Rozmer 2:3
V čase boja o vymanenie sa spod britskej nadvlády, tak ako inde vo svete, národné, či celonárodné, celoindické hnutie potrebovalo mať aj nejaký svoj symbol, svoju národnú zástavu, okolo ktorej by sa zoskupili všetky frakcie. V 1921. roku, študent Pinglay Venkayya vyšiel pred Gandhiho (Mohandas K. Gandhi) so svojim jednoduchým návrhom. Vlajka má byť dvojfarebná. Červená bude reprezentovať hinduistické a zelená, moslimské náboženstvo. Lala Hans Raj Sondhi vyšiel s návrhom, aby sa na vlajku umiestnil aj nejaký symbol a keďže India v tom čase bola významná krajina britského impéria, ako výrobca textílu, navrhol tam vreteno. Návrh sa ujal, avšak Gandhi tam pridal ešte jednu farbu. Bielu, akože farbu všetkých iných (menších) náboženstiev Indie, čo dalo vynikajúci podklad pre jasné definovanie vretena. Táto vlajka, v tom čase zvaná „Congres“, podľa najsilnejšej politickej strany, na ročnej schôdzi v roku 1931. podľahla ďaľšej zmene. Červený pás sa vystriedalo s pásom pomarančovej farby.
Aby sa predišlo národnostno - náboženským treniciam, vyšlo sa s novým vysvetlením symbolike farieb a pomarančovo-bielo-zelená sa teraz národu vysvetľujú, ako farby odvahy, obetavosti, pokoja, pravdy, vieri, údatnosti a zdôrilosti.
Keď sa Briti vyťahovali z Indie, nastalo veľké „sťahovanie“ domorodého obyvateľstva. Do východných a západných provincií sa presúvali moslimovia a hindovia zase do ústredných, takže vzniká India a Pakistán (východný a západný), či neskoršie Bangladeš.
22. júla 1947. aj úradne zaviala národná vlajka Indie, „stará trikolórka“, ale národný symbol, vreteno, vystriedal nový, modrý „čakra“, či Dharma Chakra („Koleso pravdy, spravodlivosti“). Táto Dharma Chakra siaha až ku imperátorovi Ašoka (III. st. p.n.l.), ktorý sa považuje za prvú osobu, čo sa pokúsila celú Indiu zospolčiť v jednu krajinu.
..............................................pripravuje redaktor Ján Kulík
..............................................................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára