Etymológia - L,Ľ

Lačný: Hladný, nenajedený; dychtivý, túžiaci a pod. V ruskom et. slovníku najdeme vysvetlenie, že ruské láčnij = hladný. V staroruskom bola podoba лачьнъ = r/v a ako východisko, udáva sa slovo lákať. Celkom uspokojivé vysvetlenie, keby tu nebolo aj peržské lak-han = hlad. Toto peržské slovo svoje východisko má v sanskritovom langhana = preskakovať, čiže v následných jazykoch dostáva význam postiť sa, nejesť, hladovať a pod. Celkove, toto slovenské, ruské, slovínske... lačný si zaslúži dôkladnejšie preštudovanie.

Ľaľa : Pozri, podívaj sa. Celkom jednoduché slovo. Vyvinulo sa reduplikáciou slova hľadieť. Hľa – hľa.

Ľapkať: veľa rozprávať, kým hrubšia podoba je aj ľapotať = tárať, brblať. V angličtine je príbuzné yap = štekať, brechať a v sanskrite lapa- = hovoriť, kde ako koreň sa uvádza lap = štebotať, švitoriť. Sem prináleží i srbh. alapača = brblavá žena, ktoré si pomalý našlo cestu aj ku nám.

Ľárma: V Slovníku slov. jazyka toto slovo najdeme pod lárma. Ako v prípade mnohých slov, aj tu sme si to zmäkčili. Význam slova je krik, hurhaj, lomoz, plesk, huk, hluk – všetko, ako vo vojenskom tábore keď zaznie alarm = poplach. Konečne, tu je aj etymológia tohoto slova. V starofrancúzskom máme alarme, asi na podklade talianského allarme = poplach, ktorého východiskom je all`arme = pod zbraň, ber si zbraň (tu je nečakaný útok).

Lemeš: Kovová súčasť pluhu na rezanie a podoberanie zeme. Všeslovanské. K vôli komparovaniu, najčastejšie sa siaha po lit. lemežis = r/v, lot. lemesis = r/v, lat. vomis, vomer = r/v (lemeš), ako aj sans. phála = lemeš. Toto sanskritové slovo vychádza z koreňa phal, ktorý má viacej významov, no v konkrétnom prípade znamená prepuknutie, prasknutie, trhanie, lámanie, prerazenie a pod. Podobnou cestou vzniklo aj slovanské lemeš. Vyvinulo sa zo slova lámať, lomiť, čiže lemešom sa lámala pôda.

Leveš: Viď Kap. 4.

Levešťok: Skoro v každom dome, tam niekde blízko kopanej studne, rástla aromatická rastlina, nevyhnutná pri varení polievok, levešťok (Levisticum officinale). Ešte v „starých časoch“ sa táto rastlina rozšírila po celej Európe, ale jej domovom bolo asi Stredozemie a Balkán. V angličtine, talianštine, ba aj v kornválskom jazyku levešťok sa nazýva lovage. „V modernejších časom“, po II. sv. vojne levešťok sa postupne vytráca z naších záhrad, avšak niekde v 60-tých rokoch, keď chorvatská „Podravka“ začala vyrábať „Vegetu“, naše kuchárky znovuobjavili túto príchuť, avšak že medzičasom prebehlo niekoľko rokov, celá generácia, teraz si vo dvoroch už nepestujú levešťok, ale vegetu. Chuť „Vegety“, mimo dehydrovaných zelením, potasium glucomatu... zvlášť ovplyvňuje aromatický levešťok.

Linda: V Slovníku sa dozvieme, že tu ide o „topoľ biely“, čo asi bude chybné, lebo pod tým poznáme jagyňu. Linda, tá čo rastie okolo Vrbary, je štíhly, vysoký strom „Poplar populus“. V pátraní po etymológii slova, ktoré bude určite germanského pôvodu, je hodne uličiek a úskalý. Ako prvá paralela, vynára sa tu španielske osobné ženské meno Linda, ktorého etymológia siaha do germanského jazyka. U starých Germanov pod týmto termínom sa chápalo hada, živočícha, ktorý sa tešil úcte a stotožňoval sa s múdrosťou, bystrou hlavou, ohybnosťou a pod. U Španielov sa význam posunul na krásu a preto, Linda má význam krásnej ženy. V germanských jazykoch line, starý horný nemecký lina, nem. leine atď. zachovalo si význam stuhy, povrázka, motúza, v latine linea = niť, vlákno, linaj, čiara, z toho vzniklo rímske linja = r/v. Všade sa tu naráža na niečo dlhé, tenké a i pekné, čo sa aplikovalo na strom lipy, lindenbaum. Lojtra: Rebrík. Prevzaté z nemeckého Leiter = rebrík, lojtra.

Loptoš: V slovenskom jazyku má význam naničhodník, lapaj, darebák, šibal, huncút a pod. S loptou nema nič spoločného i keď naši starí si neraz zažartovali, že loptoš = futbalista. Konečne, ak by mal, tak by sme si aj toto slovo len veľmi ťažko vysvetlili, lebo ani dosiaľ sa naším etymológom nepodarilo prísť na stopu slova lopta. Pri vysvetľovaní lopty stretneme sa aj s takým absurdom, že vraj slovo vychádza z lopata, lebo Slovania údajne mali aj taký šport, kde sa hralo s lopatou. Na trpké zasmiatie. Loptoš má svoju paralelu v srbskom lopuža. S rovnakým, či aspoň príbuzným slovom som sa nestretol v ani jednom slovanskom, či vôbec indoeurópskom jazyku, pravda vyjmúc sanskritu a následných indických jazykov. V sanskrite je loptr - = zlodej, kradľoš, lopi- = líška, loptra- = lup, ukradnuté veci a následne sa všetko zvádza ku sans. koreňu lup = ničiť, kaziť, kde prislúchajú aj naše slová, ako lúpať, lúpež, lúpiť, lupkať, lumpovať, ba aj lapaj atď. atď.

Ľovč: V SSJ nejestvuje. Medzi ľudom, najmä na Dol. zemi je, či skorej vlastne bolo veľmi frekventované a to v podobách levča, ľovč. Pod týmto termínom sa chápe ten drúk na sedliackom voze, ktorým sa na osi poisťovalo koleso voza (aby nevypadlo). Tam, na dolnom konci ľovča bolo kovové „očko“ ktoré nasadlo na os, za očkom sa to posilnilo klinom a druhý koniec ľovča smeroval hore, hneď povedľa „lojtre“ a tu sa upevnil, aby náhodou nedošlo ku jeho posunutiu. Na svoju dobu to bol obrovský vynález. Koče sa stáli bezpečnejšími. Neodpadovali im kolesá. Ľovč, levča sa vyskytuje ako v slovenčine, tak aj v ukr. lévča, čes. lěvča, poľ. lewcza, srbch. ljevča. Podľa ukr. et. slovníka spoliehajúc sa na výskum Lizanca, Baleckého, Slawského, Macheka, Miklosicha, Kluge-Mitzke atď. tu máme výpožičku z maďarského lőcs, ktoré do maď. preniklo z n.h.n. Leuchse, ktoré sa vyvinulo zo st.h.n. liuhse, ktoré v príbuzenstve má praslov. ljušьnja, odkiaľ v slovenčine máme už ako zastaralé, ale aj z nem. prevzaté lušňa, lušeň, čiže starší názov ľovča. Všetky tieto podoby tesne súvisia so sans. lasti = papek, palica, či v paštúnskom je to lašta = r/v a tieto podoby súvsia aj s naším lata, latka, „ľajsňa“.

Ľovčoš: Neposedný mládenec, puberťák, chlapčisko plné hormónov. Súvisí s ľovčom.

Lúdy: blázon, nerozumník. Prastaré slovo, ktorého podoby najdeme v rozličných ie. rečiach. U nás vo význame blázna, nerozumníka... asi predstavuje archaizmus, lebo v tomto význame ho Slovník slov. jazyka nezachytáva, ale len ako lúdiť = neodbitne, neúnavne prosiť, pýtať, drankať, mámiť, vyludzovať, vyvolávať, alebo v podobe lúdiť sa = vliecť sa, kradmo ísť, kradnúť sa, prikrádať sa. V nárečiach dolnozemských Slovákov lúdy = blázon, lúdiť sa = blázniť sa, pochabiť sa, strácať rozum, ludovať sa = vystrájať, robiť bláznivé výkony, „vyhadzovať kopýtkami“. Možno u nás pretrváva pod vplyvom srbh. lud, ludilo, ludjak, poludeti, luckast atď. alebo predstavuje ďalšiu výpožičku z tohoto jazyka., či pod jeho vplyvom nastal posun významu. Všeslovanské. V slovenčine, v češtine, poľštine, v slovínštine, ukrajinštine atď. lúdiť, louditi, ludzić, luditi, lúdá máme význam klamať, lákať, kým v ruskom, bulharskom, srbskom, chorvatskom a aj v slovinskom nadobudlo význam blázon. V staroslovanskom loudъ = nerozumný, blázon, louditi = klamať, v praslovanskom ludъ = nerozumný, ale aj klamať, zvádzať, vábiť a pod. U rôznych autorov, ako príbuzné slová nachádzame aj tie najrozličnejšie, ba ani s lat. ludere, ludo, ludus = hrať, športovať, vysmievať, klamať, blázniť sa, všetci rovnako nesúhlasia. Majú svoje výhrady. Zbytočne. Ťažko je najsť aj príbuznosť medzi germanskými jazykmi, lebo ani jeden etymológ si nevšimol, že v tomto krídle mohlo prísť ku výmene miesta spoluhlások. Slovo je krátke, šikovné na takúto výmenu, tekže namiesto lud, celkom ľahko môže tu byť dul a práve také najdeme v angličtine a v ďalších rečiach. Ang. dull = hlúpy, tupý, nechápavý, ktoré sa len niekde v XIII, XIV. storočí posúva aj na nejasný, matný a pod. Toto ang. dull sa vyvinulo zo staroang. dol = sprostý, hlúpy, čiže stojí blízko blázna. Príbuzné sú mu: staro-horno-nemecké tol, nemecké toll = blázon, pochábeľ, besný, lúdy, Tollhaus = blázninec, Tollkopf = lúda hlava atď. V holanskom paralela mu je dol a v strednom holandskom dull-. V sanskrite asi najbližšie bude ludáti = rozruch, vzrušenie, rozčúlenie, rozbúrenie, udieranie, lámanie, trasenie, kotúľanie atď. Všetko nejaké atríbúty osoby v transe.