Slovanský panteón 7

Vlkodlak
Démon čo vstupuje do tela ľudí, ktorí sa napijú vodu z vlčej stupaje. Takýto ľudia sa potom v čase splňmesiaca menia na vlka. Často ich počuť, ako si v mesačnej noci vijú, ba neraz aj útočia na ľudí. Tento démon nie je len slovanský. Pozná ho celá Európa a všade má aj podobný názov, napr. ang. werewolf, nem. we(h)rwolf atď.
Vlkodlak predstavuje zložené slovo, kde prvým elemntom je vlk , kým v druhej časti máme dlaka, ktoré je zachované v srbh. kde znamená srsť, chlp.

Vodník
V slovanskej mytológii je to duch vody, čiže sú v ňom nejaké stopy po animistickom náboženstve. V podstati, Vodník je zlým duchom, ktorého hlavnou zábavou je topenie ľudí. Kto koľvek by vkročil do vody a kúpal sa po západe slnka, alebo sa kúpal vo „svätý“ deň a skorej toho si si nad vodou neurobil znak kríža, riskoval svoj život. Riskoval byť pohltený vodou.
Vodník je samotár. Žije si osamote a má svoje obľúbené miesta, kde sa zdržiava. Uprednosťuje hlavne rýchle toky, víry, ale nebočí ani od barín.

Zmok
V slovanskom Panteóne stojí v skupine démonov. Vystupuje v podobe ohnivého dráčika, alebo hadíka, ale niekedy vstupuje aj do čierného kuraťa a moce sa po dvore. Obyčajne je to mokré kura, takže v ľud. etymológii sa sa posúva na „mokré kura“, čiže jeho meno sa chybne odvádza odvádza z mokrého.
Zmoka pozná aj čeština, ako zmek, staročes. zemka, mor. smok, cmok, tmok, zmok, poľ. smok, ćmok, ćmuk, belorus. cmok (tu má aj funkciu domovíka), bul. smok je už had, ktorý vysáva mlieko z kráv, rus. smok je už úplne hadom, zmíjou. Do lit. sa dostal zo slovanských jazykov a tu vystupuje, ako smakas, čo je drak.
Keďže aj tu ide o starobylé slovo, z oblasti mytológie, ťažko je určiť jeho pravú etymológiu. Najspoľahlivejšie je dať ho do súvisu so staroslov. sъmъkъ, čiže do príbuzenstva so slovom s-mykať sa, plaziť sa. Toto by vyhovovalo, lebo aj drakov sa od pradávna zobrazovalo, ako okrídlených hadov, jašterov. V latine serpo = plazím sa, a v sanskrite máme koreň sr = hýbať sa a jemu príbuzný srp = plaziť sa.

Živena
Už samé meno prezrádza, že prvoradou úlohou tejto bohyne bolo živiť, chovať svoj slovanský ľud. Požehnávala nie len prácu a úrodu sedliakov, ale aj prácu remeselníkov, živnostníkov.
V gréckej mytológii takou bohyňou bola Demeter, dcéra Chronosa a Rheai. U Rimanov jej paralelou bola Ceres, tiež bohyňa kultivovania pôdy a obilnín. Obe tieto bohyne svoj ľud naučili, ako obrábať pôdu a siať obilie. V antickom Egypte túto funkciu konala bohyňa Isis.
Živene, ako bohyni, vďačíme za jej ochotu naučiť nás obrábaniu pôdy, pestovať obilniny, mať hojnosť v komore a na stole, proste za prežitie. Tiež, ale už len jej menu vďačíme i za národné prežitie. V rokoch zápasenia o národné prežitie, po jej mene siahol spolok slovenských žien v Martine a začal vydávať slovenský ilustrovaný časopis „Živena“. Viď Žiť.

.............................................................JK