...pripravuje Ján Kulík
............................................................................
......................................................................
Enlil: boh Sumérie, otec bohov, boh neohraničenej moci. Jeho rozhodnutia museli všetci poslúchnuť, lebo on bol bohom bohov. Len jeho silou na svete vládol pokoj a poriadok. Vypadá, že nebol pri najzdravšom rozume, lebo ľahko vzplanul, rozzúril sa a jeho rozhodnutia boli občas aj nadmieru kruté, nerozvážne. Toto bol pravý diktátor, tyran, ale zároveň aj slaboch. Akonáhle stratil svoju korunu, hneď bol aj slabý a nahý.
Enlil bol líderom Anunnaki, skupiny veľkých bohov, ale zároveň aj darebákov. Chovali ich Igigi, bohovia proletariátu, ktorí po celý deň lopotili. Rovnako, ako radoví občania. Jedného dňa sa vzbúrili, zničili svoje náčinia a rozhodli sa, že Enlil musí preč. Boh otec bohov, sa prebudil zo spánku, zvolal na poradu všetkých „veľkých“ bohov a rozkázal, že vodcu vzbury sa musí odhaliť a pokutovať. Usmrtiť. Ea, ako múdry boh navrhol, že potrebné je stvoriť človeka, ľudskú bytosť a na tohto teraz padne lopotenie, chovanie všetkých, čím sa nižších bohov Igigi oslobodí záväzkov. Vznikol človek. Vznikol a začal prosperovať, rozmnožovať sa, čo sa znepáčilo Enlilovi a rozhodol sa zredukovať ich počet. Vymyslel a poslal na ľudstvo rozličné choroby, nákazlivé choroby, utrpenia a aj smrť. Ea, ktorý nemohol protirečiť vôči bohovi bohov, vo svojej múdrosti sa spamätal, ako ľudstvu pomôže. Vymyslel najrozličnejšie lieky, len aby človeka zachránil. Toto sa už Enlilovi znepáčilo a na ľudstvo poslal hlad. Ea zase pohol rozumom a ľudstvo zachránil, čo Enlila strašne rozhnevalo. Teraz sa rozhodol, že s ľudmi naozaj skoncuje. Ako? Urobí potopu sveta. Dal prísny rozkaz všetkým bohom, že o jeho pláne nesmú nikomu (ľuďom) povedať. Pravda, Ea si zase rozmyslel, ako neporušiť prísahu a predsa informovať človeka o blížiacej sa potope. Keď Atrahasis (meno človeka, ktoré znamená „viacej, ako múdry“ bol jediným človekom, čo prežil potopu) usnul, poslal na neho sen, v ktorom ho poučil, ako si má urobiť koráb a tak zachrániť nie len seba, ale aj všetky živé tvory.
Enlil mal aj svojich sluhov z radu obrov. Jeden z nich, Anzu verne slúžil a vykonával si povinnosti, takže po čase si získal úplnu dôveru najvyššieho boha. Dovolené mu bolo byť aj v kúpelni Enlila. Keď Enlil schádzal do vane, pravda, musel si vyzliecť svoje kráľovské rúcho, zložiť korunu, žezlo... no vôbec všetky symboli kráľovskej moci. Zostal úplne nahý a pravda, aj slabý. Anzu to všetko ukradol a odbehol. Teraz svetom zavládol úplný chaos, anarchia. Musel intervenovať boh Ninurta a na trón zase dostaviť Enlila. Lepšie bude aj s ním, ako bez neho.
Manželkou mu bola bohyňa Ninlil, ktorú v Akkádsku poznali, ako Belit. Klaňali sa jej najmä v mestách Nipur a Šurappak. Bola matkou boha mesiaca Sin (V Sumérsku Nanna). V Assýrskych dokumentoch, Belit sa občas identifikuje s bohyňou Ištar (Aštarta), alebo sumérskou Inanna. Niekde je manželkou boha Ašura (celonárodný boh Assýrie), alebo boha vzduchu, atmosféry, Enlil-a.
Ninlil v Sumérsku bola aj bohyňou zrnovín, kde ju poznali aj pod menom Jačmenný klas. Bola dcérou boha Haia (boh skladov, magazínov) a Ninšebarguny, alebo Nidaby. V legendách sa spomína, ako boh vietra, Enlil, jej božský partner ju raz znásilnil, keď ju videl, ako sa nahá kúpa v irigačnom kanály. Z tohto aj otehotnela. Bohovia vyriekli súd. Enlil musel do pekla, lenže ona dobrovoľne, z lásky, šla za nim. Na tejto ceste Enlil na seba prevzal tri rozličné podoby a vždy ju znásilňoval, oplodňoval, takže neustále bola tehotná. Vypadá, že touto legendou sa naráža na opeľovanie rastlín, dozrievanie plodu a následné odumretie, „vrátenie“ sa do zeme, podzemia.
Hadad : asýrske božstvo, ktorého meno sa občas zjavuje aj v podobe Adad. Bol to boh hromu, búrok, ničiteľ, ale zároveň aj boh, ktorý rastlinám dával život. Podobal sa slovanskému Perúnovi. Často sa ho prirovnávalo s býkom a medzi astrológmi sa ho neraz identifikuje so súhvezdím vrany.
Ľud si ho prizýval, najmä v čase suchoty, ale keďže neraz narobil aj škody, záplavy, tak sa ho aj preklínalo. Jeho kult sa rozšíril po celom stredozemí a tu, podľa kultúry národov, identifikuje sa ho so sýrijským Baalom a Tešubom Hurritov.
Inanna : bohyňa Sumérska, „pani nebies...“. Bola prefíkaná, tvrdohlavá, pomstichtivá, ale svoje mesto Uruk si svedomite opatrovala a veriacim, ako prvá, priniesla aj zrnká civilizácie. Ako patrónka Uruka, bola aj bohyňou lásky, ale aj vojny. Rozhodovala o živote a smrti občanov mesta. Meno Inanna predstavuje fúziu slov In = pani + An = nebesá. Niekedy sa ju chápe za manželku boha Anu a niekedy za jeho dcéru. Anu sa viacej staral o poriadok na nebesách, kým Inanna mala na starosti Uruk.
Boh Enki (viď) bol majiteľom Me (viď Enki), takže jeho mesto bohatlo. Inanna sa rozhodla ukradnúť mu to Me a dať ho svojmu mestu. Pozvala boha Enki na hostinu, tam mu podávala najlepšie nápoje, nuž Enki sa poriadne opil a zaspal. Ukradla mu to Me, nad čím sa Enki ani veľmi nerozčuľoval. Od vtedy, aj Uruk sa scivilizoval a bohatol.
Inanna sa vydala za boha Dumuzi, ktorý sa takto stal aj vládcom mesta. Inanna bola šťastná, ale nezaháľala. Vybrala sa do podsvetia, za sestrou Ereškigal, aby urvala aj jej moc. Ako prechádzala cez brány podsvetia, pri každej si musela zvliecť niečo zo svojho rúcha, takže pred sestru prišla úplne nahá a pravda, aj slabá, lebo jej sila spočívala práve v tom rúchu.
Enki sa dozvedel o jej nešťastí a hneď do podsvetia vyslal svojich poslov so „stravou života“ a „vodou života“. Podarilo sa ju priviesť ku životu, avšak domov ešte nemohla. Tam platil zákon, že ak chceš von, domov, musíš sa postarať, aby ťa tam niekto zastupoval. Na ceste po povrchu zeme, sprevádzali ju strážni demóni zvaní galla. Blúdila svetom, hlaďala náhradu, až sa dostala aj pred bohyňu Umma, bohyňu mesta Bad-Tibira. Tu padla k nohám bohyne nie len ona, ale aj všetci svätí a prosili o zmilovanie. Cestami, necestami, zase sa dostala do svojho mesta Uruk, kde si teraz panoval Dumuzi. Žil v prepychu a hýrivo. Vôbec nedbal, ako pomôže manželke. Inanna sa rozhnevala. Pozrela na neho ostrým pohľadom a zrevala: „Berte ho...“. Demóni ho hneď zviazali a odniesli do podsvetia, kde sa teraz stal on jej náhradou. Pol roka musí žiť pod zemou. Vypadá, že sa boh Ereškigal zmiloval. Pohli ho slzy Dumuziho a preto rozhodol, že Dumuzi bude len pol roka v podsvetí, ale keďže tam nesmie nik chýbať, druhý polrok ho tam bude nahrádzať jeho sestra, Geštinanna.
Ištár / Aštarta / Aštarte...: mezopotámska bohyňa vojny, ale aj lásky, hlavne pohlavnej vášne. V akkadskom náboženstve predstavuje západosemitský ekvivalent bohyne Aštarte. Sumérskym ekvivalentom jej je bohyňa Inanna, za ktorú sa zatiaľ nevie, či je naozaj semískeho pôvodu, alebo nejakým importom, ba až nejakou zmesou rozličných vplyvov, lebo občas je manželkou, potom dcérou... nebeského boha An, ale občas vystupuje aj ako dcéra boha Nanna (boh mesiaca), potom boha Enlila... kým v najstarších legendách sa ju pokladá aj za bohyňu komory, zásob a z tohto je aj bohyňou palmových plodov, pšenice, vlny, mäsa... takže jej amblémom je neraz aj vstupná brána do komory. Proste, i keď Ištár sa v mnohom zanáša na Inannu, predsa nejaký rozdieľ jestvuje.
V Biblii, v knihe Sudcov, 2:13 sa spomína, že „Keď opustili Hospodina a slúžili Baalovi a Aštartám...“ V prvej Kráľov 11:5 „Šalamún chodil za Aštartou, sidónskou bohyňou a za Milkómom, ohavnosťou to Ammóncov“.
Na reliéfe vidíme, ako boh slnka Šamaš, každé ráno vstáva spoza východných hôr. Tu je ešte „maličký“, učupený medzi bohyňou Ištár – sumérskou Inanna (prvá zľava), bohyňou rannej hviezdy, čiže Zorničky. Druhý zľava je boh Ninurta, boh hromov, búrok... V ruke drží luk a vedľa nôh mu je lev. Z pravej strany je boh Ea (sumérsky Enki), boh sviežej vody, kým druhý zprava je dvojhlavý dozorca Usmu.
Ištár, Aštarta (má ešte celý rad variácií mena) v prvom rade bola bohyňou Feníčanov a v sebe zhŕňala vlastnosti gréckej Afrodity, rímskej Venuši, slovanskej Vesny, germanskej Oester, Easter, či našej varianty Oštara... atď. Klaňali sa jej v celom východnom mediteránsku a hlavné chrámi mala v Tyre, v Kartágu, na Cypruse... Biblia ju nazýva aj sidónskou bohyňou, lebo kráľ Sidónska bol aj hlavným jej kňazom.
Toto bola „nespútaná“ krasavica, ktorá sa celým telom oddávala láske a pohlavnému pudu. V jej majstrovstve milovania, nevyrovnala sa jej ani jedna bohyňa a preto v jej chrámoch neraz dochádzalo aj ku pravým nespútaným orgiám.
Identifikovalo sa ju aj s planétou Venušou, kde v spoločnosti s bohom Šamaš (boh slnka) a bohom Sin (boh mesiaca) robila „sekundárny triad“ (trojicu, trojuholník) a ako symbol mala (kde a ako), ale vždy to bola hviezda so 6, 8, až 16 cípmi. Považovalo sa ju za patrónku prostitútiek, bordelov... „voľnej lásky“ a z tohto, bola obľúbená na celom Blízkom východe. V neskorších legendách už vystupuje aj, ako „kráľovna vesmíru“, čím na seba preberá aj funkcie bohov, ako boli An, Enlil a Enki.
.............pokračovanie nasleduje......................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára