Mená na L (2)

Lea: Žen. m. o význame ktorého sú aspoň dva predpoklady.
1/ Bude heb. pôvodu, kde je tiež podoba Lea. Ku nám prišlo cestou Grécka, kde je varianta Lia. V heb. jaz. je Lea a význam mu je antilopa.
2/ Pôvod má v latine a predstavuje len žen. podobu muž m. Leo, čiže bude to levica.
Leonard: Muž. m. starogermanského pôvodu, s významom: ako lev, nebojácny ako lev.
Sv. Leonard bol franským veľmožom, ale po prijatí kresťanstva, niekde v VI. st. stal sa z neho pustovník. Život si zasvätil pomáhaniu väzňom, takže aj dnes je ich patrónom.
Leoníd: Muž. m. ktoré sa nám v starolov. jazyku zjavuje ako Leonid, Levonid, ale jeho pôvod je v gréckom jazyku. Tu má podobu Leonídas a význam je: ako lev; podobný levu.
Leontín(a): Muž. a žen. podoba pôvodne gréckeho mena Leóntios a význam je: levý, levovský, ako lev.
Leopold: Muž. m. starogermanského pôvodu, kde má podobu Leutpald, čo predstavuje fúziu slov Liuti = ľudia, národ + Bald = smelý, odvážny, nebojácny. S týmto vysvetlením sa zhoduje len časť etymológov. Iní ho chápu, ako spojenie slov Leo = lev + Bald = smelý, nebojácny, čiže význam sa posúva na: smelý ako lev.
Lev, Leo, León: Rozličné podoby muž. m. ale nieto pochybností o jeho význame. Všetky vychádzajú z názvu „kráľa“ zvieracej ríše, ale odkiaľ sme ho dostali, jestvujú aspoň dve teórie:
1/ Prišlo k nám cestou gréckeho jazyka, lebo tak sa nazývali až šiesti cisári so sídlom v Carihrade.
2/ Toto meno mali zatiaľ až trinásti pápeži, nuž dostali sme ho cestou latiny.
Meno Lev je frekventované najmä medzi pravoslávnymi Slovanmi.
Levoslav: Slovenská podoba mena, utvorená zo slova lev + typickéj koncovky –slav = sláviť, oslavovať, Slovan.

Liana: Žen. m. gréckeho pôvodu, s významom slnko. Varianty sú: Lianna, Leana, Leanna.
Liba: Slovanské žen. m. utvorené na podklade líbať = ľúbiť, bozkávať. Viď Libuša a Ľubka. V určitých prípadoch sa pripúšťa, že tu ide len o skrátenú podobu mena Alžbeta.
Libuša: Slovanské žen. m. českého pôvodu. Utvorené je zo slova líbat = ľúbiť, bozkávať.

Liliana: Žen. m. ktorého výskyt je častý, ako medzi Románmi, tak aj Germanmi a v južnom krídle Slovanov. Všade tu máme latinský pôvod, kde lilium = ľalia.
Linda: Dnes už celkom samostatné ženské meno. V zašlých časoch skorej predstavovalo len príponu ženských mien germanského pôvodu. Jeho pôvod je v starogermanskom jazyku, kde sa pod nim chápalo hada, plaza. Tento živočích sa medzi pohanskými Germanmi tešil veľkej úcty, až „svätosti“ a preto Linda = had, plaz, bolo komplimentom. (U nás pod linda chápeme druh stromu, topoľ biely, lebo aj tento vysoký, tenký „dlhý“ vytiahnutý strom, je akoby nejakým hadom.)
Španieli, ktorí sú pôvodom hlavne porománštení germanskí Visigoti, pomerne rýchlo zabudli na svoju reč, no nejaké zvyšky, pamiatky, im zostali. Dnes, pod slovom linda nechápu hada, ale peknotu, krásu. Linda, ako meno má význam krásna, krasavica a frekventované je hlavne v oblasti vplyvu španielštiny.
Lineta: Žen. m. lat. pôvodu a najskôr cestou francúzskeho jazyka, začalo prenikať aj do sveta. Lat. linum = ľaň, avšak v prípade tohoto mena, skorej tu máme fr. názov pre vtáčika, ktorý si obľúbil ľaňové zrnká, čiže Lineta = ľaňovník (ako vtáčik).
Lívia: Žen. m. Viď Olívia.

Lola, Lolita: Žen. m. ktoré pôvodne bolo len skratkou pre Dolores a Šarloty , fr. podoby Karolína. Jeho frekvencia nikdy nedosiahla nejakú vyššiu úroveň, ale v XX: st. zásluhou Vladimíra Nabukova a jeho Lolita“, naberá na popularite. Hlavne vo svojej dem. podobe, Lolita.
Longin: Muž. m. lat. pôvodu. Východiskom mu je longus = dlhý.
Lorén(a): Žen. m. francúzskeho pôvodu, ktoré siaha do jazyka starých Nemcov, ku názvu mesta Lotharingen, ktorým pádom nadobúda význam: z Lothárovej osady, kde Lothar má význam staronemeckého mena bojovníckeho mena s významom: slávna armáda. (U nás máme zachovanú pamiatku v zmysle lotor = zločinec, samopašník, naničhodník.)
Vo Francúzsku je podoba Lorraine. Podobne aj v Anglícku, kým v U.S.A. je to Loraine.
Lórenc: Muž. m. Viď Vavrínec.
Lorna: Žen. m. vymyslené spisovateľom R.D. Blackmore, ako meno pre hrdinku v novele „Lorna Doone“.
Pri vymýšľaní mena, spisovateľ vraj mal na mysli markýzu od Lorny, alebo staroanglícke slovo s významom stratené, zabudnuté.
Lota, Lotka: Žen. m. utvorené zo skratky fr. Šarlota.

Lúcia, Lucián, Lúcius: Žen. a muž podoba mena, kde v základe máme lat. slovo pre svetlo, lux. (Príbuzné je ku nášmu lúč.)
V čase rímskej ríše, toto meno sa dávalo deťom narodeným nad ránom, na svitaní a zároveň aj jestvovala bohyňa Lúcia, patrónka pôrodu, ktorá mala na starosti privádzať deti na svetlo dňa. V rozličných jazykoch jestvuje rad variácií, ako: Luca, Lucinda, Lucila atď.
Katolícka cirkev pozná až troch pápežov s menom Lúcius, i keď toto meno vo svojej mužskej podobe je veľmi zriedkavé.
Medzi Slovákmi vo Vojvodine, asi pod vplyvom srbčiny, od tohoto mena sa bočí, lebo vyvoláva nepríjemnú asociáciu. Skorej sa tu siahne po slovanskej podobe Svetlana, Svetluša.
Lujza: Žen. m. ktoré sme dostali cestou Francúzov, kde je podoba Luise. Vzniklo adaptovaním muž. m. Louis, ktorého východiskom je lat. Ludovicus, Clodovices a toto je zase len latinovaná podoba pôvodne germanského Chlodowig, ktoré predstavuje spojenie slov chlod = hlava + wig = bitka. Z tohoto dostávame význam hlavný, slávny bojovník.
Údajne tu vraj je aj pôvod nášho Ľudovít.
Lukáš: Muž. m. gréckeho pôvodu, ktoré lepšie poznáme v jeho lat. podobe Lucas a preto sa ho neraz aj chybne vysvetľuje, či pletie sa ho s lat. Lucius. Lukáš je však celkom samostatné meno, ktoré nevychádza z lat. slova pre svetlo, lež názvu gréckej oblasti Lukania, čiže jeho význam je muž z Lukánie.
Lukáš evanjelista je patrónom lekárov, maliarov a preto mnohí remeselníci si svojich synov krstili práve týmto menom.

Lukrécia: Žen. m. ktorého východiskom je priezvisko jednej rímskej rodiny, ktoré vzniklo na podklade lat. lucrum = zisk, profit, zárobok, bohatstvo, svetlo. Ako osobné meno, do použitia prichádza len v renesancii.

Luther: Zriedkavé osobné meno, avšak v U.S.A. kde sa osobné mená neraz urobia z priezviska, po tomto priezvisku cirkevného reformátota Martina Luthera siahli mnohí protestanti a urobili si z neho krstné meno. Mal ho aj americký černošský predák, Martin Luther King. Pôvod tohoto mena je v staronemeckom jazyku, kde má význam slávny bojovník.

Lýdia: Žen. m. gréckeho pôvodu, utvorené z názvu oblasti v Malej Ázii. Význam mu je žena narodená v Lýdii.
Lyna: Žen. m. ktoré v angličtine má podobu Lynn. Pôvod mu je v starej angličtine, kde má význam vodopád, jazierko.

..............................................................JK