Etymológia - J

Jagyňa: Slovník slov. jazyka nepozná ani toto rýdze slovenské slovo, kým na Dolnej zemi má široké zázemie. V prvom rade tu sa jedná o druh vlhkomilného topoľa, topoľa bielého (Populus alba) a v prenesenom význame môže znamenať aj zátku, štopeľ, korok, lebo v zašlých časoch sa z jagyne robili jagynky na uzatvorenie krčaha, fľaší, v ktorých sa nosila voda na roľu. V tomto prípade nejde o žiadnu výpožičku z inej reči, lež o vlastné slovo, utvorené z vlastnosti topoľa, že jeho listy sa akoby jagali a to aj pri najmenšom vánku. Ani jedno dieťa nechytá ryby na štopeľ, zátku, ale na jagynku.

Jahoda: Rastlina s jedlými plodmi; nár. aj moruša a jej plod. Všeslovanské. Čes. hornoluž. ukr. jahoda, rus. bul. srbch. slovín. poľ. jagoda, polabský jogödói = jahody (pl.), staroslov. (j)agoda. Pôvodne sa pod týmto slovom chápalo ako bobule, tak aj iné plody lesných kríkov (maliny, borievky, brusnice a pod.). Praslov. (j)agoda. Všetko súvisí s lit. úoga a lot. uoga. Praslov. bolo asi *aga, ku ktorému sa dospelo rekonštrukciou cirkevno-slovanského vinjaga = hrozno („vínová jahoda“), kde v slovínskom jaz. aj dnes jestvuje vinjága = viničie, viničná loza . Na tomto stupni sa to už tratí. Teórií je hodne, ale ani jedna nie spoľahlivá. Machek tu siaha ku príbuznosti s nem. Wange = tvár a snaží sa objaviť nejaký súvis. Nikto zatiaľ však nesiahol po slovenskom slove jagať sa a asi tu bude riešenie. Keď sa išlo do lesa na jahody, jagodi, všade bola len zeleň. Zrelé jahody však svojou už či červenou, alebo inou farbou zrelosti, pútali pozornosť. Vypadalo to, akoby krík bol v plameni, horel. Plody kríka sa ligotali, blyšťali na slnečnom svetle. Tie plody mali všetky atribúty slova jagať (sa).

Jarmok: Ročný trh. Slovo je zastúpené v českom, poľskom, ruskom, ukrajinskom.... jazyku. Prevzaté je zo stredného horného nemeckého jarmarket, nemecký Jahrmarket = ročný trh.

Jutro 1°: Staré slovanské slovo pre ráno. V tejto priamej podobe sa u nás nevyskytuje, avšak predsa ho máme v slovách, ako zajtra, jutrenka = denica, zornička, jutrený = ranný, raňajší a pod. Čes. jitro, jitřenka, poľ. ukr. hl. slovín. srbh. jutro, rus. bul. útro, dl. jutšo, polabský jäutrú, staroslovanský ustro. (Toto je východiskom naších slov, ako postroj, ustrojiť atď.) Staroslovanské ustro = ráno, súvisí so sanskritovým usrá = deň, lúč, slnko, ktoré sa formovalo na koreni usŕ- = ranné svetlo, svitanie, brieždenie, z čoho v prakrite usa- = lúč, v jazyku marathi uste = prvé ranné svetlo, ktoré všetko súvisí so sans. koreňom vas = svietiť, žiariť. Odtialto vychádzajú aj ďalšie podoby, ako usás = ráno, usta = páliť, spálené, vasar = brieždenie, svitanie atď. Tiež je tu aj úzky súvis s ang. east, nemeckým ost = východ, germanským *austra- atď. Všade je tu indoeurópske aus-, ktoré v latine reprezentuje aurora (staršie ausosa), v gréckom (aeolický) aúos, grécky klasický aúrion / αύριον = zajtra (za+jutra), lit. aušra. Spájať jutro = ráno s jutro = plošná miera nemožno a to i vedľa toho, že tie ťažné zvieratá sa zaprahovali do pluhu, voza už v ranné hodiny. Práve na tomto sa potkol už nejeden etymológ.

Jutro 2°: Stará plošná miera na meranie pozemkov. 1 katastrálne jutro = 1600 štvrcových siah. Nejeden etymológ sa ho snažil dať do súvisu s latinským slovom iugerum = stará rímska plošná miera, ba v procese latinovania cudzích slov, jutro dostalo podobu iugerum. Neskorší etymológovia práve z tohoto latinského akože ekvivalentu a jutra = ráno, mali spústu problémov. Nie a nie vysvetliť slovo jutro, ako plošnú mieru. Pri uvážení slovanského jutro = ráno, navrhovali, že tu ide o takú parcelu, ktorú možno obrobiť, zorať za jedno ráno, jeden deň. Tu sa ale dostali do slepej uličky. Machek navrhoval, že potrebné je uvážiť staré horné nemecké juchert, súčasné Juchert, ktoré by už bolo bližšie ku lat. iugerum. Pravdou je však opak. Nemci si to slovo prebrali od Slovanov a už dlhú dobu sa ho snažia vysvetliť na podklade slovanského jutro = ráno. Z tohoto si už teraz, akože pôvodne nemeckého slova, Poliaci prevzali morg (ráno) = jutro. Jutro = 1600 štvorcových siah, či prepočítané na hektár, predstavuje 0,57546 h. Stará rímska plošná miera iugerum predstavuje asi dve trtiny anglickej acry, kým jedna acra = 0,4047 hektára, čo by znamenalo, že iurgum = 0,27 hektára. V sanskrite jestvuje yugala, s významom pár, dvojica, z čoho v hindu vzniká jula, jola, s významom parcela pôdy pozostávajúca zo 16. „bisis“. (1 bisis predstavuje plochu sedliackej usadlosti, čiže plochu pod domom a malý dvor.) Z tohoto potom vzniká jatar, jutar = obrobená, kultivovaná pôda a jutna = záprah dvoch zvierat (volov, koní...) do pluhu, aby sa pôda zorala. Z tohoto už potom vychádza aj jutan, jotan, jotar, jutar = orať, orba, oráč atď. čo už súvisí aj s naším chotárom. Jutro je teda naším domácim, slovanským slovom (dáva súvis aj s chotárom) a len pre fonetickú blízskosť ku jutru = ránu a v polatinčenej podobe ako iugerum, stalo sa nám nepriehľadným. Aj u nás sa dial podobný proces, ako aj v hindu, lebo ich slovo yugala = pár, dvojica.... súvisí aj s naším jutkať, ujutkať, zjutkať... = zviazať, poviazať, spriahnúť a pod.