...riport Jána Kulíka
Ako čas plynie, tak ubúda nádej, že sa z trosiek ešte vytiahne niekoho živého. Včera a dnes už nikoho živého nevytiahli. Len telá mŕtvych. Na zozname je zatiaľ 103 mŕtvych a ešte 228 nezvestných. Pozeral som sa na predbežný zoznam obetí, ale nevidím tam nikoho s naším menom.
Toho času, na N. Zealande je vyše 1000 odborníkov z Austrálie. Dnes odchádza ďaľšia skupina, 300 osôb a o pár dní pôjde nová skupina. Vymeniť unavených. Dnes do Christchurch prichádza aj skupina čínskych odborníkov. Aj oni majú skúsenosti. Aj ich občas potrasie.
Ak to môžeme považovať za šťastie, práve v čase zemetrasenia v meste sa konalo medzinárodné sympózium chirurgov. Bola tam viacčlenná delegácia z Austrálie a hneď sa aj dali do roboty. Našli tam niekoľkých majstrov s náčiním a ich nožíkmi, pílkami... amputovali nešťastníkom ruky, nohy. Vraj po niekoľko hodinovom pritlačení končatiny, len takto sa zachráni život, lebo ak by sa osobu vytiahlo, nával nazbieranej krve pri uvolnení by osobu hneď zabil.
Určitá pani Amy Gilbertová len pred pár dňami si našla zamestnanie v špičkovej reštaurácii. Robila tam s bratom. Keď sa budova zrútila, bola blízko brata a chytila mu ruku. Volala o pomoc. Na šťastie, počul ju jeden z kolegov, ktorý práve vyšiel z budovy a podľa smeru zvuku, dal sa do odhrabávania. Priskočili aj ďaľší a túto ženu vyhrabali, lenže bieda. Nechcela pustiť bratovu ruku, ktorý bol už mŕtvy. Jemu už žiadna pomoc nebola potrebná.
Okoloidúce dievčatá pomáhajú Amy do sanitky, nemocnice.
Jeden zo študentov angličtiny, chlapec z Japonska, textoval odkaz bratovi do Japonska: „Volaj pomoc“. Brat hneď informoval políciu v Christchurch a chlapca našli. Museli mu však odpíliť, amputovať nohu. Zotavuje sa v nemocnici. Nemocnice sú plné takýchto pacientov a že sú novinári bezočiví, polícia musí strážiť vchody. Aj takto, skupina japonských a amerických reportérov vtrhla dnu a „lovila“ atrakcie. Hneď ich aj zatkli a budú deportovaní.
Záchranári robia 12 hodinové zmeny. Sú unavení. Vidia hrôzu. Ľudské telá úplne stlačené, ako palacinky, takže je tu problém s identifikovaním. Po takejto zmene, i keď dostanú prestavku, spať nemôžu.
Je možné, aby v tejto hŕbe betonu bol ešte niekto živý? Nemožné, ale predsa v prvé hodiny tam nachádzali aj živých. Teraz už len ak veľkou náhodou. A predsa hľadajú.
Ešte vždy sa pôda otriasa. Jednotlivé „after shocks“ dosahujú aj do 5°. Veď len od toho minulého zemetrasenia v septembri a do tohto, mali až 1000 otrasov. Potriasa aj ďalej. Podľa expertov, na „Alpskej tektonickej čiare“ platne sa posúvajú až 3 cm. ročne, takže už dávno sa čaká na jedno „silnejšie“ zemetrasenie o sile 8° a viacej a na tej čiare je aj hlavné mesto Wellington, ktoré už zažilo aj takéto zemetrasenia, v rokoch 1887 a 1892.
Trasie, alebo nie, záchranný personál robí.
Tento muž, člen skupiny z N.S.W. (Austrália) dobre pozná riziko a predsa ide do tých dier a hľadá, kutá, dúfa, že najde niekoho živého.
V čase zemetrasenia, z glaciéra Tasman (alpská oblasť), odvalil sa kus ľadu, asi 30 milionov ton (1.km. dlhý) a padol do jazera. Narobil poriadne vlny, ale zatiaľ o nejakej škode nič nepočuť.
........................................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára