať, trieť (ľan, konope), mčať(sja) = uháňať, padať, šmýgať atď. starorus. mykati = trhať, trepať, poľ. mykać = česať (ľan, konope), čes. mykati = mykať, česať, zavrieť (zamykať), dl. mykaś = mykať, trhať, srbch. mikati = česať (ľan, konope), micati = pohybovať, hýbať, maknuti = pohnúť, posunúť, praslov. (s)mykati = trhať, rvať, šťuchať, cirk. slov. mъčati = nahaňať. Blízke ku lit. maukti = drať (kôru z dreva), smúkti = šmiknúť, skĺznuť sa, múkti = vyšmyknúť sa, utiecť, odbehnúť, lot. maukt = vyťahovať, muku, mukt = utiecť, sans. muncáti = oslobádzanie (z pút), vypúšťanie (na slobodu), necháva, prepúšťa. Všade máme ie. kor. (s)muk- = trhať, rvať, ruvať, alebo jeho paralelu meuk- = vyšmyknúť sa, vykĺznuť sa z niečoho, alebo ďalší paralelný variant (s)migh = r/v.
V ger. jazykoch ako príbuzné slová sú nem. schmiegen = ohýbať, fríz. smugen = prešmiknúť, prekĺnuť, ang. smite, smitten, smit = zadať úder, smitan = šmíd, škvrna, zašpiniť, st.h.n. smizan = šmíd, škvrna, špina, nem. schmeissen = hodiť, odhodiť, zahodiť (šmajznúť zaucho), gót. –smeitan, ger. smitan. (Oxf.et.slov.) V gr. míasma / μίασμα, μιασμός = škvrna, škvrniteľ, polúcia, μιαίνω = farbiť, škvrniť, špiniť. Toch.B mäk- = nahaňačka, poľovačka.
V každom ie. jazyku je bohatá škála odvodených slov. U nás odtialto máme: vymykať (sa), zamknúť, odomknúť, myk, mykaný, zámka, šmýkať (strihať), šmýkačka (na práčke), šmyknúť, šmykľavé (kĺzke), atď. atď.
Pri stupňovaní slov mikať, mykať, dostávame podoby mikotať, mykotať, myksovať, miksovať (aj priezvysko Miksád), ktoré sa už približujú, či upomínajú nás na lat. mix, mixtus (ktoré ale súvisia s misceo, miscere = miešať, spájať, rušiť), gr. misgein, migás / μιγάς = zmiešaný, pomätený, ír. meascain, lit. mišras, sans. mišrá = miešať, vymiešať, zmiešané.
Mýliť
Východiskom je omyl. Hmlisté slovo. Etymológia nejasná. Vyskytuje sa v čes. mýliti, hl. mylić, dl. moliś, rus. mýliť, ukr. mylyty, praslov. myliti.
Ak by sme ho priblížili ku lit. meluáti a lot. meluot = klamať, ale aj nevedome navádzať na nepravdu, pôvod by sa črtal v slove moliti (modliť), avšak záhadou zostáva hláska –y-.
V angličtine jestvuje predpona mis-, miss- s významom negativity, ako napr. pri slove mis+take = chyba, omyl, ktoré sa už aj významovo približuje ku mýliť. Ox.et.slovník prvé mis-, s paralelami aj v iných ger. jazykoch, vysvetľuje ako amiss = zle, chybne, nevhod, nesprávne, kým druhé mis- (sú tam dve podoby) je vraj importom z fr. jazyka, kam prišlo z rímskeho minus-, a toto sa vyvinulo z lat. minus, v zmysle chybne, zle, mylne, čiže proste je to akoby predpona na vyjadrenie negativity. Miss- už predstavuje význam netrafiť, nezískať, chýbať a pod. Slovo má svoje podoby aj v iných ger. jazykoch a oxford ho priraďuje ku ie. koreňu mith-, ktorého reprezentantom v sans. je mithá, v staroslov. mitě, vo význame ang. alternating = striedať a lat. mutare, mutatio = striedať, alterovať, meniť, vymieňať. Ku tomuto priraďuje aj gót. maidjan = falšovať, vyvracať, klamať.
Vypadá, že mýliť, ako slovanský variant, úzko súvisí so spomínanými príkladmi (oxfordovho slovníka) a hlavne s lat. mutare, mutatio, kde máme ie. koreň moit-, čo je iba prešírená podoba ie. moi-, mei-, z ktorého vychádza aj ang. mean = inferiórny, podradný, sebecký, podlý, mrzký, špatný. V tomto prípade slovanské mýliť, s exemplárom dl. moliš = mýliť, tiež sem prináleží a vysvetlenie prítomnosti ypsilonu sa dá vysvetliť.
Mýliť súvisí aj so slovami, ako sú mámiť, mániť, obmantať, srbch. obmana = klamstvo, podvod, omyl. Viď Mámiť, Mániť, Mantať.
Myoptia
Krátkozrakosť. Mod. lat. a neskoro gr. muopia / μυοπια, z gr. muops, kor. múein = „úzke“, zažmúrené oči.
Myrta
Vždy zelený ker. (Myrtový ker, symbol nevesty). Str.lat. myrtilla, z myrta, gr. mýrtos / μύρτος.
Mys
Ostrý výbežok pevniny do mora – Mys Dobrej Nádeje / najjužnejší výbežok Afriky. Slovo sme dostali cestou češtiny, kam ale preniklo z ruštiny. Ruský, a ukr. etymologický slov. podávajú prirovnanie so sans. múkham = rypák, ňucháč, frňák, pysk a gr. mychós / μυχός = vnútornosť, vnútorný kút, vnútro, zákutie, zátišie, osamelé miesto, klin v horskej reťazy, preliačina, výklenok.
Sans. múkham vychádza z koreňa múkha = ústa, tvár, kým ku samému významu slova mys, asi bližšie bude sans. mukuta = hlava, bod, chochol, hrebeň (kohúta), koruna, horský hrebeň.
Myseľ
Myslenie, myšlienky, sídlo myslenia, rozum. Všeslovanské. Staroslov. mysl, mysliti, čes. mysl, poľ. myśl, dl. hl. rus. ukr. mysľ, slovín. misel, srbch. misao, bul. misal. Príbuzné ku gr. muthos / mythos / μυθος = slovo, reč, verejný prejav, novosti, rozhovor, myseľ, plán, rada, rozkaz, riport a pod. Sans. mánas = myseľ, z koreňa man-, odkiaľ je i bengálske mansa = obeť sľúbená bohom, čiže myslenie na bohov a v awadskom jazyku manasai = myslieť si na..., predstavovať si, zamýšľať si. Hin. mati = myseľ, rozumenie.
Blízke je i ku ang. mind = myseľ. Všade máme prítomnosť ie. kor. men-, mon-, mn-, ktorý sa v lat. prezentuje v mens, ment = myseľ, intelekt, porozumenie, charakter, srdce, duša, myšlienka, plán, zámer, úmysel.
Odtialto máme: myslieť, myšlienka, zmysel/ nezmysel, úmysel, výmysel, priemysel (podľa ruského premyšlennost) atď.
Myslivec
Zastar. Poľovník. Vyskytuje sa v čes. myslivec, poľ. mysliwiec, ukr. myslívec. Machek toto slovo vysvetľuje na podklade, že skorej uvedenia strelnej zbrane, poľovník si to musel dobre premyslieť, ako nejakú zver chytí do klepca, ustrelí šípom. Bol nútený myslieť, kým dnes už stačí aj len dobre namieriť.
Mystérium
Hlboké tajomstvo, záhada, náboženská pravda, doktrína. Pôvod je v lat. mysterium, z gr. mystérion = tajomná vec, alebo taj. obrad. Kor. mus-,(mys-), ako je to v mystikós / μυστικός = mystické, tajné. V obďalečnom príbuzenstve má aj minister, administrácia a pod. // Viď Minister.
Myš
Druh malého cicavca, hlodavca. Všeslovanské v podobách myš, miš. Praslov. myš vychádza z kmeňa mus-, z čoho v lat. máme mus, gr. mús / μύς, μυός, sans. mus, st.h.n. mus, nem. Mouse, ang. mouse atď. Sans. mus = kradnúť, mus- = krádež, kradľoš.
Neskoršie sa slovo myš, lat. mus, sans. musala atď. preširuje i na označenie svalu, lebo pohyb určitých svál (hlavne na rukách a nohách) podobal sa ľuďom na pohyb mýšky, z čoho v lat. vzniká musculus = sval, ang. muscle (z lat.) = sval a v srbch. mišić = sval. Odtialto teraz vzniká lat. musculus (dem. z mus) = mušla, ang. mussel = mušla a preberáme si to aj my, v podobe mušla.
Odtialto máme: myšacina, mýšatko, myšiak, mýšiť sa, myšalovka a pod.
Mýt (mýtus)
Ľudové podanie, rozprávanie o prírodných javoch, bohoch, hrdinoch. Medzinárodné. Mod.lat. mytus, z nesk.lat. mythos a toto z gr. mythikós, východiskom ktorého je mythos / μυθος = slovo, prejav, verejný prejav, rozprávanie atď. Viď Mystérium. Príbuzné je ku praslov. mysl = myseľ.
Mýto
Poplatok za použitie ciest, mostov, naturálny poplatok za mletie obilia a pod. Prítomné je vo všetkých slovanských jazykoch v podobách mýto, mito. Východiskom mu je st.h.n. meta, mieta, súč. nem. miete, ang. meed, staroslov. mizda, slovenské mzda, grécke misthós / μισθός, sans. midhá. Všade má význam poplatku, výplaty, mzdy, odmeny (za niečo). Viď Mzda, Meď.
Myť
Umývanie, vymývanie, mytie... Všeslovanské. Čes. mýti, rus. myť, ukr. myty, srbch. miti, slovín. míti, poľ. myć, dl. myś, hl. myć atď. Praslov. myjú, myti, pomyje. Príbuzné ku lit. mándyti, mándan = myť, umývať, kúpať, lot. mant, manju = plávať, prus. aumusnan = zmývanie, ír. mun = moč (asi je tu iná etymológia), sans. mútram = umývať si tvár, gr. (Cyprus) mulásasthai = myť sa. (Vasmer).
V súvislosti so sans. asi tu skorej obstojí koreň mud = miešať, mokré, ktoré súvisí s gr. mudáo / μυδάω = mrholenie, dážď. Súvis s močom je len v tom, že aj toto slovo v sans. vychádza z kor. mih = močovka, ale s prvým, odlišným mih nema žiadny súvis. V ie. jazykovom okruhu dochádza často ku kontaminácii koreňov. Niektoré sú nestále.
V prípade pomyje, V.Machek má poznámku, že za uváženie stojí jedine Gilfendingovo spojenie s koreňom pu = čistiť, „pucovať“. Toto je chybné, nesprávne a to z dôvodu, že už aj v praslov. máme pomyje a na dovažok, predpona po- sa využíva pri stavbe slov, kde sa určitý čin už zakončil, ako je napr. po+robiť, po+behať, po+hnúť atď. V prípade pomyje vystihuje sa už ukončení čin, po + umytí, čiže po(sle) + mytia.
Viď Mydlo.
Mzda
Odmena, výplata za vykonanú prácu. Slovo je rozšírené v celej škále ie. jazykov. Čes. mzda, slovín. mezda, bul. mazda, rus. mzda, hl. mzda, zda, staroslov. mizda, praslov. mzda, ang. meed, starosas. méda, mieda, st.h.n. méta, mieta, nem. miete, západoger. méda. Všetky vychádzajú z ie. kor. mizdh, ktorý je prítomný aj v gr. misthós / μισθός, sans. midha, peržský muzd, parsi mizd, mižhd, pehlavi mizd, av. mizhda. Hlavne pri peržských jazykoch vidno, že tu ide o kombinované, zložené slovo. Prvý element je mis = meď a druhý element je da = dať, čiže za vykonanú prácu platiť meďou, medenou mincou.
Per. muzdur, mazdur = mzdový robotník, kým misi = medené, vyrobené z medi. (Bližšie o tomto v „A Dictionary of Urdu, Classical Hindi and English“, autor John Platts, M.A. Persian teacher at University of Oxford, late inspector of schools, central provinces, India. // Originally published in 1884. by Clarendon Press, Oxford.)
Viď Meď.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára