Chliev: Stavanie pre ošípané, alebo pre iné domáce zvieratá, ako napr. kozy, králiky, husi, vôbec hydinu a pod. Krátke, jednoduché slovo, ale i napriek všetkému, zatiaľ sa ho nikomu nepodarilo spoľahlivo vysvetliť a s chlievom sa bavil celý rad slovanských etymológov. Veď chliev bol hospodárskou stavbou v každej domácnosti. V českom et. slovníku najdeme, že slovo je všeslovanské: čes. chlév, poľ. chlew, hl. dl. chlěw, polab. chlev, ukr. chliv, rus. chlev, slovín. hlev, srbch. hlev, hlijev, bul. chlev, staroslov. chlěvъ.
Ako obyčajne, Vasmer tu navrhuje výpožičku z gótskeho hlaiw = mohyla, hrobka, jaskyňa, spoliehajúc sa na výskum radu vedcov, lenže Machek s tým nesúhlasí. Vraj bráni tomu význam mohyla, hrob, ale si nevšíma aj význam jaskyne. Je tu ešte rad ďalších tvrdení (hlavne sa to točí v kruhu), až Machek, podľa zvyku, aj toto slovo navrhuje zaradiť medzi „praeurópske“.
Nezaškodí tu ani moja vlastná kontribúcia. Slovo chliev bude mať súvis s gótskym hlaiw, lenže v gótskom jazyku ono predstavuje výpožičku (a adaptáciu) latinského cavea = diera, jaskyňa, stajňa, ktoré stojí hneď vedľa caveo = ostražitosť, strážiť, ochraňovať, zabezpečovať istotu a pod.
Teraz uvážme ang. cage = klietka, väzenie. Toto slovo sa do angličtiny dostalo cestou st.fr. a lat. cavea = jaskyňa, diera, stajňa. [ Synonymom je coop = klietka (pre vtákov, králiky a pod. kurín.) Toto stojí v príbuznosti s lat. cupa = sud.]
Teda, ak sme si chliev aj vypožičali z gótskeho jazyka, predsa aj tam toto slovo predstavuje výpožičku z latiny. Chliev je stavanie na ochranu domácich zvierat a v zašlých časoch najlepšia, najspoľahlivejšia ochrana bola v jaskyni, alebo v nejakej diere umele vykopanej do kopca.
Chmeľ: Popínavá rastlina, ktorej plody sa využívajú pri výrobe piva (Humulus lupulus). Všeslovanské, ba aj medzinárodné slovo. Praslovanský *xъmelь, za ktoré sa časť etymológov nazdáva, že sme si to prebrali zo stred. gréckeho χούμελι = r/v. (G. Meyer Neugriechische Studien – Wien 1895-96). Preto tu hovorím, že časť etymológov, lebo tu sa jedná o prastaré slovo, rozšírené ako medzi indoeurópskymi jazykmi, tak aj v ugrofínskych, turkomanských atď. atď. Zatiaľ sa nikomu nepodarilo odhaliť, odkiaľ to slovo vyšlo.
V ďalších bádaniach (P. Kobert pri štúdiach názvov liečivých rastlín) sa prišlo na určitú stopu, že chmeľ, ako pivovarnícky artikel sa po prvýraz spomína vo východnom Fínsku a medzi tatarskými národmi a s migráciou národov, rastlina a i slovo prechádza „na západ“. (Tatarský xomlak, čuvašský xumla, volžskobulharský xumlag a odtialto sa to dostáva do maďarčiny, ako komló atď.
Fínske humala asi nebude výpožičkou z čuvašského xumla, lež skorej sa približuje ku staroislandskému humli, humla, humall, anglosaskému hymele, stred.latinskému humulus. Slovanské xъmelь a stredné dolné nem. homele, pokúšalo sa vyvsetliť, ako výpožičku z jazyka mansi, no neskorší autori to úplne popreli. Popreli sa aj teórie o výpožičky germaských podôb z turkomanských jazykov, s čím by súviseli aj slovanské podoby. Tiež sa poprel aj súvis slovanského slova s avestínskym haoma, sanskritovým soma- = druh rastliny zvaný soma a šťava, nápoj z neho.
Zatiaľ sa nikomu nepodarilo najsť východisko tohoto slova. Nema ho ani oxfordov etymologický slovník. Aj tam sa spomína rad teórií, ktoré sa ale hneď aj odhadzujú. Teda, v prípade chmeľa máme určite „temné“ slovo. Pravdepodobnou kolískou mu bude priestor severného Kavkazu, odkiaľ ho volžský Bulhari (Čuvaši) priniesli na Volgu a odtialto sa začalo šíriť svetom.
Chór, chôr: V Slovníku najdeme iba chór, ako vyvýšené miesto v kostole na spôsob galérie a určené pre organ a spevákov. Chôr, ako miesto v kostole, pavlač, už tam nie je, i keď tu ide o staršiu a najskôr aj vlastnú podobu slova chór. Ináč tu ide o európske slovo, ktoré v angličtine reprezentuje choir = chór, prevzaté cestou starofrancúzskeho quer, súčasné choeur, ktorého východiskom je lat. chorus, ktoré sa formovalo na podklade gréckeho χορός = miesto na tanec, tancovanie v kruhu, chórový tanec, chór. V sanskrite má príbuzné khadaka (chadaka) = stáť, postaviť, z čoho neskoršie vychádzajú slová, ako kharo = stáť vzpriamene, či najdeme to aj v iných variáciach, ale vždy s významom stáť, postaviť sa, byť vzpriamený, nesedieť a pod.
Chotár: Územie, pozemky patriace ku nejakej obci (polia, lúky, lesy), kataster obce, prenesene aj hranica medzi dvoma obcami. Najčastejšie sa stretneme s vysvetlením, že tu ide o pôvodne maďarské slovo a pridáva sa chybné vysvetlenie.
U Macheka najdeme vysvetlenie: Slovo sa dostalo aj na východnú Moravu, v podobe chotár, kotár. Srbh. slovín. hatar, kotar, atar = chotár, oblasť, dištrikt. Všetko z maďarského határ = hranica, medza, chotár, ktoré slovo pôvodne znamenalo hromadu, kde z hraničných hromad kamenia sa neskoršie mohlo vyvinúť aj hranica. Do slovenského jazyka sa dostalo pomerne dávno, lebo je tam chotár. Toľko je slov na vysvetlenie.
Podívajme sa však inde. V hindu jazyku (najdeme to na str. 922 „A Dictionary of Urdu, Classical Hindu and English“ – John T. Platts, prvé vydanie 1884, posledné 1993; Clarendon Press, Oxford) vstup gotara = úrodná pôda hneď okolo dediny. Hneď za nim nasleduje slovo goti = malý kúsok kameňa, skala, štrk. Obe podoby vychádzajú zo sanskritového slova. U R.L. Turnera, v jeho sanskritovom slovníku najdeme, že sans. kanta- = hranica dediny, z čoho v prakrite vzniká kamti- = oblasť, priestor, polia okolo dediny, územie okolo kopca, vrchu; susedstvo, súsediace. Z tohoto prameňa je aj hindu katra = časť pôdy, zeme, ktorá je obývaná a ohraničená, uzavretá; mesto, predmestie, trhovisko. Pod vstupom číslo 3735, najdeme sans. ksetra = zem, pôda, kde koreň je ksi = bývať, obývať. Z tohoto, v prakrite vzniká khetta (cheta) = pole a postupne sa tu napočitujú rozličné súčasné podoby, ako khetta, chetta, chétur, khetar, khettar atď. všetko s významom pole, polia, roľa, úkryt, chata, chalupa, dedinka. Všetky význami sa vzťahujú na kultivovanie pôdy, obrábanie, oranie. Slovenská podoba chotár, ako o nej poznamenáva Machek „Prevzaté bolo dosť dávno, lebo je tam ch- “ nemusí tým aj byť. Celkom kľudne môžeme to považovať za domáce slovo, príbuzné ku sanskritovým a súčasným podobám v jazykoch Indie. Veď tu v príbuznosti bude mať ako slovo chata, tak aj anglícke cot, cote, cottage = chata, nemecké kote, germanské kutam = chata, chalupa, ba tu je aj ang. hut = chata, fr. hutte, stredný horný nemecký hütte, starý horný nemecký hutt(e)a, všetko s významom schovať, skrýša, grécke kalýbe / καλύβη = chatrč, chalupa, chata, koliba, skrýša atď. κεύθω = schovať, skryť.
Chýr: Zvesť, novina, správa šíriaca sa ústne, povrávanie. U nás je slovo veľmi rozvetvené a máme ho v chýrny, chýrečný, vychýrený, chýrnik, rozchýriť. Slovo nachádzame aj na východnej Morave, v poľštine, ukrajinštine. Český etymologický slovník predpokladá, že toto slovo predstavuje výpožičku z maďarského hír = správa, ktoré si Maďari prevzali z tureckých jazykov, najskôr z čuvašského, avšak do slovenčiny sa muselo dostať už niekde v 12. – 13. storočí, lebo v slove namiesto h máme ch.
Tu by sa to aj končilo, keby v sanskrite nebolo ghir- = ide dookola, krúži, víri, obkľučuje atď. gír = slovo, prejav, hlas, ku ktorému je príbuzné grécke γέρυς = hlas, zvuk, prejav, grécke (dórske) γαρύεν = hovorím, latinské garrio = hovoriť, brblať, štebotať, ba konečne je tu aj slovanské hovoriť, govoriti.
......................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára