Čo sa týka akože demokracie a s tým pravda, ruka v ruke ide aj republika, nejak sa o tomto nevieme dohodnúť. Každý chce byť najdemokratickejší a v mene demokracie bije tých, čo si tú demokraciu inak predstavujú a o republiky ani hovoriť. Každý chce mať primát aj tu. Jedni tvŕdia, že u nich to republické zriadenie je najstaršie na svete, iní zase, že to vôbec nie je pravda a vznik republiky posúvajú do Rímu, do antického Grécka atď. atď. Nejak sa predsa dohodli, že asi najstaršou súčasnou republikou na svete bude Island. Tu, na tento ostrov v Atlantiku svojho času z rozličných plemien Vikingov uťahovali sa previnilci vôči platiacim zákonom ich rodového zriadenia. Hlavne to boli vraj vrahovia, alebo obvinení z vraždy, podvodníci, zlodeji a podobná zberba. Keď sem prišli, tu si vraj založili svoju prvú republiku, čiže schádzali sa na dohovor, čo a ako ďalej robiť. Úplná demokracia. Všetci sa navzájom dohadovali a i rozhodovali. Škoda, ale zatiaľ sa nenašiel človek, čo by povedal svetu, že najstaršou republikou na svete je tá v Petrovci. Ona si už dávno "vyhnala aj Pazuchu", čo nedokázala ani jedna iná Republika.
Áno, v Petrovci je najstaršia Republika na svete. Kedy vznikla? Neviem, ale nejak by som to pomenovanie pripísal obdobiu Napoleónových vojen. Vtedy Európou otriasla idea rovnosť, bratstvo, sloboda. Či tí naší „republikáni“ boli nadchnutý touto novou ideou, alebo vôbec či o tom aj niečo vedeli, sotva sa kedy dozvieme. Možno sa tam, z tej ulice aj našiel nejaký mládenec, ktorého vietor zavial aj do Napoleónovej armády a tu sa „vzdelal“. Po čase, sa hádam aj vrátil domov a susedom rozprával o svetových dianiach, nudil ich, nuž možno ten názov ulice v sebe skrýva aj trochu posmešnosti. Kto ho vie. Neverím, že to aj niekto niekde zapísal, lebo Rakúsko neznášalo vôňu nového radikálneho pohybu. Tu sa vedelo, kto pije a kto platí. Páni pijú, poddaní platia.
Tam, kde ešte nemajú republiku, ako napr. Veľká Británia a tým pádom aj Kanada, Austrália, Nový Zealand... museli sa svojho času urobiť nejaké ústupky aj neprivilegovaným, ale sa muselo na nich aj dozerať, aby neurobili nejakú „sprostosť“, nuž vznikla horná a dolná snemovňa. V hornej snemovni sedeli príslušníci aristokracie a v dolnej, príslušníci akože robotníckej triedy. V dolnej snemovni sa donášali rozhodnutia a horná ich buď schválila, alebo odmietla. Ak ste už mali možnosť navštíviť nejakú budovu parlamentu, tak vám určite neušlo, že v dolnej snemovni majú zelené koberce a v hornej, červené. Na oboch je vzorka dobových listov. Človek má dojem, že kráča po listoch. Týmito kobercami sa vlastne to aj chcelo dokázať. Dolná snemovňa, či v zašlých časoch to bolo nejaké zhromaždenie delegátov z ľudu, zasadala obyčajne pod dubovým stromom, počas letných mesiacov. Ich rozhodnutia sa posielali pánom, aristokracii, ktorí si potom zvolili stretnutie v jeseň, keď už lístie opadávalo, nuž preto aj dnes sú v parlamentoch tieto koberce. Dbá sa na to, že tu v krajine už dlhú dobu jestvuje nejaký sytém demokracie. Nejaká demokratická tradícia, siahajúca hlboko do minulosti.
Keby nám tak uznali svetový primát na Republiku, možno by tie koberce boli slamovo-žlté, aby dočarili, že sme sa aj my dakedy schádzali na rozhovor pod nejaký stoh. Že sme si slamou posýpali chodníky, aby sa neviazlo do blata, lenže malo by to jednu nevýhodu. Aj horná snemovňa by musela byť podobnej farby. Farby pilinou posypanej podlahy dedinskej krčmi. Tam sa schádzala naša dedinská smotánka dolnozemských plebejcov.
............................................................................JK
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára