Áno, ešte vždy jestvuje, ale je v pomere k iným, len maličkou cirkvou, či ako to katolíci v naších chotároch hovria o protestantoch, sú len „sektou“ kresťanstva. Aby ste sa spoznali s týmto faktom, musíte si preštudovať krála Henry-ho VIII. jeho dcéry Mary a Elizabeth, španielsko-anglické vojny atď. Podobná situácia je aj v Škótsku. Aj tam je skupinka katolíkov (najmä z klánu Stuart a McDonald). Keď vás zaujíma aj táto téma, vyhľadajte si patričnú literatúru a najdete to. Ináč, anglikánska cirkev sama seba chápe, zaraďuje, medzi protestantov, no protestanti ich uznávajú viacej, ako len protestantskú sektu rimokatolíckej cirkvi. Prečo? Tak, ako všetko, celý problém si riešili len z polovice, demokratický. Sú protestanti, ale majú svoje pátriky. Sú protestanti, ale majú kadidlo. Sú protestanti, ale majú „svätých“. Sú protestanti, ale sa občas aj žehnajú atď.
..........................................................
Zomrel už svätý Marín?.....
je otázka, čo sme dostali z Prešova. Nech nezachádzame do dejín sveta, náboženstiev... môžeme povedať len toľko, že v západnom krídle kresťanov, po nicejskom konvente (325), každý kresťan bol „svätý“, čo vtedy znamenalo „veriaci“. Ďaľšou evolúciou, v rámci rimokatolíckej cirkvi, „svätí“ sú uctievaní, ale nie aj zbožňovaní. Uctievaní sú pre svoju vieru... martýrstvo a považuje sa, že v sebe majú nadpriridzené vlastnosti. Aby niekto bol „svätý“, musí prejsť cirkvou ustanovenou procedúrou. Kanonizovanie atď. čiže už aspoň 1500 rokov, žiadna živá osoba nebola vyhlásená za „svätú“. V chápaní kresťanstva, musíš nejskôr umrieť, aby si bol „svätý“, takže aj svätý Marín, či po latinský Marianus, už dávno umrel. Kedy? Tak bude to skoro 2000 rokov. V zozname „svätých“ sa stretneme s menom:
Sv. Marianus, martýr, ktorý umrel okolo roka 262 a jemu zasvätaný deň je 3. marec. Bol to rímsky vojak, na službe v meste Caesaria, v Palestíne, keď ho mali povýšiť na stotníka, ale aj vtedy bola závisť a niekto ho obžaloval z kresťanstva. Biskup Theotecnus ho však posilnil. Odporúčal mu, aby sa nezriekol vieri a svoj meč vymenil Slovom Božím a z tohto, parvda, prišiel o hlavu.
V Taliansku je republika San Marino, ktorá za svoj názov vďačí ďaľšiemu „svätému“ Marinusovi, zo IV. storočia. Údajne bol majster kamenár, ktorý sa utiahol do jaskyne na kopci Monte Titano, aby odbehol od ženy, ktorá tvrdila, že mu je manželkou. Dnes je tu samostatná republika San Marino.
San Marino tradične je krajinou politických utečencov. Nikdy nebola monarchiou, i keď v erbe majú kráľovskú korunu. Táto vraj znázorňuje samostatnosť. V erbe majú tri veže, Guaita, Cesta a Montale, ktoré boli na hradbách mesta San Marino. Na každom sú tri pštrosie perá, po tal. penne = pero, čo sa považuje, že naráža na názov okolitého pohoria. Erb v tejto podobe siaha až do XIV. st. Motto „Libertas“ znamená „sloboda“.
Farby národnej vlajky sú biela a modrá, sugerujú, že tu sa jedná o oblaky okololo tejto hory, krajiny.
Dejiny poznajú aj dvoch pápežov s menom Marinus a to Marinus I. (882 – 884) a Marinus II. (942 – 946). V niektorých zoznamoch sú zapísaní, ako Marti I. a II.
Nuž „svätý“ Marín už dávno nie je medzi živými a aj jeho meno nie je najak populárne. Skorej sa stretneme s menom Marína. Viď.
........................................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára