23 februára 2011

Zemetrasenie na Novom Zealande.


 ...riport Jána Kulíka
 .................................
            Krásne sú tie ostrovy južného Tichomoria. Cestou TV ste najviacej videli asi len Havajské ostrovy, teraz jeden zo štátov tvoriacich Spojené štáty. Nový Zealand už tak nepoznáte a verte mi, je krajší, zaujímavejší... Je to krajina večného mája. Aspoň tak tvrdia Novozealanďania. Má všetko. Výnimočne úrodnú pôdu, vhodnú na obrábanie a pestovanie všetkého. A pestujú. Asi najlepšie poznáte Kiwi Fruit, čo je vlastne privezené z Číny. Kiwi, tak Austrálania volajú Novozealanďanov, je vlastne názov tamojšieho nelietajúceho vtáka. Konečne, majú tam ešte zopár nelietajúcich druhov, avšak najväčší nelietajúci bol teraz už vyhynutý Moa vták. V porovnaní so pštrosom, bol to pravý obor, takže prví prisťahovalci, Maori ho rýchlo vyhubili. Podľa ich ústnej histórie, prví Maori sem prišli niekde v X. st. avšak s osídľovaním sa začalo len o dve storočia neskoršie, no veľká imigračná vlna Maorov siaha do roku 1350. Trochu neskoršie, 1642. roku Nový Zealand, či ako ho Maori nazývajú Aotearoa (krajina veľkého bieleho oblaka), „objavuje“ holandský moreplovec, Abel Tasman a v roku 1769. roku dochádza ku znovuobjaveniu, kedy tu pristáva James Cook. Európania sa tu začínajú osádzať len začiatkom XIX. st.
            V tejto krajine nájdete všetko. Na južnom ostrove sú fjordy, vysočánske pohoria, kde najvyšším končiarom je Mt. Cook (po maorský Aorangi), vysoký 3764. m. Je tam aj obrovský gracier, Franz Jozef , ale aj ďaľšie. Pravé horské dravé rieky plné pstruhov (priviezli ich zo sev. pologule) a v lesoch skoro toľko jeleňov, ako v Austrálii zajacov. Na severnom ostrove sú zase termálne pramene a počet gejzírov... Austrália má najviacej oviec na svete, lenže aj „malý“ N. Zealand mnoho nezaostáva. Majú tam nejakých 60 milionov oviec, skoro 10 milionov kráv, hlavne mliekárskych, vynikajúce vinohrady atď.
            Čo nemajú? Nemajú jedovaté hady, či vôbec hady, jedovaté pavúky a podobnú háveď, čo najdete v Austrálii.
            Počet obyvateľstva je len asi toľko, ako má Melbourne. Približuje sa ku 4. milionom. Najväčším mesto je Auckland, potom Wellington (severný ostrov) a Christchurch, na južnom ostrove. Leží v tzv. Canterbury Plains oblasti. Založené bolo v 1850. roku, kedy sem privandrovala skupina osadníkov a jeden z nich sa rozhodol, že nové masto nazvú Christchurch, podľa collega v Oxforde, lebo bol ich odchovancom. Nezadlho po osadení sa, začínajú stavať aj katedrálu v gotickom štýle, zakladajú sa rozličné školy, college, ku ktorým pribúdajú ďaľšie, až vzniká aj univerzita... Toto 350 tisícové mesto je dynamické a znalci hovoria, aj najkrajšie v celej krajine. Pravé európske, či vlastne pravé anglické. 
 Časť areála University of Canterbury – Christchurch.


 Takto vypadala katedrála v Christchurch pred zemetrasením.


            Ako všetko na svete, aj táto krajina má svoju „druhú stranu mince“. Leží priamo na čiare „Pacific Ring of Fire“ (Ohnivý kruh Pacifika) a zemetrasenia nie sú zriedkavosťou. Viacej každodennosťou. Natriasa ich tak, ako aj tých v Californii a preto novšie stavby sa robia podľa štriktných zákonov – aby odolali zemetraseniam. Staršie, z doby kedy toto bola „len“ kolónia, stavali sa podobne, ako v Británii a preto pri väčších otrasoch sa aj rozpadnú.


Pacific Ring of Fire sa ťahá od Kamčatky, povedľa Japonska, cez tie romantické ostrovy Tichomoria, cez N. Zealand... Druhé krídlo prechádza do Ameriky a tiahne sa ich západným pobrežím až po Antarktik. Je tu počet sopiek a aj zemetrasenia.

Mapa N. Zealandu. Tie hviezdičky na severnom ostrove, čo sa tiahnu ďalej do Pacifika, sú vlastne aktívne sopky. Červená čiara je linaj prietrže a šípky predstavujú tlačenie geologických platní.


            Najsilnejšie zemetrasenie vraj bolo v 1855. roku, až 8,5 na Richterovej stupnici. Zasiahlo severný ostrov. Zapísané je, že niekde v tom čase išla expedícia navštíviť novozaloženú osadu v priestore Rakauroa (kraj gejzírov), ale nedajbože najsť osadu. Od domorodcov (Maorov) sa dozvedeli, že áno, bola tu osada, ale už jej nieto. Je na spodku toho veľkého jazera.
            Oblasť Canterbury tiež zažila hodne zemetrasení. V 1888. mali tam zemetrasenie o sile 7,1°. Rovnako, 7,1° mali aj v 2010. roku (4. sept.), ale epicentrum nebolo tak blízko ani ku mestu a ani ku povrchu. Bolo v hĺbke vyše 30 km. Toto najnovšie (22. feb. 2011), i keď podľa stupnice bolo podstatne slabšie, malo rušivejšiu silu. Epicentrum bolo len nejakých 10 km. od stredu mesta a v hĺbke len 5 km. Čo je najhoršie, stalo sa v čase, kedy mnohí zamestnanci sa práve vrátili z obeda, takže kancelárie boli plné ľudí, školské učebne plné žiakov... a v meste s vyše 350 tisíc obyvateľov, je to poriadny počet osôb v uzamknutom priestore. Na dovažok, ako naší ľudia hovoria „na blato netreba veľa dažša“, tak je to aj tu. Po tom zemetrasení, ktoré malo aj svoje menšie „potriasania“, mesto začínalo ožívať. Inšpekcie prezreli všetky stavby... a ľudia sa vracali do domov, avšak ani inšpektori všetko nevidia. Najnovší úder zbúral aj tie budovy, ktoré sa zdali byť celkom „zdravé“. Nevydržali. Padali jedna, za druhou. Hlavne tie, poschodové, čo boli v samom strede mesta. Hrôza. Áno, prežívali sme ju aj my, lebo okonáhle to potriaslo, austrálska TV sa prepojila na novozealandskú a videli sme, ako sa veci dejú. Videli sme Christchurch, ale nie aj to, čo sa deje v okolitých dedinách. Cesty pukali, stvárali sa trhliny, priepadiská, z kopcov sa zem zosúvala... 
 
Takto dopadla aj slávna katedrála. Je bez veže. Keď sa utíšil prvý príval, niekoľko ľudí vošlo dnu, aby videli, akú majú škodu a vtedy bol druhý potras. Mnohých tam zavalili tehly, hrady... lebo aj vnútro utrpelo poriadnu škodu.
  

            V samom strede mesta „kľakla“ aj poschodová budova a poschodie, po poschodí padalo. Ako palacinky. Keby, lenže v tom betóne boli aj ľudia. Privalení, zavalení, v šoku... Vyťahovali ich po jednom a ešte vždy aj vyťahujú. Koho živého, koho mŕtveho. Hrôza. 
 Tohto chudáka vytiahli. Je krvavý, ale živý a hneď aj telefonoval rodine „Ešte som živý“.





            Poludnie. Mestký ruch v plnom prúde. Ľudia navštevujú reštaurácie, obchody, cestujú a tu odrazu úder. Po uliciach autá, autobusi, no všetko, ako to býva v meste.

 Tento autobus (za nim ďaľší), nedorazil na svoju konečnú. Tým sa mu stala ulica mesta. Ako prešli cestujúci, neviem.

            Akonáhle túto našu bratskú krajinu zasiahla pohroma, naša ministerská predsedníčka Julia Gillard hneď kontaktovala ich ministerského predsedu a ponúkla každú potrebnú pomoc. Pravda, prijali, veď aj oni nám pomáhajú pri lesných požiaroch, najnovšie pri cyklóne Yasi... nuž je to celkom ľudské, podať pomocnú ruku najbližšiemu. O pár hodín po kontaktovaní, na N. Zealand už aj išli prvé brigády záchranárov z Austrálie. Ľudia, experti záchranári, zdravotný personál, potrebná výzbroj... a ešte stále tam dochádza skupina, za skupinou. To nie, že aj doma nie sú potrební. Sú. Hlavne teraz, keď sever Západnej Austrálie bije cyklón, po cyklóne. Od ako prehrmela Yasi, boli tu už dva ďaľšie cyklóny a jedno tornádo.
            Kto ešte ponúkol pomoc, hneď po tejto kalamite? Tak okrem Austrálie, boli to Spojené štáty a Japonsko. Dnes, v druhý deň, pomoc ponúkla aj V. Británia, Singapúr, Tajwan a rad krajín (aj Slovensko) vyjadrilo svoju sústrasť, či ako píše slovenská tlač, „kondolovali“.... ( a nech niekto povie, že sme „sto rokov za opicami“).
            Včera, čiže v deň zemetrasenia, novinári dobiedali na zodpovedné osoby, aby im dali počet mŕtvych. Takéto „kačice“ robia odber novín a „čím horšie, tým je lepšie“. Kde sa dopracovali ku číslu 65 mŕtvych, neviem, ale dnes ráno, na základe mŕtvol v márniciach, počet sa zredukoval na 38. Postupom času, dnes (streda) okolo poludnia, počet sa zase zvýšil. Teraz je počet 75 mŕtvych a 300 nezvestných.
            Letisko a to aj v Christchurch začalo fungovať. Pristávajú lietadla, ale zatiaľ len nákladné, s pomocou a pomocným personálom. Na poludnie začne fungovať aj medzinárodné, lebo predsa, v Austrálii je na tisíce Novozealanďanov. Ako po N. Zealande, tak aj po Austrálii, rozličné dobročinné organizácie robia zbierky (peňažné) na pomoc bratom.

            Tak, milí krajania, ak snívate o tých ostrovoch v Tichomorí, ktoré vôbec nie je tiché, ak snívate o pobrežiach tanečníc, to je len fantázia. Aj tu je život drsný. Bije nás El Nińo, El Nińa, tsunami, cyklóny, zemetrasenia, „you name it, we`ve got  it“. (Spomeňte a my to máme.)
            Na N. Zealande máme aj hŕstku krajanov. Najmä na severnom ostrove, ale koľko viem, aspoň dve rodiny sú aj v Christchurch. Ako prešli, neviem. Predpokladám, že sú medzi živými.

...............................................................................
           

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com