04 septembra 2009

Etymologický slovník:Ms-Mú

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik 

…píše Ján Kulík

 

 

Mstiť

Básn. Zastar. Význam je pomstiť, pomsta. Čes. msta = pomsta, poľ. mśćić, pomsta, ukr. mesť, mstyty, rus. mesť, mstiť, hl. pomsćić, dl. pomsćiś, pomsć, pomsta, slovín. mestiti, pomaščevati. Príbuzné ku staroslov. mite, mitous = popremieňané, mitět = vymieňať, meniť, ktoré súvisí so sans. méthati, mitháti = oponovať, priečiť, dohadovať sa, brániť sa, av. mitha = klamný, nestály, menlivý, zlý, falošný, mithva-, mithvana- = párny, gr. (Sicília) μοιτος = vďaka, lat. muto, -are = meniť, mutuus = spoločné, požičané, vzájomné, staroír. mis-, milh- = klamný, nestály, menlivý, falošný, st.h.n. misse = zlý, klamlivý, falošný, menlivý, ang. mis- = zle, nesprávne, falošne atď.

V.Machek: Msta súvisí s praslov. mst, z mit-ti-s, vychádzajúce z koreňa, ktorý je aj v českom mitvy = niečo striedavo ukladať, slovenské mítor = miešanina, zmes (viď Mítor) atď. Pôvodný význam tu bol vzájomná odplata, čo sa neskoršie zúžilo na zlú odplatu za učinené zlo. Odtialto máme slovenskú podobu pomsta, ako aj odvodené slová pomstiteľ, vypomstiť a pod.

Mša

Básn. Zastar. Omša. (Viď.)

Múda

Vo Voj. Prevzaté zo srbch. slengu, kde má význam testikly, testy, vajcia, múdo. V sans. má podobu muddha = hrča, opuchlina, hruda, hrbol, kus a pod.

Viď Múď, Múdo.

Múdo

Čes. moudí, staročes. múd, rus. ukr. srbch. mudo, hl. mud, bul. mado, slovín (plurál) mode, modi, praslov. mudo. Príbuzné ku lat. mentula = mužský pohlavný úd, mutto, muto = pohlavný úd, gr. médea / μήδεα = r/v, sans. muddha = hrča, opuchlina, hruda, hrbol. // Viď Múda, Múď.

Múdry

Majúci veľké rozumové schopnosti, bohaté vzdelanie. Všeslovanské. Čes. moudrý, poľ. madry, hl. dl. mudry , slovín. madar, srbch. mudar, bul. madar, rus. ukr. múdryj, mudr. Príbuzné ku lit. mandrus, mandras = čulý, bdelý, horlivý, (súčasne munter).

Všetko má súvis so sans. medhá = múdrosť, rozum, myseľ, pojímanie, chápanie, murdhán = hlava, av. mazdra = múdry, rozumný, mazda = pamäť, chrániť si v pamäti. Sans. mandhatar = myslivý, zbožný. Kor. je men- = myseľ + dhe = klásť. (Bližšie, viď Mandarín.) V hin. mati = rozum, mienka, myseľ. (V klasickom hindu, pri slove mati najdeme poznámku, že tu ide o arabské slovo. Autora pomýlilo arabské mudarris = študovať, učiť, čítať, učiteľ, profesor, prednášateľ, ktoré prešlo aj do tureckého, ako müdrik = rozumieť, chápať a müdür = správca, riaditeľ, direktor, čiže mudrák. Medzi Arabov a následne i Turkov, slovo sa dostalo z niektorého indoeurópskeho jazyka subkontinentu. Arabský termín vznikol na podklade ie. koreňa men-, man- = myseľ.)

Viď Matematika, Mandarín, Mentor, Myseľ.

Odtialto máme: múdrosť, mudrák, mudrc a rad podobných.

Múď

Zastar. Kožené vrecko na tabak, mešec, žačkov. Všeslovanské. Vyskytuje sa aj ako mudie = testikly (časť mužského pohl. ústrojenstva), lat. testiculus, dem. z testis, čes. moudí = r/v, hl.dl. mud, mudźe, polab. muda, srbch. mudo, muda, bul. mudó, rus. mudó, ukr. múdo, poľ. mady, praslov. múdo; východiskom mu je termín pre vajcia.

Ukr.et.slovník pridáva, že slovo nema svoju jasnú a prijatelnú etymológiu a problémom sa vraj bavili: Matzenauer, Vasmer, Gorjaev, Machek, Schuster – Šewc, Mladenov, Skok, Bezlaj atď. Podarilo sa im najsť súvis s lat. mentula = muž. pohlavný úd a gr. μήδεα, μέδεα = r/v. Nepodarilo sa im však odhaliť príbuzenstvo v sanskrite, kde mudda = hrča, opuchlina, kus, hruda, hrbol atď. ako aj mádda = zhrčkavieť, muddha = hrča, opuchlina. Všetko poukazuje, že tu ide o starobylé slovo Indoeurópanov a jeho etymológia je jasná. // Viď Múda, Múdo.

Muf

Rukávnik, obyčajne kožušinový. Ang. muff, hol. moff, stredoveké hol. moffel, muffel, ktoré bolo prevzaté asi z fr. moufle a východiskom tohoto je stredoveko latinské muff(u)la, avšak tu sa to tratí. Pôvod je nejasný.

Mucha

Muška, dvojkríly dotieravý hmyz. Všeslovanské. Čes. moucha, poľ. ukr. bul. hl. dl. srbch. slovín. mu(c)ha, rus. múcha, polab. mäuchó. Príbuzné je lat. mus-ca, gr. muja / μυια (dial. aj mus-ja), lit. mus-e, lot. mus-a, muš-a, prus. mus-o, staroisl. my (muja), st.h.n. mucka, nem. Mücke = komár, arm. mun, muno, musno. Sans. maśáka = komár, prakrit. masa-, katei (jaz.) maša = mucha, waigali (jaz.) mušok = mucha, gawar-bati (jaz.) masík = mucha, sans. maho, máksa, makha, makhi = mucha. V celej škále jazykov subkontinentu slovo je prítomné, ale význam sa kolíše medzi mucha a komár.

Ang. mosquito = komár, podobne ako aj španielske a portugálske mosquito, ox.et.slovník považuje za deminutív z mosca, lat. musca = mucha. Tiež aj ang. midget = trpaslík, maličké, podľa ox.et.slovníka vychádza z midge, ktoré je v príbuzenstve s mucha, musca, muia.

Pôvod slova je najskôr zvukomalebný, odvodený zo bzučania múch, komára a koreňom mu bude mus-, ktorý ale nesúvisí s ďalším mus- = kradnúť, odkiaľ vychádza myš.

Odtialto máme: mucholapka, muchotrávka a rad podobných.

Muchať (sa)

Robiť pomaly, naťahovať robotu, byť pomalý, nušiť (mušiť) sa. So slovom mucha nema žiadny súvis. Viď Mutavý.

Muka / mučiť

Cítiť sa špatne, nedobre, zle, závrat; trýzniť. Všeslovanské. Staroslov. muka, mučiti, čes. muka, poľ. meka, meczić, ukr. múka, mučyty, rus. múka, múčiť, slovín. moka, srbch. muka, mučiti, bul. maka, mača, hl.mučić, dl. mucyś. Príbuzné ku lit. mánkau, mánkyti = mučiť, tlačiť, lot. mouka = muka, trýznenie.

Podľa ukr. a rus. etymologického slovníka (oba sa spoliehajú na Vasmera a tento na celý rad germanských jazykovedcov, ako Bernecker, Trautmann, Pedersen, Lorenc, Gofman, Bauzak atď.) slovanské muka, mučiť dávajú do súvisu s múka, múčiť (srbch. brašno) a príbuznosť sa hľadá v pojme pre miešať, či v sans. mácate = drobiť. Typické pre týchto jazykovedcov a úplný prestrel. Pri najlepšej vôli tu môžeme pripustiť len nejakú čiastočnú pravdu a to iba v prípade, ak same slovo posunieme až tak ďaleko do minulosti, ku nejakému onomatopickému „prakoreňu“ mr, odkiaľ nám vychádza celá škála slov s významom mŕtve, mrviť, mraštiť, smrť a pod.

V. Machek sa s týmto slovom vôbec nezaoberá, avšak R.L.Turner (str. 591) udáva sans. koreň murch = zrážať sa, zraziť sa (vzťahuje sa na mlieko a iné tekutiny) a dodáva, že odtialto vychádzajú aj sans. murchati = stuhnúť sa, stvrdnúť, pevné, tuhé („... ako zrazené mlieko...“). Odtialto vychádza aj prakritové a pali (jaz.) mucchá = omdlieť, zamdlieť, mdlieť, ako aj assaméske (jaz.) mus-kas = r/v a sinhalézske (jaz.) musa = r/v. Práve v týchto významoch je príbuznosť aj ku slovanskému muka, lebo keď sa niekomu zmučí, ten neraz aj omdlie.

Odtialto máme: mučiteľ, mučiareň, mučenník, umučiť, zmučiť atď. Same slovo je veľmi blízke ku mrcha = zle, nedobre, špatne, chatrne.

Múka

Hlavne obilné zrná zomleté na prach (brašno). Všeslovanské. Rus. ukr. múka, čes. mouka, poľ. maka, srbch. muka, slovín. móka, staroslov. muka, praslov. múka. Vychádza z rovnakého koreňa, ako aj lit. minkau, minkiti = formovať, miesiť hlinu, cesto, miešať kašu a pod. čiže múka vlastne znamená materiál na formovanie, miesenie pečiva. (Rus. ukr. čes. et. slovník.)

Zaujímavé je, že v hindu slovníku (str. 1060) najdeme nárečové muker, maker, makel kde sa ako východisko spomína sans. a prakrit. význam obchodník s múkou, predavač jedla (múčnikov). Či je tu nejaký súvis s múkou, z prístupných materiálov som nemohol nič spoľahlivého objaviť, iba že sans. bukna = múka zomletého bôbu, fazule a papriky, ktoré stojí hneď vedľa bukná = mlieť, zomlieť. Ak uznáme, že tu došlo ku posunu m = b, tak múka dostáva svoju pevnú etymológiu.

Odtialto máme: múčnik a pod.

Múkať

Vydávať zvuk mú, bučať (ako hovädzí dobytok), múkanie kráv. Zvukomalebné.

Muknúť

Preriecť slovo, ozvať sa, vydať hlas, pri tichosti „Ani muk“, „Nemukni o tom ani slova“. V. Machek sa domnieva, že slovo je utvorené na základe onom. mu s príponou –k. V staročeskom sa pôvodne vzťahovalo na „hlas nemých“. V takom prípade je veľmi blízke ku srbch. mutav, (viď Mutavý), ang. mute = tichý, bezhlasný, nemý, ktoré podľa ox.et.slov. vychádza z lat. mutus, utvorené na podklade symbolického slovesa mu, ako máme prípad aj v gr. múndos, mukós, arm. munj a sans. múka = nemý, hin. muk, mok = nemý, tichý, bez hlasu. O tomto R.L.Turner má poznámku, že „... aspoň čiastočne je onomatopické...“ . Viď Mutavý, Mluva.

Mula 1°

Potomok skríženca osla a kobyly, ale neraz sa použije aj na označenie iných skrížencov, hybrídov, kde sa skrížením stráca reprodukčná schopnosť. Východiskom je lat. mulus, mula.

Mula 2° / Mula(h)

Moslimský kňaz, moslimský teológ. Peržský, turecký, urdu mulla, z arabského maula.

Mulat

Miešanec, kde jeden z rodičov je beloch a druhý černoch. Súvisí s Mula 1°.

Mulatovať

Hlučne sa zabávať pri hudbe a pití. Prevzaté z maď. mulat(ni) = veseliť sa, zabávať sa. Východiskom mu je pôvodne ugrofínske mul(ik) = míňať. V.Machek, Lizanec, Bárczi.

Mulč

Poľnohospodársky termín. Vrstva napr. trávy, slamy, rašeliny, pomrvenej kôry dreva a pod. chrániaca pôdu pred unikaním vlahy, alebo nadmiernym zohrievaním. Ang. mulch = r/v, alebo širšie (v dialektoch) má význam aj mäkké, jemné. Kor. mel-, mul-, ktorý je aj v nem. mollig = mäkké, buclasté, pohodlné, útulné. St.h.n. molawen = mäkké, lot. mollis = mäkké, hybké, jemné, poddajné, slabé. // Viď Mäkký.

Muliné (Mulinky)

Lesklá bavlnená priadza zosúkaná z viacerých nití. Výšivkárky to používali namiesto hodvábu. Pôvod vo fr. moulinet = priadza, nite rozličných farieb. Utvorené na podklade mouliner, kor. moulin = mlyn, ktoré je z vulg. ľud. latiny, molinum, lat. molo = mlieť.

Viď Míheľ.

Múľ

Pieskové bahno s množstvom ústrojných látok, kal, bahnitý nános. Čes. mul, poľ. mul, mulić, ukr. mul, mulyty, rus. muliť, slovín. mul, srbch. mulj, lit. máuras (plurál maurai) = bahno (v rieky). Príbuzné je aj sans. mála = špina, z čoho vychádza aj aškunské (jaz.) mol, mul = špina, eu.cig. mel = prach, lahnda (jaz.) mal = špina, bahno, riečny nános, khetrani (dialekt lahnda) mal = špina. V rade jazykov subkontinentu, sans. mála dalo podklad na utvorenie rozličných variant slov s významom múľ, kal, špina, prach, fekálie, hnoj a pod. V príbuzenstve je aj ang. mud = bahno, blato, ale aj rašelinisko, nem (dial.) mott, ang. (sleng.) mull = bahnisté, zablatené, neporiadne, špinavé. // Viď Malina.

Múľať

Tlačiť, gniaviť, utláčať. Pri výrobe vína, bobule hrozna sa múľajú. Rus. múliť = šuchať, mrviť, mlieť, trieť, ukr. múliti = lisovať, tlačiť, utláčať, srbch. muljati, muljiti, slovín. muliti = r/v, čes. moulati = prevracať v ústach potravu, reči, stláčanie potravy v ústach.

Celkove múľať znamená niečo lisovať, gniaviť, stláčať, roztierať, rozbíjať a vypadá, že bude v príbuzenstve s Mazať 1°,2°,3°, za ktoré Turner poznamenáva, že koreň (mel-, mol-, ml-)sa neustále tratí. V príbuzenstve bude i cmúľať, žmúľať a najme Mlieť 1°.

Múmia

Mŕtve telo, mŕtvoľa konzervovaním (balzamovaním) uchránená od rozkladu. Slovo sa rozšírilo po svete a stretávame sa s nim v mnohých rečiach sveta. Stred.lat. momia vychádza z arab. mumiya = balzamované telo, múmia a toto svoj pôvod čerpá z peržského mum = vosk.

Mumlať

Vydávať hlboké neartikulované zvuky, mrmlať, hundrať, nezrozumitelne hovoriť. Mumle ako medveď. Tesne súvisí s mrmlať a s nim zdieľa aj rovnakú etymológiu, je mu paralelou.

Viď Mrmlať. // Odtialto máme: mumlák, mumlavý, mumľoš, zamumlať a pod.

Mumps

Nákazlivá, prevažne detská choroba, zápal priušnej žľazy, priušnice, zaušky. Ang. mumps = priušky, ox.et.slovník vysvetľuje s mumlaním. Pri hovore chorobou postihnutý mumle, pri žuvaní potravy robý grimasy a podáva sa tam aj hol. momp(el)en = mumlanie, nem. mumpf(el)en = mumlanie (hlavne pri jedení). Paralelou mu je mrmlať.

Mundúr

Vojenské šaty, rovnošata. Čes. mundúr, poľ. mundur, rus. mundír. Do čes. a slovenského jazyka slovo sa dostalo z nem. vojenského slengu, Mundur, spisovne Montur (fem.), avšak aj tam bolo importované z tal. montura. Východiskom všetkého je fr. monter (un cavalier), dať jazdcovi koňa, vysadnúť sa koňa. Staršia slovenská podoba mundier, vychádza z maď. mundér, ktoré tiež vzniklo podobne, ako aj mundúr.

Munícia

Strelivo a iné výbušné predmety. Lat. munitio, z munire, munit. Lat. munimen, munimentum = obrana, fortifikácia a munio = val, obráň, ochráň, zosilni hradby, opevni, fortifikuj.

Municipálny

Vzťahuje sa na vnútorné záležitosti spravovania a samospravovania ako mesta, tak aj obôdu. Východiskom je lat. municipalis, z municipium, rímske mesto, kde obyvatelia mali rímske občianstvo, boli muni + ceps, kde muni, munia = občiansky záväzok, povinnosť, funkcia, občiansky úrad a capere = vziať, prevzať, prebrať.

Odtialto máme: municipalita (správa mesta, obce, mestská rada), municípium (v Uhorsku niektoré mestá, tzv. slobodné mestá, mali určitú samosprávu pri riadení svojich záležitostí).

Múr (murovať)

Stena. Čes. poľ. ukr. rus. mur, hl. dl. murja. Všetko zo str.h.n. mur = r/v a toto z lat. murus = stena, múr.

Odtialto máme: murovať, murár, múrik, murárčina atď.

Murgoliť (sa)

Nár. mračiť sa, hnevať sa. V jednotlivých lokalitách počuť aj murgo jeden = vôl, nepodareník, naničhodník, nezbedník. Medzi pastiermi, valachmi, počuť aj murgoňa = ovca s čiernymi pruhmi. Slovo sa zaraďuje do pastierskej kultúry karpatského oblúku a súdiac podľa prítomnosti hlásky g, pôvod mu bude najskôr v oblasti slovanského východu, alebo v románskom (rumunskom) jazyku. Čes. murgastý = pruhavý, poľ. murga = vôl s čiernou hlavou, šijou, ukr. múrgyj, murugyj, morugyj = ryšavý, temnošedý, murga = hnedý, srbch. murgast = olivovej farby, rum. Murg = hnedý, alb. murk, murgu = temný, šedý, čierny.

Podľa V.Macheka, východiskom tu bude slovanské murug = mračný, chmúra, pochmúrny. Ukr.et.slovník ku tomuto pridáva, že prirovnanie ku lat. amurca, amurga = tmavý kal ktorý vyteká pri lisovaní olivového oleja, je veľmi otázne, kým súvis s praslov. morug je zrejmý. Týmto pádom, ukrajinské murugyj by znamenalo aj čiastočné prelínanie sa s muryj.

Porovnaj s gr. mauros, ámaurós / μαυρος, άμαυρός = tmavé, nejasné, slepé, neurčité.

Murín

„Čierny ako Murín“. Viď Maur, Murgoliť.

Muro, Murko

Časté pomenovanie kocúra čiernej farby. // Viď Maur, Murgoliť.

Musieť

Niečo nutne robiť. „Sloveso musieť nema vlastného reálneho významu a najskôr vyjadruje nutnosť slovesného deja“. (V.Machek)

Same slovo musieť je importom z germanského jazyka. Nem. müssen. O jeho cudzokrajnosti svedči aj dvojitosť o, u / mosím, musím. Táto dvojitosť vznikla rozdielnym zastúpením cudzej hlásky v prevzatom slove. (Machek)

Rus. músiť, ukr. músiti, poľ. musić, čes. musiti, staršie musěti.

Ang. must = musieť, ako aj všetky ger. podoby tohoto slova, ox.et.slovník zaraďuje ku skupine slov neznámeho pôvodu, ktorým pádom i slovanské podoby nemusia byť prevzaté z ger. jaz. ale priamo z rovnakého neznámeho prameňa, ako aj germanské.

Muslim(án)

Vyznavač muslimskej viery, islamu, mohamedán. Historický jestvovali podoby moslim, muslimán, musulman, muzulman a pod. Arabské muslim je odvodené z arab. áslama = oddaný islamu (Bohu). Viď Islam. Širšie, opisné arabské musallam = byť bezpečný, zaručene bezpečný, slobodný, úplný.

Muslin

Ľahká tenká a jemná látka. Viď Mušelín.

Mustang

Divý kôň žijúci na stepiach sev. Ameriky. Prameňom je šp. mestengo, súč. mesteńo, mostrenco, ktoré sa vzťahuje na zdivené a nikomu nepatriace hovädo. Východiskom je mesta = spoločenstvo, združenie dobytkárov, na podklade lat. mixta, miscere = miešať.

Mustra

Vzor, vzorka, príklad. Dostali sme ho cestou nem. Muster (ang. muster) = ukážka, vzor, príklad, zoskupenie. Pôvod slova je v tal. mostra = vzorec, ukážka, ktoré vzniklo z vulg. lat. mostra = r/v. Lat. monstrare, monstro = ukážka, demonštrácia.

Mušec

Druh trávy – psiarska, lúčna. Mor. a čes. mušec = pleva v prose. Slovo bude asi južnoslovanského pôvodu, lebo je tu aj slovín. mušec, srbch. muhar, poľ. ľud. muszec = plevnatá rastlina. (Machek)

Mušelín

Staršie podoby mušlín, mušlien. Jemná riedka priesvitná látka. Slovo sa ku nám dostalo cestou češtiny, ktorá si ho prebrala z nem. Musselin, Muschelin, avšak aj nemčina si ho prevzala z fr. mousseline, utvoreného na podklade mena mesta Mossulu, kde sa vyrábal tento druh látky. Po arab. (al)Mausil.

Muškát

Usušené semeno muškátovníka; druh sladkého aromatického vína. Podoby slova sa vyskytujú vo všetkých slovanských jaz. Ku nám sa dostalo cestou nem. Muskat (str.h.n. muscat). Východiskom je lat. muscatum. O samom pôvode slova ox.et.slovník poznamenáva, že je nejasný, hmlistý.

Mušketa

Druh starej ručnej strelnej zbrane väčšieho kalibra. Slovo sme dostali buď cestou nem. Musket(e), alebo fr. mousquette, ktoré sa vyvinulo z tal. moschette a pôvodne sa vzťahovalo na strelu z kuše, ktorej názov je odvodený z tal. mosca = mucha. Lat. musca je príbuzné ku nášmu mucha, muška, gr. muia atď.

Odtialto vychádza aj muškatier, nem. Musketier, fr. mousquetaire, mousqueterie.

Mušľa

Lastúra, morský živočích. Vyskytuje sa aj v čes. poľ. ukr. hl. a srbch. jazyku. K nám sa dostalo cestou nem. Muschel (st.h.n. muscula), ktorého východiskom je lat. musculus = sval (dem. z mús = myš).

Mušmuľa

A/ Druh starodávneho jabĺčkovitého ovocia, mišpuľa. Ceataegus pyracantha. Používa sa hlavne na zaváraniny a lekváre. B/ Nárečove, regionálne aj pomalá, potmehúdska, trochu “trpká” žena. Sívisí s muchať sa.

Rus. mušmuľa = r/v, ktoré podľa rus.et.slovníka predstavuje import z tureckého jazyka, avšak do tur. sa dostalo buď z peržského, alebo arabského mushmul = obyčajné, bežné a mushmun = vôňa, voňať, voňavé, navoňané. Gr. méspilon = mušmuľa, mišpula.

Vyskytuje sa v ukr. ako mušmulá, belorus. mušmulá, poľ. myszpula, bul. mac. srbch. mušmula. Podoby mušmula sme dostali cestou tur. jaz. kým mišpula bude súvisieť s gr. méspilon.

Mušt

Nie ešte úplne vykysnuté mladé víno, alebo šťava z nejakého ovocia. Ang. must, st.h.n. most. Všetko vychádza z lat. mustum, mustus = nové, novorodeniatko.

Mutácia

Obmena, zmena, variácia. Medzinárodné. Pôvod v lat. mutatio = zmena, z muto = pohnúť, zmeniť, premeniť, vymeniť. Súvisí so sans. méthati, mitháti = meniť, gót. maidjan = meniť, lot. mietus = meniť.

Mutavý

Zaužívané vo vojvodinskej slov. enkláve, kde nadobudlo význam pomalý, nevšímavý, pomaly hovoriaci, zmotaný a pod. Prevzaté je zo srbch. jaz. kde mutav = nemý, zajakavý, pomalý a pod. I keď na prvý pohľad vypadá, že tu ide o import lat. mutare = zmena, premena, alebo turecko – arabské muti = byť jemný, poddajný, poslušný, predsa jeho pôvod je v peržskom muta anni = pomalý, vyčkávavý, zdržiavavý. Podoba sa vyskytuje aj v sanskritovej predpone mutta- = tichý, z čoho v jaz. oriya máme mutha = tupý, sprostý, muk, mok = nemý, tichý. Všetky podoby patria do skupiny slov kor. mut, mutáti = hýbať, ohýbať a príbuzné sú ku nášmu motať, alebo aj sans. motyate = zamotané, poohýbané. Chet. muwa- = pomalý, trpezlivý, zhovievavý je tiež príbuzné, ako aj srbch. muvati (se) a slovenské muchať (sa). V týchto slovách sa vôbec nenaráža na muchu, lebo koreňom im je ie. meu-, mou-, mu- = podobne, ako to máme v lat. movere, moveo = hýbať, pohybovať, nadchýnať a pod.

Mútiť

Miešať tekutinu, kaliť. Maslo sa múti; voda je mútna. Všeslovanské. Čes. moutiti, rus. mutiť, ukr. mutyty, bul. matja, srbch. mutiti, slovín. mótiti, poľ. macić, hl. mućić, dl. muśiś, staroslov. mutiti, muštati. Blízke ku sans. manthayati = miešať, triasť, mathnát, máthati = miešať, triasť, av. mant- = r/v, lit. menturis, mentore, gr. móthos / μόθος = trma-vrma, bojový hluk. Mútiť vychádza z rovnakého kor. ako aj miasť, mätenica, mätež, mäť. (viď.) Porovnaj aj s Balamútiť. V príbuznosti má aj zármutok, kormútiť, balamútiť a pod.

Múza

V gr. mytológii, každá z deviatich bohýň, ochrankýň umenia a vied. Bohyňa inšpirujúca vedcov a umelcov. Lat. musa – gr. mousa. // Viď Múzeum, Muzika.

Múzeum

Budova, ústav, kde sa zhromažďujú a uschovávajú, vystavajú rôzne zbierky z oblasti vedy, kultúry a umenia. (Prvýkrat sa slovo použilo na označenia Múzea pána Ashmola v Oxforde.) Lat. museum sa pôvodne vzťahovalo na knižnicu, štúdium a grécke mauseios, na sídlo múz.

Odtialto máme: muzeálny, muzeálie, múzejník, muzeológia a pod.

Muzika

Hudba. Medzinárodné. Lat. musica, gr. mousiké, ktoré predstavuje fem. z mousikós a vzťahuje sa na múzu, múzy, bohyne umenia. (Viď Múza, Múzeum.)

Odtialto vychádzajú ďalšie medzinárodné slová, ktoré sme si prebrali, ako napr. muzikant (z nem.), muzikálny, muzikál, muzikológia, muzikovať, muzikalista, muzický atď.

Muž

Jedno z najrozšírenejších slov v ie. jazykovom okruhu, ba preniklo aj do jazykov mimo tejto skupiny.

Čes. rus. ukr. dl. hl. srbch. muž, slovín. mož, poľ. maž, staroslov. muž. Všetky variácie súvisia so sans. mánus = muž, človek, ako aj s av. manuš, gót. manna, staroisl. madhr, plurál men.

(M.v.Vasmer pridáva, že všetky podoby súvisia s germansko-latinským menom prarodiča Germanov (cituje Tacita) a frízijským Mánes, menom ich rodonáčelníka.)

Pôvod slova však jasne poukazuje, že slovanské muž, ger. man, men, či aj sanskritová a avestínska podoba, tesne súvisia s prapojmom pre ruku, lat. manus = ruka (odkiaľ k nám preniklo napr. manuálne, manufaktúra atď.).

V sans. sa vyskytuje viacej termínov na označenie muža, ako narah, parušah (v zmysle osoby, persony), janah a hlavne manu. Toto manu v podstati predstavuje dospelého muža, ľudskú bytosť a práve tento termín sa zachoval ako vo východnom, tak aj západnom krídle Indoeurópanov. Pod nim sa pôvodne chápalo, či neraz sa aj chápe vazala, sluhu, ženatého muža, manžela (man + žel/n/a). Medzi Slovanmi sa man transformovalo v muž, mož, kým medzi Germanmi ich man ešte aj dnes dostáva príponu, koncovku –iš (.isch, -ish, ako je napr. v ang. mannish = mužský, ľudský, svalnatý, ale v nem. manschen.)

Z lat. manus máme celý rad odvodených slov, ako manipulácia, manuálne, manuskript atď.

U nás, z muža máme: mužskosť, mužný, mužík, pitimužík (piatimužík) a pod.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com