Delodefia a iné...

V prípade hľadania pôvodu názvu petrovskej ulice Delodefia, nestačí len púhe listovanie v etymológii, lebo je tu veľmi ľahko sa aj pošmiknúť. Spomeniem len zopár takých šmiknutí, ktoré najdeme v slovníkoch naších slovanských etymológov, akože najuznávanejší, najpodkovanejší , najautoritatívnejší, napr. Max von Vasmer, Václav Machek. Ostatných ani spomínať. Títo si už len tie pošmiknutia prebereli, prepisovali a sústavne robili rovnaké chyby. Slovo mačka. Vasmer, Machek atď. prišli k uzáveru, že ono je odvodené z osobného ženského mena Mária, lebo sa nám zalieča, akoby nejaká žena, milenka. Ďalší, už len okrajoví experti pôvod hľadali aj v onomatopii, ba zablúdili aj ďalej. Keď to videl maďarský etymológ Décsy, tak bolo po paráde. Ak vy neviete, odkiaľ to máte, tak to určite bude z maďarčiny, lebo aj tu jestvuje slovo macska. (Ukrajinci aj dnes, keď nevedia odkiaľ nejaké slovo majú, je temnejšieho pôvodu, tak ho ako po pravidle priraďujú ku maďarskému jazyku.) Meno Mária sa však medzi Slovanov dostáva len s nástupom kresťanstva a mačku, ako všeslovanské slovo, (paralelné s kot, kočka) naší predkovia poznali už tisícročiami. Odkiaľ sme ho vzali? Tak tu ide o staré indoeurópske slovo, ktoré zachytáva aj sanskrit (na literatúru najbohatší starý ie. jazyk, i keď je trochu mladší od prvého ie. jazyka zachyteného písmom, chetejského), z čoho následne toto slovo v rozličných svojich variáciach prechádza do radu súčasných jazykov Indie, ba zastúpené je aj v peržskom jazyku. Sanskritové marjari = mačka, divá mačka, rys, kým slovo marjan má už význam aj utierať sa, ošuchávať sa, trieť sa, čistiť sa, čistenie, umývanie, „mačkanie“. (Sans J=dž.) Mačka je zviera čo sa neustále mačká, umýva, aby na sebe nemala žiadnu vôňu, ktorá by jej škodila pri love. Zo sanskritu, ale už v korumpovanej podobe, toto slovo ako majjao dostáva sa aj do prakritu a tu nadobúda už aj rozšírenie významu, ako ľúbosť, zaliečanie, milenka, moja láska, cicúškanie. Starý peržský jazyk zachytený v aveste, ale aj súčasný, tiež pozná toto slovo, ako mača, ktoré tu teraz dostáva význam suka, bozkávanie, oblizovanie, kde sa pri vysvetľovaní pravého významu, priamo uvádza, že tak lízať, ako čo si mačka líže svoje mačiatká. Všetky tieto podoby vychádzajú zo spoločného indoeurópskeho koreňa, ktorý je u nás reprezentovaný v slovách ako mačkať, močiť, myť, mokré a pod. Pri vysvetľovaní etymológie slova kača, kačica, situácia je na vlas rovnaká. Máme to vraj z osobného mena Katarína. Úplný prestrel. Je pravda, že na východnom Slovensku, ako skratka mena Kataríny sa používa Kača (podobne je i Marča, Dorča, Janči, Ďurči a pod.) ale tu ide len o púhu náhodu. Toto, hlavne západoslovanské slovo je hodne staršie od prenikania kresťanstva medzi Slovanov a už v tom čase, Slovania, Slováci poznali kaču, kačicu tisícročiami. Zachytáva ho aj sanskrit, ako kačča s významom (okrem ľudskej bytosti) každý živý tvor obývajúci priestor barín, brehov riek, vedľa vodných plôch. Postupne sa význam posúva aj na zviera a vtáka, čo sa prple v blate. Podobných šmikov, prestrelov je neúrekom. Je to tam pri slove morka, mrak, kniha, čln, ba aj klobása. Práve toto posledné má poznámku, že pôvod veľmi temný. Hľadajú ho od čínskeho, až po arabský a hebrejský jazyk, ale nedajbože to odhaliť. Asi nikdy nenadievali klobásy. Toto je rýdzo slovanské slovo a jeho pôvod celkom zrejmý. Ide tu o kombinované slovo z klb (klbko, klbčiť, čiže otáčať, miešať...) + mäso. V prípade tohoto druhého slova, došlo ku celkom pravidelnému posunu spoluhlásky m, v b, hlavne z dôsledku, že súsedia. S vysvetlením medzinárodného slova bomba, ako nádrž s výbušninou, všetci sa zhodujú. Dostali sme to od Talianov, kde je tiež bomba, ktoré svoj pôvod čerpá z lat. bombus / gr. bómbos. Všade má význam dutý zvuk, imitácia zvuku explózie. V gr. bombéo = hlboko zvučať, hlučať, hmkať, bzučať. Na šťastie, nikto sa nespamätal aj na jazyky austrálskych domorodcov a tu je to najjasnejšie. Bomba = hrom, hrmenie, blesk, tresk a pod. (Prináleží do oblasti ideofónie.) Ľahko sa mohlo stať, žeby niekto začal tvrdiť, že to máme práve od týchto domorodcov, ktorí okrem zahrotenej palice, čiže kópii a bumerangu, nepoznali žiadnu inú zbraň, ba v robení hluku, hudby ešte neodhalili ani bubeň. Čo teda s Delodefiou? Dlho som nad tým uvažoval. Núka sa až niekoľko vysvetlení a každé sa zdá byť správne. A/ Delodefia = korupcia názvu am. mesta Philadelphia (Filadelfia). B/ V prípade, žeby aj tu išlo o staré ie. slovo (ako je Šimandra ), siahol som po „Comparative Dictionary of the Indo-Aryan languages“ (R.L. Turner) a našiel som niečo aj tam. Slovo dehali = vyvíšená terasa pred vchodom do domu, domáci prah. V rozširenejšej podobe sú tu varianty aj dehalla, dehila, dehula...Všade ide o koreň DIH = škvrna, fľak, špiniť, mazať, natierať, blatiť, „ocápať“ s blatom, hlinou, olejom atď. Z tohoto sa do prakritu dostáva dehali = prah, vchod do domu, vstupná brána do domu, byt, bydlisko, obydlie, dom. Podobné variácie sú zastúpené v rade súčasných indických jazykov, avšak čo tu upúta pozornosť je dehli, dehri, dehar = nízka pôda vedľa koryta rieky, potoka, ktorá je občas zaplavovaná. V jaz. gujarati, deli = malý domec, domec s nízkou strechou, policajtná stanica, alebo aj nádvorie. V nepálskom jaz. denli = hŕba hliny, podobne je aj v bengálskom, s tým, že tu už môže znamenať aj val, starý obranný múr. Ku tomuto je veľmi blízko, ba nachádzajú sa vedľa seba, ďalšie sans. slovo, deha = telo, hlavne ľudské telo. ( Podobne, ako je prípad s humus, homo.) Teda, pri uvažovaní o pôvode názvu Delodefia, musíme do ohľadu brať rad faktorov, ako napr. vek tej ulice, kedy bola založená, jej charakter a lokáciu, topografiu, význam a funkciu v rámci osady a rad ďalších možných vplyvov. Delodefia je okrajová ulica. Jeden jej koniec sa „spúšťa“, skláňa ku Begeju a jamám, kde mohli byť možné záplavy. Tu sa kopala hlina na stavbu domov. Domy tu nikdy neboli rozľahlé, gazdovské, skorej menšie, učupenejšie, z čoho by sa to dalo posunúť aj ku sanskritu, či prajazyku Indoeurópanov, z čoho i ku jazyku Cigáňov (patria do tejto skupiny), keby sme mali o tom nejaké dáta, že títo ľudia tu žili v čase príchodu Slovákov do Petrovca, ako okrajová osada „srbského“ Petrovca. Ak by tak bolo, naší predkovia by ich tu zastihli. O tomto som v mne prístupných materiáloch nenašiel nič. Na dovažok, obyvatelia túto ulicu pokladajú za „mladú“ a preto sa prikláňam (možno mýlne) ku názoru, že tu ide o korupciu názvu Philadelphia. Tam, v tom meste nejeden prapraotec súčasných delodefanov ťažko robotil v amerických baniach, železiarňach a posielal domov peniažky, s nádejou, že sa jedného dňa aj on vráti domov. Určite sa niekto aj vrátil, ale väčšina tam v ďalekom svete zložila svoje kosti. Len pomenovanie ulice udáva, že aj oni raz žili. Možno v jednotlivých domácnostiach sa najde aj nejaká ožlknutá fotografia niekoho, na koho sa už dávno zabudlo. O tejto ulici, v ktorej vyrastala a i vyrástla, svojho času v Novom živote písala aj Dr. M. Myjavcová. Vždy sa jej pozdávalo, že táto ulica vedie od nikam, k ničomu (od Nového šoru, po Begej a jamy), avšak aj ona má svoju funkciu. Na svoj spôsob uzatvára osadu po jej južnej strane. Nikdy tu nebývali ani veľkí gazdovia, ale ani vyložená chudoba. Boli to väčšinou „strední“ gazdovia. Vychádzalo im natiahnúť si pätu k uchu. Dnes, podľa súčasnej sanitovanej módy by sme to nazvali „nižšia stredná trieda“. Ešte keď som dorastal (na Novom šore), skoro v každom dome spomínali, že majú rodákov aj v Amerike. Oni na nich už pozabúdali, avšak tí tam za „veľkou mlákou“ si na nich pamätali. Koncom 19.st. aj petrovčania húfne opúšťali svoje rodisko a išli „za šťastím do sveta“. Niekto len za Dunaj, do Sriemu, niekto aj ďalej, do Slavónska, časť sa zatúlala aj do Francúzska, ale najviacej sa ich dostalo do Ameriky. „ Do tej pravej Ameriky. Nie teplej (južnej) a ani nie tej studenej (Kanady). Tam v New Yorku (v jazyku vysťahovalcov Nev Jork) už na nich čakali zdierači kože. Agenti na zohnanie zamestnania. Čakali na každú loď a pre pána Andrew Carnegie (prisťahovalec zo Škótska) zháňali lacnú pracovnú silu. Novodošlým, neprehľadeným chudákom sľúbili aj 30 centovú dennú mzdu. Chudáci hladní po práci, toto oberučky prijímali. Pre nich to bol ukrutný peniaz. Cestovali do Filadelfie (Philadelphia), do Pennsylvánie. Tu v uholných baniach a železiarňach sa im po čase otvorili oči. Začali si dožadovať zvýšenie, lebo na americké pomery to bolo menej, ako mizerný plat. Pán Carnegie im odbrúsil, že štrajkujte, ak vám je do toho a hneď im aj dal výpoveď. Na druhý deň už tu pristal ďalší vlak s novými chudákmi. Striedali sa tu Uhri (aj Slováci), Poliaci, Chorvati.... Vždy svieži prisťahovalci Vypadá, že v starobe, toho pána Carnegieho strašne trápilo svedomie. Stal sa z neho filantrop. Obrovské množstvo peňazí venúval rozličným inštitúciam, múzeám, fundáciam, knižniciam, univerzitám a pod. Ak vás raz cesta zavedie aj v túto stranu, pamätajte, že v základoch týchto inštitúcií sú zamurované aj slovenské slzy, krv a mozole. Z tohoto mizerného platu, rad prapraotcov naších na Delodefii, predsa nejak dokázal odtrhnúť si od úst a poslať pomoc ešte biednejším, tým, ktorých zanechali doma. Tu sa už žena s deťmi pousilovala tie doláriky vraziť do niečoho. Chalupu, zopár jutár zeme a pod. Hlavné mesto štátu Pennsylvánia sa nazýva Philadelphia (Filadelfia), čo je ale grécke slovo a vo voľnom interpretovaní, význam by bol bratská láska. S týmto menom už v antickom Grécku jestvovalo mesto, v oblasti Lýdia. (Dnes, ale už po turecký nazýva sa Alešehir.) Po svete je ešte zopár Filadelfií. Asi toto meno naším Slovákom znelo nejak cudzokrajne, nesedelo im v zobáku, nuž adaptovali si ho na svoj zobák. Z Philadelphie sa vyťukala Delodefia. Práve od delodefanov som sa naučil rad vysťahovaleckých piesní, ako napr. „Keď som sa ja z tohto kraja do Ameriky zberal...“, „Amerikou beží vlak...“ a pod. Všetko si to vyspievali naší chudáci v baniach a železiarňach pána Carnegieho. ....................................................... Korupcia menej známich slov, hlavne cudzích, nie je žiadnou zriedkavosťou. Podívajme sa. Z Ameriky si naší priniesli Nev Jork = New York; Kalafónia = California, štrickara = streets car = električka; péda = pay day = deň výplaty, ktoré sa posunulo na výplatu všeobecne a iné. Z novších slov je tu nylon = najlon = lajlon; alumínium = alamín; asfaltová cesta, asfaltka = flasterka; korčule = čorkule; agronóm = argonóm; koncentrát = koncentrák; cholesterol = kalastala; nektarínka (ovocie) = nagdarínka; encyklopédia = anciklopandia; nem. Eisenbahn = vlak = hajzlibán atď. atď. Tieto slová však v jazyku, ako také nezakotvili. Dnes sa ich hneď vymaže, ako skomoleniny, lebo človek sa spozná so správnym znením ako cestou tlače, rozhlasu, TV a pod. Pred sto a vyše rokmi, tieto slovné korupcie mali väčšiu možnosť stať sa bežnými, všeobecnými v určitej lokalite.

.............................................píše J.Kulík