30 septembra 2009

Pondelok – pondelka, nie pondelok – pondelku

Resize of Rotation of Sirka3

V pokračovaní seriálu jazykových okienok či jazykových príloh sa aj naďalej v krátkosti venujeme jazyku nášmu každodennému a snažíme sa objasniť niektoré jazykové chyby a tým ich, máme nádej, napraviť.

…píše Ján Širka 

Prednedávnom sme počuli takúto vetu: Od minulého pondelku do piatku sme v podniku robili denne 10 hodín. Nás nebude zaujímať obsah vety, ale sa budeme venovať tvarom podstatných mien pondelok a piatok, ktoré sú mužského rodu neživotné a skloňujú sa podľa vzoru dub. Tvary pondelok a piatok – tu v genitíve jednotného čísla – pondelku a piatku sú s nesprávnymi koncovkami -u.

Podľa kodifikačnej príručky Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 genitív jednotného čísla pri týchto heslách má mať koncovku -a: pondelok, pondelka; piatok, piatka; tak aj utorok, utorka a štvrtok, štvrtka.

Pri tomto však musíme pripomenúť, že v šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka (v III. a IV. zväzku z rokov 1963 a 1964), ktorý už nie je kodifikačnou príručkou, genitív týchto podstatných mien má 2 koncovky -a, a -u: pondelka, pondelku; utorka, utorku; štvrtka, štvrtku; piatka, piatku, čo je už nesprávne. Je to len dôkaz, že sa jazyk vyvíja, ako aj spoločnosť; od zložitého k jednoduchému.

Nakoniec zhrnieme. Názvy dní: pondelok, utorok, štvrtok a piatok majú v genitíve jednotného čísla koncovku -a. A problémová veta zo začiatku textu má znieť: Od minulého pondelka do piatka sme v podniku robili denne 10 hodín.

29 septembra 2009

Etymologický slovník: I,i,Í,í

JKulikKravata

 

 

….autor Ján Kulík

 

 

 

 

Písmeno I za svoj symbol vďačí obrázku ruke. Takéto ho nachádzame aj v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom semítskom písme. V strediskách semítskej kultúry a písomníctva z obdobia asi 1000 rokov p.n.l. znak nadobúda už aj lineárnu podobu a ako taký, stáva sa predchodcom všetkých neskorších variant. V jazyku Semítov sa ho nazývalo Yodh , alebo aj Yadh, čo znamená ruka. U nich konalo funkciu hlásky J. Keď si ho prevzali Gréci, hneď mu aj pozmenili meno. Teraz si ho nazvali Iota a určili mu funkciu hlásky I. Od Grékov si znak preberajú ďalšie národy, hlavne Rimania a od Rimanov sa dostáva už aj ku iným. Aj k nám.

 clip_image002

I  1°

Spoj. priraďovacia, zlučovacia a nahrádza a, aj, tiež.

Ako spojovník, nachádzame ho aj u iných Slovanov, ba v príbuznosti má aj baltské ir = r/v a gr. idé / ιδέ = ηδέ = a, i, aj.

Keďže v gréckej alfabete predstavuje po rade deviatu hlásku, pridala sa mu číselná hodnota desať (10).

Í 2°

Vyjadruje prekvapenie, či kratšiu podobu híkania.

i- 1°

Predpona v cudzích slovách. Vzťahuje sa na lat. in- , ktorá sa pred -l mení v i-. Viď In- 1°.

i- 2°

Predpona v „cudzích“ slovách s významom negativity, ako napr. i+legálny, i+legitímny, i+likvidný a pod. Pôvod v lat. predpone in-, ktorá sa pred spoluhláskou l mení v il-. U nás sa -l z predpony vytratilo, nepoužíva sa, lebo v tom prípade by sme tiež písali illegálny, illegitímny atď. Viď In- 2°.

Napodobňuje hlas somára, zvukomalebné. V gr. iá / ιά, ιή = zvuk, hlas, volanie, revanie.

26 septembra 2009

V Užici, nie v Užiciach

Prvý týždeň v septembri sme v smutnej súvislosti spomínali naše „srbské mesto Užice, keďže silné výbuchy, Resize of Rotation of Sirka3ktoré vo štvrtok večer otriasli továrňou na muníciu, usmrtili sedem ľudí... Munícia v Užiciach vybuchla aj 21. novembra 1941, keď zahynulo okolo sto ľudí.

 

………………………………… píše Ján Širka.

    V tejto spojitosti sa žiada z jazykovej stránky poukázať na chybný lokálový tvar podstatného mena Užice – v Užiciach v druhej vete zo slovenskej tlače.

Užice je, predpokladáme, že viete, podstatné meno stredného rodu jednotného čísla. Aby sme vyvrátili pochybnosti, či naozaj ide o jednotné číslo, pripomeňme si, že počas Tita sa aj toto mesto premenovalo na Titovo Užice. Teda Užice je (Ako udáva privlastňovacie prídavné meno Titovo.) zemepisný názov stredného rodu v jednotnom čísle. Takzvané singularia tantum (tvar, ktorý nemá množné číslo). Inak povedané – ide tu o názov, ktorý má iba jednotné číslo. Takže uvedený lokál a ani iné pády nemôžu byť v množnom čísle. Môžeme ho skloňovať iba v jednotnom čísle a podľa jedného zo vzorov podstatných mien stredného rodu: mesto, srdce, vysvedčenie a dievča.

Keďže sa Užice končí na -e ako aj vzor srdce, malo by sa skloňovať podľa tohto vzoru. No predsa keďže ide o cudzie slovko, preveríme si to v Morfológii slovenského jazyka. Na strane 127 sa dočítame: „Inoslovanské miestne mená stredného rodu zakončené na -e sa skloňujú podľa vzoru srdce; napr.: Uherské Hradiště — Uherského Hradišťa, Gorodišče — Gorodišča.“ Tak budeme skloňovať aj: Užice, (z) Užica, Užicu, Užice, (o) Užici, (s) Užicom. Žiadne Užiciach tu nemáme, ba ani množné číslo. Lokál znie (v) Užici.

Zhrnieme – zemepisný názov Užice ako singularia tantum je podstatné meno stredného rodu (iba) jednotného čísla, samým tým – nemôže mať množné číslo – skloňuje sa iba v jednotnom čísle. Problémová veta zo začiatku textu bude správne znieť: „Munícia v Užici vybuchla aj 21. novembra 1941, keď zahynulo okolo sto ľudí.“

25 septembra 2009

Z receptára. Slivky.

clip_image002[6]

 

 

…………………………….pripráva Božena Kulíková

  clip_image002

Európska slivka (Prunus domestica), či ako ju populárne poznáme „bystrička“, podľa doterajších výskumov, pochádza z oblasti Kaukazu a okolia Kašpického mora. Spoliehajúc sa na najstaršie písomné dáta, slivku sme spoznali už pred vyše 2000 rokmi. Ďalší druh „európskych“ sliviek je Damson (Prunus institia), ktoré sa rozšírili najmä po V. Británii, lebo na tom stála ich kráľovna Victoria. Podľa najstarších písaných záznamov, tento druh pochádza z Ázie a spomína sa, že ju bežne pestovali aj v okolí Damaska.

Nás zaujíma hlavne Prunus domestica, čiže „bystrička“. Dnes je rozšírená po celej Európe a darí sa jej od juhu kontinenta (Taliansko), až po sever (Švédsko a Nórsko). Tak aspoň píše „Encyklopédia Britanica“ a napočituje aj krajiny, kde sa najviacej pestuje, lenže asi následkom „chladnej“ vojny, zo zoznamu vyostala oblasť bývalej Juhoslávie, kde sa tých sliviek dopestovalo najviacej (bola najväčším výrobcom suchých sliviek vo svete) a vyostalo aj bývalé Československo a Poľsko. Prečo to spomínam? Jednoducho preto, že sa v tej encyklopédii spomína aj „šljivovica“ (napísané je podľa pravidiel srbch. jazyka) a zase, slivkový lekvár „západný“ svet pozná hlavne pod názvom „Povidl“, lebo sa importoval najmä z ČS, poťažne z Poľska.

O samej etymológii slova môžeme povedať len toľko, že v praslov. bolo sliva, *slivъka v súčasnosti sliva, slivka, šljiva... je všeslovanským slovom. Koreňom mu je ie. *sli-uo = sinasté = modravé, sinavé... čiže niečo jasno modrej farby, až síňava = tmavomodré sfarbenie. V príbuznosti má lat. liveo = modrasté, tmavé, livor = modrastej farby a rad ďalších slov. Príbuznosti sa vyskytujú aj v germanských a keltských jazykoch. Teda, v názve slivky máme „skrytú“ narážku na niečo modrastej, modrej farby.

* Pomerne už dávno, v Európe sa zjavili aj tzv. japonské slivky, ktoré vlastne ani nie sú japonské, ale čínske (Prunus salicina). V strednej Európe ani nie sú nejak populárne, ale inde sú pomerne zastúpené. Najdete ich na trhu. Na čo sa hodia? Na konzumovanie, ako svieže ovocie, alebo ako prídavok ku mäsu a na kompóty. Nepoznám nikoho, čo by z nich robil pálené.

==========

Pred nejakým časom, asi pred týždňom, niekto (z Košíc) nám napísal „... dajte nám už aj nejaký recept na dobrý slivkový koláč“. Dobrý nápad, lebo na severnej hemisfére je práve sezóna sliviek a tých receptov na slivkové koláče je naozaj málo. Najviacej sliviek sa využije na robenie slivovice, lekváru, kompótov, alebo sa sušia.

===========

Slivkovo-mandľový koláč (tart).

Suroviny:

8 – 12 sliviek, prepolovených a vykôstkovaných

½ šálky kryštáľový cukor;

šťava z jedného z citróna.

Suroviny na cesto (pastry):

125 g. čajové maslo (neslané);

125 g. práškového cukra (castor / caster);

1 vajíčko (musí byť izbovej teploty);

225 g. hladká múka (čistá);

1 – 2 lyžice citrónová šťava.

Suroviny na plnku:

100 g. ožiarené a zomleté mandle (almond meal);

1 lyžica hladká múka;

7 lyžíc cukor (kryštáľový);

85 g. čajové maslo (izbovej teploty);

1 vajíčko;

Vanilkový práškový cukor na posypanie.

Pracovný postup:

Prepolovené, vykôstkované slivky zmiešaj s cukrom a citrónovou šťavou a nechaj oddychovať.

V sklennej mise vyšľahaj maslo s cukrom, do bleda a penista. Pridaj vajce a dobre ho primiešaj. Zľahka si primiešaj múku. Vyklop masu na pomúčený lopár (dosku). Všetko dobre zmies na hladko.

Vlož cesto do igelitového vrecúška a daj do chladničky, aby si oddýchlo. Asi 40 minút.

Pomasť si 23 cm. koláčovú (tartovú) formu a dno oblož s papierom na pečenie. Na pomúčenej doske rozvaľkaj si cesto (do kruhu), tak, aby prikrylo dno a steny formy. Daj ho zase do chladničky, asi 30 min. aby si oddýchlo.

Zohrej rúru na 180 °C. Vyber si cesto z chladničky. Dno a steny oblož s papierom na pečenie. Na papier vysyp nejaké „závažie“, ako napr. fazuľu, ryžu... a daj piecť do rúry. 10 min.

Vyber formu s cestom (kôrou) von, odstráň „záťaž“ a papier a zase si to peč, asi 10 – 15 min. do ružova. Vyber z rúry a daj vychladnúť. Kým cesto chladne, priprav si plnku:

Pracovný postup:

V mixéri zmiešaj múku, zomleté mandle, cukor a maslo – na hladko. Primiešaj vajce, prelož do menšej misy a vlož do chladničky na 30 min.

Vychladnutou a oddýchnutou plnkou, naplň upečené cesto. Na vrch plnky pekne poukladaj pripravené slivky rozkúskované na menšie časti (štvrtinky) a daj koláč upiecť do ružova. Asi 55 min. Špáratkom prekontroluj, či je koláč už upečený, Pichneš to do stredu a ak špáratko vyjde čisté, koláč je upečený.

Po upečení, nechaj koláč chladnúť vo forme. Už ochladnutý, posyp práškovým cukrom, pokrájaj a podávaj so šľahanou smotanou.

clip_image004

 

Slivkovo – tvarohový koláč.

Suroviny na základ:

75 g. spustené čajové maslo;

75 g. ožiarené a pomleté mandle;

75 g. omrvinky zo sladkých kupenských koláčikov (keksov);

 

 

Suroviny - plnka:

825 g. konzerva slivkového kompótu (ocedené). Môžete použiť aj svieže, dobre zrelé.

250 g. plnotučného tvaroha;

1/3 šálky kyslej smotany;

2/3 šálky „caster“ cukor;

1/3 šálky horúce mlieko;

¼ šálky maizena (gustin);

1 lyžička vanilkový extrakt;

4 vajcia.

Zohrej si rúru na 210 °C.

Pracovný postup:

V mise dobre zmiešaj maslo, mandle a koláčikové omrvinky. Prelož ich na dno papierom vyloženej okrúhlej tortovej formy (25 cm.), dobre utlač a zarovnaj. Na toto, poukladaj slivky. Rozrezaná strana hľadí dolu. V mixéri vyšľahaj tvaroh, smotanu, ¼ šálky cukor a vanilku – na hladko. Pridaj mlieko a zase vyšľahaj na hladko. Pridaj maizenu a žĺtky a zľahka primiešaj.

V druhej sklennej mise vyšľahaj bielky – na jemné vŕšky a postupne do nich, lyžicu, po lyžici, zašľahaj zvyšný cukor. Šľahaj kým sa cukor nerozpustí a nedosiahneš tuhý sneh. Takýto sneh pozorne zamiešaj do tvarohovej masy a vylej na slivkový základ.

Vlož koláč do zohriatej rúry – na 10 min. Po 10. min. zníž teplotu rúry na 160 °C a peč ďalej, asi 1 hod. a 20 minút, alebo kým koláč nie je upečený. Aj tu sa robí „špáradlová“ previerka.

Upečený koláč vyber von a nechaj ho vo forme vychladnúť. Keď vychladne, obtiahni ho ostrým nožom z vnútra formy – dookola, vyber ho na tacňu, odstráň papier a posyp vanikovým práškovým cukrom. Pokrájaj. Obyčajne sa krája na 12 kúskov a podáva sa so šľahačkou, šľahanou smotanou.

clip_image006

 

 

 

 

 

 

 

.................................................

 

Slivkový, alebo ovocný puding – nákyp.

Toto je asi najjednoduchejší a aj najrozšírenejší puding. Môže sa robiť z letného, alebo jesenného ovocia, s miešaným ovocím atď.

Nevyhnutné je mať nejakú primeranú formu (viď priložené foto), ktorú vyložíme s kúskami bielého chlebíka. Podoba formy určí nám podobu pudinga.

Takýto puding môžeme si robiť zo slivák, jabĺk, hrušiek, čerešien, dúl, marhúľ, broskýň, jahôd, malín, brusníc...

Obsah formy nám určuje množstvo ovocia. Napr. 1 kg. ovocia. Najlepšie je, ak použijeme rozličné druhy. V prípade sliviek, ako základné ovocie, môžeme pridať trochu malín, černíc, jahôd, čerešieň, posekaného jablka... Dôležité je, aby sme mali tmavú červenú farbu, príjemnú sladkosť, ale aj trochu kyslosti. (Keď je potrebné, kyslosť si napravíme aj s niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy.) Vôňu si napravíme aj s niekoľkými kvapkami

clip_image008

vanilkového extraktu, či v prípade sliviek, pýta sa tam aj trochu červeného dezertného vína. Asi 1 dl.

Postup práce:

Odkôstkovíme si 1 kg. sliviek, ktoré potom rozkrájame na štvrtinky.

Očistíme si jedno jablko a posekáme ho na menšie kúsky – asi 1 cm. štvorčeky.

Ak máme po ruke čerešne, španielske višne... odkôstkovíme ich.

Ak máme trochu malín, černíc, brusníc... nezaškodí.

Môžeme pridať aj jednu hrušku, očistenú a posekanú na tenšie dlhšie pásiky....

Všetky suroviny, ovocie, vysypeme do menšieho kastróla. Pridáme asi ¼ kg. cukru (závisí s akým ovocím robíme, čiže od jeho prirodzenej sladkosti, takže neraz potrebujeme možno aj viacej cukra). Túto zmes varíme, za neustáleho miešania, aby sa nám neprichytila. Keď masa prevrie, varíme ešte niekoľko minút, aby si ovocie pustilo dosť vlastnej šťavy, prípadne, aby nám masa aj primerane zhustla (záleží na použitom ovocí), a aby sa cukor dôkladne rozpustil. V prípade sliviek, pridáme 1 dl. červeného dezertného vína. Ak tam máme prevažne jablkovú zmes, pridáme jej poldecák „Cavalcados“ (fr. jablkové pálené), alebo ak máme prevažne marhule, tak poldecák marhuľovače... atď. Odstavíme.

Formu najprv vyložíme „cling“ fóliou, aby sme ľahšie vybrali puding.

Dno formy vyložíme s chlebíkom, tenko pokrájaným. Podobne vyložíme aj steny. Toto nám bude obalom pudingu. Pozor! Nesmieme mať medzere, lebo nám puding vytečie von.

Takto vyloženú formu naplníme s uvareným ovocím. Aj toto prikryjeme s chlebíkmi, lebo puding musí mať aj pevný vrch, či po vylúpení, spodok. Masu prikryjeme s nejakou primeranou prikrývkou (môžeme použiť aj tanier), na ktorú položíme nejaké závažie, aby nám puding bol „pevný“.

Formu teraz položíme na nejaký väčší tanier, lebo z pudingu bude vytekať šťava a aj túto budeme potrebovať. Necháme, aby nám puding vychladol, po čom ho dáme do chladničky na aspoň 4 hodiny, avšak najlepšie je, aby tam stál celú noc, alebo po možnosti aj zopár dní. Počas oddychovania v chladničke, ten povykladaný chlebík sa nám dôkladne sfarbí a celá masa stuhne.

Keď príde čas na podávanie, puding vyberieme, vyklopeme ho z formy, ozdobíme s ovocím, ako sú jahody, maliny, černice...  polejeme so šťavou, ktorá nám zostala na tanieri. Ak nemame dosť šťavy, polejeme ho zľahka dezertným vínom, možno nejakým pálením a pod. lebo musí mať svoj lesk. Môžeme ho podávať so šľahačkou, alebo vanilkovou – citrónovou zmrzlinou.

* Pozor! Takýto puding dlhším oddychovaním získa na kvalite a aróme.

clip_image010

clip_image012

Slivkový džem – bez cukra.

Do kastróla si polož 1 kg. vykôstkovaných a pokrájaných sliviek a 450 ml. jablkovej šťavy. Var neprikryté, na miernom ohni, za stáleho miešania, kým masa nezhustne, čo predstavuje asi jednu hodinu.

Ešte horúci džem prelož do sterilizovaných fliaš a pevne zatvor.

Vychladnuté fľaše uschovaj v chladničke. Vydrží asi 3 mesiace.

Slivkový lekvár – povidl.

Suroviny:

10 kg. zrelých, vykôstkovaných a pomletých sliviek;

½ kg. kryštáľový cukor;

Konzervačný prostriedok.

Postup:

Slivky varíme v kastróly s hrubým dnom, na miernom ohni, do zhustnutia. Keď lekvár zhustne, otmavie, pridáme cukor a varíme ďalej, kým sa cukor nerozpustí a nesplynie so slivkami. Pozor! Lekvár musíme neustále miešať, aby sa nepripálil. Pozor! Lekvár pri varení nebezpečne fŕka, takže musíme si ruky veľmi chrániť.

Pri konci varenia, do lekvára primiešame konzervačný prostriedok.

Teplý lekvár dáme do vyhriatých fliaš, alebo hlinených hrnčekov, vložíme do pekáča a dáme do teplej rúry, aby sa lekvár zasušil. Zasušené, ochladnuté fľaše zaviažeme papierom a uschováme na suché a chladné miesto – komora, pivnica a pod.

* Doma sme tento lekvár varili vo veľkých medených kotloch, ktoré sa omazali s blatom. Kapacita kotla bola 50 kg. sliviek.

Pýtate sa ...Maková torta.

  clip_image002[6]

 

 

…………..pripráva B. Kulíková

 

Recept na takúto tortu som našla jedine v „Nová kuchárska kniha“ – Terezia Vansová. Mám ju tu, vydanie z roku 1925. Musím sa priznať, že nikdy som ten recept neskúšala, takže nemôžem sa o nej aj bližšie vyjadriť. Jediné, čo môžem urobiť je, dať vám recept tak, ako je v tej knihe.

Recept č. 629. Maková torta.

12 žĺtkov miešať s 18 deka cukru, potom 14 deka jemno mletých bielych mandlí, 14 deka dobre potlčeného maku, škorice, niečo citronády, konečne sneh z 12 bielkov.

Recept č. 630. Maková torta na iný spôsob.

7 deka masla mieša sa so 14 deka cukru a so 4 žĺtkami pol hodiny. Pridá sa 14 deka jemno potlčeného maku, trochu škorice, 1 – 2 klinčeky a 2 deci červeného vína, naostatok sneh zo 4 bielkov. Pečie sa pri miernom ohni a obtiahne polevou podľa ľúbosti.

Maková torta (z môjho zošitu) - tento recept mi poskytla priateľka.

Suroviny:

3 vajcia;

110 g. práškového cukra;

1 balíček vanilkového cukru;

100 g. hladkú múku;

Na hrôt noža, prášok do pečiva;

trochu pomletých klinčekov a mletej škorice;

Šťava z jedného citróna

Maslo na vymastenie tortovej formy;

Múka na vysypanie formy;

Šľahačka na ozdobenie torty.

Postup práce:

Žĺtky s práškovým a vanilkovým cukrom vymiešame do peny. Pridáme zomletý mak zmiešaný s pečivovým práškom, klinčeky, škoricu, citrónovú šťavu a všetko spolu vymiešame. Nakoniec zľahka primiešame z bielkov vyšľahaný tuhý sneh. Cesto dáme do vymastenej a múkou vysypanej tortovej formy a v mierne teplej rúre pomaly upečieme. Hotovú tortu vyklopíme a necháme vychladnúť.

Podávame so šľahačkou.

Makovo - pomarančový koláč.

clip_image002

Toto už nie je torta, ale „koláč ku káve“. Skúste. Možno vám bude chutiť.

Suroviny:

50 g. (1/3 šálky) mak;

60 ml. (1/4 šálky) mlieko;

185 g. čajové maslo (rozkúskované);

1 lyžica postrúhanej kôry pomaranču;

220 g. (1 šálka) castorového (práškový) cukra;

225 g. múka („selfrising“ – s pečivovým práškom);

75 g. (1/2 šálky) obyčajná múka;

60 g. (1/2 šálky) zomletých ožiarených mandlí;

125 ml. (1/2 šálky) pomarančová šťava.

a/ Pomarančový syrup na poliatie:

220 g. (1 šálka) castorový (práškový) cukor;

160 ml. (2/3 šálky) pomarančová šťava;

80 ml. (1/2 šálky) voda.

b/ Ľadová pomarančová poleva:

1 bielok, 8o g. práškový cukor, 1 – 2 lyžice pomarančová šťava. Všetko miešame na hladko, asi pol hodiny, po čom s touto polevou potiahneme koláč.

Pracovný postup na koláč:

Vymasť si 25 cm. okrúhlu formu a vylož ju (dno a boky) s papierom na pečenie. V menšej nádobe si zmiešaj mak s mliekom a nechaj to postáť asi 20 min.

Zohrej si rúru na mierne teplú (180 °C).

Vyšľahaj maslo, pomarančovú kôru a cukor (v mixéri), do bleda a penista. Prelož masu do väčšej mise, primiešaj preosiatu múku, pomleté mandle, pomarančovú šťavu a makovú zmes. Prelož takúto masu do formy, vyrovnaj ju a vlož do rúry. Tu sa má piecť asi 55 min. Vyber upečený koláč z rúry, nechaj ho vo forme a ešte horúci, zalej s pripraveným pomarančovým syrupom.

Pomarančový syrup: Horespomenuté suroviny na syrup zmiešaj v menšej panvici, povar na miernom ohni, ale nedovoľ aby prevrel. Takto var, kým sa cukor úplne nerozpustí. Povar takto ešte asi 2 minúty, bez miešania . S horúcim syrupom zalejeme horúci koláč a necháme vychladnúť.

Vychladnutý koláč vyberieme na tacňu (tanier) a potrieme ho s ľadovou pomarančovou polevou a okrášlime ho s postrúhanou kôrou a strúčkami pomaranču.

Maková torta – rezy.

Suroviny:

240 g. práškového cukru;

120 g. celého maku;

60 g. mletých orechov;

60 g. omrvinky;

60 g. krupicovej múky;

8 vajec;

½ balíčka pečivového prášku;

1 lyžička škorice;

¼ lyžičky pomletých klinčekov;

Postrúhaná kôra z jedného citróna.

Pracovný postup:

Cukor a žĺtky dobre vymiešame, pridáme škoricu, mleté klinčeky a postrúhanú citrónovú kôru a všetko ešte dobre vymiešame. Opatrne primiešame vyšľahaný sneh, pridáme pomleté orechy, celý mak, omrvinky a naostatok pridáme múku preosiatu s pečivovým práškom. Všetko zľahka zmiešame a cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný obdĺžnikový plech. Pečieme v mierne teplej rúre (180 °C). Upečené a vychladnuté cesto (koláč, tortu) podľa vôle môžeme rozkrojiť a potrieť s lekvárom (slivkový, marhuľový).

Vrch posypeme práškovým cukrom, alebo potiahneme citrónovou ľadovou polevou.

* Citrónová ľadová poleva:

1 bielok, 8é g. práškový cukor, 1 – 2 lyžice citrónovej šťavy. Všetko zmiešame a vymiešame na hladko (asi ½ hodiny).

** Podľa vôle, omrvinky môžeme pokropiť s rumom, dezertným vínom, likérom...

Pýtate sa…, Peri – peri sauce…

clip_image002

 

 

………..pripráva B. Kulíková

 

Neviem, ako je to u vás, ale v tunajších obchodoch bežne dostať niekoľko druhov štipľavých omáčok, po ang. sauce, ako je napr. juhoafrické „Peri – peri“, indické „Chilli“ a americké „Tabasco“. Vlastne to ani nie sú omáčky v našom bežnom pojímaní, ale príchute ku jedlu, nápojom a pod. Všetky sú v tekutom stave a na prichutenie stačí len zopár kvapiek. Sú veľmi silné, horké, pálivé.

clip_image002[5]„Nando’s Peri – peri“. Na nálepke píše, že sa vyrába v Južnej Afrike a je „tajnou“ príchuťou svetoznámich „Nando reštaurácií“. Obsahuje pálivú zmes rozličných citrónov sušených na slnku, africký druh štipľavej papriky „Birds Eye“ (domorodý názov im je Peri-peri), niekoľko ďalších príchutí, ako je ocot, extrakt zo „Serano“ paprík, extrakt z paprík „Cayenne“, extrakt z našej bežnej (úhorskej) papriky, cibuľový extrakt, slnečnicový olej a cesnak. “Nazirs’s Chilli sauce” sa vyrába v Indii a nejak najlepšie zodpovedá našej chuti. Je silný, páli, ale aj vôňavý. Má arómu, na ktorú sme si zvykli. Na jeho výrobu sa používajú papriky dopestované na juhu Indie, vysušené na slnku, po čom sa nakladajú do drevených sudov, kde vykysnú, získajú vôňu – arómu a tú „pravú“ chuť. Po tomto sa robí pretlak, balí sa do fľašiek a vyváža.„Tabasco sauce“ je chýrečná amrická značka. Rodinný podnik „Mc Ilhenny“ ho vyrábal už skorej 1868. roku. Základná surovina je americký druh paprík „Tabasco“, ktoré sa nechajú dozrieť a osušiť na koreni. Po tomto sa nakladajú do drevených sudov, kde kysnú, takže konečný pretlak má svoju charakteristickú arómu a chuť.

 

23 septembra 2009

Austrálske jedovaté pavúky.

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik

 

 

………………pripravil Ján Kulík

 

Na náš segment o austrálskych jedovatých hadoch každý deň sa zapojí aspoň desať návštevníkov. Vypadá, že jedovaté hady ich priam fascinujú, ba neraz si tu vyhľadávajú aj informácie o jedovatých pavúkoch. Takéto niečo sme tu zatiaľ nemali, ale o nich pomerne dosť viem. V zamestnaní, v rámci poskytovania prvej pomoci, aj z tohoto sme museli robiť skúšky. Každé tri roky, lebo vždy sa ešte objavujú nové druhy a nové metódy poskytovania pomoci a tých jedovatých pavúkov je tu neúrekom. Niektoré sú krajne nebezpečné. Jedovatejšie od hadov. Niektoré, i keď nie sú toľko fatálne, predsa zapríčiňujú komplikácie.

Urobil som tu nejakú selekciu.

V Austrálii zatiaľ objavili až 70 rodín pavúkov a skoro 2000 samostatných druhov. Mnohé nebezpečné druhy sa bežne vyskytujú nie len v domácich záhradách, po dvoroch, ale aj v izbách, v ľudských príbytkoch.

Mouse – mýška.

clip_image002

 

Veľmi jedovatý druh. Hlavne samčeky sú veľmi agresívne. Následky uštipnutia sú lokálne pálivé opuchliny a veľké svrbenie.

===========

Red – Headed mouse – červenohlavá mýška.

clip_image004

Veľmi jedovatý druh. Hlavne samček. Následky uštipnutia sú rovnaké, ako pri predošlom druhu.

===================

Sydney Funnel- web – sydneyský lievikový.

clip_image006

Krajne jedovatý druh. Ako samčeky, tak aj samičky disponujú s atraxotoxin-om, jedným z najpotentnejších jedov v ríši zvierat. Uštipnutie bývalo po človeka fatálne, lebo dlhé roky nejestvoval antijed. V súčasnosti, ak sa okamžite obrátite na prvú pomoc, záchrana je možná.

Toto je krajne agresívny druh. Celkom bežne sa s nim stretnete v domácich dvoroch, v parkoch, ba aj na plážach sa vie ľuďom vkradnúť do topánok, do šiat čo si vyzliekli... Na šťastie, jeho teritórium je ohraničené. Centrom mu je mesto Sydney. Severnú hranicu tvorí mesto Newcastle a južnú, hranica N.S.W. a Victorie, avšak ak je „priliehavý“ vánok, vie zablúdiť až po mestá Omeo a Orbost, vo Victorii.

===============

White-tailed – bielochvosty.

clip_image008

Jeho uštipnutie nebýva smrtelné, ale zapríčiňuje komplikácie, ako hlavybôľ, vracanie, nespavosť, hnačku, boľasti svalstva a najmä dlhotrvajúce odumieranie mäsa. Ľudia bývajú poznačení na celý život. Vyskytuje sa skoro všade.

==================

Dysderid.

clip_image010

Jeho uštipnutie nebýva smrteľné, ale zapríčiňuje komplikácie, ako opuchliny na mieste uštipnutia a pomaly trábiace sa mechúriky, ba až vredy.

==============

Garden Wolf – záhradný vlk.

clip_image012

Toto je neagresívny druh, avšak potrené je sa ho strániť, lebo jeho uštipnutie býva veľmi boľavé, rana sa zapáli, infektuje a koža sa obyčajne začne pukať, sušiť.

==============

Fiddle – back = husľový chrbát.

clip_image014

Neagresívny, ale potenciálne nebezpečný druh. Jeho jed sa pokladá za veľmi potentný a zapríčiňuje hlavne ťažko trábiace sa vredy.

==========

Northern Green Jumping = severný zelený skokan.

clip_image016

Jeho uštipnutie sa nepokladá za smrtelné, ale zapríčiňuje komplikácie, ako hlavybôľ, vracanie, nespavosť, hnačku, zápal svalstva, triašku a upodozrieva sa, že zapríčiňuje aj hnísanie mäsa.

Red-back = červený chrbát.

clip_image018

Neagresívny druh, ale uštipnutie samičkou býva smrteľné. Na šťastie, protijed bol už dávno objavený, takže dnes, ak sa obrátite na najbližšiu zdravotnú stanicu, pomoc bude po ruke.

Najdete ich v každom dvore, v každej záhrade a to obyčajne skryté pod nejakým kameňom, tehlou, doštičkou, drevom, zahodenou handrou a pod. Samička je veľkosti hrášku a na chrbte má červený pás, lenže... lenže to môže byť aj pomarančový, žltý, ba ten pás tam nemusí byť ani viditeľný. Všetko závisí od toho, či je v neustálom „chládku“, skrytá, alebo občas na ňu príde aj denné svetlo, slnko.

Tento druh býva deťom atraktívny, takže už v najútulnejšom veku rodičia ich upozorňujú na „Red-back“.

Protijed objavili len v 1956. roku. Údajne, po ten 1956. rok zaregistrovalo sa 12 smrtelných prípadov. Od vtedy, žiadny.

==============

Spomenúť všetky jedovaté druhy, na tomto mieste ani nemôžeme. Máme tu len tie, s ktorými sa najskôr stretnete, ak žijete v Austrálii, alebo ak prídete sem na návštevu.

Okrem hadov, pavúkov, sú tu aj jedovaté mušle, jedovaté ryby, jedovaté stonohy, jedovaté chobotnice, jedovaté medúzy, jedovaté mravce... ba aj jedovaté rastliny. Stačí sa o nejakú len šuchnúť a už to máte. Na šťastie, takéto rastliny sú zväčša len v tropickej oblasti.

Plnená paprika, babura.

clip_image002[6]

 

 

………………………………pripráva B. Kulíková

(Papriková sárma).

* Babura = druh papriky guľatého, alebo aj zvoncovitého tvaru. Slovo, i keď nie je zahrnuté v SSJ, na Dolnej zemi je ešte vždy živé, lebo tých druhov paprík je neúrekom. Je naším čírim slovansko – slovenským slovom, ktorého východiskom je praslov. koreň bab- = nadúvať, zdúvať sa, guľatieť, odkiaľ nám vyšli aj také slová, ako napr. baba = staršia žena, babka = maličká nákovička, kovadlo, kde sa kovalo kosu, babúchať sa, nababúchať sa, bábik = kvet divého maku, baburky = maňušky atď. atď.

V príbuzenstve našej babury je peržské babari = paprika, gr. péperi / πέπερι = paprika, korenie, ba aj české pepř.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Akú papriku potrebujeme?

clip_image002

Pravdaže, druh babury, ktorú najdeme ako bielej, žltej, červenej, alebo aj zelenej farby. Biela, žltá a červená jedlu pridajú sladkastú chuť, kým zelený druh pridá jemnú trpkosť.

 

Koľko paprík potrebujeme?

Všetko závisí od toho, akú máme rodinu, pre koľkých varíme, aká je veľkosť babury a pravda, aj koľko máme surovín na jej vyplnenie.

Suroviny:

8 – 12 Siežích paprík – babúr / po možnosti rozmanitej farby;

3 lyžice rastlinného oleja (Canola);

750 g. zomleté hovädzie mäso;

2 kúsky údenéj podbrušinky (asi 100 g.) – pokrájanej na malé štvorčeky;

1 vajce;

250 g. ( ¼ litra) bielej dlhozrnej ryže;

1 strúčok cesnaku – na drobno posekaný;

1 stredne veľká cibuľa – na drobno posekaná;

1 malý zucchin – pokrájaný na drobné štvorčeky;

1 stopka (byľka) dlhého zeleru – pokrájaná na malé štvorčeky;

1 viazanička petržlenových lístkov (na drobno posekaných);

1 lyžica na drobno posekanej bažaličky;

1 čajová lyžička mletej mierne štipľavej papriky;

¼ čajovej lyžičky mletého muškátového orieška;

¼ čajovej lyžičky mletej (potlčenej) rasce;

¼ čajovej lyžičky mleté čierne korenie;

1 – 2 bobkové listy;

2 lyžice „Vegety“;

1 lyžica kryštáľového cukra;

1 lyžica soli, alebo podľa potreby, aj viacej;

2 lyžice maizeny (na zahustenie);

250 g. hustého paradajkového pretlaku, rozmiešaného s 1 litrom vody;

1 liter vody, alebo podľa potreby, aj viacej, lebo papriky nám musia byť prikryté, ponorené,

zaliate.

Pracovný postup:

Papriky si odkrojíme pri vrchu, očistíme od jaderníka a žíl a plníme ich do ¾ - s takto pripravenou zmesou:

Do panvice dáme asi 2 lyžice oleja, na ktorom si pripražíme cibuľu na sklovito. Pridáme si tam slaninku (podbrušinku), cesnak, zucchin, zeler a polovicu petržlenových lístkov. Všetko si popražíme (na mäkko), odstavíme a necháme vychladnúť.

Do väčšej mise si dáme zomleté mäso, umytú ryžu, vajce, mletú papriku, oriešok, rascu, „Vegetu“, čierne korenie, soľ (asi ½ lyžice) a už vychladnutú popraženú zeleninu so slaninkou. Všetko si dobre vymiešame a začneme plniť papriky.

Na dno väčšieho hrnca (kastróla) dáme si 1 lyžicu oleja a ukladáme si tam naplnené papriky. Keď ich už máme poukladané, zalejeme ich paradajkovým pretlakom a vodou (papriky musia byť úplne ponorené). Pridáme si tam cukor, bobkové listy a do zovretia varíme na veľkom ohni. Keď začne vrieť, oheň si znížime a na malom, miernom ohni varíme ešte asi 1 hodinu.

Pri konci varenie, papriku zahustíme s maizenou (ktorú sme si rozmiešali v trochu vody). Všetko sa spoločne povarí ešte asi 3 minúty. Dodáme na drobno posekané petržlenové a bažaličkové lístočky, podľa potreby dochutíme, odstavíme a podávame so sviežím celozrnovým chlebom.

Dobré rady:clip_image004

a/ Počas varenia, papriku v hrnci nemiešame. Hrniec si len občas potrasieme, poskrúcame.

b/ Plnenú papriku si môžeme pripraviť aj pečením v rúre, v pekáči, s tým, že dbáme, aby papriky boli neustále zaliate šťavou. Podľa potreby pridávame tekutinu, neustále dbáme, aby sa nám táto nevyparila a papriky „neodkryli“.

c/ Plnenú papriku nemusíme zahusťovať maizenou, ale ju jednoducho zapražíme*.

Variácie:

Zmesu na plnenú papriku môžeme využiť aj na plnenie zucchinov, ktoré si rozrežeme pozdĺž na polovice a stred z nich vydlabeme, rôzne tekvičky, ako napr. „nugat“, kde sa vrch z nich odreže a dužina sa vydlabe. Môžeme s ňou plniť aj paradajky, kde sa vrch zreže, odloží, dužina sa vydlabe, ktorá sa neskoršie použije na varenie polievky.

* Keďže tieto zeleniny sú po prírode mäkšie, ryžu si musíme najskôr z polovice uvariť.

** S podobnou zmesou si môžeme plniť aj viničné listy. Tieto si môžeme kúpiť v obchodoch (nakladané, ktoré sa musia doma dôkladne umyť). Ak sa rozhodneme pre vlastné, „domáce“, na to potrebujeme mladé listy viniča, ktoré si najskôr musíme „blanch-ovať“.

*** Zmes do viničných listov:

Namiesto hovädzieho, použijeme jahňacie mäso. Rosť nahradíme s mletým cumin. Do zmesy si pridáme ¼ šálky posekaného kôpra a 1 lyžicu jemne posekanej menty. Bažaličku, paradajky a cukor nepoužijeme. Zvyšné príchute sú rovnaké, ako aj pri plnenej paprike.

Naplnené (zvité) viničné listy poukladáme do hrnca, zalejeme ich vodou a varíme asi 45 minút. Nezahusťujeme, nezaprážame, ale ich pokropíme s citrónovou šťavou.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Zápražky.Základ každej záprážky je: múka, olej (masť) a voda. 3 lyžice oleja, 2 lyžice múky si na rajnici trochu popražíme. Pridáme tam jednu menšiu cibuľku (pokrájanú na drobno), popražíme do ružova a zalejeme to so studenou vodou (asi ½ litra) a za stáleho miešania varíme, kým nám neprevrie. Takúto zápražku si pozorne primiešame do jedla (hrnca) a necháme, aby nám všetko spoločne prevrelo. // Ďalej túto zápražku nazývame „základná“.

# Zápražku môžeme pražiť na tri stupne: bledú, ružovú a červenú (hnedú). Čím dlhšie ju pražíme, tým menej zahusťuje, lebo pražením múka stráca zahusťovaciu schopnosť.

* Keď zaprážame fazuľovú polievku (bôb), ktorú varíme s údeným mäsom a klobásou (skorej zaprážania mäso a klobásu vyberieme z hrnca), do zápražky doložíme 1 lyžičku mletej červenej papriky, popražíme a robíme rovnako, ako pri „základnej“.

** Petrovská svadobná kapusta si pýta „bielu“ zápražku. Je celkom jednoduchá. Múka, olej a voda. Postup práce je rovnaký, ako pri „základnej“.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Zeler hlávkový (ang. Celeriac) a zeler stopkový (ang. Celery).

clip_image006

  Omáčky.

# Rozdiel medzi omáčkou a zápražkou je v tom, že omáčky sú ochutené a podávajú sa ku varenému, pečenému mäsu, alebo ku praženej rybe, praženým zemiakom, vajíčkam atď.

 

Cibuľková:

Do „základnej“ zápražky dodáme cukor (1 – 2 lyžice), ocot (1 – 2 lyžičky), soľ a korenie podľa potreby a necháme aby všetko prevrelo a už to máme.

Pozor: Soľ reguluje kyslosť omáčky – ak nie je dosť slaná, nebude nám ani dosť kyslá.

* Vodu môžeme vymeniť aj vývarom – kosťovým, slepačím a pod.

 

Kôprová:

V „základnej“ zápražke cibuľu vymeníme s 2. lyžicami sekaného kôpra.

Cesnaková:

V „základnej“ zápražke cibuľu vymeníme so 4. strúčkami postrúhaného cesnaku.

# Je tu ešte celý rad omáčok, ako napr. chreňová, uhorková, zelerová, šalátová.... robíme rovnako, ako „základnú“, s tým, že na konci pridáme aj 2 dl. kyslej smotany. (Pozor! Smotanu pridávame len po prevretí s octom, lebo inak sa nám „zhrčkavie“.

Pradajková omáčka.

Tu máme trochu iný spôsob prípravy.

Múku (2 lyžice), olej (3 lyžice) a 4 lyžice paradajkového pretlaku, jemne popražíme a zalejeme so studenou vodou a za stáleho miešania varíme do prevretia. Pridáme soľ (podľa potreby), cukor (asi 3 lyžice) a zase necháme, aby nám omáčka prevrela.

* Omáčky majú byť stredne husté. Hustotu regulujeme s vodou, alebo vývarom.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Neprejde deň, aby si niekto nevyhľadával čo je to OZ. fluid OZ, alebo šálka.

V starých zahraničných receptároch sa stretnete so skratkou oz (čo si mnohí poslovenčia na ozón). Táto skratka predstavuje starú imperiálnu mieru ounce (unca) .

V kuchárskych knihách sa to kvôli šikovnosti podáva, ako:

1 oz. = 30 gramov.

2 oz. = 55 gramov.

3 oz. = 85 gramov.

Fluid oz. (unce tekutiny).

1 fl oz = 30 ml.

2 fl oz = 55 ml.

3 fl oz = 85 ml.

1 šálka = 250 ml. alebo 8 ¾ fl. oz. ale pozor, to neznamená, že obsah šálky je 250 g. lebo inú váhu dostaneme pri cukre, múky, maku, ryže...

19 septembra 2009

Keď rozkvitnú magnólie...

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik

 

 

…pripravil Ján Kulík

 

…hlási sa nám jar. Jednotlivé druhy rozkvitajú v posledné dni zimy a v prvé dni jara. Rovno v čase, keď rozkvitá aj wistéria. Vtedy si domáce záhrady dávajú akoby nejaké sviatočné rúcho, kým vo vnútrozemí svoj cyklus začínajú poľné kvety. Aj tam to vypadá, ako nejaký pestrý koberec.

*Jednotlivé druhy magnólií kvitnú aj v lete, ba aj v podjeseň.

clip_image002clip_image004

Práve som sa vrátil z Melbournea a prinášam tu niekoľko fotiek. Naša magnólia je v plnom kvete, vlastne celá ulica „rozkvitla“, lebo magnóliu najdete v skoro každej domácej záhrade.  Takto nám zakvitla naša magnólia. Údajne, na svete je asi sto druhov magnólií a domovom im je hlavne juhovýchodná Ázia, ako aj juh Spojených štátov a oblasť strednej Ameriky.

Magnolia „Nigra“.

clip_image006

V tom našom „starom kraji“, zvestovateľkou jara je prvosienka, snežienka, avšak „nový kraj, nové „móresy“, chceš, nechceš, musíš prijať.

Všade vo svete, ročné obdobia sa menia buď rovnodennosťou, alebo slnovratom. Všade, ale nie aj tu, v Austrálii, vlastne nie je to tak ani v Južnej Afrike a na Novom Zealande. Predstavte si, ale v týchto krajinách sa jarné obdobie začína 1. septembrom, leto 1. decembrom, jeseň 1. marcom a zima, 1. júnom. Briti uštipačne hovoria, že preto to tak dali, aby si vraj aj tí, v kolóniach mohli ľahšie pamätať a asi sa nemýlili. Pozrite sa na TV a v segmente predpovede počasia, ba aj na správach si všimnete, ako nikdy nevedia trafiť, kedy je slnovrat a kedy rovnodennosť. Naspomínajú tam dátumi od 20. až po 25. deň v patričnom mesiaci. Na zasmiatie.

Mognólie, tie „záhradné“ najdete ako kríky, ale aj väčšie stromi. Kvety majú prevažne voňavé a veľmi atraktívne. Niektoré druhy znesú aj menšie ranné mrazi, takže sa hodia na pestovanie po celej krajine.

Jeden významný poddruh magnólie je „Myristica fragrans“ s plodom ktorej ste sa už určite stretli. Určite ho používate aj v domácej kuchyni. Muškátový oriešok. Domovom tejto rastliny, stromu, je Indonézia, či ich „Moluccas Island“ („Spice Islands“). Odtiaľto sa ich rozviezlo po svete, no najlepšie sa ujali po ostrovoch Karibského mora a tu zase najlepšie sa im darí na ostrove Grenada.

Keď takýto strom zarodí, domáci mu oberajú, striasajú plody a sušia (na slnku). Keď sa dužina vysuší, vtedy tam začne hrkať kôstka a začína sa čistenie, olupovanie. Na jednu hŕbu sa dávajú oriešky a na druhú, suchá kôra. Aj táto sa zužitkuje. Pomeľú ju a na trh vyvezú pod menom „Mace“. V obchodoch ste sa stretli aj s týmto. Tiež sa používa v kuchárstve, ako náhrada orieška. Má trochu jemnejšiu vôňu.

Test na určenie stupňa dementie.

Faktom žitia je, že starneme a popúšťajú nám zmysli, popúšťa rozum. Neraz počujeme, že ten, alebo onen je sklerotik, zábudľavý. Nepamätá si ani tie najzákladnejšie veci. Ak chcete vedieť v ktorom ste štádiu vy, prinášame vám jeden celkom obyčajný test. Pretestujte sa a uvidíte, koľko vás rozum opustil.

Ukľudnite sa, vezmite si papier a ceruzu a poďme na testovanie. Odpovedajte celkom poctive. Predsa, chcete sa dozvedieť, ako vám funguje myseľ. Nie?

1/ Kto zabil toho biblického Kaina?

2/ V čase „železnej opony“ bolo „východné“ a „západné“ Nemecko. V Berlíne stal ten múr, kým inde boli len ploty. Medzi tými drôtenými plotmi bolo aj „ničije územie“. Ponad Nemecká letelo lietadlo, ale odrazu beda. Vyľahol im prvý motor. Na to aj druhý. Pilót videl, že musí niekde núdzove pristať, ale márne. Všade len les, hustý les, nuž rozhodol sa, že pristane na to „ničije územie“. Nedopadlo to najlepšie. Rachot, plot sa trhá, pôda nepevná, takže aj zaviazli. Na vás je rozhodnúť, či pozostalých pochováte vo východnom, alebo v západnom Nemecku.

3/ Ak sa mačka kotí, krava telí, kobyla žrebí, čo robí opica?

4/ Vezmi si ceruzu a papier. V mysli si päťkrát zopakuj slovo mláka. Po tomto si to napíš na papier, zopakuj si ešte raz a odpovedaj ma otázku: Čo krava pije?

5/ Je krásny víkendový deň, takže ste sa rozhodli vyjsť do prírody. Ani nie ďaleko. Rovno na ten kopec za mestom. Máte nové auto, nuž bude to zážitok pre rodinu. Hore, na kopci je krásne jazierko, žblnká si potôčik, no pravý pôžitok. Rozmyslené, urobené. Domov sa vraciate v tej najlepšej nálade. Cesta dolu kopcom je krásna, i keď je plná zákrut, ale dávate si pozor, lenže odzaru za zákrutou zbadáte, že pred vami je jeden starec s vnukom. Každý z nich si ide jednou stranou cesty. Musíte brzdiť, ale beda. Brzdy vyľahli. Cesta úzka, pomedzi nich neprejdete. Musíte rýchlo rozhodovať. Ktorého z nich zrazíte?

6/ Pri tejto otázke nepotrebujete žiadnu kalkulačku, papier a pod. Je celkom ľahká. Sedíte za volantom autobusa, šoférujete na relácii Zvolen – B. Bystrica – Ružomberok – L. Mikuláš. Vo Zvolene do autobusa nasadlo 15 osôb. V Bystrici traja vystúpili, ale nasadli ďaľší šiesti. Zastávka je aj v Liptovskej Osade, kde vystúpil len jeden a nikto nenasadol. V Ružomberku je už rušnejšie. Vystúpili desiati a nasadli dvanásti. Na ďalšom úseku ste vôbec nestáli, takže v Liptovskom Mikuláši už všetci zvyšní aj vystúpili.

Teraz odpovedajte na otázky: a/ Na koľkých miestach autobus zastal? b/ Ako sa volal vodič autobusa?

7/ Preneste sa v mysli do XVII. st. Bolo to rušné storočie. Z „nového sveta“, z Ameriky sa do Európy privážalo zlato a kde je zlato, tam sú aj piráti. Aj vy ste pirát, ba čo viacej, pirátsky kapitáň. Vyrabovali ste zopár španielských lodí, takže na vašej plachetnici je toho dosť. Loď stratila rýchlosť a za vami je španielska vojnová loď. Musíte sa niekam skryť. Na šťastie toto Karibské more dobre poznáte. Poznáte aj ešte nezmapované ostrovíky a ich zátoky, vynikajúce skrýše a na dovažok, práve je odliv. Schovali ste sa v zátoke ostrova Curacao, avšak je tu aj menší problém. Meriate si hĺbku vody a len, len, že sa tam vmestíte. Pravda, práve je odliv. Tu ten rozdiel v hladine býva asi 1,5 metra. Spúšťate si dolu rebrík, aby posádka mohla vyjsť na pobrežie a naplnila súdky s pitnou vodou. Keď rebrík padol dolu, vidíte, že nad vodou máte len 12 priečok, kde medzi nemi je 30 cm. Kalkulujete. 12 priečok, po 30 cm. a príliv býva 1,5 metra, stačí.

Otázka je, koľko priečok budete mať nad vodou, keď príde príliv?

Odpovede:

1/ Ábel bol zabitý. Zabil ho Kain.Ak ste dobre potrafili, môžete ísť na ďalšie otázky. Ak ste chybili, radšej sa vzdajte.

2/ Pozostalých nemôžete pochovávať. To sú predsa živí ľudia.

3/ Samozrejmé, opica sa rodí. Ak ste tu váhali, máte pokazené myšlienky.

4/ Čo by krava pila iné, ako vodu?

5/ Ani jedného. Predsa, môžete im zatrúbiť, aby sa vyhli.

6/ Mali ste 5 zastávok a ak ste nevedeli vlastné meno, tak je to s vami už celkom zle.

7/ Aj počas prílivu tam bude len 12 priečok. Celá loď sa zdvihne.

==============

Ako vám dopadol test? Koľko ste mali správnych odpovedí? Podľa výsledku teraz vidíte, koľko vás ten rozum slúži a či potrebujete liečenie, psychiatrické vyšetrenie, alebo nie. Ak máte iba zopár správnych odpovedí radšej sa na patričné miesto prihláste sám, ako čo by vás mala udať vlastná rodina.

…………………………………………………………………pripravil J. Kulík

12 septembra 2009

Jazyková príloha:Basescu, Basesca, Basescovi...

Resize of sirkaobr1

 

……………………………………………pripravil Ján Širka  

 

V aktuálnej prílohe sa zameriame na skloňovanie rumunských, tureckých, gréckych a albánskych osobných mien mužského rodu zakončených v prvom páde jednotného čísla na -u. To preto, že sa s nimi častejšie stretáme, veď napr. Rumunsko nám je v tesnom susedstve, oficiálne osobnosti často navštevujú Srbsko a aj príslušníci rumunskej menšiny žijú s nami vo Vojvodine. Neraz sa ich meno či priezvisko končí na -u: Radu, Ursulesku, Enesku, Stanku, Čaučesku.

Takéto zakončenie mnohým spôsobuje problémy pri skloňovaní, lebo naše životné podstatné mená mužského rodu sa nekončia na -u. Napríklad vo vete zo slovenskej tlače Rumunskému prezidentovi Traianovi Basescu (čítaj Trajanovi Basesku) prinieslo referendum veľké víťazstvo, priezvisko Traiana Basesca je nie v páde, čo je chyba, lebo v Morfológii slovenského jazyka sa o tomto probléme na strane 125 doslovne píše: „Pri skloňovaní tureckých, gréckych, rumunských a albánskych osobných mien na -u koncová samohláska vypadáva; napr.: Saradžoglu – Saradžogla, Papandreu – Papandrea, Enesku – Eneska, Eftimiu –Eftimia, Stanku – Stanka, Spahehu – Spaheha.“

        Znamená to, že uvedené podstatné mená sa budú skloňovať podľa slovenského vzoru chlap, s tým, že iba v prvom páde bude koncovka -u. V ostatných pádoch koncová samohláska u vypadáva. Vyskloňujme hociktoré heslo zo spomenutých, napríklad: 1.-vý pád: Enesku. Iba v tomto páde koncové u zostáva. 2.-hý pád Enesk-a (vypadne u a normálne ako vo vzore chlap sa pridá -a. 3. pád Enesk-ovi, 4.-tý Enesk-a, 6.-ty (o) Enesk-ovi a 7.-my Enesk-om. Tak aj Basescu (čítaj Basesku), Basesca, Basescovi, Basesca, Basescovi, Basescom. Znamená, pri skloňovaní tureckých, gréckych, rumunských a albánskych mužských osobných mien na -u koncová samohláska vypadáva a meno sa skloňuje normálne podľa vzoru chlap. Problémová veta bude znieť Rumunskému prezidentovi Traianovi Basescovi (čítaj Trajanovi Baseskovi) prinieslo referendum veľké víťazstvo.

11 septembra 2009

Risotto – slepačie, s hubami a zeleným hráškom (taliansky spôsob).

2007_Bozka …pripráva B.Kulíková

Suroviny:

500 g. zeleného hrášku (v pošvách) – tento si olupkáme;

1 lit. (4 šálky) slepačí vývar;

500 ml. (2 šálky) vody;

250 ml. (1 šálka) biele víno;

1+ lyžica olivový olej;

300 g. huby, šampiňónky, pokrájané;

1 stredná cibuľa (150 g.) na drobno posekaná;

1 strúčok cesnaku – na drobno posekaný;

400 g. (2 šálky) ryža „Arborio“, alebo aj iná krátkozrná;

300 g. (2 šálky) uvarené a pokrájané slepačie mäso;

20 g. (1/4 šálky) postrúhaný Parmesan syr;

30 g. (1/4 šálky) postrúhaný údený syr, alebo stačí aj cheddar syr, alebo hociktorý tvrdý syr;

Soľ a korenie na ochutenie;

Posekané petržľanové lístoky na okrášlenie.

Postup práce:

clip_image002

Uvaríme si zelený hrášok, na mäkko.

Slepačí vývar, vodu a víno si zmiešame vo veľkej rajnici. Dáme nech prevrie, prikryjeme ju a udržiavame ju horúcu.

Zohrejeme si polovičku oleja, vo veľkej panvici, popražíme si huby a vyberieme ich von, na tanier.

Do panvice dolejeme zvyšný olej, popražíme cibuľu a cesnak, do mäkka. Pridáme ryžu a za stáleho miešania (drevenou varechou), pražíme ju asi 2 minúty. Zamiešame asi 1 šálku horúci vývar a varíme ďalej, na malom ohni, za stáleho miešania, kým ryža neabsorbuje tekutinu. Zase si pridáme ďalšiu šálku tekutiny a takto, za neustáleho miešania pokračujeme, kým všetok vývar (tekutina) nie je obsorbovaný.

Celý proces varenia trvá asi 30 min. alebo kým nám ryža nie je jemne mäkká.

Do risotta si teraz primiešame uvarený zelený hrášok, huby, slepačie mäso, Parmesan syr a údený syr. Všetko si dobre premiešame. Odstavíme z ohňa, posypeme posekaným petržlenom a podávame.

* Risotto je vhodné aj na prihrievanie v mikrovlnke, no najlepšie chutí hneď po uvarení.

Pilaf (pilav) – s citrónom a bylinkami (herbs).

2007_Bozka

 

 

…pripráva B. Kulíková

 

 

 

 

Suroviny:

1 liter (4 šálky) slepačí vývar;

1 lyžica postrúhaná citrónová kôra;

Štipka práškového šafranu (ang. saffron);

400 g. (2 šálky) dlhozrnej ryže;

1 lyžica posekaných sviežích lístkov oregana;

2 lyžice posekanej pažítky (ang. chives);

¼ šálky posekaných petržlenových lístkov;

2 lyžice posekaných lístkov koriandera;

75 g. (pol šálky) ožiarených orieškov „kešjú“, ang. cashew, nem. Caschewnuß, ktoré si posekáme a ešte raz popražíme – popečieme.

Soľ a korenie na ochutenie.

Pracovný postup:clip_image002

Vo väčšej panvici s hrubím dnom zmiešaj si vývar, citrónovú kôru a šafrán a nechaj nech prevrie. Do vriacej tekutiny pridaj ryžu, zníž oheň, prikri a var asi 15 min. alebo tak dlho, kým vývar nie je absorbovaný. Primiešaj zvyšné suroviny, ochuť a prikryté, ešte trochu povar.

Podáva sa s pečenou jahňacinou, kozľacinkou... Ryžu si môžeme dochutiť aj s citrónovou šťavou.

* Nehodí sa na zamrazenie.

* Hodí sa na prihriatie v mikrovlnke.

Paella - ryža na španielsky spôsob.

     2007_Bozka…pripráva B. Kulíková 

Suroviny.

1 cibuľa – posekaná;

2 strúčky cesnaku – posekaný;

1 červená paprika (babura) posekaná;

3 lyžice olej – po možnosti olivový;

225 g. dlhozrnistú ryžu – ak môžete, zožeňte si pravú španielsku;

1 štipka koreniny „turmeric“ (indická korenina) – aby nám ryža dostala „zlaté“ prifarbenie, alebo, ak si môžete zohnať (dovoliť) zomletý šafrán, tak použijete ¼ čajovej lyžičky.

500ml. slepačí vývar;

100ml. biele víno;

Soľ a korenie na ochutenie;

225g. uvarené a na hrubšie kúsky pokrájané slepačie mäso;

100g. pokrájanej šunky, alebo slaninky (dávka môže byť aj bohatšia);

2 (250 g.) chorizo klobásky (nahradiť ju môžete aj s petrovskou, alebo s csabajskou) – pokrájané na kolieska.

100g. zamrznutý zelený hrášok;

2-4 paradajky (obarené, odkožené a rozštvrtené);

100g. uvarené a olúpené ráčiky (craby, ang. prawn, čes. garnát, nem. Garnel, Krabbe) – môžete požiť i z konzervy.

1 lyžica na drobno posekaných petržľanových lístkov.

Pracovný postup.clip_image002

Vo veľkej panvici popražíme si do mäkká, cibuľa, cesnak a papriku. Pridáme ryžu a za stáleho miešania si ju mierne pripražíme – zrnká majú byť „sklovité“. Primiešame turmeric, alebo šafrán, vývar, soľ a korenie a povaríme asi 15 minút. Po tomto pridáme všetky pripravené zvyšné suroviny a prikryté varíme ešte 5 – 10 min. alebo tak dlho, kým skoro všetká tekutina nie je absorbovaná.

Paella má byť šťavnatá – nie suchá. Posypeme ju s petržlenovými lístkami a podávame.

=======

Dobré rady:

* Turmeric môžeme nahradiť aj šafránom, lenže tento je ukrutne drahý (najdrahšia korenina na svete).

* Slepačie mäso môžeme nahradiť mäsom z králika.

* Paellu si môžeme vylepšiť aj s morskou „bielou“ rybou, mušľami, na krúžky pokrájanou sepiou, po ang. squid, nem. Tintenfish, tal. calamaro. Toto si pridávame už len pri konci varenia.

* Chuť paelly sa vylepší, keď pri varení pridáme i trochu bielého vína. Nie sladkého.

Varíme s ryžou č. 1.

2007_Bozka

 

 

…pripravila Božena Kulíková

 

Základným potravným článkom a to vyše polovice ľudstva, je ryža, nuž nie div, že sú tu aj najrozličnejšie druhy tejto zrnoviny a aj recepty. Môže sa pripraviť „holá“, alebo s prídavkami, môžeme ju variť, pražiť, piecť....

V Japonsku ryžu nazývajú gohan, čo ale zároveň znamená aj „úplné jedlo“. V Číne, keď gazdinká volá rodinu ku stolu, použije frázu „ryža je hotová“. Ich termín pre ryžu je „dáo“, alebo aj „mi“.

U nás, staršie generácie (ale aj dnes počuť v „zaostalejších rodinách“) ryžu nazývali rízkaša, čo predstavuje adaptáciu maďarského rizskása = ryžová kaša. Slovenský termín ryža súvisí s gréckym orúzo a toto dalo základ lat. orýzo, z čoho vyšlo rímske (vulgárna latina) orizum, tal. riso, fr. riz, ang. rice, ale východiskom všetkých je indické uruz (ktoré najdeme „skryté“ aj v slove kukurica – „vtáčia ryža“). V slovenských osadách v Srieme, kde asimilácia poriadne pokročilo, ryžu už sotva najdete. Tam je pirinač, pirindža, všetko prevzaté zo srbch. jaz. a sem prišlo z tur. slengu. Pradomovom ryže, aspoň podľa doterajších objavov, je India. Tam sa ju domestikovalo, pestovalo, už asi 3000 rokov p.n.l. čo znamená, že keď sa do Indie dostali Indoeurópania, ryža už jestvovala. Ie. európski prisťahovalci ju len prichytili, znovuobjavili a „exportovali“ ju, ako na východ, tak aj na západ, juh... takže do Európy vraj prichádza len niekde v stredoveku.

Hlavnými výrobcami aj dnes sú: Čína, India, Japonsko, Bangladeš,, Indonézia, Thailand,, Burma, kým ako významní sa spomínajú aj Vietnam, Pakistán, Brazíl, Južná Kórea, Filipíny, Spojené štáty... no a niekde tu figuruje aj Austrália, lebo väčšia časť tu dopestovenej ryže je pre „svetový trh“. Vyváža sa hlavne do Japonska a Južnej Kórei. Vo svete je vraj asi 145 milionov hektárov pôdy „pod ryžou“.

V mnohých krajinách Ázie, čo je len „za čiarou“ Austrálie, ryža sa konzumuje každý deň, po celý deň. Vraj ak sa ku jedlu nepodá aj ryža, to vôbec nie je obed.

Pred nejakým časom, v tunajších novinách, zjavil sa aj článok, rozhovor so študentami z Ázie. Tých je tu neúrekom. Platia si školské, ubytovanie... lebo po získaní diplomu, majú nárok o požiadanie si „trvalého bydliska“, čo znamená, po čase získajú aj občianstvo.

Dvaja „študenti“ z Číny hovorili, ako im tu bolo v prvé dni. Proste hladovali.

Neďaleko univerzity si našli byt a s domácou pani sa dohodli, že im bude aj variť. Chudáci, nevedeli, že sa dostali do „objatia“ Maďarov, prisťahovalcov z Maďarska. „Domáca“ si dala záležať, aby „študenti“ boli spokojní. Ku raňajkám im pripravila smažené vajíčka, klobásky, slaninku, k obedu mali nejaký guláš, sékeľský guláš, „bobleves“ s mäskom a večera bola tiež pikantná.

Chudáci, celý mesiac „hladovali“. Gazdinku nechceli uraziť , videli, že sa snaží, nuž „ukradomky“ si zaobstarali, zohnali aj čínsky varič na ryžu. V obchode si kúpili 20 kg. vrece ryže a „rozjasnilo“ sa im. Varič im bol neustéle zapojený. Do hrnca len pridávali ryžu, lebo z neho si aj po celý deň ujedali. Tak, ako my, pukance. Na stole ich máš celý vandeľ, všetko zješ a si hladný.

Tunajší „ násilní“ prisťahovalci z Ázie ani nevedia inak žiť. Ryžový varič je neustále zapojený a z neho si po celý deň len vyberajú. Musia, lebo ryža „nedrží“. Rýchlo sa „spáli“ a nevládzeš robiť.

V zamestnaní som mala aj jednu Indku (Sikh). Raz, v závodnej reštaurácii, keď sme sedeli okolo stola, rozhovor sa zviedol aj na ceny potravín. Všetky sme horekovali, sťažovali sa, ako deň, čo deň, ceny sa šplhajú. Jej to vôbec nevadilo, lebo vedela „hospodáriť“. V kuchyni mala elektrický hrniec – varič na ryžu a hladu sa nebáli. Na štyri člennú rodinu stačilo jej 20 kg. vrece ryže, 2 kg. suchej fazule, 2 kg. dehydrovaného hrášku, trochu cícera a 5 kg. tacňa sviežích sardiniek. Ak mala aj nejakú rodinnú slávnosť, tak peňazom nešetrili. Kúpili si aj nejakú kuru. Ich kuchynské suroviny, na celý týždeň predstavovali len ani nie celých 20% z naších výdavkov. Všetci boli „štíhli“, „zdraví“, ale na serióznu robotu neschopní. Po celý deň si museli ujedať ryžu.

Ako si varíme ryžu?

Receptov, pokynov, koľko chceš. Jedni tvrdia, že kým sa ryža varí, musí byť prichlopená – nesmieš vziať dolu pokrývku. Iní zase tvrdia, že ryža sa musí variť v otvorenom hrnci. (Všetko závisí, aký druh ryže varíš.) V jednom sa však zhodujú. Hrniec musí byť veľký, široký, lebo počas varenia, ryža absorbuje tekutinu (vodu, vývar) a jej objem sa zvýši aj o trikrát, takže ak v hrnci máš hrubšiu vrstvu ryže, táto sa rýchlejšie uvarí, nasiakne sa s vodou, poláme sa , rozmočí sa, lebo je pod pomerne vyšším tlakom.

Metódy varenia, prípravy ryže.

Prudké vrenie.

Vo väčšej nádobe, v hrnci, priveď vodu na stupeň „prudkého“ vrenia a za neustáleho miešania, postupne tam pridávaj ryžu. Var v otvorenom hrnci, asi 12 minút, alebo podľa návodu obalu ryže. * Hnedá ryža si vyžaduje dlhšie varenie.

Po uvarení, vodu zlejeme, ryžu si precedíme a po „vidličkovom roztrasení“ ju podávame.

Ryža v mikrovlnke.

Do väčšej nádoby, vhodnej pre mikrovlnku, dáme si 1 šálku ryže a 2 šálky (0.5 l.) vriacej vody. V mikrovlnke si to varíme na „High“ (vysoký stupeň), v otvorenej nádobe a asi 10 minút (Dĺžka závisí od druhu ryže a na obale si najdete aj návod pre patričný druh) , alebo kým sa nám ryža neuvarí podľa vlastnej chuti, kým neodmäkne. V polovici „varenia“ v mikrovlnke, ryžu si premiešame. Po „uvarení“, vyberieme si ju von, prikryjeme a necháme „oddychovať“ asi 5 minút. Po tomto si ju roztrasieme, vidličkou premiešame a podávame (ak nemame v úmysle urobiť si z nej aj nejaké orientálne jedlo.

Metóda absorbcie.

Na sitku si umyjeme 2 ½ šálky (500 g.) ryže – tak dlho, kým sa nezbavíme „mliečnej“ vody. Ryžu si preložíme na väčšiu, tažšiu rajnicu a pridáme tam 3 šálky ( 0.75 l.) vody, vývaru a privedieme si to na bod vrenia a varíme asi jednu minútu. Po 1. minúte ryžu prikryjeme, znížeme si intenzitu ohňa a varíme ešte asi 10 minút. (Podľa návodu na obale.) Po tomto si to zložíme z ohňa, nádobu necháme prikrytú ešte asi 10 min. po čom si ryžu s vidličkou roztrasieme.

Metóda pečenia v rúre.

Na 1 šálku ryžu (200 g.) prilej 1.75 šálky vriacej vody, vývaru (asi 410 ml.). Dobre si to na pekáči premiešaj, dobre prichlop s fóliou, alebo prikrývkou a vlož do mierne horúcej rúry – na asi 25 min. alebo kým ryža nezmäkne. Obyčajne „pečenie“ ryže trvá dvakrát dlhšie, ako pri iných metódach.

„Rice cooker“ – varič na varenie ryže.

Automatický hrniec, varič na ryžu dostanete už hádam v každom väčšom obchode. Opláca sa kúpiť si ho, lebo ryža uvarená v tomto hrnci je vždy „perfektná“, vynikajúca. Len sa pridržiavaj návodu.

===========

Druhy ryže.

Arborio.

Taliansky druh a názov má odvodený z mena osady v oblasti Piedmont (severné Taliansko). Využíva sa hlavne na prípravu risotta. Tento druh si vyžaduje mierne prismaženie na oleji, alebo masle a do takejto prismaženej ryže sa postupne pridáva voda (vývar), až masa začne hustnúť, z čoho dostaneme nejakú „ryžovú krému“.

* Vlastnosťou tohoto druhu je, že aj po uvarení, stred zrniek musí byť chrumkavý.

Basmati.

„Elegantný“ dlhozrný druh s príjemnou arómou. Pestuje sa hlavne v Indii, na úpätí Himaláj, ale jeho popularita je celosvetová.

Tradične, v Indii sa používa na „pilav“ (drobky), kam sa pridá aj trochu pravého šafránu a to, ako kvôli jemnej žlkavej farby, tak aj kvôli zintenzovania arómy. * Pravý šafrán je najdrahšou kuchárskou príchuťou, po gramoch je drahší od zlata, nuž kuchári sa vynašli. Namiesto šafránu, počas varenia, do ryže sa pridajú jeden, dva bobkové listy a intenzita arómy sa zosilní.

Tento druh sa využíva hlavne na prípravu rozličných indických mís.

** Lekári ju odporúčajú aj pri diabetikov typu 2 (s mierným zvýšením cukru).

Biela dlhozrná.

V Číne, už storočiami, toto je ryža č. 1. Pestuje sa v oblastiach vplyvu monzúnov a to nie len v samej Číne, ale v celej oblasti juhovýchodnej Ázie, kde sa ju nazýva aj „vodná ryža“.

Po zbere úrody, tento druh sa dôkladne očistí od plevy, obalových šupiniek, kôry a leští sa, kým sa nedosiahne „biela lesklosť“.

* Pri varení, kuchári používajú aj jeden starý trik. Do vody, kde si varia ryžu, pridajú lyžičku, dve citrónovej šťavy, čo ryžu ešte väčšmi vybieli.

Biela krátkozrná.

Bohatá je na škrob a pri varení je lepkavá. Preferujú ju Japonci, lebo z nej sa robí najlepšie „Suši“. Populárna je aj v Španielsku, kde z nej robia svoju špecialitu „Paella“.

* V Japonsku, ich poddruh má názov „Košihikari“.

„Doongara“.

* Pamätajte si na tento názov! Toto je indický druh a odporúča sa hlavne pre diabetikov, športovcov, ako aj pre tých, čo sú na „odtučňovačkách“, lebo počas varenia (nevadí ako dlho), nezmäkne a jej index glycaemicu-u, jej vlastnosť vypúšťania cukru do krvi, je pomalší, postupnejší a sama ryža je „sýtejšia“ od iných druhov.

Odporúča sa aj na prípravu každého druhu jedál, kde sa pýta dlhozrná ryža. V „západnom svete“ sa približuje ku špičke.

Hnedá dlhozrná.

Najčastejšie sa využíva do šalátov, na ryžové koláče, placky,, na čínske „stir – fries“ a do indického carry.

Hnedá krátkozrná.

Využíva sa hlavne na prípravu risotta (drobky), na ryžové dezerty, placky a ako závarka do polievok.

* Každá hnedá ryža si vyžaduje dlhšie varenie, lebo cez šupky, zrnový obal... voda ťažsie preniká.

Ryža – jasmínová.

Dlhozrný aromatický druh, ktorý sa pestuje v celej „ryžovej“ oblasti, v celej juhovýchodnej Ázii. Obyčajne sa pripráva metódou absorbcie a potom, ako prídavok, podáva sa ku všetkým ázijským misám, hlavne thajským.

Sunburn Calrose.

Zrná sú strednej veľkosti a zachovajú si svoju „tvrdosť“ aj po dlhšom varení. Majú „kôstkovú“ arómu a do seba vpijú veľké množstvo tekutiny.

Používa sa hlavne na prípravu dezertov, ryžových pudingov a šalátov.

================

Vo svete je ešte hodne ďalších druhov, ktoré vôbec nespomínam. Nie sú podľa mojej chuti, alebo sú len úzko regionálne a pod.

V austrálskej Riverine, kde máme farmu na hovädzí dobytok, je aj tunajšia hlavná ryžová oblasť. Takéto polia sú skoro všade vôkol, takže o tejto zrnovine viem pomerne dosť.

Tu sa pestujú hlavne japonské odrody a zrno sa vyváža, ako do Japonska, tak aj J. Kórei a inde do sveta. V neďalekom meste Deniliquin sú aj hlavné výkupné stanice, sklady, mlyny... a pravda, keďže sa hodne zrniek aj poškodí, poláme, sú tu aj liehovari na japonské „Sake“, najrozličnejšie ryžové bisquity, ba takáto ryža sa využíva aj na intenzívny dochov (Feedlot) hovädieho dobytka atď.

Vo filmoch ste už videli, ako sa ryža pestuje, v Ázii. Ľudia sa prpľú v bahne. Keby to tak bolo aj tu, sotva by ju niekto pestoval, prplal sa v blate, ba ani jeden farmár by nedokázal obrobiť 100, až 1000 h. ryžovú plochu. Tu sa ju seje normálnou tlakovou sejačkou (ako pšenicu...), priamo do suchej pôdy. Po tomto, majiteľ tam napustí vodu a hladinu si udržava počas celého vegetačného obdobia. Keď vidí, že mu zrno zrie, prestane tam odvádzať vodu a čaká, kým plocha uschne, ryža dozrie, aby ju mohol skosiť. Kombajnom. V tomto čase, popred farmu máme premávkový ruch. Kamióny ryžu odvážajú do Deniliquinu.

Aké recepty som tu spoznala? Prezradím vám. Postupne.

06 septembra 2009

Etymologický slovník:My,Mz

Resize of Resize of 2007_04090058J.Kulik

 

 

 

 

……píše Ján Kulík

 

My

Osobné zámeno mn. č. (nás). Všeslovanské. Príbuzné ku lit. lot. a prus. mes, arm. mekh, praslov. my, kde by sme očakávali me, lebo ie. je mes, avšak vyvinulo sa pod vplyvom ďalšieho osobného zámena, vy (vos). Praslov. a staročes. akuzatív ny (nos) = nás. (Machek, Vasmer.)

Mydlo

Sapún. Staroslov. ukr. mylo, poľ. hl. mydlo, čes. mýdlo, srbch. milo. Utvorené je na podklade koreňa my- (myť) a prípony –dlo, ktorá sa využíva pri tvorbe nástrojov, alebo prostriekov súcich k niečomu..

Odtialto máme: mydlenie, mydliť, mydlár, mydlina, mydláreň, mydlica a pod. Viď Myť.

Mykať

Prudko a krátko opakovane ťahať, trhať, šklbať, drmať, mrdať a pod. Svojim významom pohybu sa neraz približuje ku mikať, poboby kmitať, oscilovať, prudko sa pohybovať v striedavom smere, chvieť sa. (Machek)

„Rýchla myš pyskom myká...“ ale aj pri domáckom spracovávaní konopného vlákna, mykali (česali) sa povesná.

Všeslovanské. Rus. mykať = česať, trieť (ľan, konope), mčať(sja) = uháňať, padať, šmýgať atď. starorus. mykati = trhať, trepať, poľ. mykać = česať (ľan, konope), čes. mykati = mykať, česať, zavrieť (zamykať), dl. mykaś = mykať, trhať, srbch. mikati = česať (ľan, konope), micati = pohybovať, hýbať, maknuti = pohnúť, posunúť, praslov. (s)mykati = trhať, rvať, šťuchať, cirk. slov. mъčati = nahaňať. Blízke ku lit. maukti = drať (kôru z dreva), smúkti = šmiknúť, skĺznuť sa, múkti = vyšmyknúť sa, utiecť, odbehnúť, lot. maukt = vyťahovať, muku, mukt = utiecť, sans. muncáti = oslobádzanie (z pút), vypúšťanie (na slobodu), necháva, prepúšťa. Všade máme ie. kor. (s)muk- = trhať, rvať, ruvať, alebo jeho paralelu meuk- = vyšmyknúť sa, vykĺznuť sa z niečoho, alebo ďalší paralelný variant (s)migh = r/v.

V ger. jazykoch ako príbuzné slová sú nem. schmiegen = ohýbať, fríz. smugen = prešmiknúť, prekĺnuť, ang. smite, smitten, smit = zadať úder, smitan = šmíd, škvrna, zašpiniť, st.h.n. smizan = šmíd, škvrna, špina, nem. schmeissen = hodiť, odhodiť, zahodiť (šmajznúť zaucho), gót. –smeitan, ger. smitan. (Oxf.et.slov.) V gr. míasma / μίασμα, μιασμός = škvrna, škvrniteľ, polúcia, μιαίνω = farbiť, škvrniť, špiniť. Toch.B mäk- = nahaňačka, poľovačka.

V každom ie. jazyku je bohatá škála odvodených slov. U nás odtialto máme: vymykať (sa), zamknúť, odomknúť, myk, mykaný, zámka, šmýkať (strihať), šmýkačka (na práčke), šmyknúť, šmykľavé (kĺzke), atď. atď.

Pri stupňovaní slov mikať, mykať, dostávame podoby mikotať, mykotať, myksovať, miksovať (aj priezvysko Miksád), ktoré sa už približujú, či upomínajú nás na lat. mix, mixtus (ktoré ale súvisia s misceo, miscere = miešať, spájať, rušiť), gr. misgein, migás / μιγάς = zmiešaný, pomätený, ír. meascain, lit. mišras, sans. mišrá = miešať, vymiešať, zmiešané.

Mýliť

Východiskom je omyl. Hmlisté slovo. Etymológia nejasná. Vyskytuje sa v čes. mýliti, hl. mylić, dl. moliś, rus. mýliť, ukr. mylyty, praslov. myliti.

Ak by sme ho priblížili ku lit. meluáti a lot. meluot = klamať, ale aj nevedome navádzať na nepravdu, pôvod by sa črtal v slove moliti (modliť), avšak záhadou zostáva hláska –y-.

V angličtine jestvuje predpona mis-, miss- s významom negativity, ako napr. pri slove mis+take = chyba, omyl, ktoré sa už aj významovo približuje ku mýliť. Ox.et.slovník prvé mis-, s paralelami aj v iných ger. jazykoch, vysvetľuje ako amiss = zle, chybne, nevhod, nesprávne, kým druhé mis- (sú tam dve podoby) je vraj importom z fr. jazyka, kam prišlo z rímskeho minus-, a toto sa vyvinulo z lat. minus, v zmysle chybne, zle, mylne, čiže proste je to akoby predpona na vyjadrenie negativity. Miss- už predstavuje význam netrafiť, nezískať, chýbať a pod. Slovo má svoje podoby aj v iných ger. jazykoch a oxford ho priraďuje ku ie. koreňu mith-, ktorého reprezentantom v sans. je mithá, v staroslov. mitě, vo význame ang. alternating = striedať a lat. mutare, mutatio = striedať, alterovať, meniť, vymieňať. Ku tomuto priraďuje aj gót. maidjan = falšovať, vyvracať, klamať.

Vypadá, že mýliť, ako slovanský variant, úzko súvisí so spomínanými príkladmi (oxfordovho slovníka) a hlavne s lat. mutare, mutatio, kde máme ie. koreň moit-, čo je iba prešírená podoba ie. moi-, mei-, z ktorého vychádza aj ang. mean = inferiórny, podradný, sebecký, podlý, mrzký, špatný. V tomto prípade slovanské mýliť, s exemplárom dl. moliš = mýliť, tiež sem prináleží a vysvetlenie prítomnosti ypsilonu sa dá vysvetliť.

Mýliť súvisí aj so slovami, ako sú mámiť, mániť, obmantať, srbch. obmana = klamstvo, podvod, omyl. Viď Mámiť, Mániť, Mantať.

Myoptia

Krátkozrakosť. Mod. lat. a neskoro gr. muopia / μυοπια, z gr. muops, kor. múein = „úzke“, zažmúrené oči.

Myrta

Vždy zelený ker. (Myrtový ker, symbol nevesty). Str.lat. myrtilla, z myrta, gr. mýrtos / μύρτος.

Mys

Ostrý výbežok pevniny do mora – Mys Dobrej Nádeje / najjužnejší výbežok Afriky. Slovo sme dostali cestou češtiny, kam ale preniklo z ruštiny. Ruský, a ukr. etymologický slov. podávajú prirovnanie so sans. múkham = rypák, ňucháč, frňák, pysk a gr. mychós / μυχός = vnútornosť, vnútorný kút, vnútro, zákutie, zátišie, osamelé miesto, klin v horskej reťazy, preliačina, výklenok.

Sans. múkham vychádza z koreňa múkha = ústa, tvár, kým ku samému významu slova mys, asi bližšie bude sans. mukuta = hlava, bod, chochol, hrebeň (kohúta), koruna, horský hrebeň.

Myseľ

Myslenie, myšlienky, sídlo myslenia, rozum. Všeslovanské. Staroslov. mysl, mysliti, čes. mysl, poľ. myśl, dl. hl. rus. ukr. mysľ, slovín. misel, srbch. misao, bul. misal. Príbuzné ku gr. muthos / mythos / μυθος = slovo, reč, verejný prejav, novosti, rozhovor, myseľ, plán, rada, rozkaz, riport a pod. Sans. mánas = myseľ, z koreňa man-, odkiaľ je i bengálske mansa = obeť sľúbená bohom, čiže myslenie na bohov a v awadskom jazyku manasai = myslieť si na..., predstavovať si, zamýšľať si. Hin. mati = myseľ, rozumenie.

Blízke je i ku ang. mind = myseľ. Všade máme prítomnosť ie. kor. men-, mon-, mn-, ktorý sa v lat. prezentuje v mens, ment = myseľ, intelekt, porozumenie, charakter, srdce, duša, myšlienka, plán, zámer, úmysel.

Odtialto máme: myslieť, myšlienka, zmysel/ nezmysel, úmysel, výmysel, priemysel (podľa ruského premyšlennost) atď.

Myslivec

Zastar. Poľovník. Vyskytuje sa v čes. myslivec, poľ. mysliwiec, ukr. myslívec. Machek toto slovo vysvetľuje na podklade, že skorej uvedenia strelnej zbrane, poľovník si to musel dobre premyslieť, ako nejakú zver chytí do klepca, ustrelí šípom. Bol nútený myslieť, kým dnes už stačí aj len dobre namieriť.

Mystérium

Hlboké tajomstvo, záhada, náboženská pravda, doktrína. Pôvod je v lat. mysterium, z gr. mystérion = tajomná vec, alebo taj. obrad. Kor. mus-,(mys-), ako je to v mystikós / μυστικός = mystické, tajné. V obďalečnom príbuzenstve má aj minister, administrácia a pod. // Viď Minister.

Myš

Druh malého cicavca, hlodavca. Všeslovanské v podobách myš, miš. Praslov. myš vychádza z kmeňa mus-, z čoho v lat. máme mus, gr. mús / μύς, μυός, sans. mus, st.h.n. mus, nem. Mouse, ang. mouse atď. Sans. mus = kradnúť, mus- = krádež, kradľoš.

Neskoršie sa slovo myš, lat. mus, sans. musala atď. preširuje i na označenie svalu, lebo pohyb určitých svál (hlavne na rukách a nohách) podobal sa ľuďom na pohyb mýšky, z čoho v lat. vzniká musculus = sval, ang. muscle (z lat.) = sval a v srbch. mišić = sval. Odtialto teraz vzniká lat. musculus (dem. z mus) = mušla, ang. mussel = mušla a preberáme si to aj my, v podobe mušla.

Odtialto máme: myšacina, mýšatko, myšiak, mýšiť sa, myšalovka a pod.

Mýt (mýtus)

Ľudové podanie, rozprávanie o prírodných javoch, bohoch, hrdinoch. Medzinárodné. Mod.lat. mytus, z nesk.lat. mythos a toto z gr. mythikós, východiskom ktorého je mythos / μυθος = slovo, prejav, verejný prejav, rozprávanie atď. Viď Mystérium. Príbuzné je ku praslov. mysl = myseľ.

Mýto

Poplatok za použitie ciest, mostov, naturálny poplatok za mletie obilia a pod. Prítomné je vo všetkých slovanských jazykoch v podobách mýto, mito. Východiskom mu je st.h.n. meta, mieta, súč. nem. miete, ang. meed, staroslov. mizda, slovenské mzda, grécke misthós / μισθός, sans. midhá. Všade má význam poplatku, výplaty, mzdy, odmeny (za niečo). Viď Mzda, Meď.

Myť

Umývanie, vymývanie, mytie... Všeslovanské. Čes. mýti, rus. myť, ukr. myty, srbch. miti, slovín. míti, poľ. myć, dl. myś, hl. myć atď. Praslov. myjú, myti, pomyje. Príbuzné ku lit. mándyti, mándan = myť, umývať, kúpať, lot. mant, manju = plávať, prus. aumusnan = zmývanie, ír. mun = moč (asi je tu iná etymológia), sans. mútram = umývať si tvár, gr. (Cyprus) mulásasthai = myť sa. (Vasmer).

V súvislosti so sans. asi tu skorej obstojí koreň mud = miešať, mokré, ktoré súvisí s gr. mudáo / μυδάω = mrholenie, dážď. Súvis s močom je len v tom, že aj toto slovo v sans. vychádza z kor. mih = močovka, ale s prvým, odlišným mih nema žiadny súvis. V ie. jazykovom okruhu dochádza často ku kontaminácii koreňov. Niektoré sú nestále.

V prípade pomyje, V.Machek má poznámku, že za uváženie stojí jedine Gilfendingovo spojenie s koreňom pu = čistiť, „pucovať“. Toto je chybné, nesprávne a to z dôvodu, že už aj v praslov. máme pomyje a na dovažok, predpona po- sa využíva pri stavbe slov, kde sa určitý čin už zakončil, ako je napr. po+robiť, po+behať, po+hnúť atď. V prípade pomyje vystihuje sa už ukončení čin, po + umytí, čiže po(sle) + mytia.

Viď Mydlo.

Mzda

Odmena, výplata za vykonanú prácu. Slovo je rozšírené v celej škále ie. jazykov. Čes. mzda, slovín. mezda, bul. mazda, rus. mzda, hl. mzda, zda, staroslov. mizda, praslov. mzda, ang. meed, starosas. méda, mieda, st.h.n. méta, mieta, nem. miete, západoger. méda. Všetky vychádzajú z ie. kor. mizdh, ktorý je prítomný aj v gr. misthós / μισθός, sans. midha, peržský muzd, parsi mizd, mižhd, pehlavi mizd, av. mizhda. Hlavne pri peržských jazykoch vidno, že tu ide o kombinované, zložené slovo. Prvý element je mis = meď a druhý element je da = dať, čiže za vykonanú prácu platiť meďou, medenou mincou.

Per. muzdur, mazdur = mzdový robotník, kým misi = medené, vyrobené z medi. (Bližšie o tomto v „A Dictionary of Urdu, Classical Hindi and English“, autor John Platts, M.A. Persian teacher at University of Oxford, late inspector of schools, central provinces, India. // Originally published in 1884. by Clarendon Press, Oxford.)

Viď Meď.

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com