Ľubomír: Slovanské muž. m. utvorené spojením ľúbiť + mier = milovať, chcieť, želať si pokoj, spokonosť, mier.
Ľubor: Muž. m. slovanského pôvodu, utvorené spojením slov ľúbiť + boriť.
Ľuboslav: Muž. m. slovanského pôvodu, utvorené spojením ľúbiť + slav, kde prvá časť znamená milovať a druhá –slav = sláva, oslava, Slovanstvo.
Ľuboš: Dnes už samostatné muž. m. ale v podstati predstavuje len skratku mien Ľuboslav, Ľubomír.
Ľudmila: Slovanské ženské meno. Vzniklo spojením slov ľud + milá, čo by teraz predstavovalo osobu ktorá je milá ľuďom, alebo osobu milujúcu svoj ľud. Jeho vznik sa pripisuje českému jazyku.
Ľudomil: Mužský podoba ženského mena Ľudmila. Viď.
Ľudovít: Medzi Slovanmi rozšírené muž. m. a to v podobách: Ľudovít, Ľudevít, Ludvík, Ludwík... Na prvý pohľad, aj toto meno vypadá rýdze slovanské, utvorené spojením slov ľud + vítať, avšak väčšina etymológov, už či správne, alebo nie, pripisuje mu hornonemecký pôvod. Tu jestvovalo meno Hloudowig, Chlodowig, ktoré vzniklo spojením hluda = sláva, alebo chlod = hlava + wiga = boj, bitka, vojna... čiže jeho význam sa vysvetľuje, ako slávny, hlavný bojovník.
Hloudowig, v neskoršej podobe Chlodowig, v zlatinovanej podobe je Ludovicus, Clodovicus a práve časť etymológov toto pokladá aj za východisko Ľudovíta.
Možné je aj to, lebo v labyrinte tohoto mena, medzi Slovanmi najdeme pravdepodobne dve rozličné mená. Prvé je slovanské, Ľudovít, Ľudevít, ktoré pretrváva v rade slov. jazykov, čo poukazuje, že tu ide o slovanské východisko, o slovo ľud + vítať a druhé, už nie celoslovanské, je Ludvík, Ludwík... ktorých východiskom bude zlatinované Ludovicus.
Ľutobor: Staré sloviensko-slovanské muž. m. s ktorým sa stretávame už v čase Veľkej Moravy. Utvorené je spojením ľut, ljut (blízke ku gr. luchos = vlk) a znamená ľúty, čiže divý, dravý, neľútostný, krutý + boj = borba, bitka, boj, z čoho jeho význam bude zúrivý bojovník.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára