Etymológia - K

Kačara: V Slovníku slov. jazyka nejestvuje. Aj u nás sa už považuje za zastaralé, avšak svojho času, v rokoch domáceho spracovávania hrozna, vína, pod týmto sa chápalo predpivničnú miestnosť, priestor kam sa dovážalo svieže hrozno a kde sa ho lisovalo, stákala šťava a kde sa vlastne aj konala prvá fáza fermentovania. Tesne súvisí so slovom káka, ba v sanskrite ho najdeme pod kaccara = špina, nečistota, hnus, blato, zablatené a pod. Odtialto potom vyšlo aj ďalšie sans. kaciro = pozostatky po zelenine, ovocí, odpad, ba konečne i „kakance“.

Kačica, kača, kačka: Druh vodného vtáka chovaného aj ako domáca hydina. Zaujímavé slovo z hľadiska, že sa vyskytuje len v západnom krídle Slovanov (slovenský, český, poľský a dolnolužický). Inde máme patka, kuropatka. Boli jazykovedci, čo sa ho pokúšali vysvetliť, ale sa im to nepodarilo. Krutili sa v kruhu a podobne, ako pri slove mačka, uzhodli sa, že tu najskôr ide o aplikovanie ženského mena Katarína (na vých. Slovensku, ako skratka jestvuje Kača.) Nuž, kača, kačica, kačka nebude odvodené z mena Katarína. Toto meno sme dostali len s nástupom kresťanstva, relatívne nedávno a kačicu poznáme od nepamäti. Ak by toto predsa len vychádzalo z Kataríny, našli by sme si v jazyku aj pozostatky na skorejší termín, napr. patku, kuropatku, ale ho tu nieto, z čoho môžeme predpokladať, že ani nikdy nebolo. Ak sa uspokojíme, že tu ide o onomatopeický pôvod, volanie na kačky kač, kač, tak sme na opačnom konci. Toto akože citoslovko vzniklo z mena vtáka a nie opačne. Kam teda nakuknúť? Ako riešiť záhadu? Jednoducho. Musíme si na pomoc pozvať sanskrit, indické jazyky, ba aj tochársky. V sanskrite sa často stretávame so slovom kacca v zmysle blata, bahna, nečistoty (u nás má súvis s kaluž(a)), ale význam sa posúva aj na zvieratá žijúce na brehoch bariny, močiara, ako napr. korytnačka, ryba, ba postupne sa to posúva na každé zviera vedľa, na brehu, alebo priamo na vode močiara. Každú živú bytosť, vyjmúc človeka. V tomto význame nachádzame slová kacca, kicca, khacca, či v následných jazykoch aj hindu kaććh, bengálske kica, kicar atď. ba aj tochárske kaccap. Kačica žije na, alebo vedľa močiara a najradšej sa prple v blate, špine. Najde každú barku, každú kaluž. Že v názve kačice nejde o zvukomalebné slovo, nasvedčuje aj hindu kać-kać s významom debaty, trepania hubou, zvady, dohadovania sa, ľapkania atď. Tu došlo ku aplikovaniu slova kacca v zmysle špiny, nečistoty, odpľúvania špiny spod zubov, vytláčania a pod.

Kaja: Cement. V SSJ nie je. V srbch. tiež nie je, takže tu najskôr ide o priamu výpožičku z tureckého kaya = kameň, skala.

Káka: Druh hustého a vysokého vodného porastu v podobe vysokej tvrdej trávy, hlavne pri brehoch barín. V Slovníku slov. jazyka nejestvuje, kým u nás je frekventované. Všetky bariny, močariská, brehy kanálov atď. boli zarastené trstinou, rákosím, sitínim a kákou. V sanskrite pod slovom káksa najdeme, že sa tu jedná o nižší porast, , trávu, trstinu, trávový porast vyskytujúci sa hlavne na vlažných, barinatých miestach, druh „tvrdej“ trávy a pod. Káka, či sans. káksa stojí tesne vedľa nášho slova kačica, kačara (vlhké miesto vo vinnárňach, miesto kde sa lisovalo hrozno, lisovňa), či sans. kacca = blato, bahno, zviera žijúce pri vode a pod.

Kalajs, kalajz: Smalt. Kalajsový riad = smaltované kuchynské náčinie. V SSJ nie je. Možné je, že to máme cestou srbch. slengového kalajsano = smaltované, alebo tureckého kalayli = pocínované. Podobu slova najdeme aj v súčasnom peržskom, ako qal`i = pocínované, pretiahnuté cínom (hlavne kuchynské náčinie). Peržský qal`i = cín (názov vychádza z mena bane, kde sa doloval). Všetko sa zvádza do arabského qal`at, qal`a = kaštieľ, zámok, pevnosť (zvlášť taká, čo je postavená na samom vŕšku kopca), odkiaľ meno dostala slávna cínová baňa. Qala`i alamut , alebo aluh – amut = „orlie hniezdo“, čoje aj názov pevnosti Alamut, ktorá sa nachádza medzi Kazwinom a Ghilanom, qala`i bi-dar (kaštieľ bez brány) je názov pevnosti v oblasti Širáz.

Kalap: v ľudovej reči na Dolnej zemi má význam klobúka, širáka.V Slovníku ho nieto. Po maďarský kalap = klobúk, odkiaľ sa slovo dostalo aj ku nám, avšak aj tu ide o indoeurópske slovo, ktoré v podobe kulah najdeme v peržskom jazyku, kým v hindu je to kulah, kalah = čiapka, klobúk, odkiaľ cez hybrídny budistický sanskrit (kalapaka = čiapka, klobúk) preniklo do tochárskeho v podobe kalapak a význam sa posunul na ornament, sektový znak čo si maľovali na čelo.

Kanál: Umele pripravený potok, járok, garád, na dovod – odvod povrchovej vody. Všetky etymologické slovníky sa zhodujú, že to máme z latiny, kde canalis = kanál, ciev, trubica, rúra, či z toho odvodené aj canna = trstina. Príbuzné je ku sanskritovému khalla = kanál, garád, potok.

Kandrma: Hradská, kamenná cesta. Typické naše dolnozemské slovo, ktoré Slovník slov. jazyka nepozná. Vlastne tu ide o zložené slovo. V prvej časti máme kan ( -m- sa pozmenilo v –n- , a zrejmé tu ide o slovo kameň). V druhej časti máme –drma, čo môže predstavovať ako výpožičku zo srbh. drum = kamenná cesta, ale ešte skorej môžeme uváziť pôvodné grécke drómos / δρόμος = dráha, cesta (využité je aj v medzinárodnom slove aerodrom). Kandrmu sme si možno prebrali zo srbh. jazyka, lebo aj tam je, ale len ako slengové slovo.

Kantár: Časť konského postroja na hlavu (ešte nie ohlavok). Vyskytuje sa aj v českom, ruskom, ukr. srbh. poľskom... jazyku, ba údajne vraj v 18.st. sa slovo presunulo aj na západ, takže v nemčine sa zjavuje, ako Kandare. Po tento bod môžeme súhlasiť s našími etymológmi, ale ďalej vonkoncom nie, lebo ich vysvetlenia sú úplne nesprávne. V.Machek je mienky, že všetko je „nepochybne“ z maď. kantár a toto zase z tureckého jazyka. V ruskom et. slovníku (Max von Vasmer) najdeme vysvetlenie, že slovo je arabsko-turecké, ale východiskom mu je grécke kentenárion / κεντηνάριον, ktoré už súvisí s lat. centenarium. Úplný prestrel. Keď Arabi začali svoju expanziu islamu na východ, medzi Kurdov, do Perzie, Afganistánu, Indie... do strednej Ázie... stretli sa tu, ako s novou technológiou, tak aj jazykom Indoeurópanov a oberučky si to preberali. Z Indie si priviezli číslice, ktoré teraz nazývame arabskými a okrem iného do tohto koša importov, môžeme zaradiť aj slovo kantár. Najskôr to majú z hindu jazyka, kde kantha = zlatý náhrdelník. Ináč aj toto slovo siaha do sanskritu, kde máme kanthá = krk, hrdlo. Z tohoto potom vyšlo kanthaka = náhrdelník, obruč okolo krku a i kantha = kantár, „náhrdelník“ na koňa. Teda, ak kantár máme cestou maďarského, tureckého, arabského atď. jazyka, nič nemení na fakte, že tu ide o indoeurópske slovo s prvoradým významom krk, hrdlo.

Kapusta: Jedna zo základných zelenín v naších chotároch. Používajú sa listy kapusty, ale najmä jej „hlava“. Slováci poznajú aspoň sto spôsobov na pripravenie jedla z kapusty. Je tu sladká, kyslá, varená, smažená, pečená, dusená.... bola hlavným zdrojom C vitamínu v zimných mesiacoch, avšak vysvetliť toto slovo, predstavuje hlavolam. Nikomu sa to nepodarilo. V českom et. slovníku (Machek) najdeme: dnes sa pod týmto chápe zelenina známa pod bot. menom Brassica oleracea, variant sabauda. (Macquarie slovník tu udáva variant capitata.) Ako český, tak aj ruský a ukrajinský et slovník podávajú rovnaké vysvetlenie, že slovo kapusta sme dostali najskôr cestou kontaminovaného stredolat. compos(i)ta, tal. composta = zmes, kompozit, kompót, vec naložená. Tento predpoklad vraj podporuje aj Grimmov zákon. (?) Je tu ešte zopár hypotéz, ale všetko sa otáča okolo lat. composita. Ak sa ale podívame na angličtinu, kde cabbage (kebidž) = kapusta, dostávame sa na inú koľaj. Pravlasťou kapusty je chladnejšie morské pobrežie Anglicka a západnej Európy. Z týchto krajov sa rozšírila po celom svete. Tá, ktorú my používame, tvrdé hlávky, vhodná je na kvasenie, neskoro dozrievajúci druh, rozšírila sa z Dánska. Anglícke cabbage sa vyvinulo zo starofr. caboche = hlava, ktorá si toto slovo importovala z Portugálska, kde je caboso = hlava, klobúk a východiskom tohoto je lat. caput = hlava. (Toto vysvetlenie sa mi najviacej pozdáva a podporuje ho aj Encyklopédia Britanica, Macqurie slovník a oxfordov et. slovník, kde „pre istotu“ stojí aj poznámka: neznámi prameň. V peržskom jazyku tiež najdeme príbuzenstvo. Tam je kalla = kalap, hlava, kapusta a kabu = hlávka šalátu. Vypadá teda, že názov kapusta sa najskôr vyvinul na podklade germanského kop = hlava, staroang. copp, nem. kopf, alebo lat. cappa, caput = hlava.

Kapút: Zlomené, pokazené, nedobré, zlé, skazené, vydrané atď. atď. Pozná ho skoro každý indoeurópsky jazyk, ale jeho etymológia zostávala „hmlistá“. V Slovníku ho nieto. Nem. kaputt = zlámané, zničené, „vyľahlo“ a pod. Vo francúzskom jaz. capot = prevrhnutá, prevrátená (loď). Vysvetlenie si najdeme v sanskrite a v hindu, kde ka = predpona na vyjadrenie negativity, zlého a v spojení s putrá-, putr- = syn, vzniká ka-put = zlý, nepodarený syn, širšie aj zlý človek, zbabelec, nepodareník.

Kartúnka a bekeška: Názov sukní (krojovaných, „sedliackych“), kde ako východisko máme Khartoum, meno hlavného mesta Sudánu, kde svojho času Angličania mali svoje tkalcovne a tu vyrábali lacnú látku z bavlny, tamojšej významnej suroviny. Je tu však aj paralelné vysvetlenie, že slovo kartún sme si prevzali z nem. nár. Kartun, ktoré predstavuje podobu holandského katoen = bavlna (port. fr. ang. cot(t)on, tal. cotone), ktorého východiskom je arabské (al) koton = bavlna. Na podobný spôsob vznikol aj názov bekeška, podľa názvu Békéšskej stolice v súčasnom Maďarsku, kde svojho času žil pomerne veľký počet Slovákov.

Kasňa: Skriňa. Čes. kašna = r/v. Východiskom je nem. Kasten = láda, truhla na skladovanie niečoho.

Katlaňa: V SSJ nejestvuje ani toto slovo, kým na Dolnej zemi by sme sa sotva zaobišli bez katlane. Katlaňu mal asi každý dom. Obyčajne bola vymurovaná v kúte pod „cieňou na spošik“. Čo je katlaňa? Nuž bolo to vymurované ohnisko, kam naľahol kotol v ktorom sa hriala voda povedzme na kúpanie (skorej kúpelní), na pranie, na vyváranie bielizne, varenie mydla (sapúnu), lekváru, vyprážanie škvariek, varenie brezákov a pod. Už same meno udáva, že tu ide o kotol, kotolňu, či niečo podobné a to podobné najdeme aj v sanskrite. Tam je kataha- = kotol, väčší hrniec s „ušma“. Variácie slova sa zachovali aj v celom rade súčasných jazykov Indie, ako v jaz. pali, v prakrite, pandžabskom jaz. v kumauni jaz. v hindu jaz. nepálskom, bihárskom, gudžerati atď. atď. V kotle sa to miešalo s jednou veľkou varecou, ktorú občas nazývali aj kutlača, za čo sme si mysleli, že sme si ho vypožičali od Chorvatov, avšak asi nie. Aj sans. pozná podobné slovo, katacchu-, kadacchaka- = vareca, veľká vareca. Same slovo kotol, podľa naších etymológov má trochu inú etymológiu. Údajne sme si to vypožičali od Gótov (gót. katil(u)s , z čoho vraj vzniklo staroslov. kotьlъ, avšak Turner ako východisko kotla (v ger. jaz. uvádza tiež rovnakú sans. podobu, kataha, čo cituje aj oxfordov et. slovník).

Kazamát: V SSJ nie je. U nás je zaužívané v zmysle postroj, sputnať, zviazať, uviaznúť, dostať sa do škripca, klepca atď. “Čo je to za kazamát?” = čo je to za stroj, prístroj, mechanické zariadenie? “Dostal sa do kazamátu” = uviazol do klepca, dostal sa do škripca, do “výrobku”, do žalára a pod. V peržskom kizamat (arabské východisko) = tá časť šípu (strely), kam sa umiestňuje pero; tiež aj vlákno, ktorým sa to pero upevňuje, “sputnáva”; ohnivko, kde sa stretávajú dve retiazky na vážkach; studňa, vodná nádrž spojená s ďalšou studňou, nádržou a pod. “mechanické” zariadenia.