Na tejto vlajke vidíme horizontálne pásy červeno-žlto-červený, so štítom umiestneným na rozhraní prvej tretiny. Rozmer je 2:3. Radoví občania si vztyčujú vlajku bez erbu.
Mnohé španielske symboly siahajú hlboko do dejín krajiny, národa a opradené sú až mystickosťou. Leva, symbol Leóna vraj používali vraj už aj rímski vojaci vyslaní do tejto časti ríše. Zlatý štít so štyrmi pruhmi, symbol kráľovstva Aragon a súčasného Katalánska vraj siaha do IX. st. ktorým vnuk Karola Veľkého poctil grófa z Barcelóny.
V čase vlády burboňskej dynastie (XVII. a XVIII. st.) štátne vlajky boli prevažne biele a mali verziu erbu, včetne aj „stĺpi Herkulesa“ (Gibraltár) a motto „Plus utra“ (mnoho a viacej), aby sa vystihli objavy španielských moreplovcov a konkvistadoróv. Kráľ Karol III. sa však rozhodol, že Španielsko musí mať svoju jasne a ľahko identifikujúcu národnú vlajku. Padali návrhy, no kráľ sa rozhodol pre vlajku s vodorovnými pruhmi nerovnakej šírky a sfarbenia červeno-žlto-červené a aby v žltom pruhu bol umiestnený národný erb. Podoba tejto vlajky sa vztýčila v 1785. roku a ako „základná“, trvá aj dnes. Výnimkou bolo obdobie Španielskej Republiky (1931 – 39), kedy boli tiež tri vodorovné pruhy, ale rovnakej šírky a sfarbenie bolo červeno-žlto-fialové. Občas, v závislosti od „politickej klímy“, dochádzalo aj ku „úpravám“ erba.
V 1931. roku tratí sa jednoduchý štít Kastile a Leóna, nad ktorým bola kráľovská koruna. Nahrádza ho komplikovaný štít, ktorý teraz prichádza aj na národnú vlajku. Bolo to v čase fašistického režímu generála Franka. Na štít pribudol aj kríž sv. Jána a snopčok šípov, symbol fašizmu, ako aj motto“Una, grande libre“ = „Jeden (jednota), veľkosť, sloboda“. Ku modifikovaniu tohto dochádza v 1945. roku (po II. sv. vojne) a v 1977. roku, lebo smrť Franka, zrod demokracie pod kráľom Juan Carlosom si vyžadovalo aj nový erb. Súčasná podoba siaha do 1981. roku. Základný štít a „stĺpi Herkulesa“ zotrvávajú, ale nad štítom dominuje kráľovská koruna. Farby národnej vlajky červená a žltá (zlatá) nemajú nejaké úradné historické zázemie.
* Počas populárnych býčich zápasov (korida), toreádor pre býkom natriasa plachtu, ktorá je z jednej strany červená a z druhej žltá. Je to len obyčajný trik. Pre publikum, lebo každý býk, každé hovädo je farboslepé. Býk nejde na farbu, ale na pohyb tej plachty.
....................................pripravuje redaktor Ján Kulík
....................................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára