31 augusta 2009

Abc z receptára:...Jahňa a kozľa.

2007_Bozka

 

 

 

…pripravila pani Bozka  

Žiť v Austrálii a nevedieť pripraviť chutnú jahňacinu, baraninu, kozľacinu, či aj zajačinu, rovná sa hriechu. Veď sú to najzákladnejšie mäsá, suroviny a receptov je „na vývoz“. Povedzme, v tejto krajine „normálny“ počet oviec sa odhaduje na 120 milionov, čo pravda osciluje, hlavne z príčiny odbytu vlny. V tomto čase počet oviec drastický klesol. Je ich vraj „len“ asi 70 – 80 milionov. V prvom rade je tu už dlhotrvajúca suchota a odbyt vlny na svetovom trhu je pomerne slabý.

Raz, no bolo to už dávno, mali sme tu aj úradnú návštevu zo Slovenska. Šla som na letisko, prijať hostí, no skorej toho, pripravila som výnimočný obed. Pravý austrálsky. Jahňaciu nôžku s rozmarínom a cesnakom. Malo to sto chutí a aj na oko bolo atraktívne. Keď sme prišli domov, pýtam sa ich, či sú hladní. Vraj áno. „A čo také máte najradšej?“ „Všetko, okrem rýb a jahňaciny“.

Čo robiť? Jahňacina, taká na oblizovanie si prstov bola hotová, nuž spamätala som sa: „Mám tu teľacinu.“ Brali si z tej „teľaciny“ a vôbec nepocítili, že je to vlastne jahňacina. Prečo?

Doma sme mali ľudovú pesničku: „Ovečka, ovečka, trojaký (štvoraký) užitok...“ , čo tu vôbec neplatí. Sú ovečky výlučne pre vlnu, pre mäso, pre mlieko, no a zo všetkých sa zúžitkuje aj koža. V mäsiarňach nenajdete jahňa druhu merino, ako čo nenajdete ani vlnu z druhu Dorper, Texel atď. Každý druh má svoj charakter a každý farmár je orientovaný len na určitý druh. Niekto dorába vlnu, niekto mäso, niekto mlieko.... „Univerzálneho“ nenajdete. Konečne, práve preto aj jestvujú jednotlivé druhy.

Ktorá jahňacina, baranina sa na čo hodí?

Druh Vlna Distribúcia Charakter Komentár

Columbia stredná vznikla v USA veľká, biela, bezrohá Hodne vlny a mäso zbaví

Corriedale stredná Aust. a N. Zealand biela, bezrohá vlna zbaví, jahniatká dobrej kvality

Cotswold dlhá V. Británia, USA veľká, bezrohá málo vlny, jahniatká aj

Ausatrália mimo sezóny

Dorper žiadna J. Afrika, Aust. veľká, bezrohá Vyložené mäsitá

Merino jemná Španielsko, Aust.

N. Zealand

J. Amerika, J. Afrika veľa vlny na mäso nie najlepšia

Ramboullet jemná Francúzsko, USA atraktívna jahniatká skoro dospievajú

Romney dlhá V.B. Aust. N. Z. USA biela tvár hlavne pre baraninu

Je tu ešte celý rad oviec, každý so svojim charakterom, ale že v susedstve máme farmára, čo pestuje Dorset, tak najčastešie si kúpime jeho jahňa. Vynikajúce. Mäkušké, mäkšie od teľaciny a ak vám vadí vôňa, môžem poznamenať, že tu ju nepocítite. Sotva tam potrebujete cesnak, majorán, mentu a pod. Nám chutí a bude aj vám.

Už sa nás niekto pýtal aj, ako si pripraviť kozľa. Čo povedať? Podobne, ako aj jahňa, ale aj s kozľacinkou je podobný problém. Nie každý druh sa hodí. Vlastne, hodí sa, ale na stole bude rozdiel. Kozacinka nema tú charakteristickú vôňu (lanolín), ako jahňa, ale predsa si „pýta svoje“. Aj kozy sú pre mlieko, vlnu a mäso. Turci dopestovali druh Angora (meno je podľa mesta Ankara) a má vynikajúcu jemnú vlnu. V Číne, ale aj vôbec v Ázii a na Blízkom východe stretnete druh Kašmírskej kozy. Má vynikajúcu vlnu, ale kvalitou mäsa je podradná. Vo Švajčiarsku dopestovali Saanen (bežné kozy, čo sú aj u nás – Saanen dolina), vynikajú dodávkou mlieka a je ich tu ešte celý rad. Ako mäsité, v poslednej dobe na popularite berú juhoafrické, hlavne druh Boer a Kalahari. Boer sa preslávili. Je to pomerne veľká koza, má „chlopavé“ uši, celá je biela, ale hlavu má červeno-hnedú. Kozliatká sa rodia po celý rok, mäso nema mnoho mastnosty, je mäkkučké, vôňavé....

Austrália vraj má asi 20 milionov divých kôz. Farmári vo vnútrozemí ich lovia a vyvážajú. Hlavne do Nemecka a obchod predstavuje asi 300 milionv dolárov. Ešte viacej farmárov sa preorientovalo na ich pestovanie. Základné stádo si urobia z divých kôz, pustia tam dobrého capa a onedlho majú vynikajúce kozliatká. V okolí máme asi 5. takýchto farmárov. No, nie sú to praví, ale „hobby“ farmári. Po majetku im behá sto-dvesto kôz a kozliatká a pri odpredaji prinesú aspoň 50 dolárov po kuse. Penzia sa zvýši.

clip_image002 Koza / cap búrsky.

clip_image004 Baran Dorper

clip_image006 Ovce Dorper biely.

Pečená jahňacia (kozľacia) nôžka s rozmarínom a cesnakom č. 1.

clip_image008Príprava, špikovanie jahňacej nôžky.

Suroviny:

1 jahňacia, alebo kozľacia nôžka, asi 2,5 kg.

12 vetvičiek sviežého rozmarínu (ak je suchý, dehydrovaný, tak je 2 lyžičky); 6 strúčkov cesnaku (rozrezaných na polovice); 2 lyžice olivového oleja (na potieranie); Soľ, čierne korenie na ochutenie.

*Našpikované a pripravené mäso, po možnosti si necháme aspoň 4 hodiny oddychovať. Najlepšie je mať to v chladničke aj celú noc.

Pracovný postup:

Zohrej si rúru na 220°C. Našpikuj si mäso s rozmarínom a cesnakom. Potri nôžku s olejom, posoľ a okoreň si ho. Polož si nôžku do pekáča a peč asi 20 – 30 min. Zníž teplotu na 180 °C a peč ešte asi 2 hodiny (kým nie je upečené). Počas pečenia, z času, na čas si ho potri so šťavou (v pekáči) a niekde v polovici pečenia, pridaj tam zeleniny (paštrnák, tekvicu, zemiaky). Keď je nôžka upečená, vyber ju von, prikry ju fóliou (alobal) a nechaj nech si oddýchne (vsiakne do seba šťavu) aspoň 30 min. Teraz si mäso odkosť a pokrájaj na hrubšie kúsky (ak sú tenké, mäso bude suchšie).

Podávaj s upečenými zemiakmi, pečeným paštrnákom, pečenou tekvicou a kapustovým šalátom.

clip_image010

 

Jahňacia nôžka, vôbec pečená jahňacina si pýta aj mentovú omáčku. „Prebije“ jahňaciu vôňu.

==========

* Podáva sa aj s dusenými zeleninami (nad parou) a jahňacou polevou, šťavou, omáčkou (gravy).

Túto si pripravíme nasledovne:

Po upečení mäsa, v pekáči nám zostane hodne šťavy. „Odmastíme“ si ju, čiže masť pozbierame s lyžicou. Zvyšnú šťavu si prelejeme do rajnice, zalejeme so slepačím vývarom, poťažne s vodou (asi 1 šálka), do ktorej sme si zamiešali kukuričnú múčku, majzenu a na miernom ohni si to povaríme. Kým neprevrie a poleva nezhustne. S takto pripravenou omáčkou si na tanieri polejeme mäso.

=========

Príprava pečených zemiakov, tekvice a paštrnáku:

1 kg. stredne veľké zemiaky (po možnosti „Desiree“), trochu uvarené („blanchované“), čo si vyžaduje asi 7 min. Strhneme z nich kožu, rozkrojíme si ich na štvrťky.

1 kg. tekvica (oláska – butternut) pokrájaná na hrúbku asi 3 cm. štvorčeky.

4 – 6 stredne veľkých paštrnákov (blanchovaných asi 5 min.), ktoré si rozkrojíme na polovice.

Takto pripravené zeleniny si pokropíme olejom, posolíme a pokoreníme. Dáme si ich na pekáč, ku mäsu a pečieme asi 45 min. kým nedostanú zlatistú farbu.

*K vôli rafinovanejšej chuti a výzoru, namiesto oleja môžeme použiť 1 – 2 lyžice masla, alebo husaciu masť.

===========

Mentová omáčka (Mint sauce):

Suroviny:

2 šálky sviežich lístkov menty (dobre natlačených);

2 lyžice pomletých mandlí;

2 strúčky rozštvrteného cesnaku;

1/3 šálky „extra virgin“ olivového oleja;

2 lyžice citrónovej šťavy;

Soľ a korenie podľa potreby.

Pracovný postup:

Posekaj mentové lístky a cesnak na jemno. Pridaj zomleté mandle a daj si to do sklennej nádoby. Pridaj olej, citrónovú šťavu, soľ a korenie. Dobre si to vymiešaj a omáčka je hotová.

Šalát z červenej a zelenej kapusty:

Suroviny:

¼ šálky (asi 60 ml.) „extra virgin“ (panenský) olivový olej;

1/3 šálky (asi 80 ml.) citrónovej šťavy;

1 strúčok cesnaku – drobno posekaný;

300 g. červenej kapusty (drobno postrúhanej);

Soľ podľa potreby.

300 g. zelená (biela) kapusta (drobno postrúhaná)

2 býľky (stopky) dlhého zeleru (asi 300 g.) tenko pokrájaného;

1 malú, asi 70 g. mrkvu, jemne postrúhanú;

1/3 šálky posekaných lístkov petržlenu;

Soľ a korenie.

Pracovný postup:

V sklennej mise si zmiešaj olej, citrónovú šťavu a posekaný cesnak. Pridaj tam červenú kapustu, posoľ a okoreň. Prikrytú si vložíš do chladničke (asi 3 – 4 hodiny). Po „oddychu“ si ju vyber von, pridaj zvyšné suroviny, dobre premiešaj a dochuť. Šalát je hotový na podávanie.

Jarné jahňa, alebo kozľa s mentovou omáčkou.

clip_image011

Suroviny:

2 olivový olej;

4 strúčky jemne posekaného cesnaku;

2 lyžice citrónovej šťavy;

2 lyžice sviežého posekaného oregana;

Soľ a čierne korenie.

2 kg. nôžka (jahňacia, kozľacia);

1 kg. zemiakov, po možnosti „Desiree“ (rozštvrtených);

1 šálka slepačí vývar; 2 vetvičky sviežého rozmarínu.

Pracovný postup:

Zmiešaj suroviny (olej, cesnak, citrónovú šťavu, soľ a korenie) a so zmesou si dobre natri nôžku. Zo všetkých strán. Prikri s fóliou a vlož do chladničky, aby si postalo aspoň 4 hodiny, ešte lepšie, celú noc.

Zohrej si rúru na „mierne horúcu“, od 180 – 200°C.

Zemiaky si polož do pomasteného pekáča, zalej vývarom a polož na ne rozmarín. Na toto si prelož pripravenú nôžku a vlož do rúry. Peč asi 2 hodiny – kým sa neupečie.

* Nepísané pravidlo je, že jahňaciu nôžku pečieme toľko hodín, koľko má kilogramov. Labužníci, čo milujú jemne ružovkavé mäsko, odporúčajú len polovicu času pečenia.

Upečenú nôžku si vyber von z rúry a pekáča, aby si „oddýchlo“ a vsiaklo šťavu. Asi 15 – 30 min.

Medzičasom zvýš teplotu rúry na 230 – 250 °C, vlož tam pekáč so zemiakmi a dopeč ich do ružova. (Asi 15 min.)

Mäso sa podáva so zemiakmi, mentovou omáčkou a kapustovým šalátom.

==========

Jahňa na bretónsky spôsob.

clip_image012

Suroviny:

1 nôžka, asi 1,5 kg.

1 strúčok cesnaku;

2 vetvičky rozmarínu;

½ čajovej lyžičky čierného korenia;

1 čajová lyžička morskej soli;

1 lyžica masla (20 g.);

2 stredné cibule, jemne pokrájané (asi 300 g.);

3 strúčky cesnaku, jemne posekaného;

400 g. konzerva posekaných paradajok;

400 g. konzerva paradajkového pretlaku (pyré);

2 šálky hovädzieho vývaru;

400 g. konzerva bielej fazule (bôb), dobre opláchnutá a scedená.

Postup práce:

Zohrej si rúru na 180 °C. Našpikuj si mäso s cesnakom, rozmarínom a potri si ho s korením a soľou.

V rajnici, na masle si popraž cibuľu a cesnak do ružova, pridaj paradajkový pretlak, posekané paradajky, vývar, fazuľu a rozmarín. Priveď do vrenia a zlož z ohňa.

Vylej si zmes na pekáč. Na túto fazuľovú zmes položíme pripravené mäso, prikryjeme s fóliou a vložíme do rúry a pečieme. Asi jednu hodinu.

Po jednej hodine strhneme fóliu dolu a pečieme ešte asi jednu hodinu. Teraz si mäso neustále polievame s fazuľovou zmesou. Až kým nám mäso nezmäkne a neupečie sa.

Mäso sa podáva s fazuľovou omáčkou (zostala nám na pekáči) a zemiakovou kašou.

26 augusta 2009

Jazyková príloha Pavle, Pavleho, Pavlemu, iné je Pavel, Pavla, Pavlovi

 

 

…pripráva Ján Širka

 

Pokračujeme v poukazovaní na jazykové chyby, čo – máme nádej – prispeje k ich náprave. V tomto príspevku sa venujeme srbskému vlastnému menu Pavle a jeho skloňovaniu. Najprv jeho chybný tvar vo vete zo 7. februára 2008: Jeho Blaženosť Kryštof, arcibiskup pražský a metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku, poslal Jeho Svätosti patriarchovi srbskému Pavlovi list podpory...

Iste ste si hneď všimli chybný tvar mena Pavle, hlavy Srbskej pravoslávnej cirkvi, v datíve – Pavlovi, ktoré sa tu skloňovalo ako slovenské podstatné meno Pavel podľa vzoru chlap. (Ináč tento chybný tvar je zo slovenskej tlače zo Slovenska, ale ani u nás nebol ojedinelý, ba naopak. No nechajme to, nechceme kritizovať, ale naprávať.) Avšak meno Pavle sa končí na samohlásku -e, ktorá je nie príznačná pre slovenské podstatné mená (vlastné mená), ale pre cudzie, takže sa nemôže skloňovať podľa vzoru chlap. Morfológia slovenského jazyka, keď ide o vzor chlap, uvádza, že sa podľa neho skloňujú mužské osobné podstatné mená zakončené v nominatíve jednotného čísla na hocakú spoluhlásku, na samohlásku o, zvieracie a cudzie, najmä grécke a latinské osobné zakončené na -as, -es, -os, -us.

Keďže je Pavle cudzie vlastné meno a nekončí sa ani na as, -es, -os, -us, nazrieme do Morfológie slovenského jazyka, aby sme vedeli určiť, podľa ktorého vzoru sa bude skloňovať. Hľadáme vzor mužských životných podstatných mien cudzieho pôvodu, ktoré sa v písme končia na samohláskové písmená a vyslovujú sa s prednými samohláskami i, í, e, é, ä. Bude to vzor kuli, ktorý sa skloňuje takto: jednotné číslo: kuli, kuli-ho, kuli-mu, kuli-ho, (kuli), (o) kuli-m, (s) kuli-m. V množnom čísle: kuli-ovia, kuli-ov, kuli-om, kuli-ov, (kuli-ovia), (o) kuli-och, kuli-ami. Keďže sa Pavle končí na -e, môžeme ho vyskloňovať podľa tohto vzoru; Pavle (-ø), Pavleho, Pavlemu, Pavle-ho, (Pavle), (o) Pavlem, (s) Pavlem...

Iste ste hneď zachytili správny hľadaný tvar datívu pre Pavle, a to je Pavlemu. Problematická veta zo začiatku textu bude teda znieť: Jeho Blaženosť Kryštof, arcibiskup pražský a metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku, poslal Jeho Svätosti patriarchovi srbskému Pavlemu list podpory...

25 augusta 2009

Etymologický slovník:Mr

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik

 

 

 

 

pripráva Ján Kulík

 

 

Mrak

Veľký tmavý oblak, mračno, temno. Všeslovanské. Čes. srbch. slovín. mrak, rus. ukr. belorus. mórok, poľ. dl. mrok atď. Staroslov. mrak, praslov. mork. Pôvodný význam bol v zmysle temno, tmavo.

M.v.Vasmer toto slovanské slovo dáva do súvisu so st.h.n. morgen = ráno, avšak keďže mrak v pôvodnom význame znamenal temno, tmavo, zmrákanie sa, s nem. morgen (ráno), čiže svitaním, stojí na opačnom konci. Naše mrak sa skorej približuje ku gr. maúros = tmavé, temné, hmlisté, nejasné, chmúrne, ámudrós / άμυδρός = temný, tmavý, nejasný, či máme tu aj slovanské murug = mračný, chmúrny. Viď Maur, Murgoliť.

Chybné je aj komparovanie so sans. markás = zatmenie slnka (Vasmer to dáva do súvisu s morgen), lebo toto sans. slovo nema žiadny súvis s mrakom, mrakotou, ale vychádza z koreňa mrc = poškodené, čiže to slnko nie je tmavé, lež poškodené, zranené, naštrbené. Viď Mrcha, Mrholiť.

Odtialto máme: mračno, zámrak, zamračiť, mrákota, mrákava atď. atď. ba blízko má i ku mrkať, mrknúť (viď).

Mramor

Kryštalický zrnitý vápenec rôznych farieb s využitím v sochárstve a v stavebníctve. Lat. marmar, z gr. mármaros / μάρμαρος = svietiaci, trblietajúci sa kameň, pôvodne však iba kameň a len neskoršie je asociácia s marmairein = svietiť, trblietať. Blízko má ku sans. marút = trblietanie, jaganie, ako i ku marici = svetelné trblietanie a maricika = miráž, ilúzia, videnie. // Viď Mora.

Mraštiť

Expr. Hodiť prudko (na zem), aby sa pri páde rozbilo, udrieť. Blízke mu je mrsknúť. V sans. je reprezentované s mašati = lámať, ktoré je podobou mršáti a toto vychádza z koreňa mrš- = schytiť, vziať, dotknúť. V hindu sa posunulo na misna = rozdrobiť, zmrviť, zlámať, porozbíjať.

Viď Mrsknúť.

Mrav

Obyčaj, spôsob správania sa, obvyklý spôsob konania, morál, slušnosť, etika. Čes. mrav, poľ. narów = zlozvyk, ukr. nórov = mrav, rus.(cirk.) nráv = mrav, povaha, rus.ľud. nórov = svojhlavosť, slovín. nrav = zvyk, narav = prirodzenosť, srbch. narav = prirodzenosť, povaha, charakter, bul. nrav = mrav, povaha, charakter.

V poľ. ukr. rus. slovo znamená aj zlozvyk, tvrdohlavosť (koní) a preto možno tušiť, že pôvodne sa vzťahovalo na chovanie odlišné od normálneho, „prirodzené“, nekultivované, vzhľadom na „uhladené“, krotké, poslušné.

Celkove, toto slovo nie je najjasnejšie. Príbuznosť so slovami v iných rečiach je málo zrejmá. Podľa niektorých, možná je príbuznosť ku nem. Narr = blázon, sprosták a lat. narrare = vzdelaný, kde ale máme ie. koreň gna-(rus), avšak v takom prípade slovo by malo súvis so slovanským znať. A nema. Je tu aj lat. nascor, natus = narodený, z čoho ďalej je lat. natura = prirodzenosť, charakter, zákon prírody a toto je už bližšie, zvlášť keď prihliadneme na srbch. narav, naravni = charakter, obyčaj, prirodzený, prírodný, nenútený a naravno = prirodzene. Mrav, nrav, narav by teda bolo najbližšie ku spomínanému lat. nascor, natus, natura, avšak ešte vždy sú aj iné vysvetlenia.

Odtialto máme: mravnosť, mravný, mravoučný, mravoveda a pod.

Mravec

Druh drobného hmyzu. Čes. mravenec, poľ. mrówka, hl. mrowja, dl. mroja, ukr. muraveľ, rus. muravej, srbch. slovín. mrav, mravac, bul. mrava, praslov. morvi. Blízke ku av. maoiris (maur-, mavr-, marvi-, mauri-), staroír. moirb, staroisl. maur, staršie mýr, mýra, lit. merva, marvá, lat. formica, gr. múrmex / μύρμηξ, μύρμαξ, βόρμαξ, sans. vamri, vamrás, perž. múr, mor, súč. miruk, pehlavi mor.

Často sa dáva do súvisu s mrviť, čo je však otázne, lebo jeho podoby sú zastúpené v rade jazykov a nie vždy súvisia s mrvením.

Mráz

Inovať, srieň, teplota nižšia od 0°C , kedy sa voda zráža, tuhne, mrzne. Všeslovanské. Čes. mráz, bul. srbch. slovín. mraz, poľ. mróz, rus. belorus. ukr. moróz, hl. mróz, dl. mroz, staroslov. mraz = gr. κρυσταλλος / krystallos. Blízko má ku alb. mardhem = mrznúť, mardhe = zimomravky, marth = mráz, sans. kor. murch = zrážať sa, z čoho murchati = tvrdnúť, stuhávať sa. (Kor. murch nachádzame aj v slove mrcha – Turner.)

Odtialto máme: mrznúť, zamrznúť, mraziareň a pod.

Mrcina

Slabé vychudnuté zviera, hlavne kôň; zdochlina. Srbch. mrcina, čes. mrcha, slovín. mrha, poľ. marcha. Pomerne hmlisté slovo i napriek mnohým pokusom vysvetliť ho, avšak ak v  prvom rade pochopíme, že tu nejde o mrcinu ako výpožičku z nem. marha, mähre = kôň, ktoré je príbuzné ku ang. mare = kobyla, gál. márkan, staroír. marc, wel. march = kôň atď. lež o prešírený ie. kor. mr- = mŕtve, na mrc- = rana, poranenie, úraz, poškodenie a pod. vysvetlenie nerobí žiadny problém. Mrc-ina nadobúda význam poraňaného, poškodeného (koňa), zviera už nie v najlepšej kondícii. Opačne, ak by sme uvažovali, ako keby tu šlo jedine o koňa (marha, mähre), základný význam vzťahujúci sa na zoslabnuté, vychudnuté zviera, zdochlina, by nám unikol.

Súvis so sans. mrgá = divé zviera, hlavne jeleň, srna, neprichádza do úvahy. S týmto má súvis srbch. marva, marha = dobytok, statok, rožný dobytok. V žiadnom prípade tu nedochádza do úvahy kôň. Príbuzenstvo so sans. mrtaka je však zrejmý.

Teda, aké koľvek krúženia okolo tohoto slova sú zbytočné. Koreňom tu bude mrc- = rana, poranenie, úraz, poškodenie, čiže niečo podradné, nie v najlepšom stave. // Viď Mrcha.

Mrdať

Potrhávať, mykať, šklbať (plecom, fúzami), pes mrdá chvostom a pod. Poľ. mardać, merdać, margać, slovín. srbch. mrdati = hýbať, pohybovať, bul. mardam = r/v. Blízke je ku lit. madarouti = mŕkať (pohlavný akt – hlavne u zvierat), sans. mrdati = šuchať, škrabať, kde kor. je mr = mrviť, škriabať. Ie. kor. mr-e-.

V čes. jazyku pôvodné mrdati = hýbať, kývať, časom sa posunulo na oplzlé slovo s významom pohlavného aktu.

Odtialto máme: mrd, mrdiť, mrdkať, mrdnúť, (ani) mrd, (ne) mrdaj a pod.

Mrena

Druh sladkovodnej ryby z rodu Nemachilus. Čes. mřena, staročes. mřen, ukr. merena, maréna, srbch. mrena, mac. mrena, slovín. mréna, atď. a všetko sa zvádza do praslov. merna. Príbuzné ku nem. Schmerle. V.Machek sa domnieva, že ako slovanské, tak aj ger. slovo vychádza z nejakého praeurópskeho jazyka, podobne ako spústa iných názvov, hlavne týkajúcich sa prírody, „exotických“ zvierat, rastlín, lokácií atď. s ktorými sa Indoeurópania stretli mimo svojho pôvodného územia, strednej Európy, priamejšie Podunajska. Mrena sa však vyskytuje aj na tomto území, je tu „domorodá“ a etymológia jej názvu určite bude „domáca“.

Ukr. et. slovník toto slovo, názov, vysvetľuje na podklade fínskeho názvu ikry, avšak aj slovanský názov smeruje na ikru a stopy po tomto sa nám zachovali napr. aj v slovenskom neres, neresiť sa = oplodňovanie, „trenie“ sa rýb. V čes. neřesť, ukr. neresť, slovín. mrest, srbch. mrest, mrijest, mrsiti se, rus. noros(t), poľ. mrzost atď.

Hlavne srbch. a slovín. mrest veľmi upomína na sans. mršyate = trieť, mrviť, šuchať, stískať a pod. ako aj ďalšie sans. slová odvodené z koreňa mrš-. Všetko toto výpožičku z fínskeho jazyka, ako aj z nejakého praeurópskeho, stavia na nestabílnu plochu, či poukazuje, že mrena má svoj ako slovanský, tak aj ie. pôvod. // Viď Mŕštiť, Mŕkať, Mreža.

Mreža

Pospájané tyče, priečky, aby sa utvorila priehľadná stena. V jednotlivých slovanských jazykoch má význam aj siete, rybárskej siete.

Rus. mreža = rybárska sieť (na obruči), merežka = veľká rybárska sieť; vzorka na tkanej látky, ukr. meréža = rybárska sieť, sieť vôbec (napr. rozhlasová, novín, ustanovizní, podnikov, ale aj ažúra a pod.), poľ. merežka = druh rybárskej siete, ažúra na látke, kašubský mreža = sieť, sieťka, čes. mríže = r/v, bul. mac. srbch. mreža = sieť, sieťka, ale aj sieť vôbec (napr. telekomunikačná, ustanovizní, podnikov, dopravná atď.). Praslov. merža = pletená sieť. Príbuzné ku lot. merga = mreža, mreže, merkšis, merškis = zo slamy upletený motív na žrdi, lit. márška = menšia rybárska sieť. Gr. βπόχος, μπόχος = povraz, slučka. Blízke je aj ang. mesh = mreža, rybárska sieť, dopravná sieť. (Ox.et.slov. tu napočvituje aj podoby v str.hol. maesche, súč. maas, ger. maesk, z čoho vyšlo st.h.n. masca, nem. masche, ako aj ang. mesh, enmesh, ktoré má rovnaký význam ako srbch. zamršten = zamotaný, popletený, spletený, potáraný.

Slovo je celkom jasné. Najmä keď prihliadneme na srbch. zamršten, či ie. koreň mr-e-, ktorý predstavuje odchylku zo sans. mrš-, mrj-, mrd- a tento poskytol východisko sans. mrnjati = trieť, pali sammiňjati = spolu pospájané, popletené, súvis s mrežou je nám jásný.

Mrhať

Márniť, rozhadzovať, plytvať. Čes. mrhati. Expresívna podoba slova mrviť. (viď.)

Mrholiť

Drobno pršať, popŕchvať. Príbuzné ku lot. merguot, mergat, mirguot, mirdzinat = mrholiť. Možné je, že prameňom bude mrg-, v ktorom prípade sa približuje ku staronordickému, isl. nór. mugga = mrholenie (Machek), avšak môže súvisieť i so slovanským mračno, mrkať, (z)mrkávať. Staroslov. mrknuti, praslov. mrknuti = mrákať sa, oblačiť sa, chmúriť sa, mrkať sa.

Sporadický, Vasmer aj toto slovo dáva do súvisu s ruským mérknuť = mrkať, mihať, ktoré potom priraďuje ku gót. maurgius (morgen, morgan) = ráno a následne i ku sans. marká(s) = zatmenie slnka. Vonkoncom chybná paralela. Sans. markás = zatmenie slnka je variantou slova mrkna- = chybné, poškodené, ktoré je v príbuznosti nie s mrkať= mihať, mrholiť, či aj morgen (nem. ráno), ale s mrcha = zle špatne, nedobre, poškodene. Mrholenie však vzniká následkom zamračenej oblohy, mračna a toto ho posúva ku gr. maúros = tmavé, temné, chmúrne a sans. meghá = oblak, dážd. Viď Mrak, Mlha, Mrcha.

Možný však bude aj súvis s mrviť sa, kde máme ie. kor. mer- = drobiť, lebo keď mrholí, tem dáždik je drobný, akoby sa mrvil a preto v jednotlivých regiónoch počuť aj že neprši, len sa mrvý. Viď Mrviť, Mrhať, Mrcha.

Ang. muggy (dial.) = vlhko (počasie), mrholenie, chmúrne počasie a toto ox.et.slovník vysvetľuje, ako slovo škandinávskeho pôvodu. Staronór. mugga = opar, mrholenie, kým v nór. a šv. (dial.) mugg = pleseň.

Mrcha 1°

Zle, nedobre, špatne. Mrcha zelina nevyhynie. Z mne prístupných materiálov, jedine V.Machek sa zaoberá aj s týmto slovom a zmieňuje sa o ňom, ako „nejasné“. Pokúša sa ho vysvetliť na podklade ger. marxaz (marchaz), nem. marha, mähre = kôň (viď Mrcina). Toto prirovnanie je nesprávne, avšak prirovnanie ku chet. marsa = špatne, zle, nedobre, je celkom správne.

Slovo mrcha je veľmi blízke, ba až príbuzné ku muka. Obe vychádzajú z rovnakého ie. koreňa, ktorý v podobe murch nadobúda význam aj zrážať sa, zraziť sa (ako mlieko, ktoré je už potom „nedobré“, zlé, mrcha). Okrem chet. marsa, aj sanskrit, prakrit a celý rad súčasných indických jazykov pozná variantu tohoto slova. Sans. mrkna = poškodené, v jazyku kumauni makino = zhnité. Všade máme ako východisko kor. mr = mŕtve (Turner), alebo podľa RV, bude tu preširenejšia podoba mrc = rana, porazenie, úraz, poškodené, škodlivé. U Slovanov, ako príbuzné by by sme mali muka, mraštiť a pod.

Muka 2°

Expr. podoba slova Mrcina = vysilený kôn, mrcina, zdochlina. Nárečove aj Mriha, Mríh, Mŕch atď. // Viď Mrcina.

Mrieť

Strácať život, hynúť, (od)umierať. Všeslovanské. Staroslov. mrú, mrěti, smrť, mŕt(vola) a pod. Čes. mříti, poľ. mrzeć, śmierć, rus. mru, meréť, smerť, mertvyj, srbch. mreti, smrt, mrtav atď. V rozličných variáciach je zastúpené ako medzi Slovanmi, tak aj Germanmi, v románskych jazykoch, ba vôbec v celej škále ie. jazykov. Koreňom je mrt-.

Ang. murder = vražda, usmrtenie, ger. mortan, st.h.n. mord, hol. moord atď. Lat. morior, mortuus = umrieť, mors = smrť, mortalis = smrtelník a pod. V sans. mrtá- = mŕtve, mrtaka = mŕtvoľa, mrti- = smrť. Sans. koreň mr = mrieť, dáva celú škálu slov s význam mrieť, umierať, mŕtve a pod.

Odtialto máme: smrť, umrieť, odumrieť, mŕtvoľa, usmrtiť, mŕtvy, mŕtvica, smrtka, úmor, umŕtnosť atď. atď.

Mrkať 1°

Stmievať sa, mračiť sa, mračenie. Čes. mrkati, poľ. (z)mierzchnać, hl. smjerkać, ukr. merknuty, rus. mérknuť, slovín. mrkati, mrknoti, srbch. mrknuti, mrak, bul. mrakne, staroslov. a praslov. mrkati. Kor. merk-, mork-. Vasmer, Machek a ďalší etymológovia, toto slovo stavajú ku sans. marka = zatmenie slnka, čo je chybná komparácia. Slovanské mrkať v zmysle stmievania sa, má cele inú etymológiu. Sans. marka vychádza zo sans. markna = mrcha, poškodené a koreňom mu je mr, mrc. Viď Mrcha.

Ako Vasmer, tak aj ďalší opakujú ešte jednu chybu. Mrkať prirovnávajú ku nem. Morgen, z čoho samozrejme mala by byť aj príbuznosť ku ang. morn a pod. Oxfordov et. slovník pre ang. morn, z čoho je aj morning = ráno nehľadá paralelu v iných rečiach, iba napomína, že slovo má význam rána, čiže svitania a nie (z)mrkávania, zmrákania.

Neobstojí ani komparovanie s gréckym klasickým nuktós / νυκτός, ámolgo / άμολγω = nocou, za nočného temna, lebo aj tu ide o cele odlišné slovo, noc, gr. νυκτο, kým άμολγώς = tma, šero, súmrak a gr. όμιχλη = hmla, opar, oblak atď. ktoré aspoň na prvý pohľad, fonetický, by zodpovedalo, avšak významovo odbočuje. Tieto slová sa približujú ku naším hmla, noc.

Mrkať (sa) najskôr súvisí s gr. ámaúros / άμαύρος = tmavé, nejasné, chmúrne, čes. maurovitý, slovenský murgoliť sa (viď). Východiskom je praslov. mur (Viď Murgoliť sa). V rus. jestuje murúgij = hnedý, hnedočierny, poľ. morag = pruh na tmavšom podklade, pruhované zviera, pestre pruhované (ang. brindled), slovín. moroga = špinavý prh, dl. mórg = pruh, škvrna. Základné mur- nachádzamé aj v slovách, ako chmura, chmúriť sa, chmúrne počasie a pod.

V toch.A sa tiež vyskytuje nejaká paralela, slovo motarci = tmavé, tmavej farby, ktoré Adams stavia ku gréckemu ámudrós / άμυδρός = nejasné, slabo viditelné, slabé a ďalej nachádza mu paralelu aj v ruskom (s)muryj = tmavosivý a v čes. chmúra = tmavý oblak a  chmořiti se = chmúriť sa, zaťahovanie sa oblohy, mračenie. Slovo mrkať teda bude súvisieť s Mrak (viď).

Odtialto máme: mrknúť, zamrknúť, mrkanie, súmrak a pod. // Viď Mrak.

Mrkať 2°

Mihať, žmurkať, rýchle otvárať a zatvárať oči. Čes. mrkati, poľ. mrugać, rus. morgáť, ukr. morháty. Toto slovo sa obyčajne dáva do súvisu s Mrkať 1°, Mrak, mračiť sa, avšak V. Machek to považuje za omyl. Jeho základ vidí v mrg-, mrk-, odkiaľ vychádzajú napr. žmúriť, žmurkať (slabo svietiť) a všetko toto má svoj pôvod v slove mihať, mikať. Mrkať 2°, ako „základné“ slovo má svoje rozličné podoby a je krajne nestabílne, pohyblivé a práve táto skutočnosť nás navádza na chybné hľadanie jeho koreňa, východiska. (O ie. nestabilite, pohyblivosti jednotlivých koreňov, najmä koreňa mr poukazuje aj R.L.Turner.)

Mŕkať

„Trenie“, párenie sa zvierat, menovite oviec a kôz, ich pohlavný styk. Ukr. merkáč = baran, belorus. markáč = baran, bul. mrkač = baran, mrka se = párenie sa (oviec, kôz), mac. mrkati se, merkáč = páriť sa, cap, kozel. Staroslov. mrkati (se) = páriť sa, merkač = baran, cap. Východiskom je praslov. merk-, mork- = mokrý, močiť. Ukrajinský et. slovník toto zase dáva do súvisu so sans. mršáti, čo je omyl.

Aj v prípade tohoto slova ide o starý problém prelínania sa dvoch príbuzných koreňov, konkrétne sans. meha 1° = moč, močovka, „močiť“ a meha 2° = baran. Ovce, kozy sa „trú“, ale baran ich „močí“. Bližšie viď Mech.

Mrkotný

A/ Nepríjemný, otuplivý, clivý, „tmavej“ nálady.

B/ Tmavý, temný, bez svetla.

C/ Slabé, mihotavé svetlo.

Všetko má suvis s niečím tmavým, chmúrnym, temným, mračným, zamračeným. Čes. mrkotný, poľ. mrkotny, ukr. mrkota, markotnyj, rus. markóten. Kor. mrk-, ktorý sa tu vzťahuje na vystihnutie duševného stavu, čiže špatnej, chmúrnej nálady, temnosti duše. Ťažko určiť či toto slovo bude mať súvis s Mrcha, alebo Mrak. Skorej si myslím, že východiskom mu bude mrak, mračná nálada. Viď Mrcha 2°, Mrak.

Mrkva

Koreňovitá zelenina červenohrdzavej farby. Všeslovanské. Čes. slovín. mrkev, rus. bul. morkov, srbch. mrkva, ukr. morkva, poľ. marchew, dl. mrchwej, hl. morchej, staroslov. a praslov. mrky. Príbuzné ku lit. burkúnas, lot. burkaus, st.h.n. morha, moraha, súč. nem. Mähre, starodán. a staroisl. more, starošv. mora – všetky tieto podoby sa považujú za výpožičku zo slovanského jaz. lebo starší nem. názov je gelbe Rübe (Uhlenbeck). Zo slovanského je i maď. murok, rum. a moldavské mórkov, ba ruský variant prenikol aj do hybrídneho sanskritu, ako markava. Proti tejto hypotéze o prenikaní slovanskej mrkvy do ger. jazykoch, určité výhrady má Vasmer a zastupuje mienku, že tu bol opačný proces. (S podobným stanoviskom sa stretávame často.)

Všeobecne, za východisko mrkvy sa považuje praslov. mrk-, brk- = fúz, avšak v peržskom jazyku jestvuje slovo muramun = divá mrkva a tento názov sa vzťahuje na vystihnutie hrdzavočervenej farby mrkvy. Per. murchana = hrdza na železe, murcha = hrdza, muriyana = hrdza ktorú nemožno očistiť; predmet plný hrdzou zapríčinených dier; zlé, mrcha. Najskôr sa mi pozdáva príbuzenstvo ku tomuto peržskému významu, lebo skorej sa tu vystihuje farba mrkvy, kým tie „fúzy“ budú asi sekundárne. Ak nám je slovo mladšie, ak vzniklo v čase, kedy mrkva už mala „mrkvovú“ farbu, lebo pôvodne bola biela.

Mrľa

Cudzopasný červ, hlísta. Mrle ho jedia = je nepokojný, nervózny, nema státia a pod. Súvisí s mrviť sa a vysvetlenie je možné, ak sa má na zreteli slovanské splynutie ie. koreňov mer, merv.

Viď Mrviť.

Mrmlať

Ticho a nezrozumitelne rozprávať, rozprávať si „pod nos“. Súvisí s mumlať, brblať, barbar, vravieť atď.

Čes. mrmlati, slovín. mrmrati, poľ. mrmotać, rus. mormotáť, srbch. mrmljati, lit. muměti, lat. murmurare, gr. mormúro / μορμύρω = revať, ger. murmeln, ang. murmur. V príbuzenstve má sans. marmara = mrmlať, mumlať, za ktoré R.L.Turner predpokladá zvukomalebný pôvod, avšak možno ho priradiť i ku slovám z ie. koreňa mr = mŕtve, lebo pre poslucháča mrmlané slová sú mŕtve, bez významu. Chet. mema = hovoriť.

Na zvukomalebný pôvod však poukazuje fakt, že s podobnými slovnými útvarmi sa stretávame aj medzi Semítmi, Turkomanmi a aj v Gruzínsku.

Praslov. mrmlati, lit. murmuliúti = brblať, mumlať, nejasne hovoriť.

Odtialto máme: mrmaj, mrmkom, mrmláč, mrmľoš, mrmot, mrmoliť, mrmotať, mrmčať atď.

Mrndoliť

Prepletať, mrdať, motať (expr.). Súvisí s Mrviť, Mrľa, Mrdať. Prítomnosť splynutia koreňov mer, merv.

Mrož

Morský cicavec s dlhými ovisnutými fúzami. Pôvodne lapónske slovo, moršča, odkiaľ sa dostalo do fínskeho jazyka ako morsu, ang. a fr. morse, kým medzi Slovanov preniklo ako mrož, morž. Pôvod je zvukomalebný a zakladá sa na imitovaní zvuku, ktorý vydáva toto zviera pri vynáraní sa z vody.

Mrskať

Šľahať, šibať, bičovať. Viď Mrsknúť.

Mrsknúť

Šľahnúť, šibnúť, udrieť, „mrštiť“ niekoho, niečo (o zem), pargnúť, rýchlo a prudko pohnúť, hodiť. Čes. mrskati = vzťahuje sa na bitku, poľ. wymerskać, hl. morskać, staroprus. mrsk = bič.

Mrskať = biť bičom, remeňom, prútom. Príbuzné ku lit. šmirkštereti = bičom pomrskávať, pargať a snáď súvisí aj s lot. mordax, mordacis = hrýzť, štípať, bodať, lámať. Tu máme rozšírenie ie. koreňa mr- na mrj-, mrš- (Turner), ktorý máme aj v slove mrštiť, mraštiť = prudko hodiť, mrdať, biť, šuchať a pod.

Odtialto máme: mrštiť, mraštiť, morskača a pod.

Mŕštiť

Sťahovať tvár, čelo, do vrások, krčiť, vraštiť, mraštiť. Čes. mrsknouti (čelo), poľ. marszczyć (čelo), hl. moršćić (čelo), ukr. morščyty, rus. mórščiť, srbch. mrštiti, bul. mraštja, staroslov. mrštiti. Blízke ku sans. murččhati = zrážať sa, tuhnúť, strnulosť, ktoré vychádza zo základného murch, rovnako, ako aj murcha = závrat, omdlievanie, muka, „mrcha“ sa cítiť.

Odtialto máme: zmŕštiť, pomŕštiť, srbch. zamrštiti, pomrštiti = popliesť (motúz, sled atď.) ktoré sa už približuje aj ku sans. mrš-. Viď Mrena.

Mŕtvina

Vrstva neplodnej zeme, hlboko pod povrchom, mŕtva pôda. Súvisí s mrieť, mŕtve. Podobný útvar pozná aj sanskrit, kde mrtka = zem, mrtti = zem, hlina. (Turner tu predpokladá koreň mŕd-.)

Mručať

Vydávať hlboké nezrozumitelné zvuky. Mručí, ako medveď. Čes. mručati, poľ. mruczeć, srbch. m(r)učati. Toto slovo, pri zmene m = v/b, poskytuje ďalšie, ako bručať, brečať a pod. Pôvod je zvukomalebný.

Mrváň

Druh pleteného koláča. V. Machek poznamenáva, že tu ide o rituálny, magický koláč, pečivo, ktorý sa kedysi dával sluhom pri odchode zo služby, alebo pri siatí, aby úroda bola hojná a pod. Pokladá ho za starobylé a prirovnáva ho ku gr. ámóra / άμόρα, άμορβίτες, όμωρος = sladký medový koláč a dáva ho do súvisu s koreňom mer-, ktorý u Slovanov splynul s merv- = hemžiť sa, podobne ako to máme v prípade mrviť = drobiť.

Mrzgnúť

Čes. mrzgnouti, valašský zamrzglý = zakrpatený (vzťahuje sa na ovce), val. zamrhanec = zakrpatenec, zakrpatené jahňa. „Je-li staré (slovo), mohlo by býti příbuzné s lit. nu-smúrgti = chřadnouti“ (Machek), v ktorom prípade by slovanské mrzg = lit. smurg, avšak je tu i valašské zamrhanec, ktoré poukazuje na mrg-.

· Možný je súvis so slovom mrzieť, hlavne keď sa uvážia napočitané sanskritové podoby. Viď Mrzieť.

Mrzieť

Byť nemilý, nebyť po vôli, nepríjemný, odporný, nenávidieť. Všeslovanské. Staroslov. mrzěti, mrzk, mrzost... praslov. mrzěti. Vypadá, že s týmto súvisí aj cirk.slovanské mrsan = mastný, nepôstny (srbch) – Machek.Príbuzné bude lit. murzinti, murzóti = špiniť, avšak vypadá, že lit. jazyk si to prevzal zo slovanštiny. Mnohí autori sa domnievajú, že mrzieť bude mať súvis s mrznúť, mráz, či vidia tu nejakú paralelu so studený > stud, avšak to je klamlivé. Machek.

Odtialto máme: mrzák s pôvodným významom odporného vzhľadu a mrzutý, staročes. “…lakomec mrzí bohu…” a pod.

Porovnávajúc, analyzujúc mrzák, mrzký, mrzieť a jeho význam odporný, nepríjemný, chybný… vynára sa súvis s toch.B mrauska = mať odpor vôči (svetu), proste mať odpor, averziu, nenávisť, mrzieť. V toch. A mrosk = r/v. D.Q.Adams, spoliehajúc sa na Van Windekensa a Schmeidera, tiež nenachádza v škále ie. jazykov, žiadne príbuzenstvo s týmto slovom (neuvažujú nad slovanskými jazykmi), len možnú paralelu s gréckym (a)maúros = čierne, tmavé. Váha však aj nad týmto príbuzenstvom.

Možný je však súvis so sans. mitta = chybné, mindá = telesná vada, nedostatok, chyba, škvrna, znetvorenie, zmrzačenie, ktoré vychádzajú zo sans. koreňa medda = hrbec, hrča, opuchlina. Mrzutosť, mrzutý = majúci zlú náladu, neprívetivosť, protiveň, odpor sa zase významovo približuje ku sans. kor. mith = odporovať, protiviť sa, oponovať. Sans. mithyá = zle, chybne, nesprávne a mithyacara = nesprávne chovanie sa, zlé nakladanie, zlé konanie. Z tohoto vzniklo mithati = odporovať, vadiť sa, dohadovať sa, kým v jazyku pali mihna = urážanie, ubližovanie. *Všade tu, aj v samom koreni, chýba spoluhláska r a táto je prítomná ako v slovanských jazykoch, tak aj v tochárskych.

# Ak však slovo dáme do súvisu s pojmom pre strvrdávanie sa, tuhnutie, mrchavým, tak sa predsa vynára príbuzenstvo s mráz, mrznúť. Žiada sa dôkladnejší výskum.

Viď Mrzgnúť, Mráz, Mrcha.

24 augusta 2009

Etymologický slovník:Mô

Môcť

Mať silu, schopnosť, možnosť vykonania niečoho. Čes. moci, móž, z ktorého sa vyvinulo můž, srbch. moći, mogu, rus. mežet, moč atď. Všeslovanské. Praslov. mogu, mošti vychádza z ie. kor. mogh-, megh- (oxford). V príbuzenstve má ang. may = môcť, byť schopný, vládať to urobiť, mať povolené to robiť. V iných ger. jazykoch tu máme st.h.n. mag, gót. mag, nem. mag, mögen a tiež podľa Oxfordu, Vasmera atď. (napriek Macheka) v príbuzenstve bude aj gr. mechané / μεχανή, μεχος , (dórske gr. μαχανά, μάχος) = prostriedok. *Toto slovo nám dalo neskorší pojem mašina.

Odtialto máme: námaha, umožniť, znemožniť, nemoc, veľmož, môže atď. atď. Veľmi blízko má ku slovu moc. Viď Moc.

Môj / moje

Vyjadruje vlastnícky pomer hovoriacej osoby ku určitému predmetu, mať, vlastniť. Všeslovanské. Čes. můj, poľ. mój, ukr. mij, rus. bul. srbch. moj atď. Ie. kor. moi, mei, z pôvodného me. Staroslov. moj, moja. Príbuzné ku prus. mais, majas, lat. mens, gót. meins, nem. mein, ang. mine, gr. moi, atď.

…………………..pripráva Ján Kulík

22 augusta 2009

Abc-Z receptára pani Božky:Mrkvový koláč č. 3.

 

Mrkvový koláč č. 3.

Bozka a mrkva

……pripravila pani Božka

 

 Koláč so suchým hrozienkom, alebo s banánom, možno aj s ananásom.

* Ak použijete hrozianká, to znamená, že nepoužijete banán, alebo ananás.

clip_image001

Suroviny (na koláč):

170 ml. „Canola“ olej (repka olejnatá);

1/3 šálky hnedý cukor;

2 vajcia;

½ šálky tekutý med;

1 šálka čistej múky

¾ šálky polohrubej čistej múky;

1 čajová lyžička zmiešanej príchute (škorica, ďumbier, klinčeky, oriešok – „Spice mix“);

1½ čajová lyžička pečivový (kypriaci) prášok

1 čajová lyžička sódy bikarbóny;

2 šálky postrúhanej mrkvy;

½ šálky odmäknutých a posekaných hrozienok;

½ šálky posekané pecan orechy (môžu byť aj vlašské).

* Na tento koláč môžete použiť rôzne polevy, glazúry. Dnes vám tu prinášame dve z nich. Rozhodnite sa, ktorú si tam dáte.

Suroviny na *passionfruit polevu:

1½ šálky práškového cukru;

1- 3 čajových lyžičiek mäkkého masla (pozor! nie slané, ale „čajové“);

2 lyžice dužiny z passionfruit (na to potrebujete 2 – 3 plody tohoto ovocia, v obchodoch bežne dostať aj menšie konzervy s dužinou );

Suroviny na krémovú syrovú polevu:

90 g. krémový syr;

1 šálka preosiaty práškový cukor;

¼ čajovej lyžičky vanilkového cukra, alebo niekoľko kvapiek esencie;

1 čajová lyžička tekutý med;

Trochu mlieka. Koľko? Ukáže vám hladkosť polevy.

Postup práce (koláč):

Zohrej si rúru na miernu teplotu, asi 150 – 160°C. Vymasť si chlebíkovú formu (18 x 11 cm.) a oblep ju papierom na pečenie. (Môže sa použiť aj 20 cm. štvorhrannú formu.)

Vyšľahaj si vajcia, olej, cukor a med, do penista, kým dobre nezhustne. Pridaj preosiatu múku zmiešanú s pečivovým práškom, sódou bikarbónou a príchuťami. Do zmesy si primiešaj mrkvu, hrozienká a orechy. Prelož si zmes na pekáč a daj do rúry. Tu sa to pečie asi 55 – 60 minút, alebo kým sa koláč neupečie podľa vašej vôle.

Upečený koláč vyberieme z rúry, necháme ho postať vo forme, asi 5 min. a vyklopíme na mriežky, aby vychladol, lebo sa glazúra natiera na celkom vychladnutý.

clip_image003

Mrkvový koláč s passionfruit polevou.

Postup práce na polevu s passionfruit:

Práškový cukor, maslo a dužinu z passionfruita dáma do ohňovzdornej sklenenej nádoby a za stáleho miešania varíme vo vodnom kúpeli (nad parou), kým nedosiahneme tuhú hmotu. Počas varenia, poleva nám nesmie vrieť. Hotovú a ešte teplú polevu natrieme si na koláč.

Postup práce na krémovú syrovú polevu:

Syr si vyšľaháme do penista. Primiešame preosiaty cukor, vanilku a med. Šľaháme ďalej, aby sme dostali jasnú, jemnú, ľahkú zmes. Do nej si teraz pridáme (podľa potreby) trochu mlieka, aby sa nám ľahšie natierala na koláč.

* Pozor! Aby tie orechy v koláči boli chutnejšie, odporúčame aby ste si ich trochu ožiarili (pod grilom, alebo na pekáči).

** Ak si koláč pečiete v chlebíčkovej forme, odporúčam, aby ste si formu položili na nejaký väčší plech, pekáč. Takto vám koláč neprihorí a po upečení sa ho ľahšie vyberá z rúry.

*** Ak sa vám koláč rýchlejšie pečie na hornej strane, v polovici pečenia si ho prekryte fóliou.

Kvet popínavej rastliny Passionflower.

clip_image005

Ang. Passionflower, na podklade lat. Passiflora, ba vlastný názov majú aj Chorvati, Božja krunica. My sme ju zatiaľ ani nevideli a ani nepoznali, lebo táto popínavá rastlina u nás nebude rásť. Je teplomilná. Pravda, niektoré odrody (a je ich vyše 300) znesú aj mierny mráz, ale predsa, naše podnebie je pre Passifloru drsné. V Európe sa pestuje hlavne v krajinách Mediteránu, v Amerike (tam jej je vlastne aj domov) sa tiež pestuje len v teplejších oblastiach, kým v Austrálii sa pestuje po celom kontinente. Najdete ju vo väčšine záhrad, ba až celé plantáže.

V mestských domácich záhradách Passionflower / Passionfruit najdete ako úžitkovo-okrasnú rastlinu. Šplhá sa na ploty, robí „kamufláž“ záhradným šopám, cieňam, šplhá sa po stĺpoch záhradných terás a pod.

V rozličných encyklopediach a pod. sotva najdete názov „Passionfruit“. Všade je len „Passionflower“, lebo tento názov sa „zdedil“ po španielských dobyvateľoch (conquistador - och) „nového sveta“. Na svojich cestách v oblastiach juhoamerického subtropického, až tropického pásma (hlavne sa spomínajú oblasti Amazónie) všimnli si divo rastúcu popínavú rastlinu s krásnym kvietkom a príjemnej vône. „Študovaním“ kvietku dospeli k uzáveru, že tu ide o „Kristovu korunu“, jeho utrpenie, muky pri ukrižovaní... a názov sa ponúkol. Lat. slovo passus = voľný preklad „utrpenie, muky“.

Všimnite si kvietok. 5 lupeňov a 5 vonkajších „lupeňov“ pripomenulo im 10. verných apoštolov. „Koruna“ v kvietku im pripomenula Kristovú tŕňovitú „korunu“. Tri tyčinky ich „spamätali“ na tri kliny, ktorými Ježiša pribili na kríž. Pod nimi je 5 nejakých stopiek, Tyčiniek, ktoré „predstavujú“ chlebíky... „Vysvetlenie“ sa našlo a pre svoju symboliku, rastlina sa priviezla do Španielska... Všetci „pobožní“ ju chceli mať vo svojej záhrade a na dovažok, rýchlo zistili, že táto rastlina prináša aj „omamné“ plody. Na vonok, však nie sú žiadnou zvláštnosťou, ba až neatraktívne. Sú veľkosti menšieho jablka, ale ich dužina je už cele iná rozprávka. Sladká, aromatická, má „sto chutí“ a hodí sa skoro na všetko. Napr. tu spomíname polevu (glazúru), ale štedre sa využíva aj pri zmrzline, pri výrobe osviežujúcich nápojov atď. atď. ba ani výrobcovia kozmetík sa nezdráhajú siahnuť aj sem.

Neverím, že tam „doma“ si len tak ľahko zoženiete tieto plody, ale konzervované „Passionfruit“ určite najdete. Bude tam značka „Made in... Italy, Spain, Portugal...“ a možno aj „Australia, New Zealand“ a pod.

clip_image007

 

 

   Ak ste zanietený záhradník, odporúčam, aby ste si kúpili aj celý plod. Semiačka ľahko vzklíčia aj v sklenníku (na to potrebujú +28°C), už po 8. mesiacoch si budete oberať svoje vlastné plody.

21 augusta 2009

Pýtate sa...Rhodesian Ridgeback.

Náš krajan z Californie, pravdepodobne je padinčan, už niekoľko dní vyhľadáva informácie o K-9 (pes) „Redback“. Koľko viem, takýto druh psa nejestvuje. Pod termínom „Red-back“ v krajinách hovoriacich po anglický sa chápe druh jedovatého pavúka (Lactrodectus mactans, hasseltii), ktorého neraz nazývajú aj „Black widow“, či Chorvati ho nazývajú „Crna udovica“.

Niečo s podobným menom však jestvuje aj v „psej ríši“. Rhodesian Ridgeback. Pravdepodobne si náš krajan myslel práve na tento druh.

clip_image002

Ridgeback je pes impozantnej stavby. Veľký, silný, nebojácny... Meno „Ridgeback“ dostal preto, lebo po chrbtici má srstený „hrebeň“. Dosahuje výšku 63 – 67 cm. a váhu asi 32 kg.

Dopestovaný bol v Rodézii, teraz Zimbabwe. Tamojší farmári ho využívali, ako strážcu, lebo nezdráha sa pustiť do bitky ani s levom a tu obyčajne zvítazí.

Tam, kde nieto levov... aj dnes sa využíva v úlohe strážcu majetku a zlodeji ho dobre poznajú. Kde je Ridgeback, tam sa neodvážia.

Vyžaduje si už skúseného majiteľa, nie začiatočníka. Do domácností, kde majú menšie deti, vôbec sa ho neodporúča. Ako veľký, silný... pes, vyžaduje si aj hodne stravy, hlavne mäsa a zároveň, vyžaduje si aj pohyb, cvičby. Pre bežný dvor sa nehodí, ako ani pre byt, či mesto vôbec. Chce mať voľné prietranstvá, aby sa mal kde pohybovať.

Keď si už v Amerike a chcel by si mať aj nejakého psíka, pouvažuj o druhu „Boston Terrier“. Vynikajúci druh a nadovšetko, považuje sa ho za „národného psa“. Na výhlaď, je to krásny psík, veľmi inteligentný, nevyžaduje si nejakú nadmiernu starostlivosť, opateru, hodí sa pre domácnosť, menší dvor, ba aj byt, s deťmi je zhovievavý, je veľmi hravý atď. Jeho výška sa pohybuje okolo 38 cm. a váha (v závislosti od poddruhu), od 6.5 – 11.5 kg.

……………………píše J.Kulík

20 augusta 2009

Etymologický slovník:Mn-Mo

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik

 

 

 

…pripráva Ján Kulík

 

 

Mniač

V čase domáckeho spracovávania konopného vlákna, tak sa nazýval prístroj na zjemňovanie vlákna pred procesom česania. Úzko súvisí s mäť. (viď)

Mnie, mnieť

Všeslovanské. Staroslov. mnjú, mněti, čes. mníti, staršie mňu, mnieti, po-mníti = pamätať, myslieť na niečo po udalosti, neskoršie myslieť, spomínať si. Poľ. pomnieć, hl. pomnić, ukr. pomynáty, rus. mnju, mniť, pómniť, pomínať, srbch. mnivati atď. Príbuzné je lit. miniú, mineti = rozpamätať. Všade máme základný kor. men- = myslieť, pamätať, ktorý je aj v gr. mémona / μέμονα, z μάομαι = mienim, mimnésko / μιμνήσκω = spamätať, uvedomiť si, rozpamätávať sa, spomínať si a pod. Ten istý ie. kor. máme aj v sans. mányate = myslí, lat. memini = pamätám, moneo = pamätaj, vystríhaj, varuj, poraď, uč, predpovedaj, gót. man = mienim, ang. mean = mať na mysli, v úmysle, mieniť atď. // Viď Myseľ, Mieniť.

Odtialto máme: mieniť, domnievať sa, upomínať, napomínať, pomník, spomienka, omíňať, domnelý atď. atď.

Mních

Člen kláštorského rádu, rehole, rehoľník. Čes. mnich, poľ. mnich, mniszka, hl. mnich, dl. mich, staroslov. mnich, mnišica, srbch. slovín. mnih. Prevzaté zo str.h.n. munih a východiskom tomuto je lat. monicus, ktorého východiskom je gr. monachós / μοναχός. Ruské, belorus. a ukr. monach vychádzajú z cirk. slovanského, kde ale koncovka –ch ukazuje, že tu bol vplyv východného, gréckeho krídla kresťanstva.

Odtialto máme: mníška, mníšstvo, mníšik a pod. Viď Miškovať.

Mnoho

Veľa, veľký počet, štedre, bohate. Po otázke etymológie tohoto slova, dlho vládla mienka, že sme si ho „vypožičali“ z ger. jazyka. V 19. st. bola snaha natisnúť nám nejaký komplex menejcennosti. Sama existencia sa nám nedala poprieť, bolo nás mnoho, avšak zaostávali sme vo vede, nuž poprieť nám samostatný jazykový vývoj bolo ľahšie. „Vypožičiavali“ sme si vraj aj tie najzákladnejšie slová. S prežitkami tohoto trendu stretávame sa ešte aj dnes a to aj v najautoritatívnejších štúdiách. Napr. ešte vždy sa stretávame s vysvetľovaním, že názov Slovan je odvodené z názvu pre otroka, špinu a pod. Názov Srb zo slova pre servílny. Chlieb sme si vraj tiež prebrali od Germanov (i keď tam už toto slovo vôbec nejestvuje) atď. Príkladov je viacej, ako dosť, ba ešte vždy, hlavne v nemeckej literatúre nenajdete pojem Indoeurópsky, ale Indogermanský.

Slovenský mnoho, mnohý, čes. mnohý, poľ. mnogi, dl. m(l)ogi, ukr. mnohyj, rus. mnogij, mnógo, slovín. mnog, bul. srbch. mnogo, mnogi, praslov. mnog, staroslov. mnog. Všetko je príbuzné ku gót. manags, nem. manch, menge, ang. many, much, staroír. meniec, menice = hojnosť, wel. mynych = často.

V príbuzenstve je aj lat. magnus, gr. mégas / μέγας, chet. meikki, toch.B maka, arm. mec, alb. madh = veľký, mohutný, lit. magulas = početné atď.

Ang. much = veľa, mnoho, ox.et.slovník vysvetľuje ako pôvodiace z ie. kor. meg-, odkiaľ vychádza aj gr. mégas, lat. magnus, sans. maha, kým ang. many = mnoho, veľký počet sa vysvetľuje na podklade ie. monogho-, menogho-, z ktorého sa vyvinulo aj slovanské munogu (mnogu), staroírske menice = hojnosť, štedrosť, wel. mynych = často.

Všetky varianty slova mnoho, už či to bolo v slovanských, germanských, romanských, alebo v gréckom jazyku, sanskrite atď. úzko súvisia so slovami na vyjadrenie početnosti, množstva, možnosti, bohatstva a pod. (Viď Mág, Mohutne)

Odtialto máme: množstvo, množiť, množina, mnohosť, mnohý, množiteľ, množný atď. kým mnoho-, nachádzame aj ako častú predponu v domácich zložených slovách: mnoho + božstvo, + farebný, + členný atď. atď.

Mňaukať

Zried. Vydávať zvuk mňau. Mačka mňaučí. Zvukomalebné a vyskytuje sa v rade slovanských jazykov, ba aj širšie. Nem. m(i)auen, hin. mau atď. V nárečiach sa stretneme i spodobou mravčať, mraučať.

Odtialto máme: mňauknúť, zamňaučať atď.

Mobilita

Schopnosť hýbania, pohybovania sa. Lat. mobilis z movere = hýbať, pohybovať. Viď Movitý.

Odtialto máme: mobilizácia (fr. mobilisation), mobilný, mobilizátor, ako druhý element v slove automobil atď.

Moc 1°

Schopnosť vykonania niečoho, ovládanie niečoho, mať vplyv na niečo, účinok, vláda, nadvláda, sila, pôsobenie, právo, telesná sila. Veľmi blízke ku môcť. V príbuzenstve má ger. macht, magh-, ang. might = sila, moc, schopnosť konania niečoho, st.h.n. maht, hol. nem. macht, gót. mahts = sila, vláda, moc.

Odtialto máme: mocný, mocipán, mocovať sa, mocnosť, mocenský, mocenstvo, mocichtivý, mocniteľ, mocnenec, mocnina, odmocnina, mocnota, mocnučký atď.

Viď Moc 2°, Môcť.

Moc 2°

Veľa, mnoho. Čes. moc, rus. ukr. moč, bul. mošč, srbch. moć, poľ. moc, hl. móc atď. Staroslov. mošt, praslov. mokt. Východiskom je mogú. Príbuzné ku ang. much = veľa, mnoho, st.h.n. michil, gót. mikils, kde koreňom je ie. meg-, reprezentované v lat. magnus, gr. méga, sans. mahá = veľké, mohutné, mocné, silné. // Viď Moc1°, Môcť, Mnoho.

Moč

Tekutima vylučovaná obličkami, expr. cikanina, vulg. štanica. Všeslovanské. Všade má súvis s mokré, močiť. Viď Močiť, Mokré, Močiar, Mech.

Močiar

Miesto s plytkou stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, bara, barina. Viď Mokré.

Móda

Spôsob úpravy zovňajšku, obleku, správania sa, sledovanie bežného vkusu doby. Svetové slovo. Pôvod vo fr. mode, ktorého východiskom je lat. modus = spôsob. Ie. kor. mod-, med-, ktoré je i v základe slova meditari = meditovať, študovať, praktikovať. Gr. médesthai = starať sa a staroír. mediur = usudzujem, súdim. // Viď Model.

Model

Vzor, typ, prototyp, predloha, plán, dezén, maketa, osoba prednášajúca určitý druh novotrendového obleku a pod. Prevzaté z fr. modelle, súč. modele, ktorého východiskom je tal. modello a toto zase vychádza z rím. modellus, podoba lat. modulus, ktoré predstavuje demin. slova modus = miera, spôsob, hranica, rytmus, melodia, limít.

Odtialto máme: modelovať, modla (forma, šablón, kopyto), modelka atď.

Moderátor

Sprievodca napr. TV programom, vychovávateľ, vzdelávateľ. Vychádza z lat. moderatus, moderari, -are = kontrolovať, ukľudňovať, jemniť. Paralelné z lat. modos, modus.

Viď Móda, Model.

Moderné

Súčasné, dnešné, trendové a pod. St.fr. moderne, neskoro lat. modernus, na podklade lat. modo = práve teraz, posledne, súčasne.

Odtialto máme: moderna (umelecké smery na prelome 19/20 storočia), modernizovať a pod.

Modifikácia

Prispôsobenie, úprava, pozmeňovanie, pretváranie a pod. St.fr. modofier, lat. modificare, kor. modus. Viď Móda.

Modla

Forma, šablóna, kopyto, ale aj plastická podoba boha, socha, idol. Pôvod v lat. modulus = miera, ktorého východiskom je lat. modus. Viď Móda, Model.

Odtialto máme: modlár, modlárstvo a pod.

Modliť (sa)

Konať, odbavovať modlitbu, prosiť boha... Všeslovanské. Pôvodne to bolo asi bez zvratného slovesa sa, čiže iba modliť = prosiť. Staroslov. molju, moliti, rus. molíť, ukr. molýty, srbch. slovín. moliti s bežným významom nie len modlenia, ale aj prosenia. Príbuzné ku lit. maldá = prosba, maldýti, maldau = veľmi prosiť, melsti, meldžiú = prosiť, modliť sa, arm. malthem = prosím, modlím sa, chet. mald-, maltai- = prosiť, hovoriť, malda(i)- = dávať sľub, prosiť bohov, prinášať obete bohom, st.h.n. meldon, n.h.n. melden = nahlasovať, prosiť o slovo, vyhlasovať, z čoho v amer. ang. vzniká meld = v hazardnej kartovej hre pinochle / pinocle, hráč vyhlasuje keď v ruke drží kráľovnú pika a dolníka v guly.

Vypadá, že aj medzi Slovanmi pôvodný význam slova modliť, molju, moliti bolo prinášanie obetí, konať slávnostný náboženský obrad a keďže sa obracali ku bohom, nosili im obete, za to si od nich aj niečo žiadali, prosili ich o niečo, nuž celkový význam sa posunul v prosiť, prosbu. Aj zvratný stav sa, se možno vysvetliť chetejštinou (viď Sa), ktorá vyjadruje, že obetník prináša obeť, robý úkon vo vlastný prospech, vo vlastnom zaujme, z čoho naše modliť sa, pôvodne asi znamenalo iba prosbu za vlastný prospech. (V.Machek)

Sans. mányate, manáyati, kor. man = rozmýšľaj, uctievaj, z čoho je maňanu = rešpektovať, poslúchať, sľúbiť a v jaz. panjabi manná = veriť, uveriť. Tiež sans. manyú, z koreňa man = duša, žiadosť, z ktorého sa vyvinulo mamaya, mamata = túžba, želanie, prianie. (R.L.Turner)

Ch.R.Lanmann v „Sanskrit Reader“ koreň man vysvetľuje ako:

A/ Ver, rozmýšľaj, predstavuj si;

B/ Pylne rozmýšľaj;

C/ Maj na mysli. Všetko dáva do súvislosti s gr. mémona / μέ-μον-α = myseľ, lat. memini = maj na mysli, ktoré je nepriamo spojené s ang. mean = mieň, maj na mysli. Sans. Man+abhi = žiadať, túžiť, priať si (kor. man, gr. μένος = myseľ, duša) dáva do súvislosti s rím. boh. Minerva, ktorá mala schopnosť porozumieť každého, kto ju o to prosil.

Modliť sa nema súvis s modlou, idolom, ani priamo s významom prinášania obetí bohom, ale najkskôr bude súvisieť s mysľou, mienkou, mienením, mať bohov na mysli, myslieť na nich, myslieť na obeť a myslieť i na to, čo si cestou obetí od nich žiadať, ak pripustíme, že v slove modliť, molju, moliti, v samom koreni došlo ku transformácii, posunu man > men > mol.

Odtialto máme: modlitba, modlikanie, modlitebňa a pod. Blízkosť ku slovu mlúviť zatiaľ nie je bezpečne dokázaná.

Modré

Majúce farbu čistej oblohy, nezábudky, ang. blue, nem. blau. Čes. modrý, poľ. hl. módry, dl. modry, slovín. moder, srbch. modar, bul. modár, praslov. modr. Príbuzné ku chet. andra- = modrý (ak uznáme slovanský presuv am> ma). / Machek.

Chet. andra- veľmi pripomína meno indického boha Indra, ktorý sa zaraďuje medzi najstaršie indoeurópske božstvá. Bol, či aj je pozitívnym božstvom, ktorý po porážke zlého boha Vrtra dal svetu svetlo a život, ba bral účasť i pri tvorení neba atď.

V slovenčine, mendzi ľudom aj dosiaľ je tendencia namiesto modré, použiť slovo svetlé. Možné je, že aj medzi Chetejcami to bolo podobne.

Chetejci, ako národ, ak sa historici nemýlia, pôvodne boli Indoeurópanmi. Od hlavného krídla ktoré smerovalo na východ, oddelili sa niekde v oblasti Babylónska a pobrali sa na juh, do Anatólie, súčasného Turecka. V pamäti mali boha Indru, boha svetla, modrej oblohy, ale postupom času, pod vplyvom okolitej semítskej kultúry, boh ako taký zaniká. Po ňom zostáva iba pamiatka na modré, čisté, či z mena Indra vzniká andra- = modré.

V Indii, v jazyku pali mina, minu, v staroperžskom minó, v pehlavi minoi, av. mainyu (všade je prítomný koreň man) = modré, nebo, raj, obloha. Tiež aj v sans. maní- = šperk, ornament.

Odtialto máme: modrák, modráky, modrina, zmodrieť, modridlo, modrotlač, modrokrížan a pod.

*Byť modrej krvy, po španielsky sangre azul = šľachtic, vznešeného rodu, čistej krvy... vraj vzniklo v čase bojov Španielov, španielskej šľachty, proti postupnému prenikaniu moslimských Maurov na ich územie. Španieli boli Európania (pôvodom Visigoti), kým Mauri boli počerní, Arabi, Berberi... V boji, keď vypäli svaly, na krku belochov napuchli krvné cievy. Maurom sa zdalo, že v žilách im koluje modrá krv. Po zadovážených úderoch, na tele im vznikali modriny. U Maurov to nič nebolo viditelné. „Navreté“ žily sa nefarbili do modra a po získaných úderoch, miesta nezmodreli, lež zčerneli. Pri stínaní hláv zajatcom, Mauri sa vždy dívali, či im potečie modrá krv. Boli zvedaví, koľkých veľmožov dnes zťali.

Sangre azul v pojímaní Španielov, vzťahovalo sa na tie oblasti Španielska, tých Španielov, ktorí sa postavili proti Maurom, Židom a ostatným „miešancom nečistej krvy“.

Koľko pravdy v sebe skrýva táto historka, ťažko povedať, lebo jestvuje ešte aj zopár ďalších.

Modulácia

Upravovanie, obmieňanie, odtieňovanie (najmä zvuku), prechod z jednej tóniny do druhej, zmena, ladenie, zmena amplitúdy el. výkonov vysokej hustoty. Pôvod v lat. modulari = miera, prispôsobovanie ku rytmu, robiť melódiu. Kor. lat. modulus, čo predstavuje demin. z modus = miera, kvantita, rytmus, melódia, hranica, medza, rámec, spôsob, metóda, meniér, spôsob správania sa, zvyky, obyčaje a pod. Viď Móda, Model.

Odtialto máme: modul, modulátor, modulovať, modus a pod.

Modus

Spôsob. Viď Modulácia.

Mogul

Titul panovníka v prednej Indii, imperátor so sídlom v Delhi. Arab. peržský, ang. atď. mogul, čo je v podstati skomolená výslovnosť slova Mongol. (viď)

Mohamed(án)

Osobné meno zakladateľa islamu, ako aj časté osobné meno príslušníka islamu, mohamedána. Same meno má mnoho regionálnych podôb, ako napr. Mehmed, Meho, Muhmed, Muhamed... Pôvod je v arabskom Muhammad = vysoko ctený, kde hamida = uctievanie, česť.

Mohér

Jemná srsť, alebo látka z angorovej kozy, alebo ťavy. Arabský mukayyar = látka z kozej vlny, doslovne kvalitné, exkluzívne, výberové, z koreňa kayyara = vybrať, zvoliť si, (vy)voliť si. Toto kayyara, pri kontakte s angličtinou sa kontaminovalo s ang. slovom hair = vlas a v tejto podobe aj preniklo do angličtiny (mo-hair). Už pozmenené, preniklo do radu európskych jazykov, aj k nám, ako mo-hér.

Mohovitý

Majetný zámožný, mohutný, silný. Čes. mohovitý. Blízke ku sans. maghávat = zámožný, bohatý, silný, mocný, prinášajúci bohaté dary. Kor. magh = možnosť, bohatstvo, hojnosť, dar. Stojí tesne vedľa sans. mah = veľký, slávny, bohatý.

Mohutne

Neobyčajne silne, pevne, mocne. Veľmi blízke ku slovám, ako mág, mnogo / mnoho, množiť, môcť a pod. Ie. kor. je jasný a preto neobstojí tvrdenie jednotlivých jazykovedcov, že sme si toto prevzali z tureckých jazykov. Áno, podoba slova sa vyskytuje aj tam, ako napr. v sog. mögö = mohutný, silný, tur. (osmanský) bögö = silný, junák, heroj atď. avšak tieto podoby sú im vlastne importom z ie. jaz. Prevzali si ich niekde v minulosti a preto neobstojí ani tvrdenie, že bohatier sme si prevzali od nich.

Mohutne sa vyvinulo zo slovan. mogut, ktoré je blízke ku lat. magnus, mactus, gr. mégas, sans. magh, mah, staroger. michel, nem. mögen, ang. mickle, much atď.

Sans. mahá = veľké, silné, mohutné, bohaté, štedré a máhi = veľmi, mnoho, štedre, kým mahi = množiť, zväčšovať, rásť, robiť veľkým. // Viď Mág, Mnoho.

Mohyla

Vysoko navŕšená zem, alebo skaly nad hrobom. Väčšina etymológov ho chápe, ako nejasné, hmlisté slovo. Zaoberali sa s nim všetci známi etymológovia slovanských jazykov a každý má inú teóriu. Aj dnes sa ešte hádajú a popierajú jeden druhého. Slovo sa však vyskytuje vo všetkých slovanských jazykoch ako napr. mohyla, mogila, gomila(?), mogyla atď. Už táto skutočnosť ukazuje, že slovo je domáce a nie importované. Príbuzné je ku alb. magule, rum. magura, kam bolo importované zo slovan. jazyka (Vasmer). Všade a v každom prípade mohyla má význam kopca, nakopčenej zeme nad hrobom, skaly nad hrobom, vŕšok, navŕšenie. (Viď Guľa)

Srbh. gomila i napriek jednotlivým jazykovedcom, sem nepatrí, ale mogila, áno. Toto už plne zodpovedá mohyle, kým gomila = hŕba, hromada a pod. predstavuje ich podobu slova homoľa = štíhly kužeľovitý útvar ( cukru, syra, homôľka, homoľovitý kopec).

Mohylu, ako vysoko navŕšenú zem, alebo kamenie, skaly nad hrobom treba chápať, ako zložené slovo, kde prvý element „mo-“ by predstavoval nejakú „neznámu“, ktorá ale môže celkom slušne zodpovedať sans. mo = negativita v zákaze, priamo súvisí s má = častica na posilnenie, emfázu.

Druhý element –hyla treba chápať ako napr. rus. cholm, srbch. chum (xym), poľ. chuma, hólma, chelm, čes. chlum, slovenský chlm atď. Na prvý pohľad všetky tieto podoby sa dajú priradiť ku „výpožičke“ z ger. hulma. Aspoň tak tvrdí časť etymológov a na pomoc si privolávajú starosas. a anglosas. holm = vysočina, kopec, vŕšok, staroisl. holmr = ostrov, ku ktorému je už príbuzné aj ang. hill = kopec, západoger. chulmi atď. Všetky tieto podoby sú však príbuzné ku slovan. guľa, či v jeho derivátoch, aj ku výrastku, nádoru, opuchline, hŕbe zeme, hrude atď. V príbuzenstve bude aj lit. kálnas = kopec.

V takomto prípade mohyla dostáva svoju et. jasnosť a pôvod slova netreba hľadať v jazykoch Malej Ázie, Ázie, medzi Mongolmi, Tatarmi a pod. Slovo proste predstavuje fúziu významov mo+ kopec, nárast, vyčnievajúce. Mo+ guľa.

Odtialto máme: mohylka, mohylník, mohylovitý a pod.

Mok

Nápoj, tekutina. Sladký opojný, zlatý mok- obyčajne sa vzťahuje na víno; lek. tekutina, v ktorej sú uložené niektoré orgány, alebo ktorá je v niektorých orgánoch, likvor = mozgomiechový mok.

I keď toto slovo upomína na niečo mokré, predsa jeho etymológia je iná. V príbuzenstve bude mať toch.B mot = alkohol, alkoholický nápoj a Van Windekens predpokladá, že toch. slovo predstavuje výpožičku zo sogdického mwδ, alebo z nejakého peržského dialektu a že mot v podstati je podoba prakritového mit, ktoré vychádza z ie. médhu = sladké, med. Viď Med.

Mokasíny

Kožená obuv Indiánov, podobná krpcom. Medzinárodné. Pôvod v indiánskom Algonquian jazyku.

Mokka

Druh kávy z Jemena. Svetové slovo. Pôvod v arab. názve prístavného mesta Mocha v Jemene – na vchode do Červeného mora. Toto mesto bolo hlavným prístavom cez ktorý sa tento druh kávy vyvážal.

Mokré

Nasiaknuté vodou, vlhké. Všeslovanské, avšak ani jeden autor nevie podať spoľahlivé vysvetlenie jeho etymológie. Machek všetko dáva do súvisu s moč, močiť a našiel určitú paralelu len v osetskom moecyn (Abajev), v zmysle ponorené do tekutiny.

Ukrajinský et.slovník spomína podobné príklady, ale aj pridáva, že nejaký súvis bude aj s lit. makone = kaluž a lot. makna = blato. Chybne to teraz dáva do súvisu s lat. macero = odmäkčovať, rozmäkčovať, lebo toto slovo má cele inú etymológiu. (Machek) Podobné vysvetlenie najdeme aj v rus. et.slovníku. (Vasmer)

Najbližšie však ku mokrému, močiť atď. bude hindu slovo markoná = pokropiť vodou (napr. zrno), namočiť, navlhčiť, ovlažiť, vlaha (J.T.Platts), ktorý to potom dáva do súvisu so sans. mátsya = ryba. Ďalšia paralela je „skrytá“ aj v slove mačka.(Viď.) Na podklade sans. mátsya- = ryba, vzniklo prakritové maccha-, cig. eu. mačo, aškúnsky moč = r/v, prasun (kafiri) –müsü = voda atď.

Odtialto máme: moč, močiť, močovka, močiar, močidlo, omáčka, zmáčanka, moknúť, zmoknúť, močka, máčať, namáčať atď. atď. //Viď Mech, Moč, Mačka.

Mokvať

Vypúšťať trochu tekutinu, vlhnúť, byť trochu mokrý. Čes. mokvati, východisko mok-, podobne ako v prípade mokré, moknúť, močiar a pod.

Mol

V hudbe druh stupnice, tóniny (opak dúr), pren. aj mäkkosť, mäkký, clivosť. Pôvod v tal. molle = mäkký, slabý, chatrný, mdlý, poddajný.

Molekula

Maličká čiastka hmoty zložená z atómov. Fr. molecule, demin. lat. moles = ťažká masa, ťarcha, váha, sila..

Molestovať

Obťažovať, unúvať, trápiť. Lat. molestare = trápiť, obťažovať, unúvať. Východiskom je lat. molestus = únavný, unavujúci, obťažujúci, trápny.

Mólo

Hrádza v morskom prístave na ochranu proti vlnobitiu. Tal. molo – gr. mólos / μώλος = námaha, boj a μώλοψ = pás, záškrab, znak, lat. moles = ťažká, objemná, veľká masa, základ, štruktúra, záťaž, ťarcha a pod.

Molybdén

Lesklý striebrobiely kov, chem. zn. Mo. Svetové. Lat. moliybdaena z gr. molubdos / μολυβδος = rybárska záťaž na udici, olovo na udici. Pokladá sa za slovo iberského pôvodu.

Moľa

Drobný motýľ ktorého húsenice ničia látky, kožušiny, ovocie, obilie... Všeslovanské. Čes. mol, poľ. dl. hl. mól, ukr. miľ, rus. moľ, slovín. molj, srbch. moljac, bul. molec, praslov. moľ, ktoré je už príbuzné aj ku gót. malo.

V. Machek je mienky, že moľ, moľa atď. je slovanský útvar, ktorý vznikol zo slova motýľ, ako paralela nočného motýľa, alebo malého motýľa, aby sa ho dištancovalo od denného motýľa. Nie je vykľúčené, že germanské , ako napr. st.h.n. miliwa, sú importom zo slovanského jazyka, alebo utvorené na podstati koreňa meľ, metyľ. Ang. moth = moľ, nočný motýľ, druh motýľa v Austrália zvaný Bogong moth, ox.et.slovník vysvetľuje ako „obďalečne“ príbuzné ku str.d.n. a str. hol. motte, hol. mot a staronór. motti. Etymológia týchto sa nevysvetľuje.

Moment

Krátka chvíľa. Medzinárodné. Lat. momentum (movimentum) = záťaž, dôležitosť, pohyb, chvíľa, moment. Východiskom je movere = pohyb, hýbať. Blízko má ku nášmu movitý, motať, motorný, motýľ. (Viď.)

Momus

Zádrapčivý kritik, ktorý sa neveľmi vyzná v téme ktorú kritikuje. Pôvod v lat. – gr. mómos = boh výsmešnosti, posmešnosti, zosmiešňovania.

Monastier

Viď Manastýr.

Mondénny

Svetácky, veľkosvetský, svetomoderný. Ang. monde = svet módy, ktoré je prevzaté z fr. monde = svet a východiskom tohoto je lat. mundus = svet. Odtialto máme mondénka = žena nezaostávajúca za svetovou módou, dáma.

Moneta

Lat. moneta = razený kovový peniaz, minca – pôvodne sa tento názov vzťahoval na starorímsku kovovú „silnú“ mincu. Mince, či moneta sa ochraňovala v chráme bohyne Juno, nuž aj túto sa zvyklo nazývať Monetou, čiže silnou, ostražitou. Peniaz netratil na kvalite, sile, kým sa do všetkého nezamiešali „páni“ so svojou monetárnou politikou, čo vlastne znamená politika kovových mincí a peniaz začal chorieť. Aby nejak predišli „chorobe“, páni vymysleli nový peniaz, piaster, po lat. piastra a tu nám už same meno prezrádza, o čo vlastne ide. O novú mincu, ale už len obliatu zlatom, plastovanú. Lat. emplastra, emplasterium = plast, plastové, natrené, pozlátené. Piastre sa neskoršie používali aj v Španielsku a zvyklo sa ich nazývať španielsky toliar, španielsky dolár. Piaster prenikol aj do Turecka, ale tu už predstavoval naozaj len maličkú mincu.

Keď aj rímske piastre začali „chorieť“, tratiť na hodnote, vychádza nová strieborná minca, deniarius. Meno tejto mince je odvodené zo slova deni = každému desatinu, po desiatke. Úradný názov novej mince bol Denarius Nummus, kde to nummus zase znamená len mincu, jej označenie, pomenovanie.

Mongol

Názov národa v Ázii. Prevzaté priamo z mon. jazyka, lebo takto aj oni sami seba nazývajú. Mongol, Mongul vychádza z mengu, mongu, manguli = chrabrý, nepremožitelný muž. Viď Mogul.

Monitor

Menšia pobrežná, alebo riečna delostrelecká loď, čo je ale len derivát zo základného významu dozerať, patrolovať, varovať a pod. Monitor je aj druh plaza ktorý údajne varuje okolie ak je tam vo vode krokodil. Monitor je aj osoba ktorá varuje, napomína, radí, ako aj starší študent, ktorý v škole funguje ako dozorca. Monitor bola aj školská, alebo aj iná tabuľa, význam ktorej sa teraz posunul na ekrán, pomocou ktorého sa sleduje proces podujatej akcie, proces výroby atď.

Lat. monere, moneo = varovať, spamätávať, radiť, učiť, napomínať, predpovedať. Blízke mu je sans. mantria = poradca, mántra = radiť. Kor. man = myslieť. Súvisí s praslov. mněti = myslieť. // Viď Mandarín.

Mono-

Predpona v zložených slovách, s významom jeden, sám, iba a pod. Zjavuje sa napr. v monogram, monochord, monochromatický, monogámia, monograf, monolit, monológ, monoteist, monohybríd, monokultúra, monokel, monokracia, monopol, monotón, monorail atď.

Monogram

Počiatočné písmená z mena a priezviska. Medzinárodné. Pôvod v gr. mónos + grámma / μόνος + γράμμα = jeden, iba, sám + písmeno, litera.

Monopol

Výsada výhradnej výroby, kupčenia, predaju, vplyvu. Lat. monopolium z gr. monopólion, -polia. Komb. mónos + polein = jeden, sám, jedine + kupčenie, predaj.

Monštrancia

V rimokat. cirkvi umelecky zhotovená schránka na vystavovanie hostie. Pôvod v str.lat. monstrantia, z monstrare = ukázať. Východisko monstrum, blízke ku demonštrácia. Viď Monštrum.

Monštrum

Obluda, netvor, nenormálnej podoby. Lat. monstrum = znamenie, úkaz, predzvesť, zlovestný začiatok, zázrak, div. Východisko monere = varovať, vystríhať. Viď Monitor.

Montovať

Zostavovať podľa plánov. Variácia slova je montáž. Medzinárodné z fr. monter = podujať, skladať, zbierať, šplhať a pod. ktoré vychádza z vulgárnej lat. montare, (lat. mons, montis) = hora, vrch. Blízke mu je av. mati- = výstup na horu, wel. mynydd = hora.

Monument

Pomník, pamätník, pamiatka. Lat. monumentum, monimentum = pamätník, chronika, záznam, z monere, moneo = spamätaj, uvedom si. Odtialto máme: monumentalita = veľkoleposť, mohutnosť, monumentálny = mohutne pôsobiaci, veľkolepý a pod.

Monzún

Druh pravidelného vetra v Tichom a Indickom oceáne, ktorý polročne mení svoj smer a preto jestvuje monzún letný a zimný, či aj monzúnové dažde. Hol. zastar. monnsoen, súč. moesson, port. moncao, moucao, z arab. mausim = obdobie sezóna, na podklade arab. wasama = znak, znamenie.

Moňaš

Žrebec (Voj. – Báčka). Etymológia nejasná. V prvom rade, v prvom elemente, do úvahy dochádza vziať ie. man, men = muž, mužské, na čo nadväzuje aj maď. mon = muž a v druhej časti do úvahy prichádza možno názov pre koňa, napr. srbch. at = kôň, alebo aj ie. a slovanské ata = otec.

Do ohľadu môže prísť aj praslovanské komońь a staroslov. komonь, odkiaľ vyšlo aj staročeské komonstvo = koniarstvo, koňstvo, ak by sme súhlasili s tým, že po čase tu došlo ku zániku prvej slabiky, ko- a zastalo iba monstvo, čo vo význame príplodu prechádza na označenie žrebca, moňaša.

Nemožno úplne vykľúčiť ani vplyv maď. ménes (méneš) = stádo koní, i keď stádo ešte neznamená aj príplodného žrebca. Viď Kôň.

Moped

Motorka menšej výkonnosti, malý motorbicykel, bicykel s motorom. Prevzaté z nem. Moped, ktoré vzniklo buď z Motorveloziped, alebo z Mo(tor) + Ped(al).

Mor

Epidémia, chytľavá choroba. V staršej dobe to bola každá epidemická choroba spôsobujúca veľkú umŕtnosť, skazu, nešťastie. Čes. a celý rad slovan. jazykov mor, poľ. hl. mór, ukr. mir. Staroslov. a praslov. mor, stará odvodenina z koreňa mer- = mrieť. Sans. mará-, hin. marak = mor, epidémia, chytľavá choroba. Viď Mrieť.

Mora / Mura

Demonická mytologická nočná bytosť, ktorá trápi ľudí v spánku, nočná mora, trápenie, tieseň, ťažoba. Rus. (kikí)mora, ukr. móra, poľ. mora, zmora, čes. můra, dl. morawa, bul. morá, mac. srbch. mora, cirk.slovan. mora, praslov. mora. Paralely jestvujú aj v st.h.n., staroisl. staroang. mara. Súčasný ang. night + mare = nočná mora, n.h.n. Mahre. Všetky podoby súvisia aj so slovanským mara, mariť sa = mať nereálne videnie. (Ukr. et. slov.)

V kultúrach národov európskeho ie. okruhu sa verilo, že ľudská duša i za života môže človeka opustiť, hlavne v noci a na seba prebrať rozličné iné podoby, ako napr. motýľa, vtáka, hada, ba i tieň a starších ľudí znepokojovať ťažkým snom a pocitmi tlaku. Najmä nočný motýľ, často zvaný aj striga (lat. strix = druh sovy, gr. στρίγξ, στριγγός = nočný vták, sova) často trápil ľudí pri spánku, tlačil, dusil ich.

Pri tomto slove mora, mura, jasné je, že patrí ku ie. skupine slov odvodených z kor. mr = smrť, mrieť. V sans. jestvuje mrdyate = stlačené, potlačené, utlačené, ktoré v rozličných derivátoch môže znamenať aj tlačiť, tiskať, masírovať, trieť a pod.

Morál

Mravnosť, morálnosť, pravidlá, zásady vzťahov medzi ľuďmi. Lat. moralis z mos-, mor- = obyčaj. Plurál móres = spôsoby, metódy, chovanie a správanie sa.

Moratórium

Zákonom povolené predĺženie lehoty splácania dlhu. Medzinárodné. Nesk.lat. právnický termín moratorius, z morari = predĺženie, oneskorenie, obštrukcia.

Morava

Názov až niekoľkých riek v oblastiach osídlených Slovanmi, z čoho neskoršie vychádza i názov prvého včasnofeudálneho slovanského štátneho útvaru, Veľká Morava. Morava, ako slovo je v tesnom príbuzenstve s more, mor, mrieť, mŕtve a pod.

Podľa doterajších poznatkov, pravlasťou Indoeurópanov, či neraz sa použije aj názov Indo-Árijci, bola stredná Európa, vnútrozemie Európy, priamejšie oblasť povodia rieky Dunaj. Odtialto migrovali vo všetky štyri strany sveta a s nimi migroval aj jazyk. Jazyk, slová oblasti chladného, drsného vnútrozemia a preto ešte aj dnes je tu očitá príbuznosť slov, ako napr. sneh, zima, oheň, plameň, raž, zrno, krava, kôň, srna, ovca, radlo, voz, žiť, mrieť, jarmo atď. atď. kým príbuznosť slov na vyjadrenie topografických zvláštností novej oblasti kam sa dostali, ako aj jej flóry a fauny už nejestvuje. Niektoré zvláštnosti sa vyjadrovalo aplikáciou slov z vlastnej ie. zásoby, ako napr. palma – vyvinula sa zo slova pre dlaň, ale najčastejšie sa siahalo do cudzej zásoby, do jazyka už tam žijúcich národov. Od nich sa preberali napr. názvy rýb, názvy zvierat tam žijúcich a pod. Tak do jazyka Ie. sa dostáva oliva, tiger, džungla a rad ďalších.

Robert Clairborne v knihe „The life and times of the English language“ spomína, že Ie. nemali vo svojej zásobe žiadne slová na vyjadrenie mora, ostrova a pod. Keď sa dostali ku moru, tu videli, že v morskej, slanej vode nechce nič rásť, nuž nazvali to morom, čiže mŕtvym. Toto slovo dôkladne poznali. V pravlasti tak nazývali rieky, ktoré sa občas vylievali, zaplavovali obrobené polia a tak zamorili siatiny. (Srbi aj dnes o svojej Morave povedia, že Morava je donela, Morava je odnela = Morava priniesla, Morava odniesla.)

Morava znamená rieku, kde sa v jej doline obrábala úrodná nánosová pôda, lenže táto rieka občas zamorila všetko. Bol hlad. Mrelo sa. Takúto rieku Slovania nazvali Moravou, ale občas aj Marica. Moravu v Srbsku, ktoré svojho času patrilo ku rímskej ríši, už Tacitus nazýva jej latinským ekvivalentom, Marus. Podobný ekvivalent pozná aj ger. jazyk.

Najväčšia rieka Austrálie, Murray, ako je zaznamenané, za svoj názov vďačí menu lorda George Murray, svojho času štátneho tajomníka britskej koruny pre kolónie. Údajne tento minister bol úplne neschopný riadiť záležitostiami kolonizovania Austrálie a najväčšia rieka predsa nosí jeho meno. Prečo? Keď sa ju „objavilo“, bolo celkom jasné, že aj ona zaplavuje. Má charakter moravy, ba aj samé meno Murray na svojej evolučnej ceste prešlo dráhu Moravia, Morray, Murray, čiže meno lorda sa celkom hodilo na pomenovanie novej rieky.

Viď More.

Mordovať

Mučiť, trápiť, sužovať, zabíjať, vraždiť. Prevzaté z nem. morden = zabíjať. St.h.n. mord. Príbuzné ku lat. mordeo, mordere = hrýzť, žuvať, kúsať, boľasť, mors = smrť, mŕtvola, praslov. merti = mrieť.

More

Veľká voda slanej chuti, deliaca kontinenty. Všeslovanské. Príbuzné ku lit. marios, lot. mare, gót. marei, st.h.n. mari, staroang. mere, n.h.n. Meer, staroisl. muir, lat. mare, sans. maryáda = morské pobrežie. Slovenské morské oko = menšie jazero vysoko v horách, za svoj názov vďačí svojmu charakteru, nevhodnosti na pestovanie kultúr a  zamoreniu doliny.

V ger. jazykoch, ako napr. st.h.n. muor = blato, bahno, kaluž, staroang. mor = kaluž, bahno, n.h.n. Moor = blato, ang. marsh, n.h.n. Marsch = močaristá nižina, všade vyjadruje niečo mŕtve, nevhodné na život, nevhodné na obrábanie. // Viď Morava.

Móres

Dobré mravy, spôsob správania, poriadok. Viď Morál.

Morf- (morph-)

Gr. morfé / μορφή = forma, tvar, podoba, jav, vzhľad, obraz, krása. Využíva sa v zložených slovách, ako napr. morfológia = náuka o tvaroch, o stavbe rastlín, živočíchov atď. Morfé + lógos.

Morfium

Jeden z alkaloidov ópia s omamnými vlastnosťami. Lat. morphium, utvorené na podklade mena gréckeho boha Merfeusa, podľa písania Ovídia, bol to boh sna, syn boha spánku. Východiskom je gr. morfé / μορφή. // Viď Morf-.

Morka

Kurovitý vták, ktorého domovom je Amerika a ako taký, novšieho dátumu, etymológia názvu je zahmlená. Jestvuje viacej teórií, avšak ani jedna nie je úplne spoľahlivá. Čes. krocan predstavuje adaptáciu nem. Truthahn, kým v samej nemčine jestvuje ešte aj Puter. Ang. turkey ox.et.slovník vysvetľuje ako názov, ktorý sa pôvodne vzťahoval na nejakého afrického vtáka, ktorého portugalskí moreplovci cestou tureckých provincií a len neskoršie sa posúva aj na amerického vtáka, avšak v iných materiáloch sa spomína, že nový americký vták sa Angličanom podobal na vyzdobeného Turka v turbane a preto ho pomenovali turkey.

Ruský et. slovník pod hlavičkou indjuk / йндюк = morka, moriak, napočituje, že aj v ukr. poľ. belorus. je to indyk, ako aj v lat. (pavo)indicus, lebo tento vták sa k nám dostal zo „západnej Indie“, ako sa svojho času nazývala Amerika. Podobný názov jestvuje aj v str.nem. ein indianisch Hunh, fr. dindon, čiže indijka a v tal. pollo d`India.

V srbch. jazyku jestvujú až tri názvy: ćuran, ćurka, puran, tuka(c). Všetky majú paralely aj v iných rečiach (turkey, Puter, Truthahn).

V prípade slovenského morka, moriak je to trochu zahmlené.

V prvom rade názov môže byť odvodený z toho, že sa tento vták medzi nás dostal „spoza mora“, z Ameriky. (V.Machek)

Po druhé, možno sa aj našim predkom podobal na osobu v turbane, ale už to nemusel byť Turek, lež Maur zo Španielska, takže to mohla byť aj maurka.

V lat. názve figuruje, či dominuje pavo = páv, lebo tento americký vták sa podobá už skorej známemu, páve a páv má svoju podobu v ie. zásobe. V sans. mayúra = páv, v jazyku pali je to mora, v starom marwari jaz. moradi, v sinhalezskom jaz. mora, v hindu (dialekte) mhor, murha a v jaz. konkani mhoru.

Morka však môže byť aj vlastným útvarom, ktorý vznikol z koreňa mr = mrieť, lebo je známe, že dopestovať si morku je ťažko. Mladé morčatá i pri najväčšej opatere umierajú. Sú veľmi citlivé na všetky výkyvy počasia a mrú i pri najmenších výkyvoch. Umierajú od tepla, chladu, vietra, dažďu atď. atď. Predpokladám, že práve pre túto príčinu, pre veľkú umŕtnosť naší predkovia si vytvorili vlastný názov pre tohoto vtáka.

Morón

Totálny, úplný hlupák, sprosták. Gr. morós / μωρός = sprostý, hlúpy.

Morózny: mrzutý, nevľúdny, neprívetivý a pod. Dostali sme ho v čase štúrovskej generácie a východiskom mu je morón. Viď predošlé.

Morskača

Najčastejšie bambusový prút, po dlhé roky „výchovná pomôcka“ v školách. S morskačou učitelia „prášili“ žiakom nohavice, delili facky, držali v školách poriadok. V ľud. etymológii, pre svoju podobu, slovo sa odvádzalo z významu morská trstina, lebo len tam musela rásť aj taká silná trstima, trvácejšia a ohybnejšia od obyčajnej domácej trstiny, čo rástla v barinách a močiaroch. Pôvod, východisko je však cele iné. Viď Mrsknúť.

Moruša

Druh listnatého stromu bežne nazývaného aj jahoda. Ku nám sa dostalo z lat. morus, morum, avšak pôvod názvu siaha do gr. móron. Chet. muri = jahoda, bobuľa. Viď Malina.

Mosadz

Farebný kov, zliatina medi a zinku. Rus. mosiag, ukr. mosjáž, čes. mosaz, poľ. mosiadz, hl. mosaz, dl. (dial.) mośez. Prevzaté zo st.h.n. massing, str.h.n. messing, avšak východiskom je lat. massa.

Most

Stavba spájajúca brehy rieky. Všeslovanské. Praslov. most. Podľa mienky etymológov, východiskom bude slovo metu, mesti (ako je v srbch. metnuti = položiť, alebo v sloven. metať = hádzať), ktoré je príbuzné ku baltoslov. významu pre hodiť. Vypadá, že na vznik mosta vplývala skutočnosť hodenia, prehodenia zopár rovnobežných brvien, stĺpov ponad potok. (Machek)

Na iný vývoj poukazujú iní vedci. Most dávajú do súvisu, príbuznosti ku nem. Mast = stožiar, stĺp, ang. mast = r/v, západoger. masta = r/v, kde figuruje ie. kor. mazdos. V tomto prípade most by neznamenal prehodenie, položenie, metanie brvna, ale už same brvno, stĺp.

Odtialto máme: mostár, mostové, premostiť, mostík a rad ďalších.

Motať

Navíjať, nakrúcať, pliesť sa... Rus. motáť, ukr. motáti, čes. motati, poľ. hl. motać, dl. motaś, bul. motája, srbch. motati, praslov. motati = motať, ale aj mávať.

Ruský a ukr. et. slovník pri vysvetľovaní poukazujú na blízkosť staroslov. metu, mesti = metať, hádzať, lit. metu, mésti = r/v, kde sa už približujeme ku gr. móthos / μόθος = hluk, vojnový hluk, vojnový nával, na čo M.v.Vasmer podáva aj ďalšie gr. slová, ako móthoura (mothoFa) = rukoväť vesla, dórske (gr.) móthoun = deti Meséncov vychovávané spolu s deťmi Sparťanov = drzký, náhly, rozpustený (čo ale už predstavuje druhoradý, prenesený význam) a lakónske móthakes ako aj ďalšie sekundárne podoby, ktoré sú menej viac irelevantné.

Aj Trautman, Levi, Gofman a Mladenov tiež vidia súvis s gr. meth-, moth- = zmätok, mútiť a pod.

V. Machek ku slovu pristupuje z iného uhla: „Protože motati bývá expresivní, odvažujeme se chápat motati jako t-ové intensivum od kořene mov-, který je v lat. movere- = hýbati, pohybovati, totiž jako mov-ta-ti (s konsonantickým v před t, ono vypadlo)... Jinak ten kořeň vidíme aj v movitý...“ Ak toto slovo prirovnáme ku lat. moto = motať sa, pohybovať sa okolo... a ku lat. motus = motanie sa, pohybovanie sa, hýbanie sa, súvis je jasný.

V sans. mutáti = pliesť, motyate = manotané, zvinuté, ohnuté, spletené, z čoho v následných jazykoch subkontinentu sa vyvíja aj význam pre pletenie, košík, nakrúcanie, motanie, až je tu aj sans. mota = z prútia upletená stolička. Najsprávnejšie vysvetlenie teda najdeme u Macheka, keď etymológiu motania dáva do súvisu s lat. movere.

Odtialto máme: motovi(d)lo, zmotať, namotať, vymotať a rad podobných.

Motel

Ubytovňa pre autoturistov. Medzinárodné. Pôvod v angličtine, kde vzniklo kombináciou Mot(orists) + (ho)tel.

Podobne vzniklo aj Botel, ubytovňa vedľa vody, pre turistov s člnmi. Bo(at)+(ho)tel.

Motív

Podnet, pohnútka, tematický podnet umeleckého diela, podklad a pod. Pôvod v lat. motio, motus, movere = pohyb, pohnútka, nadchnutie, inšpirácia atď. V neskorej lat. motivus a z tohoto sa vo fr. vyvíja motif.

Odtialto máme: motivácia, motivovať a pod.

Motolica

Cudzopasná hlísta spôsobujúca chorobu, najmä u dobytka (motolica ovčia). Postihnuté zvieratá strácajú zmysel pre rovnováhu, moce, motá, mece sa. Čes. motolice, ukr. motylycja, slovín. metiljavica, srbch. metilj, bul. metil. Pôvodne bolo asi motylica, podobne ako je to u motýľa.

Východiskom bude najskôr motýľ, lebo skorej sa verilo, že v motýľoch sa skrývajú čarodejnice, ktoré ubližujú dobytku, avšak rovnako tu môžeme mať aj východisko z motať (sa), lebo postihnuté ovce sa motajú, trepú, krutia hlavou a pod. Viď Motať, Motýľ.

Motor

Stroj dávajúci energiu pohybu. Medzinárodné. Pôvod v lat. motor, mover. Koreň je lat. mov-, ako pri movere, moveo, movi, motum = hýbať, pohybovať. Ie. kor. mou-, meu-, mu-. Príbuzné ku nášmu motať, motorný.

Odtialto máme: motorický, motorizácia, motorka a rad ďalších.

Motorný (nemotorný)

Pohyblivý, obratný, ktoré má bežnejšie použitie v negatívnej podobe, nemotorný, čiže neobratný, nešikovný, pomalý. Ukr. motoriti, rus. belorus. motornyj = obratný, čilý. V príbuznosti bude mať asi lit. matarúoti = máchať (bíčom), vrtieť chvostom, hýbať, čiže proste význam pohybu.

Viď Motať.

Motovidlo

Rám na ktorý sa namotáva(la) priadza, aby sa urobilo pradeno. Viď Motať.

Motto

Heslo, myšlienka, úslovie, citát – na začiatku diela, udávajúci jeho zmysel. Pôvod v tal. motto = vtipná, bystrá, duchaplná poznámka. Východiskom je st.lat. motire, ktoré vzniklo na lat. muttire = ticho hovoriť, šepkať.

Motúz

Povrázok skrútený z viacerých nití. Čes. motouz, staročes. motovúz, ukr. mótuz, motoúz, motovjáz, poľ. motowáz, rus. motovjáz, slovín. mot(v)oz, praslov. motovúz. Vzniklo spojením slov motať + viazať, na čo jasne poukazuje staročeské motovúz, ako aj ruská, ukrajinská, poľská a praslov. podoba. Prvotný význam sa asi najlepšie zachoval v poľských nárečiach, kde môže znamenať i stužku na prevezovanie pásiem, článkov priadze na motovidle, článkov pradena.

Motyka

Ručný nástroj na kopanie, okopávanie. Všeslovanské. Kor. mat-, s ktorým sa stretávame v rade ie. jazykov, v slovách s významom roztĺkania niečoho (hlavne hrúd). Prítomný je aj v slovách mlátiť, mlato a pod. V sans. motyá-, mathana- = mrviť, štiepať, drobiť, miešať (kde je sans. kor. manth-). Odtialto vychádza aj srbch. motka = palica. Lat. mateola = mlatový nástroj na vtĺkanie kolov do zeme, st.h.n. stein-mezzo, súč. nem. Steinmetz = kamenár, ang. mattock = motyka, budák, čakan, pri čom ox.et.slovník má poznámku pôvod neznámy. Ruský et.slov. napočituje ešte celý rad ďalších príkladov, ako napr. st.h.n. medela = pluh, wel. matog, gálokeltský madog = motyka, kým pri ang. mattock má poznámku, že časť autorov to považuje ako výpožičku z vulgárnej latiny, mattiuca = motyka.

Motýľ

Matolík, motuľ, motel, metúl, motulík, motolica atď. Ľudove aj letačka, králik. Šupinokrídly hmyz, obyčajne s farebnými krídlami, odborne je to hmyz známy ako Lepidoptera, z rodu Papilionoidea. Motýľ, alebo jeho varianty sa vyskytujú v každom slovanskom jaz. Rus. motýľ, metýľ, ukr. motýľ, metélik, metéľ, matúľ, mutýľ, čes. motýľ, motejlík, motilák, matalík, motúľ, srbch. metilj (viď Motolica), slovín. metulj, poľ. motyl, hl. mjetel, dl. mjateľ.

Pomerne nepriehľadné slovo. Ukr.et.slovník spomína aj praslov. motyľ, metyľ, ako druh motýľa, čo sa sťahuje do hnoja, aby sa tu liahol a všetko dáva do súvisu s koreňom mot-, met- = hniť a na toto, ku príkladu prikladá aj staroslov. motylo = hniť a všetko dáva do súvisu s metať (hnoj). „Pri konci praslov. preiodu názov motýľa sa zbližuje so slovom metať, motať sa, z čoho následne i vychádza názov motýľa“.

V.Machek sleduje podobnú evolučnú cestu a ku praslov. meteľ prirovnáva slovenské menteľ. Toto slovo vraj už vtedy bolo nepriehľadné a postupom času sa zmenilo v moteľ, čiže priblížilo sa ku motať a to z príčiny, že let motýľa je trhavý, nepravidelný, akoby motavý.

Príbuzné mu je lit. peteliške, lot. peteligs = motýľ a ak pripustíme posun P=M, potom už vidíme aj základné petel, ktoré vychádza z pet- = lietať. (Podobný vývoj vidno i v odbornom názve Lepido+ ptera, ba aj v srbch. leptir.)

Nem. Schmetterling (Sasko), bude najskôr výpožička z čes. metelik a v žiadnom prípade tu nejde o pôvod z nem. Schmetten = smotana. (V.Machek) *Problém tu ale predstavuje ang. butterfly, nem. butterfliege, buttervogel = motýľ.

O ang. moth = nočný motýľ a jeho variáciach v rade ger. jazykov ox.et.slov. má poznámku, že je to „nepriehľadné“ slovo. Toto anglícke, či ger. slovo ľahko môže predstavovať výpožičku zo slovanského jazyka a bude súvisieť priamo s motať, lat. movere, sans. mutáti, motyate, v ktorom prípade i motýľ by bol priamo z tohoto koreňa. Viď Motať, Mítor.

Movitý

Ktorý sa dá premiestňovať, hnutelný, pohyblivý (napr. majetok). Právnický termín. Prelína sa s mohovitý = zámožný, bohatý. U nás predstavuje import z češtiny. Skorej vládla mienka, že tu ide o adaptáciu lat. mobilis, movere, move, motus, kde máme ie. kor. mou-, meu-, mu-, ktorý má tiež význam pohybu, prenášania, avšak V.Machek je mienky, že je to omyl. Hlavne keď sa prihliadne, že v češtine (aj v slovenčine) jestvuje celý rad vlastných slov urobených z tohoto ie. koreňa, ako napr. motať, motorný, motýľ atď.

V príbuzenstve, okrem latinských podôb, je aj lit. máuti = zlož, polož, vylož, sans. mivati = hýbať, pohybovať, tlačiť (vždy s nejakou predponou), vo Vedách amavisnu- = nehnutelné, avestínske ava.miva- = odlož, vzdiaľ, osetské (Digor) miuä, oset. (Iron) mi = záležitosť, práca (<*miva-), toch.A mew/, toch.B miw- = triasť, natriasať. Tochárske a indoiránske podoby ukazujú, že tu ide o PIE kor. *meih-w-, ktorý vôbec nie je v príbuzenstve s *meuh-w-, ako je to aj pri slove vo Vedách, murá- = náhliť, naliehať. (D.Q.Adams)

Mozaika

Obraz, ozdoba, dlažba zložená z farebných kamienkov, skielok, niečo pestré, zložené z drobných častí. Medzinárodné. Fr. mosaique, tal. mosaico, str.lat. mosaicus, musaicus, obďalečne formované na gr. mouseion, mousion = mozaika, ktoré vychádza z gr. mouseion / μουσειον = sídlo múz, vysoká škola, múzeum.

Mozog

Ústredný orgán nervovej sústavy. Všeslovanské. Staroslov. mozg. Príbuzné ku sans. majján, ktoré v doslovnom preklade znamená vhĺbiť, umiestniť sa dnu a aplikuje sa aj na dreň, špik. Av. mazga, prus. muzgeno, lit. smegenys, smagenés, lot. smadzenes, st.h.n. marg, nem. Mark, anglosas. mearg, ang. marrow = dreň, špik, miazga, stržeň. Toch.B mas`s`unt. Všetky podoby vychádzajú z ie. kor. mozg(h)os.

Odtialto máme: mozgovanie, mozgovať, mozoček a pod.

Mozoľ

Otlačená, stvrdnutá koža, hlavne na dlaniach (od roboty), alebo na nohách. Čes. mozol, poľ. modzel, hl. mozl, dl. mózol, bul. mozol, rus. mozol, ľudove aj mozgól, muzól, ukr. mozoľa, slovín. mozolj.

V. Machek poznamenáva, že toto slovo omylom bolo považované za výpožičku z nemčiny, avšak je úplne domáce. Podľa neho, východiskom je slovo mozgoliti = tlačiť, robiť otlakovú bolesť a v prípade samého slovesa, vyvinul sa význam mozoliť, mozoľovať = ťažko robiť. *Chybné vysvetlenie.

Ani M.v.Vasmer nie si je úplne istý a dôkazy o jeho nem. pôvode považuje za nedostatočné. St.h.n. masar = hrča v dreve, na dreve a gr. mólopsi / μώλωψ = mozoľ, šiška (ihličnatého stromu), napuchlina atď. ako dôkazy pôvodu mozole, nie sú vierihodné. Podobnú mienku má i v prípade prirovnania ku sans. máhant-, av. mazant-, alb. math, madhi = väčšie, gr. mégas, lat. magnus, gót. mikils = veľké, väčšie.

Mozoľ je však úplne domácim slovom. Súvisí so srbch. a slovín. žulj = mozoľ. Máme tu slovnú kombináciu, kde v prvej časti figuruje mo-, A/ ako skrátenú podobu slova mohutný, v zmysle veľký, silný, ktoré je v príbuznosti s toch.B moko = veľký, starý, ktoré je už podľa Adamsa v príbuzenstve aj s lat. magnus, gr. mégas, sans. magh, mah, staroger. michel, nem. mögen, ang. much atď. B/ Tiež môžeme pripustiť, že mo- bude možno predstavovať časticu na posilnenie, emfázu.

Druhý element zoľ = srbch. žulj, podľa všetkých etymológov vychádza z ie. koreňa geul-, goul-, podobne ako to máme pri slove guľa (viď).Toto starobylé slovo (guľa) vo svojich rozličných podobách sa vyskytuje v rade indoeurópskych jazykov a všade má význam niečoho napuchnutého, okrúhleho, hrče, hrudy, nárastu, pľuzgiera, semiačka, orecha, žľaze atď. Tento druhý element v slove mo+ zoľ plne zodpovedá srbch. žulj.

Viď Guľa, Mohyla, Mohutný, Žľaza.

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com